Rozsudok – Reštrukturalizácia ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoKR/1/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204061
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118204061.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Michael Medviď, so sídlom
kancelárie Wurmova 1131/4, 040 01 Košice, IČO: 48485357_00461, SKP úpadcu EKOINŠTAL s.r.o. v
konkurze, so sídlom Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov IČO: 36 486 213, proti žalovanému: E. F.,
R. H. J. XXX XX J. XX, A.: XXXXXXXX, (J. J. Č.), v konaní zastúpený JUDr. Marekom Polakovičom,
advokátom, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 42231639, o odporovanie
právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/11/2018-195
o dňa 15.10.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť v
prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu -
žalobcu peňažnú náhradu v sume 9.000 € a v závislom III. výroku o náhrade trov prvoinštančného
konania.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaný na náhradu trov
odvolacieho konania nemá právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Určuje, že kúpna zmluva, na základe ktorej spoločnosť EKOINŠTAL, s. r. o., IČO: 36 486 213, sídlo:
Priemyselná štvrť 32, Sabinov, ako predávajúci dodala dňa 30.11.2016 žalovanému ako kupujúcemu
stroj F. V. W.-XXR, za dodanie ktorého mu vyhotovila dňa 13.12.2016 faktúru číslo: XXXXXXXX na
zaplatenie kúpnej ceny 5.000 €, splatnú dňa 16.12.2016, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom
v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL, s. r. o., IČO: 36 486 213, sídlo:
Priemyselná štvrť 32, Sabinov, pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K12/2017.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konkurznom konaní
vyhlásenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL, s. r. o., IČO: 36 486 213, sídlo: Priemyselná štvrť 32,
Sabinov, v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K12/2017, peňažnú náhradu v sume
9.000 €, za prevedenú vec: stroj F. V. W.-XXR, dodaný žalovanému dňa 30.11.2016, za dodanie ktorého
mu úpadca vyhotovil dňa 13.12.2016 faktúru číslo: XXXXXXXX, na zaplatenie kúpnej ceny 5.000 €,
splatnú dňa 16.12.2016.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.4.2018
sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči veriteľom.

3. Podanú žalobu na základe svojich zistení odôvodnil tým, že dňa 30.11.2016 úpadca EKOINŠTAL s.r.o.
ako predávajúci dodal kupujúcemu žalovanému nakladač F. W. XXR a za dodanie stroja mu vyhotovil
dňa 13.12.2016, FA č. XXXXXXXX na zaplatenie kúpnej ceny 5.000,- eur, splatnú dňa 16.12.2016.
Dokladom o dodaní stroja je odovzdávací protokol z dňa 30.11.2016. Kúpna cena bola žalovaným
uhradená bankovým prevodom 16.12.2016 na účet úpadcu.

4. V zmysle uznesenia o povolení reštrukturalizácie úpadcu sp. zn. 1 R/l/2016 konajúci súd vo výroku
5 určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu a
medzi tieto uviedol napr. urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho
právneho úkonu (písm. g) výroku 5 uznesenia), alebo urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho
záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok (v zmysle písm. h) výroku 5 uznesenia). Podľa vyjadrenia
reštrukturalizačného správcu E.. D. R. počas reštrukturalizácie neudelil úpadcovi žiadny súhlas na predaj
majetku. Skutočnosť, že právne úkony boli vykonané počas úpadku dlžníka je zrejmé aj z toho, že
boli vykonané počas prebiehajúcej reštrukturalizácie spoločnosti. Napadnutou kúpnou zmluvou pritom
úpadca poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na
jeho základe získal. K tomuto záveru správca dospel porovnaním informácii z internetových stránok
(autobazar.bazos.sk.mascu.sk,) z ktorých vyplýva, že podobné stroje sa ešte aj v súčasnosti predávajú
nie pod 15.000,- eur a preto dohodnutá kúpna cena 5.000,- eur nie je obvyklou cenou za takýto stroj.
Negatívne právne dôsledky napadnutého právneho úkonu bez primeraného protiplnenia sa prejavili v
tom, že nimi úpadca spôsobil ukrátenie uspokojenia všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov, ktoré
si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou. Ako zdôraznil do konkurzného konania bolo prihlásených
224 pohľadávok vrátane ich príslušenstva spolu vo výške 658.182,49 eur. Všetky pohľadávky veriteľov
boli správcom E.. D. R. zistené čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Správca po
vyhlásení konkurzu vyhotovil súpis majetku úpadcu, ktorý bol publikovaný v Obchodnom vestníku č.
125/2017 dňa 30.6.2017. Do súpisu bolo zapísaných 58 súpisových zložiek v celkovej súpisovej hodnote
153.358,21 eur. V čase vykonania odporovaných právnych úkonov bol úpadca v úpadku okrem platobnej
neschopnosti a tiež z dôvodu predĺženia a jeho majetok nepostačoval na uspokojenie jeho veriteľov.
Stav majetku k 31.12.2015 bol v hodnote 1.286.023,- eur a záväzky úpadcu boli v hodnote 1.238.288,-
eur, t. j. kladný rozdiel bol len 47.735,- eur. Tento stav sa ešte menil, nakoľko konateľ úpadcu previedol
na osobu spriaznenú svojich 22 hlavných výrobných prostriedkov, strojov, na základe ktorých úpadca
znížil hodnotu majetku o viac ako 100.000,- eur, a teda sa spoločnosť dostala do hlbokého predĺženia.

