Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 3, 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206300
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:1714206300.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinkurozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxnervprávnejvecižalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanému: J. X.,
Q.. XX.X.XXXX, W. U. J., X. XXX/X, štátny občan SR, o zaplatenie 1 913,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1 913,98 eur od
1.7.2014 do dosiahnutia sumy 1 511,55 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi 92,64% nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a 100% nárok na
náhradu trov dovolacieho konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 1.7.2014, doručenou súdu dňa 4.7.2014, sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1 913,98 eur nezaplatenej istiny, 89,94 eur nezaplatených
úrokov, 5,09 eur nezaplatených sankčných poplatkov, 60,- eur poplatkov za upomienky, úrok 12,90%
ročne z nezaplatenej istiny 1 913,98 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne
z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 15.6.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy
konania.
2. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom č.k. 4 C XX/XXXX-XXX zo dňa 25.10.2018 zastavil

konanie /z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom/ v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 60, -
eur a 10,95 eur, s príslušenstvom a v tejto časti priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov konania s
tým, že o výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
vo veci samej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.992,97 eur, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.913,98 eur od 15.6.2014 do 24.9.2014, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.903,03 eur od 25.9.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
89,94 eur od 15.6.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku

žalobu zamietol. Žalobcovi priznal vo veci samej plný nárok na náhradu trov konania a vrátenie súdneho
poplatku v sume 9,80 eur po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Skutkovým základom je zmluva
o úvere č. 38264, uzavretá dňa 18.3.2013, na základe ktorej žalobca, ako dodávateľ, žalovanému,
ako spotrebiteľovi, poskytol úver v sume 2 000,- eur, ktorý mal žalovaný splatiť s dohodnutým fixným
úrokom vo výške 12,9 % ročne v 120- tich mesačných splátkach po 30,01 eur, počnúc dňom 22.4.2013,
dohodnutá výška RPMN bola 15,78 %, hodnota priemernej RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola vo výške
18,86 %, celková suma, ktorú musel žalovaný zaplatiť /súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta

spojených s úverom/ bola vo výške 3.840,-eur. Dohodnuté bolo aj právo veriteľa na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky do jej splatenia; právo veriteľa v prípade
porušenia alebo nesplnenia akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy žiadať o predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca podaním zo dňa 23.5.2014, doručeným žalovanémudňa 28.5.2014, žalovanému oznámil rozhodnutie o predčasnej splatnosti celého úveru a žalovaného
vyzval jednorazovo zaplatiť sumu 2.007,79 eur, tiež poplatok za túto výzvu v sume 30,- eur, v lehote
do 14.6.2014. Ku dňu predčasného splatenia úveru žalobca evidoval úhrady na splatenie úveru v sume

324,53 eur, naposledy dňa 16.5.2014, z toho na splatenie istiny mu započítal sumu 86,02 eur a na
splatenie zmluvného úroku z úveru sumu 238,51 eur. Dňa 24.9.2014 žalovaný uhradil ešte sumu 10,95
eur, ktorú žalobca započítal na splatenie dlžnej istiny úveru. V čase mimoriadneho zosplatnenia bol dlh
žalovaného v sume 1 913,98 eur /istina 2.000,- eur mínus úhrada 86,02 eur/, zmluvných úrokov z úveru
v sume 89,94 eur. Po započítaní žalovaným následne uhradenej sumy 10,95 eur potom dlh predstavoval

istinu úveru v sume 1 903,03 eur a na zmluvných úrokoch z úveru sumu 89,94 eur, spolu sumu 1 992,97
eur; túto sumu aj žalovanému uložil žalobcovi zaplatiť. Súčasne zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania. Podľa názoru súdu sa žalovaný do omeškania dostal po uplynutí
15-dňovej lehoty po doručení oznámenia o vyhlásení predčasného zosplatnenia úveru listom zo dňa
23.5.2014. Právne dôvodil ustanovením § 52 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. l, ods. 2, § 488, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 9 ods. l, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl.
2 ods. 1 C.s.p.. V časti týkajúcej sa zaplatenia tzv. sankčných poplatkov v sume 5,09 eur a sankčných
úrokov z úveru vo výške 12,90 % ročne z nesplatenej istiny, žalobu ako nedôvodnú, v rozpore s časom
sa vyvíjajúcou súdnou praxou, vrátane súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, zamietol s tým, že odo
dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru žalobcovi patrí len zákonný úrok z omeškania.

