Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117229791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6117229791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁGABRIELAs.r.o.,sosídlomTrenčín,1.mája173/11,protižalovanejD.U.,nar.XX.X.XXXX,
bytom V., G. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
Y., H. XX/XX., o zaplatenie 8.393,06 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 4Csp/235/2017-104 zo dňa 20. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e

· vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti,
· vo výroku o povolení žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške
80 eur splatných do konca každého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky v stanovenom čase a určenej výške
sa stane splatným celý dlh a
· vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudokokresnéhosúdu zostáva nedotknutý vovýrokuouloženípovinnostižalovanejzaplatiť
žalobcovi sumu 4.480,52 eur spoločne s úrokmi z omeškania (v rozsahu podrobne vymedzenom vo
výroku rozsudku okresného súdu).

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.480,52
eur spolu s úrokom z omeškania (v rozsahu podrobne vymedzenom vo výroku rozsudku okresného
súdu) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal zo záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej

na základe úverovej zmluvy č. 44502050815 zo dňa 16.2.2015 je bezúročný a bez poplatkov (§ 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Konštatoval, že označená úverová zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ktorá však neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti.
2. Prioritne v nej nie je vymedzený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/
zákona č. 129/2010 Z.z.). V danom smere sa v úverovej zmluve uvádza len toľko, že žalovaná/dlžník „sa
zaväzuje splatiť úver v 84 splátkach po 175,02 eur s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutiaúveru.Pokiaľkalendárnymesiacnasledujúcipoposkytnutíúveruneobsahujeporadovéčíslo

dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum
splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym
mesiacomnasledujúcimpomesiaci,vktoromjesplatnáprvásplátka“.Citovanéustanovenieokresnýsúd
považoval pre bežného spotrebiteľa za nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložitourčuje termíny splatnosti jednotlivých splátok. Spotrebiteľ je tak odkázaný sám si vypočítavať splatnosť
jednotlivých splátok. Pritom platí, že čím zložitejšie je ustanovená splatnosť splátok, tým väčšie je riziko,
že dlžník nebude splátky splácať včas.

3. Nadväzne okresný súd ustálil, že predmetné zmluvné dojednanie (naformulované výlučne
dodávateľom/žalobcom) nemožno považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným
zákonom. Spotrebiteľ musí už „na prvý pohľad“ bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť,
kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Okresný súd taktiež poukázal na
absenciu obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.

129/2010 Z.z.
4. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má žalobca nárok len na vrátenie istiny zníženej
o súčet jednotlivých splátok žalovanej, čo v konkrétnostiach súdenej veci zodpovedá sume (práve)
4.480,52 eur. Okresný súd mal zároveň z vykonaného dokazovania za preukázané, že nebola riadne
vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Žalobca tak totiž učinil bez toho, aby vopred upozornil žalovanú
na uplatnenie tohto práva spôsobom, ktorý vyžaduje § 53 ods. 9 Obč. zák. Následne okresný súd na

predčasné vyhlásenie splatnosti úveru žalobcom neprihliadal a posudzoval splatnosť dlžných splátok
v zmysle dojednaní úverovej zmluvy. Vzhľadom na dohodnutú splatnosť splátok k 15. dňu v mesiaci
priznal žalobcovi úrok z omeškania z každej neuhradenej splátky vždy od 15. dňa príslušného mesiaca.
5. S poukazom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej povolil jej splácať dlh v mesačných splátkach
po 80 eur. Uviedol, že nepovolením splátok by sa dostala do ešte ťaživejšej sociálnej situácie, v ktorej by

mohlo byť ohrozené uspokojovanie jej základných životných potrieb. O trovách prvoinštančného konania
rozhodol okresný súd tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 3,94 %, teda
v rozsahu jeho čistého úspechu v spore (§ 255 ods. 2 CSP).

6. Proti tomuto rozsudku podal (mimo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 4.480,52 eur

s príslušenstvom) v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nepopieral že predmetná úverová
zmluva neuvádza presný (číselný) dátum ukončenia zmluvy. S odkazom na použitie v danej spojitosti
objektívne zistiteľných kritérií mal však za to, že spotrebiteľ „musí vedieť“, aká je doba trvania zmluvy a
kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Keďže spotrebiteľ disponoval potrebnými informáciami,

bol/je cieľ sledovaný § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. dosiahnutý.
7. Odvolateľ poukazoval i na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého sa má
článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Rovnako zmluva

nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny a aká pripadá na úhradu
poplatkov a úrokov. Odvolateľ dodal, že Smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu, pokiaľ ide
o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere a členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave vyžadovať ďalšie (nad jej rámec) náležitosti. V súvislosti s potrebou eurokonformného
výkladu vnútroštátnych právnych noriem poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na

podporu svojich tvrdení citoval i z rozhodnutí (iných) okresných súdov v iných veciach.
8. Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť
úveru. Odkazoval na list z 31.5.2017, ktorým vyzval žalovaného na zaplatenie aktuálne dlžnej sumy s
upozornením, že ak v stanovenej lehote túto neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. K zosplatneniu
budúcich splátok úveru pritom „došlo až 27.9.2016“, čo bolo žalovanému dané na vedomie listom

odoslaným 28.9.2016. Lehota na dobrovoľné plnenie tak - podľa odvolateľa - uplynula 13.10.2016,
pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný až následne. Preto nie je dôvod, aby žalobcovi
neboli priznané úroky z omeškania v rozsahu, v akom požadoval.
9. Odvolateľ namietal aj povolenie splátok dlhu, argumentujúc, že predmetná úverová zmluva obsahuje
všetky obligatórne náležitosti. Zároveň, v prípade ak dospeje odvolací súd k záveru o nedôvodnosti

vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, pri výške dlžnej sumy 8.393,06 eur a výške mesačnej
splátky 80 eur by bol predmetný úver splácaný neprimerane dlho.

10. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v nenapadnutom
výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 4.480,52 eur spolu s (priznanými) úrokmiz omeškania a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v
preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Zmluvné dojednanie upravujúce vo vzťahu medzi stranami konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods.
2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) je citované v bode 2. tohto odôvodnenia. Je nepochybné, že
ide o pomerne komplikovanú formuláciu, ktorá si aj od profesionála vyžaduje viacnásobné, resp.
opakované prečítanie na to, aby sa spoľahlivo dala ustáliť konečná splatnosť úveru, či aspoň spôsob
(zjednodušene povedané „vzorec“) pre jej vymedzenie/ /vypočítanie. Správne konštatoval už okresný

súd, že zadefinovanie dotknutého údaju ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyžaduje, aby išlo o údaj, ktorý bude/musí byť spotrebiteľovi jasný „už na prvý pohľad bez akýchkoľvek
matematických operácií“.
13. Predovšetkým však práve dodávateľ je tým subjektom, ktorému sú známe (dokonca ich priamo
určuje) všetky rozhodujúce skutočnosti, preto nemôže byť pre neho najmenším problémom uviesť
jednoznačné vymedzenie (okrem iného) termínu konečnej splatnosti úveru. Navyše, priamo zmluva

o úvere neobsahuje údaj o dátume poskytnutia úveru; to znamená, že len bezprostredne z údajov
obsiahnutých v zmluve ani nie je možné vypočítať - s použitím spôsobu definovaného žalobcom - termín
konečnej splatnosti úveru.

14. V súvislosti s používaním vyššie citovanej všeobecnej formulácie, t. j. s absenciou konkrétnych

údajov ohľadne konečnej splatnosti úveru v dotknutej zmluve, sa ponúka možné vysvetlenie, že
žalobca/dodávateľ nechce znášať prípadné riziko vyplývajúce z uvedenia/ /určenia nesprávnych
údajov o termínoch splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti úveru jeho zástupcom pri
uzatvorení zmluvy so spotrebiteľom. Nesprávne, resp. nepresné, či (až) zavádzajúce údaje týkajúce sa
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž majú v zmysle ustálenej súdnej praxe

rovnaký následok (spravidla bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) ako ich neuvedenie. Nadväzne
sa natíska úvaha, že pokiaľ nie je schopný bezprostredne v rámci kontraktačného procesu náležite
vymedziť termíny splátok a konečnej splatnosti zástupca dodávateľa (ako zaškolený profesionál), len
ťažko tak môže byť schopný učiniť bežný spotrebiteľ, ktorý je v danej oblasti laikom.
15. Súčasne je potrebné (vzhľadom na závery okresného súdu v podstate opätovne) zdôrazniť, že

zákon č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy - 16.2.2015)
v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ ako obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
definoval „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru“. Takémuto jednoznačnému legislatívnemu textu zodpovedá výklad prezentovaný okresným
súdom. Zákonodarca nehovorí o vymedzení mechanizmu („vzorca“), podľa ktorého majú byť dotknuté

náležitosti ustálené/vypočítané (čo sa čiastočne účelovo snaží podsúvať odvolateľ); naopak výslovne
používa pomerne striktný pojem „termín“.