5. Označený právny úkon bez primeraného protiplnenia bol vykonaný počas reštrukturalizácie dlžníka,
t. j. počas úpadku a bez súhlasu správcu (§ 130 ods. 4 ZKR), čo znamená, že tomuto právnemu úkonu
je možné zo zákona v konkurze odporovať, nakoľko do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie
bol vyhlásený na majetok EKOINSŤAL s.r.o. konkurz a bol vykonaný počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania (§ 58 ods. 3 ZKR). Právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené na súde do
jedného roka od vyhlásenia konkurzu (§ 57 ods. 3 ZKR).

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojich prednesoch
poukázal na to, že kúpna cena vo výške 5.000,- eur za predmetný nakladač bola v uvedenom prípade
dohodnutá s prihliadnutím na rok jeho výroby (1996), počet tzv. motohodín (14376) a celkový technický
stav. Ponuky strojov z internetových stránok, ktoré predložil žalobca nemožno porovnávať s nakladačom,
ktorý je predmetom tohto konania, nakoľko vyššie uvedené kritériá sú odlišné. K námietke žalobcu, že
napádaný právny úkon bol vykonaný počas reštrukturalizácie bez súhlasu správcu žalovaný uviedol,
že nie každý úkon dlžníka podliehal súhlasu správcu, čo potvrdil aj vtedajší reštrukturalizačný správca
E.. D. R., ktorý sa v e-mailovej správe zo dňa 13.4.2018 žalobcovi vyjadril nasledovne: „... som nemal
právo a dlžník nemal povinnosť prerokovať s reštrukturalizačným správcom každé zásadné rozhodnutie
finančnej a majetkovej povahy.“ Preto má žalovaný za to, že dohodnutá cena za predmetný nakladač
bola primeraná jeho veku, technickému stavu a celkovej opotrebovanosti a na jeho prevod nebol v
uvedenom prípade potrebný súhlas reštrukturalizačného správcu.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/11/2018-156 zo dňa 11.6.2019 súd rozhodol, že kúpna
zmluva, na základe ktorej spoločnosť EKOINŠTAL, s. r. o., IČO: 36 486 213, sídlo: Priemyselná štvrť 32,
083 01 Sabinov ako predávajúci dodala dňa 30.11.2016 žalovanému ako kupujúcemu stroj F., typ W.
XXR, za dodanie ktorého mu vyhotovila dňa 13.12.2016 faktúru číslo: XXXXXXXX na zaplatenie kúpnej
ceny 5.000,- eur, splatnú dňa 16.12.2016, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznom
konaní vedenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL, s. r. o., pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
2K/12/2017. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej konkurznej podstaty
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL, s. r. o. peňažnú náhradu v sume
1.000,- eur za prevedenú vec stroj F., typ W. XXR, dodanú žalovanému dňa 30.11.2016, za dodanie
ktorého mu úpadca vyhotovil dňa 13.12.2016 faktúru číslo: XXXXXXXX, na zaplatenie kúpnej ceny
5.000,- eur, splatnú dňa 16.12.2016. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2020, č. k. 6CoKR/11/2019-172 bolo odmietnuté
odvolanie žalobcu proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému a
súčasne bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu
prvej inštancie. Odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny záver prvostupňového súdu, v dôsledku ktorého
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu, že žalobcom predložený znalecký posudok nemá z