Ústavne konformnú udržateľnosť subsidiárneho použitia noriem občianskeho práva na spotrebiteľské
spory vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp.zn. I. ÚS 402/2013, I. ÚS 101/2016;
tiež odkázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 30.6.2015, sp.zn. 6 Co 200/2014, v ktorom súd
okrem iného uvádzal "Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak
by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že

veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav
netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku /zosplatnením úveru/. Zmena záväzku logicky prináša aj
zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania, v spojení s využitím práva podľa a za podmienok
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať
zo stabilizovaných podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku

a to až do času zmeny /obsahu/ záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok
postupného splácania záväzku. Zosplatnenie úveru umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej/nesplatenej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody
splátok a stavu zosplatnenia úveru spočíva v tom, že v prípade stavu výhody splátok veriteľ nemá nárok
a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na

strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne /v splátkach/ vracia
a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje jednoducho
povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k
dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok,
splácaný spolu v rámci splátky úveru, v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je

obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto má veriteľ právo získať

okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto

užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom
vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil.", s ktorým sa Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj súd v tomto konaní,

stotožnil. Výrok o nároku na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, odôvodnil
ustanovením§256ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniavovecisamejodôvodnilustanovením
§ 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p., s tým, že o výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./. Výrok
o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.
3. Proti touto rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.10.2018 vo výroku, ktorým súd zamietol nárok

žalobcu na úrok vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1 913,98 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, podal včas
odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. h/ C.s.p. /rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci/. Podľa jeho názoru nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení.
4. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.: XXCo/XX/XXXX-XXX dňa

25.11.2020 tak, že rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie
úrokov z úveru vo výške 12,9% ročne zo sumy 1 913,98 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, potvrdil a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že výrok o zamietnutí žaloby v tejto časti je vecne správny, súd prvej inštancie
správne ustálil, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úroku, zmluvného
úroku z nesplatenej istiny do termínu zosplatnenia úveru /podaním zo dňa 23.5.2014, následne potom už

len na úroky z omeškania a že rovnako správne ustálil, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvného
úroku z nesplatenej istiny po termíne zosplatnenia úveru. Skutkovým základom bolo uzavretie úverovej
zmluvy dňa 18.3.2013 č. 38264 medzi dodávateľom Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, IČO: 31 575
951, a spotrebiteľom - žalovaným, a že žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere
neplnil a nesplnil. V zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami

sporu ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca ako právnická osoba poskytol v
rámci svojho podnikania, predmetu činnosti, úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci
predmetusvojhopovolaniaalebopodnikania.Zuvedenéhodôvodujepretopotrebnétentovzťahposúdiť

ako spotrebiteľský a v takom prípade je potrebné skúmať ex offo zmluvné podmienky, aby žalovaný, ako
spotrebiteľ, nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie.
Nebolo možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalobcu, že má nárok na zaplatenie zmluvného
úroku z úveru aj po jeho predčasnom zosplatnení, keď s poukazom na ustanovenie § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka veriteľ má nárok na úrok z úveru až do splatenia úveru. Odvolací súd poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.9.2015, sp.zn. 6 Co 587/2015, podľa ktorého
keďže tento stav netrvá /stav trvania záväzku pred zosplatnením úveru/, je zrejmé, že došlo k zmene
záväzku, ktorá bola privodená omeškaním dlžníka /spotrebiteľa/ a súčasne predčasným zosplatnením
úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania
v spojení s využitím práva podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému

zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité,
vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru
spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz.
Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba

postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať

peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by
mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo

vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje
aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa
neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 52, resp. § 53 ods.