16. Na základe opísaných úvah a východísk je zrejmé, že neobstojí odvolacia námietka žalobcu
voči záveru okresného súdu o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm.

f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) v dotknutej úverovej zmluve. Nadväzne je opodstatneným aj záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcom žalovanej na základe zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.2.2015.
17. Nakoľko priamym zákonným dôsledkom (už i) absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ v spojení
s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bez ďalšieho je, že sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov, krajský súd sa z hľadiska hospodárnosti konania (procesnej ekonómie) bližšie nezaoberal
odvolacou argumentáciou vzťahujúcou sa k problematike § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
Akýkoľvek (čiastkový) záver v danej otázke by totiž nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť už vyslovené
konštatovanie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru.

18. Neopodstatneným je odvolanie žalobcu aj pokiaľ ide o ním namietaný záver okresného súdu o
tom, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť úveru. List datovaný dňom 31.5.2017 (č.l. 12 -
13), na ktorý v odvolaní odkazuje žalobca, je (už) predžalobnou výzvou a žalobca v nej len poukazuje
na predchádzajúce zosplatnenie dlhu. Logicky teda nemôže predstavovať písomnosť, ktorá by bola
relevantná z hľadiska aplikácie § 53 ods. 9 Obč. zák. (upozornenia na možnosť využitia práva podľa §

565 Obč. zák. - zosplatnenia dlhu - v rámci spotrebiteľskej zmluvy).
19. Obdobne ani ďalšia písomnosť akcentovaná odvolateľom - list z 28.9.2016 (č.l. 37) - nie je
upozornením spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. Žalobca už totiž bezprostrednev tomto úkone (bez predchádzajúceho upozornenia) priamo vyzval na zaplatenie celého dlhu, t.j. dlh
zosplatnil.

20. Pokiaľ ide o povolenie splátok dlhu, odvolateľ argumentoval neprimeranou dĺžkou splácania v
prípade, že by dlh presahujúci (aj bez úrokov z omeškania) 8.000 eur žalovaná splácala po 80 eur
mesačne; v daných súvislostiach žiadal výšku mesačnej splátky upraviť/zosúladiť s pôvodne zmluvne
dohodnutou výškou 175,02 eur. Keďže v konečnom dôsledku bola žalobcovi z uplatneného nároku
priznaná len približne polovica (4.480,52 eur; s výrazne nižším rozsahom príslušenstva), okresným

súdom určená výška mesačnej splátky sa nejaví byť neprimeranou.
21.Vovšeobecnostimožnododať,žejevhodnejšímstanoveniereálnejvýškysplátok,ktorýmidlžníksíce
v dlhšom časovom horizonte vyrovná svoj dlh, ako určenie (samoúčelne) vyššej sumy splátok, o ktorej
je takmer bezprostredne pri jej stanovení zrejmé, že dlžník ju dodržať nedokáže. V takých prípadoch
spravidla dlžníci prestávajú splátky uhrádzať úplne a veriteľ je nútený iniciovať exekučné konanie, ktoré
pri spotrebiteľoch zaťažených viacerými úvermi, resp. pohľadávkami vyplývajúcimi z takýchto úverov

trvajú výrazne dlhšie, než splácanie v relatívne nižších splátkach určených v rozhodnutí súdu. Zároveň
platí, že žalobca je obchodnou spoločnosťou s takým „ekonomickým zázemím“, že splácanie priznaného
dlhu vo vyššie vymedzených splátkach neohrozí jeho podnikateľskú stabilitu.

22.Napokonbezpredmetnýmjeodkazovanieodvolateľanazáveryrozhodnutí(inýchokresných)súdovv

obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455
CSP). Odhliadnuc od toho, že podľa vedomostí odvolacieho súdu predmetné rozhodnutia reprezentujú
skôr minoritné názory súdnej praxe (v obvode tunajšieho odvolacieho súdu určite), nepredstavujú
ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň
v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (v spojení i s dôvodmi tohto - odvolacieho -

rozhodnutia, keďže konanie v I. a odvolacej inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil
svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal,
preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

23. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

24. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách

prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci
samej (zamietnutím žaloby vo zvyšnej časti). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnych výrokoch
zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380
ods. 1 CSP) aj od nich závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že
okresný súd primerane konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore (§

255 ods. 2 CSP).

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania
(vôbec) úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanej v súvislosti odvolacím

prieskumom žiadne relevantné trovy konania nevznikli (§ 251 CSP).

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.