dôvodu absencie doložky podľa ustanovenia § 209 CSP charakter znaleckého posudku v súdnom
konaní, a preto vychádzal z kúpnej ceny 6.000,- eur a zaviazal žalovaného k úhrade zostatku tejto
kúpnej ceny vo výške 1.000,- eur, nakoľko ak bol spolu so žalobou predložený súkromný posudok,
ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu,
akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znamená to, že hodnoteniu nepodliehajú
odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti. Súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ
ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam. Ak táto doložka podľa § 209 ods. 2
CSP v súkromnom znaleckom posudku absentuje, takýmto posudkom je možné vykonať dôkaz, ale iba
ako listinou. V prejednávanej veci, keďže táto doložka absentuje, je potrebné považovať predložený
znalecky posudok znalca A.. Š. R. č. XX/XXXX za listinný dôkaz, ako s takým bolo povinnosťou
súdu sa s ním vysporiadať, keď žalovaný, ktorému bol tento znalecký posudok doručený, vo svojom
vyjadrení na pojednávaní dňa 14.5.2019 namietal, že tento nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti,
najmä vek vozidla, jeho opotrebovanosť, skutočnosť, že vozidlo bolo dlhodobo nepoužívané a zavreté
v garáži, ako aj že tento bol urobený bez samotnej ohliadky stroja. Ako však vyplýva zo spisu,
správca žalobcu predložil súdu preberací protokol, z ktorého vyplýva, že stav vozidla zodpovedal jeho
obvyklému opotrebeniu a používaniu, neboli tam uvedené žiadne vady. Naviac, jeho súčasťou v čase
tohto predaja bolo aj príslušenstvo, napr. lyžica. Samotnú skutočnosť, že znalec podal znalecký posudok
bez vykonania ohliadky tohto stroja nemožno pripočítať na ťarchu žalobcu, kde to urobil súd prvej
inštancie, ale naopak žalovaný, ktorý neumožnil znalcovi ohliadku tohto stroja, a teda zohľadnenie
skutočného stavu stroja, a preto by to mal byť práve žalovaný, ktorý by mal niesť následky tohto
konania, ktoré nemôže byť na škodu žalobcovi, keď to bol žalovaný, ktorý neposkytol znalcovi súčinnosť.
Samotné čestné prehlásenie žalovaného z 27.11.2018 nekorešponduje s preberacím protokolom, keď
za hodnovernejší dôkaz možno bezpochyby považovať tento preberací protokol, nakoľko bolo v záujme
oboch strán kúpnej zmluvy, aj kupujúceho, aj predávajúceho, aby tento preberací protokol obsahoval
všetky vady, resp. poruchy predávaného stroja tak, aby žalobca bol v budúcnosti chránený pred tvrdením
žalovaného, že tento o tejto vade, aj keď bola skrytá, nevedel a naopak, aby mal žalovaný prehľad
o skutočnej hodnote tohto predávaného stroja, na ktorej majú podstatný vplyv vady predávanej veci,
nakoľko išlo o vec používanú. Žalovaný, aj keď bol povinný poskytnúť súčinnosť správcovi, tak neurobil,
čo nepochybne vyplýva z e-mailovej komunikácie strán sporu založenej v spise, s tým, že naviac správca
žalobcu do spisu predložil inzeráty, ktoré preukazujú hodnotu obdobných dopravných prostriedkov pri
obdobnom opotrebení a naviac žalovaný to aj v konaní sám uvádzal, že tento stroj nebol odstavený
voľne, ale bol garážovaný a minimálne opotrebený, ktorá skutočnosť eliminujúca vonkajší nepriaznivý
vplyv počasia má tiež podstatný vplyv na jeho stav, a teda aj kúpnu cenu. Neumožnenie ohliadky tohto
stoja teda treba hodnotiť na ťarchu žalovaného.