1, ods. 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným
stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3, § 3a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Dohoda o platení úrokov za úver aj po jeho splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujúcenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej, alebo predčasne vyvolanej, doby
splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu
inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ustanovenia § 3a ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd Ďalej uviedol, že nemal dôvod
sa odchýliť od uvedeného právneho názoru v danej veci a na podporu jeho správnosti poukázal jednak
narozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa18.9.2012,sp.zn.IV.ÚS476/2012,vktorom
ústavný súd konštatoval, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu,
keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, ako

aj na stanovisko č. 1/2019 Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.3.2019,
prijatého v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru,
podľa ktorého "V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia
úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej
splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok

z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi." Z uvedeného vyplýva, že aj keď má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne
ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru,
spôsobuje to značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, značné zhoršenie jeho postavenia oproti

zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu
oproti výške úveru. Keďže niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania /zákon reguluje
úroky za úver bez časovej úpravy/, je takáto dohoda o takýchto úrokoch odklonom od dispozitívnej
úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva aj neprimeranú nerovnováhu v neprospech
slabšej zmluvnej strany. Zároveň odvolací súd poznamenal, že právo veriteľa na priznanie dohodnutých

úrokov za úver mu upreté nebolo, keď mu úrok bol priznaný do zosplatnenia úveru. Odvolací súd uviedol,
že sú mu známe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /napr. 5 Cdo 158/2018, 5 Cdo
42/2020, 7 Cdo 111/2019/, ale aj odvolateľom spomenuté rozhodnutia odvolací súdov, ktoré upravujú,
riešia,inakproblematikuúrokovpopredčasnomzosplatneníúveru.Znichalenevyplýva,akosadovolací
súd, odvolacie súdy, vyporiadali s názorom, vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky č.k.

IV. ÚS 476/2012-14, s opačným názorom vysloveným v iných súdnych rozhodnutiach. Zdôraznil, že
doteraz najvyššia súdna autorita nedala zjednocujúce stanovisko. Nebolo možné zohľadniť odvolateľom
zdôraznené vydané rozhodnutia, zákonné ustanovenia účinné v Českej republike, keďže ide o iný štát, o
rozdielnuprávnuúpravu,judikatúru.Vpredmetnejprávnejvecirozhodolpodľaužustálenejrozhodovacej
praxe z dôvodov uvádzaných v ods. 5.3., 5.4., 5.5. tohto rozsudku.

5. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozsudkom č.k.: XXCo/XX/XXXX-XXX dňa 25.11.2020
podal žalobca dovolanie.
6. O dovolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky /ďalej len „NS SR“/ uznesením
sp. zn. XCdo/XXX/XXXX dňa 31.5.2022 tak, že rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku a
rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.10.2018 v žalobe zamietajúcom

výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 12,9% ročný úrok z istiny 1.913,98 eur od 1.7.2014 do
zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov odvolacieho i prvoinštančného konania, zrušil a
vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že
dovolateľom nastolenou právnou otázkou, či veriteľ má nárok na zaplatenie zmluvných úrokov po
predčasnom zosplatenní celého úveru sa už dovolací súd zaoberal v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 42/2020,

ktoré občianskoprávne kolégium NS SR na zasadnutí konanom 30.30.2021 prijalo ako rozhodnutie
zásadného významu určené na zverejnenie v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 5/2021, ktorého právna veta znie: „ Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru
veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu
peňazí. " Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia NS SR, napr. sp. zn. lCdo/94/2019,

