Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/334/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206300
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1714206300.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,
Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému J. X., bývajúcemu v J., X. XXX/X, o zaplatenie
1.913,98 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/56/2016, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2020 sp. zn. 15Co/31/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2020 sp. zn. 15Co/31/2019 v potvrdzujúcom

výroku a rozsudok Okresného súdu Pezinok z 25. októbra 2018 č. k. 4C/56/2016-126 v žalobe
zamietajúcom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 12,9% ročný úrok z istiny 1.913,98 eur od 1. júla
2014 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov odvolacieho i prvoinštančného konania z r u
š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. októbra 2018 č. k.

4C/56/2016-126: 1/ konanie o zaplatenie 60 eur a 10,95 eur zastavil, 2/žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1.992,97 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.913,98 eur od
15. júna 2014 do 24. septembra 2014, úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.913,98 eur od
25. septembra 2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 89,94 eur od 15.
júna 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyni, 3/ v prevyšujúcej
časti - 12,9% ročného úroku z istiny 1.913,98 eur od 1. júla 2014 do zaplatenia, žalobu zamietol a 3/

žalobkyni priznal proti žalovanému právo na plnú náhradu trov konania i náhradu trov zastavujúceho
konania. Súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne nedôvodná (o zaplatenie 12,9% ročného úroku z
istiny 1.913,98 eur od 1. júla 2014 do zaplatenia) vychádzajúc z toho, že po predčasnom zosplatnení
úveru žalobkyni nepatrí zmluvný úrok z titulu spotrebiteľského úveru.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. novembra

2020 sp. zn. 15Co/31/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku (o zaplatenie
12,9% ročného úroku zo sumy 1.913,98 eur od 1. júla 2014 do zaplatenia) a žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom
prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav (IV. ÚS 476/2012). Podľa

názoru odvolacieho súdu za čas po splatnosti (zosplatnení) úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z
omeškania a nepatrí mu zmluvný úrok z úveru (stanovisko č. 1 občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu v Bratislave z 1. marca 2019). V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil zamietajúci výrok
rozsudku súdu prvej inštancie spolu s výrokom o náhrade trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu potvrdzujúceho výroku o zamietnutí žaloby v časti

zmluvného úroku podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenejrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Dovolateľka namietala nesprávne
právne posúdenie veci v otázke, či má veriteľ nárok na zaplatenie zmluvných úrokov aj po predčasnom
zosplatnení celého úveru. Mala za to, že súdy nižších inštancií nesprávne ustálili, že po zosplatnení

úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky. V tejto súvislosti
poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (sp. zn. 5Cdo/42/2020, 3Cdo/113/2019,
6Cdo/193/2018, 7Cdo/111/2019, 1Cdo/94/2019, 1Cdo/208/2019, 7Cdo/118/2019, 8Cdo/135/2020,
3Cdo/1/2020, 9Cdo/24/2020, atď.), v zmysle ktorej v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
veriteľovi náleží zmluvný úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako

cenu peňazí. Vzhľadom na odklon od tejto rozhodovacej praxe navrhla rozsudok odvolacieho súdu spolu
s rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k dovolaniu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP“),pozistení,žedovolaniepodalavstanovenejlehote(§427ods.1CSP)stranasporu-žalobkyňa,v
neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, skúmal prípustnosť
dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne
je dôvodné, a preto je potrebné dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušiť v žalobe zamietajúcom výroku o povinnosti zaplatiť zmluvné úroky z úveru
po zosplatnení úveru i v súvisiacom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 a § 450 CSP).

6. Podľa názoru žalobkyne je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a z obsahu

dovolania je zrejmé, že žalobkyňa považuje ako nesprávne právne posúdenú otázku, či má veriteľ nárok
na zaplatenie zmluvných úrokov aj po predčasnom zosplatnení celého úveru.

7. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).
Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine a iných.), ako aj o otázku procesnoprávnu
(ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Pre právnu otázku, ktorú má
na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd,
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie
senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím

rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. V zmysle judikátu R 71/2018
patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je tiež prax
vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)

rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili.

8. Predmetnou otázkou (viď vyššie 7.) sa už dovolací súd zaoberal v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo
42/2020, ktoré občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu na zasadnutí konanom 30. marca 2021
prijalo ako rozhodnutie zásadného významu určené na zverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 5/2021, ktorého právna veta znie: „Po
vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Na uvedené rozhodnutie nadviazali
ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020,
4Cdo/66/2020, 5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020, 7Cdo/186/2020, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, v

dôsledku čoho možno takto uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za
ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

9. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 po poukaze na nesúlad v riešení otázky možného
priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru v rozhodovacej praxi odvolacích súdov

konštatoval, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku
čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na
to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške,
na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžníkdisponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
9.1. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia

zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v
rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo

alebo nedošlo.
9.2. Dovolací súd tak v tomto rozhodnutí uzavrel, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí.

10. S daným záverom sa stotožňuje dovolací súd i v tejto prejednávanej veci. Vychádzajúc z uvedeného

právneho názoru, od ktorého sa nepovažuje za potrebné odkloniť, dovolací súd dospel k záveru, že
dovolaniežalobkynejeprípustnéazároveňdôvodné,ateda jepotrebnérozhodnutieodvolaciehosúduv
dovolaním napadnutej časti zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením
rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto časti zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449
ods. 2 CSP) a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Zároveň ako súvisiace

zrušil i výroky o náhrade trov odvolacieho i prvoinštančného konania (§ 439 písm. a/ CSP).

11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.