9. Po rozhodnutí odvolacieho súdu predložil žalovaný ako dôkaz kópiu e-mailovej odpovede od zástupcu
spoločnosti KUHN - SLOVAKIA, s. r. o. (výhradný predajca vozidiel značky F. na Slovensku) zo dňa
19.6.2020, ktorý na otázku stanovenia hodnoty obdobného stroja oznámil, že v roku 1996 bola pri type

stroja W. XXR cena 5.000,- eur a pri type stroja W. XXR v roku 1997 bola cena obdobného stroja vo
výške 6.000,- eur. Zároveň v odpovedi uviedol, že nevie uviesť akú cenu mali stroje v roku 2016, nakoľko
to záleží od ich technického stavu v daný čas a od toho koľko mali najazdených motohodín. Preto má
žalovaný za to, že za obdobie 3 rokov nemohlo dôjsť k navýšeniu ceny v takom rozsahu, ako to požaduje
žalobca.

10. Žalobca navrhol, aj vzhľadom na konštatovanie o nevedomosti ceny v roku 2016, na tento dôkaz
neprihliadať.

11. Aplikujúc ust. § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, § 114 ods. 2, § 130 ods.
1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) súd prvej inštancie uviedol,
že v prípade odporovania právneho úkonu vykonaného počas reštrukturalizácie bez súhlasu správcu
podľa ustanovenia § 130 ods. 4 ZKR je irelevantná skutočnosť, či na prevod veci žalovaným počas tohto
konania bol, alebo nebol potrebný súhlas reštrukturalizačného správcu, nakoľko citované ustanovenie
kogentným spôsobom upravuje, že ak aj dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu
správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá. Uvedená skutočnosť
však zakladá právo správcu odporovať takémuto úkonu za predpokladu, ak bol na majetok dlžníka
počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz (§
130 ZKR), teda ako to bolo v tomto prípade. Súčasne je povinnosťou žalobcu ako správcu preukázať
faktické ukrátenie nároku niektorého zisteného veriteľa. Ak má napadnutý právny úkon (podľa prednesu
žalobcu) znaky právneho úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), ako odplatného právneho
úkonu dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako
obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať, vyžaduje sa taktiež preukázanie, že
tento úkon spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ako vyplýva zo zistených
skutočností, napadnutý úkon bol vykonaný počas reštrukturalizácie dlžníka, teda počas jeho úpadku.
Taktiež z dôkazov produkovaných žalobcom, ktorých dôvodnosť žalovaný relevantne nespochybnil,
a preto sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), vyplýva, že v čase uskutočnenia tohto úkonu mal
úpadca viacerých veriteľov, ktorých nároky zostali neuspokojené, keďže dlžníkovi nezostal majetok,
ktorého speňažením by bolo možné zistené pohľadávky uspokojiť. Nepochybne teda zrealizovaním
napadnutého právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, pretože
reálne neexistovala možnosť uspokojiť z existujúceho majetku záväzky skôr splatné.

12. Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také
uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou) odporovaného právneho
úkonu. Ustanovenie § 58 a nasl. ZKR odkazuje na plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia
ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe žalovaný podľa názoru žalobcu získal. Žalobca výšku
uplatneného nároku na peňažnú náhradu podľa § 63 ods. 1 ZKR, ako dôsledok úspešného odporovania,
odvodil zo súkromného znaleckého posudku č. 79/2018 znalca A.. Š. R., ktorý však neobsahuje doložku
podľa ustanovenia § 209 CSP, preto nemá charakter znaleckého posudku v súdnom konaní, ale takýmto
posudkom je možné vykonať dôkaz ako listinu. V kontexte s týmto dôkazom je potrebné poukázať na
preberací protokol predložený správcom, z ktorého vyplýva, že stav vozidla zodpovedal jeho obvyklému
opotrebeniu a používaniu, neboli tam uvedené žiadne vady. Naviac, jeho súčasťou v čase tohto predaja
bolo aj príslušenstvo, napr. lyžica. Aj v zmysle záverov vyplývajúcich z rozhodnutia odvolacieho súdu
pritom samotnú skutočnosť, že znalec podal znalecký posudok bez vykonania ohliadky tohto stroja,
nemožno pripočítať na ťarchu žalobcu, ale naopak žalovaný, ktorý neumožnil znalcovi ohliadku tohto
stroja, a teda zohľadnenie skutočného stavu stroja, a preto by to mal byť práve žalovaný, ktorý by
mal niesť následky tohto konania, ktoré nemôže byť na škodu žalobcovi, keď to bol žalovaný, ktorý
neposkytol znalcovi súčinnosť. Preto žalovaným predložené čestné prehlásenie z 27.11.2018, keďže je
v rozpore s obsahom preberacieho protokolu, nemôže byľ vyhodnotené ako hodnovernejší dôkaz oproti
ostatným produkovaným dôkazom, posudzovaným jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, ako je to
vyššie uvedené. Žalovaným produkovaný dôkaz - odpoveď od zástupcu spoločnosti KUHN - SLOVAKIA,
s. r. o. vo svojom obsahu nepreukazuje hodnotu predmetného stroja F., typ W. XXR, keďže jednak nemal
k dispozícii aj ostatné podklady, z ktorých vychádzal znalec Ing. Štefan Stanko pri vypracovaní posudku a
súčasne sám zástupca spoločnosti konštatuje, že nevie uviesť akú cenu mali stroje v roku 2016, nakoľko
to záleží od ich technického stavu v daný čas a od toho, koľko mali najazdených motohodín.

13. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je dôvodný, a to jednak v

časti nároku na určenie neúčinnosti právneho úkonu ,ako aj v časti nároku na peňažnú náhradu vo výške
predstavujúcej rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou určenou podľa znaleckého posudku (10.000,-
eur) a sumou určenou v pôvodnom rozsudku prvostupňového súdu (1.000,- eur). Po vyhodnotení
dokazovania preto súd prvej inštancie, vychádzajúc zo záverov uvedených v rozhodnutí odvolacieho
súdu, jeho právneho názoru a podrobného odôvodnenia, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, ako aj
zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj
z prednesov sporových strán, ktoré mali povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany,
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Keďže
žalobca bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Proti tomuto výroku, a to proti jeho II. a III. výrokovej časti podal žalovaný včas odvolanie z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkaz k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podľa odvolateľa pri určovaní výšky peňažnej náhrady v prospech konkurznej podstaty sa súd
prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca A.. R.. V tomto
znaleckom posudku však podľa žalovaného znalec nesprávne ohodnocoval stroj vyrobený v roku 1999,
pričom však predmetný stroj bol vyrobený už v roku 1996 (v roku 1999 bol ukončený jeho lízing). Ďalej
odvolateľ vytkol v znaleckom posudku, že znalec pri určovaní koeficientu predajnosti využil vzorky
strojov z rokov 2002-2004 aj napriek tomu, že predmetný stroj bol vyrobený ešte v roku 1996, ako aj to, že
bol vyhotovený bez ohliadky predmetného stroja. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval
odvolateľ znalecký posudok za nepravdivý.

17. V ďalšom žalovaný poukázal na ust. § 63 ods. 1, posledná veta ZKR s tým, že z uvedeného vyplýva,
že nárok voči žalovanému na zaplatenie peňažnej náhrady mohol byť uplatnený žalobcom iba do výšky
1.000,- eur, a to z toho dôvodu, že žalovaný predmetný stroj ďalej predal dňa 12.1.2017 spoločnosti
BLASTING s.r.o. za sumu 6.000,- eur, t. j. obohatil sa len v rozsahu 1.000,- eur oproti kúpnej cene pri
prevode stroja zo žalobcu na žalovaného. Za splnenie zákonných podmienok sa žalobca mohol domáhať
zaplatenia vyššej peňažnej náhrady do konkurznej podstaty od ďalšieho nadobúdateľa predmetného
stroja spoločnosti BLASTING s.r.o.

18. Žalovaný tiež namietal, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a preto je
nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie najmä nezdôvodnil prečo akceptoval znalecký posudok
predložený žalobcom aj napriek jeho vyššie uvedeným nesprávnostiam a taktiež dostatočne nezdôvodnil
prečo naopak nezohľadnil čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 27.11.2018, v ktorom žalovaný popísal
technický stav stroja pri jeho nadobúdaní.

19. Na základe vyššie uvedeného v rámci svojho odvolacieho petitu žalovaný žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v časti prevyšujúcej peňažnú náhradu vo výške 1.000,-
eur zamietol, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

20. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že k strojom sa nevedel dostať, žiadal
o súčinnosť osobu, ktorej žalovaný stroj predal, ale nový predávajúci mu oznámil, že s tým nič nemá,
nie je s ním v zmluvnom vzťahu. Podľa názoru žalobcu dokazovanie nemá byť založené len na iniciatíve
jednej strany. Žalovaný mal dostatok času a priestoru dať si, v prípade vyhotoviť, svoj znalecký posudok,
keď konanie na súde prvej inštancie prebiehalo 2 roky. Žalovaný nie je spokojný so znaleckým posudkom
žalobcu, ale žalovaný neposkytol žiadnu súčinnosť, ani za dva roky konania neprišiel s niečím iným, čo
by vyvrátilo znalecký posudok žalobcu. Žalovaný bol v priebehu celého sporu pasívny, len kládol odpor a
vytváral prekážky, postavil sa do defenzívy, spochybňoval, ale sám neprišiel so žiadnym dôkazom, ktorý
by vyvrátil tvrdenie žalobcu. Znalec A.. R., ktorý vyhotovil posudok mohol spraviť prípadne dodatok, ak

by ho žalovaný oslovil, ak by predložil nové dôkazy a skutočnosti, prípadne oznámil, že vybaví ohliadku
stroja, atď. Nič také však žalovaný neurobil, len napáda znalecký posudok, ale sám žalovaný lepší dôkaz
nepriniesol, ani neumožnil znalcovi A.. R. súčinnosť. Podľa žalobcu bola dodržaná rovnosť strán pred
súdom a žalovaný mal dostatok možností a nič mu nebránilo, aby si zaobstaral posudok.

21. Tvrdenie žalovaného, že správca mal žalovaného žalovať len na zaplatenie 1.000,- eur a zbytok od
BLASTING s.r.o. je podľa žalobcu právne bezpredmetné, s takouto teóriou nesúhlasil.

22. Čestné prehlásenie žalovaného z 27.11.2018 nebolo zohľadnené preto, pretože bolo v rozpore s
preberacím protokolom stroja. Podľa žalobcu presne na to je zmluva preberací protokol, aby sa v ňom
uviedli všetky vady a je to na ochranu kupujúceho. Ak by boli tieto skutočnosti tvrdené žalovaným
v čestnom vyhlásení uvedené už v preberacom protokole, nebolo by žiadnych pochybností. Podľa
žalobcu čestné vyhlásenie nebolo priliehavé vzhľadom na iné predložené písomné dôkazy, nebolo ničím
podložené.

23. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, trovy konania nežiadal.

24. Žalovaný svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nepodal.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku Krajským súdom v Prešove bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednával odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 3 CSP s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP splnené
procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

27. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Krajský súd uvádza, že z aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím
dôvodovom zvýraznia právne významné, v prípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského
súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8.10.2009,
v zmysle ktorého ...“odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 272/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako
aj súdu odvolacieho a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/170/2005, v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia

súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa následne môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu,“ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2011 z 25.4.2012, podľa ktorého ...“
odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdov prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu“.

32. Žalovaný v odvolaní napadol rozsudok aj z dôvodov uvedených v § 365 písm. f) CSP, teda
z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného
okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení
prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného
súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
14.9.2011 sp. zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého ...“ dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotenie dôkazu je činnosť súdu, pri
ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd
pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzený právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia
dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovanými a hodnotenými dôkazmi (IV. ÚS 252/04), a aby
bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu
tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ním
navrhovaných dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutia okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového
stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykonal. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstatných prejednávaných vecí nie
je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií
vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné
dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav.

33. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež druhá námietka žalobcu ohľadom
nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Krajský súd vo
všeobecnosti uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Ani jedna z týchto situácii v predmetnej sporovej veci nenastala.

34. Viazaný rozsahom, ako aj dôvodmi odvolania krajský súd k námietke žalovaného ohľadom
nesprávneho záveru znaleckého posudku, pokiaľ ide o výšku ohodnocovaného stroja, krajský súd
uvádza, že už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 12.3.2020 v tejto veci poukázal na možnosť
predloženia súkromného znaleckého posudku, ktorý má v prípade, ak má doložku, že znalec je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, rovnakú váhu ako keby išlo o znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca. Odvolateľ aj napriek tomu, že mal dostatočný časový priestor od zrušenia
veci súdu prvej inštancie po opätovné rozhodnutie súdom prvej inštancie, ba dokonca odvolací súd
mu nechal dostatočný časový priestor aj v rámci odvolacieho konania, nepredložil súkromný znalecký
posudok, ktorý by vyvracal napádané závery žalobcom predloženého Znaleckého posudku A.. Š. R. č.
XX/XXXX.

35. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného, ktorých gro spočívalo v tom, že znalec pri ohodnotení stroja,
resp. pri určení jeho koeficientu predajnosti bral do úvahy rovnaké stroje, avšak vyrobené neskôr
odvolací súd opäť zdôrazňuje, že hodnoteniu nepodliehajú odborné závery z hľadiska ich správnosti,
ale súd hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam.

36. Jediný dôkaz, ktorý predložil žalovaný a ktorý mal odôvodňovať nižšiu predajnú cenu, než tá, aká
bola stanovená v znaleckom posudku, bolo samotné čestné prehlásenie žalovaného z 27.11.2018, v
ktorom žalovaný uvádza poškodenie viacerých súčastí rýpadla, ako aj to, že neštartovalo, unikal olej z
motorovej časti a mal poškodené a ojazdené vozidlá s tým, že nijaká táto skutočnosť sa nenachádza
v odovzdávacom - preberacom protokole zo dňa 12.11.2017, kde ako už odvolací súd konštatoval bolo
v záujme oboch strán kúpnej zmluvy, aj kupujúceho aj predávajúceho, aby tento preberací protokol
obsahoval všetky vady tak, aby žalobca bol v budúcnosti chránený pred tvrdením, že tento o tejto vade,
aj keď bola skrytá, nevedel a naopak, aby mal žalovaný prehľad o skutočnej hodnote tohto predávaného
stroja, na ktorú tieto vady mali podstatný vplyv.

37. Odvolací súd zároveň konštatuje, že pokiaľ by žalovaný poskytol znalcovi náležitú súčinnosť,
bezosporu by mu oznámil všetky relevantné skutočnosti ohľadom stanovenia hodnoty ohodnocovaného
stroja, najmä jeho opotrebovanosť. Skutočnosť, že vozidlo bolo dlhodobo nepoužívané a zavreté v garáži
s tým, že samotnú skutočnosť, že znalec ohodnotil stroj bez jeho ohliadky nemožno pripočítať na ťarchu
žalobcu, ale naopak žalovanému, ktorý tak ako to uviedol znalec odmietol poskytnúť znalcovi súčinnosť.

38. Žalovaného tvrdenia tak zostali len v deklaratórnej podobe, ktoré okrem ním spísaného čestného
prehlásenia ničím nepodporil.

39. Žalovaný ako novotu v odvolacom konaní s poukazom na poslednú vetu ust. § 63 ods. 1 ZKR
dôvodil tým, že nárok voči žalovanému je dôvodný iba do výšky 1.000,- eur, a to z toho dôvodu, že
žalovaný predmetný stroj predal za sumu 6.000,- eur, t. j. obohatil sa len v rozsahu 1.000,- eur oproti
kúpnej cene pri prevode stroja zo žalobcu na žalovaného. Podľa žalovaného za splnenia zákonných
podmienok sa žalobca mohol domáhať zaplatenia vyššej finančnej náhrady a konkurznej podstaty o
ďalšieho nadobúdateľa predmetného stroja spoločnosti BLASTING s.r.o.

40. Takýto výklad ust. § 63 ods. 1 podľa odvolacieho súdu nijako neobstojí, keď výška tejto peňažnej
náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté,
t. j. v čase, keď dlžník previedol na žalovaného predmetný stroj, ktorého hodnota bola 10.000,- eur.
V prípade, ak by si odvolací súd osvojil tieto argumenty, a k prevodu voči tomu, voči komu sa právo
odporovať právnemu úkonu uplatnilo došlo za 1,- euro, mohol by si podľa tvrdenia žalovaného správca
uplatniť nárok v zmysle § 63 ods. 1, posledná veta ZKR len do výšky 1,- euro, čo by úplne postrádalo
zmysel citovaného ustanovenia, ktorého zmyslom je vrátiť do konkurznej podstaty reálnu hodnotu veci
v prípade, ak boli odpredané dlžníkom v čase úpadku za podhodnotenú cenu.

41. Žalovaný ďalšie argumenty v podanom odvolaní neuviedol, preto za týchto okolností postupoval súd
prvej inštancie správne pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel a so zreteľom na to, že správny výrok
napadnutého rozsudku je aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
v jeho napadnutých výrokových častiach II., III. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
387 ods. 2 CPS).

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má
nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Nakoľko sa úspešný žalobca vo veci samej náhrady trov konania v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu
žalovaného výslovne vzdal, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný ako
neúspešná strana sporu na trovy odvolacieho konania nemá nárok.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.