2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020? 4Cdo/66/2020, 5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020, 7Cdo/186/2020, 8Cdo/
l35/2020, 9Cdo/24/2020, v dôsledku čoho možno takto uvedený právny názor ohľadom predmetnej
právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. V rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/42/2020 po poukaze na nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po
predčasnom zosplatnení úveru v rozhodovacej praxi odvolacích súdov odvolací súd konštatoval, že za

situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho
zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou, dlžník disponuje, zmluvnépovinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút, slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu
a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá

odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na
dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky
majú zmluvný základ. Dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j.
veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s
platením úveru došlo alebo nedošlo. S daným záverom sa stotožnil dovolací súd i v tejto prejednávanej

veci. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru, od ktorého sa nepovažoval za potrebné odkloniť,
dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné
rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti zrušiť a keďže nápravu nemožno dosiahnuť
iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto časti zrušil aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a zároveň, ako súvisiace, zrušil i výroky
o náhrade trov odvolacieho i prvoinštančného konania .

7. V súlade s ust. § 454 C.s.p. súd doručil rozhodnutie NS SR spolu s predvolaním na pojednávanie
žalobcovi a žalovanému.
8. Podľa § 455 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu
9. Na pojednávaní dňa 4.8.2022 súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. o konaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý

neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou konania, pojednávanie nežiadal odročiť z dôležitých dôvodov,
na ktorom prejednal nárok žalobcu v rozsahu, ako bol predmetom dovolacieho konania /o zaplatenie
zmluvných úrokov vo výške 12,90% ročne zo sumy 1 913,98 eur od 1.7.2014 do zaplatenia/ a vec
rozhodol v súlade s právnym názorom, vysloveným dovolacím súdom, ktorým bol v ďalšom konaní a
novom rozhodovaní viazaný.

10. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obch. zák. od doby poskytnutie peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona.
12.Súduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovizostatoknesplatenejčastiúrokovzposkytnutého
úveru tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, v súlade s právnym názorom, vysloveným
dovolacím súdom v tejto právnej veci, ktorým bol súd v ďalšom konaní viazaný, keď s odstupom času
od rozhodnutia súdu 1. inštancie v tejto veci /25.10.2018/ došlo k judikovaniu právnej otázky, či veriteľ

má nárok na zaplatenie zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení celého úveru /rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.6.2020, R 5/2021/, vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného
v konaní, že dňa 18.3.2013 uzavrel žalobca, ako veriteľ /dodávateľ/, so žalovaným, ako dlžníkom /
spotrebiteľom/ úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému
bezúčelový úver vo výške 2 000,- eur a žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutý úver s

dohodnutým fixným úrokom vo výške 12,90% ročne v 120- tich mesačných anuitných splátkach po
30,01 eur mesačne, počnúc 22.4.2013, vždy 20. deň v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola v
zmluve uvedená dátumom 20.3.2023. Podľa zmluvy celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť /
súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta, spojených s úverom/ pri riadnom splácaní úveru podľa
dohodnutých podmienok bola suma vo výške 3 840,- eur. Dohodnutú výšku úveru 2 000,- žalobca

poukázal podľa výpisu z úverového účtu na účet žalovaného dňa 18.3.2013. Podľa tvrdenia žalobcu,
korešpondujúceho s výpisom z úverového účtu, žalobca evidoval ku dňu predčasného splatenia zo
strany žalovaného úhrady na splatenie úveru spolu vo výške 324,53 eur, naposledy dňa 16.5.2014, z
toho na splatenie istiny mu započítal sumu 86,02 eur a na splatenie zmluvného úroku z úveru sumu
238,51 eur. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu v písomnom podaní zo dňa 29.12.2016 žalovaný mu

dňa 24.9.2014 uhradil ešte sumu 10,95 eur, ktorú žalobca započítal na splatenie dlžnej istiny úveru.
Celkovo tak žalovaný na splatenie dohodnutej celkovej čiastky úveru 3 840,- eur dobrovoľne splatil
sumu 335,48 eur /započítaných žalobcom na istinu a zmluvný úrok: 86,02 eur + 238,51 eur + suma
uhradená žalovaným po podaní žaloby 10,95 eur/ a rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k.: 4C XX/
XXXX-XXX zo dňa 25.10.2018 mu už bola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1

