Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 1, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122010325
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6122010325.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci odsúdeného Y. W., o návrhu na
podmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,prejednalnaneverejnomzasadnutíkonanom
dňa 2. augusta 2022 v Banskej Bystrici sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 7PP/21/2022 zo dňa 7. júna 2022, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 7PP/21/2022 zo dňa 07. 06. 2022
podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zamietla žiadosť odsúdeného Y. W. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu po jeho doručení podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný
prokurátor, ktorú odôvodnil v podstate tým, že samosudca vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom
videokonferencie, na verejnom zasadnutí v pojednávacej miestnosti okresného súdu nebol prítomný
odsúdený, ktorý sa nachádzal v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj § 61b Trestného poriadku. Zo znenia dôvodovej správy prijatej k novele
Trestného poriadku, ktorá zaviedla možnosť výsluchov prostredníctvom videokonferencie vyplýva, že

inštitút videokonferencie je do právneho poriadku zavedený s cieľom znížiť neúmerne vysoké výdavky
štátu na transport odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby a má
vypovedaťakosvedokvinomtrestnomkonaní.Navrhujesa,abyvtakýchtoprípadoch,akjetoprimerané
a dostačujúce vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo možné vykonať výsluch odsúdeného alebo osoby
vo väzbe prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Takéto posúdenie vhodnosti vykonania
výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia je v kompetencii orgánu, pred ktorým sa má

uskutočniť výsluch. Z uvedeného vyplýva, že prostredníctvom videokonferencie možno podľa Trestného
poriadku zabezpečiť len úkon - výsluch osoby. Z ustanovení Trestného poriadku nevyplýva možnosť
viesť hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie formou videokonferencie, v Trestnom poriadku
je vždy priamo uvedené „výsluch obvineného s využitím videokonferenčného zariadenia“, „výsluch
svedka s využitím videokonferenčného zariadenia“ - na rozdiel od Civilného sporového poriadku, kde je
výslovne, priamo zakotvené, že pojednávanie možno viesť formou videokonferencie so súhlasom strán

(§ 175 ods. 2 CSP). Podporne poukázal na ustanovenie § 59 ods. 1 Trestného poriadku, pričom z tohto
ustanovenia vyplýva rozlíšenie zápisnice o hlavnom pojednávaní, zápisnice o verejnom zasadnutí a inej
zápisnice (pričom len pri tejto pripúšťa výkon prostredníctvom videokonferenčného zariadenia). Zároveň
z tohto ustanovenia je možné konštatovať, že ide o jednotlivý úkon (výsluch osoby), nie celé verejné
zasadnutie, ktorého priebeh je upravený v § 291 Trestného poriadku. Na základe uvedeného, najmä
s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa jeho názoru bolo verejné zasadnutie

vykonané formou, teda spôsobom nesúladným so zákonom, preto navrhol, aby krajský súd podľa § 194
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie.Krajský súd v Banskej Bystrici, ako nadriadený orgán, skúmal, či bola sťažnosť okresného prokurátora
podaná včas, či bola podaná oprávnenou osobou, a či nedošlo k späťvzatiu sťažnosti alebo k vzdaniu

sa práva podať sťažnosť.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a po preskúmaní trestného spisu krajský
súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že je a priori potrebné definovať, kedy možno ten-ktorý úkon
považovať za úkon realizovaný prostredníctvom videokonferencie. O realizáciu procesného úkonu

takoutoformoupodľanázorukrajskéhosúduidevtedy,akvšetkynaúkonečikonanízúčastnenésubjekty
súfyzickyprítomnénaminimálnedvochrôznychmiestach,pričomtietosúnavzájomtechnickyprepojené
prostredníctvom technického zariadenia určeného na prenos obrazu a zvuku (tzv. videokonferenčné
zariadenie - § 28 ods. 8 Trestného poriadku), čo umožňuje vzájomnú interakciu všetkých subjektov a
vykonanie príslušného procesného úkonu alebo konania.