992,97 eur /dlžná istina 1 913,98 eur + zmluvný úrok 89,94 eur/. Na riadne splatenie úveru, t. j. do
dosiahnutia dohodnutej celkovej čiastky úveru 3 840,- eur tak dlh žalovaného predstavuje sumu 1 511,55
eur /3 840,- eur mínus 335,48 eur mínus 1 992,97 eur/. Zostatok nároku žalobcu potom predstavujezmluvný úrok 12,90% ročne zo sumy 1 913,98 eur do dosiahnutia sumy 1 511,55 eur /teda do splatenia
dohodnutej čiastky úveru v úverovej zmluve/.
13. Žalovaný na pojednávaní k veci uviedol len toľko, že si je vedomý svojich chýb a nedostatkov, ktoré

zapríčinil. Myslí si, že doteraz na zaplatenie dlhu nič viac neuhradil a k veci nemá čo viac uviesť a až po
vyhlásení dokazovania za skončené, titulom záverečnej reči uviedol, že sa mu narodili dvojčatá, celkovo
má štyri deti, nemá takú hotovosť, ale vedel by to uhradiť v splátkach. 14. Podľa § 232 ods.
2,3,4 C.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty
na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
15. „Zákonom stanovená lehota na plnenie je zásadne trojdňová. Len v odôvodnených prípadoch môže
súd určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že plnenie možno vykonať v splátkach, ktorá výroková časť však

musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver
súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné
určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie
možno uskutočniť v splátkach.“ /R 78/1966/.
16. O nároku na náhradu trov konania súd opätovne rozhodol a to s prihliadnutím na pomer úspechu

strán sporu v jednotlivých fázach konania /uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.11.2019 sp. zn.
I. ÚS 453/2019/.
17. O nároku na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie na súde prvej inštancie zastavené,
súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane, keďže v tomto prípade procesne zavinil zastavenie konania

žalobca svojím späťvzatím žaloby, bez uvedenia dôvodov /v časti sumy 60,- eur a 10,95 eur; vo vzťahu k
tvrdeniu o úhrade sumy 10,95 eur žalovaným dňa 24.9.2014 ,v čase po podaní žaloby /žaloba podaná na
súd dňa 4.7.2014/ nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, pričom v žalobe uviedol, že po predčasnom
zosplatnení úveru žalovaný na jeho splatenie nič neuhradil.
18. O nároku na náhradu trov konania vo veci samej, na súde prvej inštancie, súd rozhodol podľa §

255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak má strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol vo veci samej úspešný čo
do sumy 1 992,97 eur a neúspešný čo do sumy 5,09 eur.
19. Nárok žalobcu, vyčíslený pevnou sumou, podľa žalobného petitu predstavoval sumu 2 069,01 eur /1

913,98 eur, 89,94 eur, 5,09 eur, 60,- eur/. Úspech žalobcu predstavoval sumu 1 992,97 eur, t. j. 96,32%,
úspech žalovaného predstavoval sumu 76,04 eur /súčet 60,- eur, 10,95 eur a 5,09 eur/, t. j. 3,68%.
Čistý úspech žalobcu na súde prvej inštancie potom predstavuje pomer 92,64%.
20. Na odvolacom súde bol žalovaný úspešný celkom, preto by mu patril 100% nárok na náhradu
trov, konania, avšak žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli /nebol

právne zastúpený, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadroval, vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom sa
osobne nezúčastnil/, preto z dôvodu procesnej ekonómie mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
21. Predmetom dovolacieho konania boli iba nevyčíslené zmluvné úroky z úveru. V dovolacom konaní
bol žalobca úspešný celkom, t.j. v pomere 100%, preto mu súd tento nárok aj priznal.

22. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.