Ustanovenie § 61b Trestného poriadku, umožňujúce vykonať výsluch osoby prostredníctvom
videokonferencie, bolo do Trestného poriadku doplnené zákonom č. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňazákonč.300/2005Z.z.Trestnýzákonvzneníneskoršíchpredpisovaktorýmsameniaadopĺňajú
niektoré zákony, za účelom rozšírenia využívania videokonferencií v trestnom konaní (dôvodová správa

k zákonu). Je pravdou, že zákon expressis verbis neustanovuje využitie videokonferencie za účelom
vykonania celého verejného zasadnutia, v danom prípade je však potrebné vychádzať z účelu a
zmyslu uvedeného ustanovenia Trestného poriadku, ktorého účelom bolo, ako už krajský súd spomenul,
rozšírenie využívania videokonferencií v trestnom konaní, pričom práve v súčasnosti o to viac vystupuje
do popredia potreba realizácie úkonov trestného konania aj prostredníctvom technických prostriedkov

(technický pokrok súčasnej doby, celosvetová pandémia a pod.). Nemožnosť zmienenej realizácie môže
do istej miery predstavovať prekážku plynulosti a hospodárnosti trestného konania, a to obzvlášť v
prípade, kedy je v rámci trestného konania pred súdom prejednávaná trestná vec, ktorá sa nevyznačuje
rozsiahlosťou či značnou náročnosťou pokiaľ ide o jej právne posúdenie, kedy možno očakávať
meritórne rozhodnutie súdu hoci aj na prvom pojednávaní (jedná sa najmä práve o verejné zasadnutia

realizované pred prvostupňovým súdom v rámci štádia vykonávacieho konania). V uvedenom prípade
je preto namieste využiť analógiu legis, ktorú trestnoprocesná teória pripúšťa. V zásade neprípustná je
len taká analógia, ktorej dôsledky sú v neprospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie (PLz. ÚS
3/2014,IV.ÚS336/2012),čovšakniejeprípadkonania,ktoréhovýsledkombolonapadnutérozhodnutie.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí jasne vyplýva, že odsúdený bol riadne poučený o spôsobe vykonania
výsluchu ako i vedenia celého verejného zasadnutia (prostredníctvom videokonferencie) so všetkými
jeho dôsledkami (overenie totožnosti odsúdeného príslušníkom ZVJS, vyhotovenie záznamu o overení
totožnosti vypočúvanej osoby a vykonaní výsluchu, možnosť odmietnuť takýto spôsob výsluchu a
vedenia verejného zasadnutia), pričom odsúdený súhlasil s vykonaním výsluchu i celého verejného

zasadnutia prostredníctvom videokonferencie a tento postup žiadnym spôsobom nenamietal. Odsúdený
bol na verejnom zasadnutí riadne vypočutý a bola mu daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, vrátane možnosti vysloviť konečný návrh. Odsúdený po vyhlásení napadnutého uznesenia
dokoncaprotinemuaninepodalsťažnosť.Nemožnopretohovoriťožiadnomporušeníprávodsúdeného.

Ak by mal krajský súd dospieť k záveru o porušení práv odsúdeného alebo o porušení procesných
predpisov s následkom zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci okresnému súdu, zistené porušenie práv
alebo normatívnych predpisov by muselo byť zásadného charakteru (teda nie akékoľvek, resp. nie každé
porušenie), pričom pod zásadným porušením rozumieme stav, ak v trestnom konaní došlo k pochybeniu,
ktoré malo, resp. mohlo mať vplyv na konečný výsledok tohto konania, pričom vykonanie verejného

zasadnutia s využitím technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku nemalo žiadny vplyv na jeho
konečný výsledok.Možno preto uzavrieť, že v prípade realizácie verejného zasadnutia prostredníctvom videokonferencie
sa jedná len o technické prevedenie takej formy úkonu, ktorý Trestný poriadok už pozná (verejné
zasadnutie) a ktorý pre určitý druh konaní dokonca priamo prikazuje (napr. podľa § 446 ods. 1 Trestného

poriadkuvprípadekonaniaozmenespôsobuvýkonuochrannéholiečenia),atosozachovanímvšetkých
práv, ktoré odsúdenej osobe v tomto štádiu trestného konania patria. Za povšimnutie takisto stojí, že
nezákonnosti takto realizovaného verejného zasadnutia sa dovoláva práve tá procesná strana, ktorá sa
ako „strážca zákonnosti“ verejného zasadnutia ani osobne nezúčastnila.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu po zohľadnení všetkých okolností
prípadu sťažnosť okresného prokurátora v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako nedôvodnú
zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.