Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320201873
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4320201873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr.LýdieGálisovejaJUDr.MárieMalíkovejvprávnejvecižalobkyne:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.,
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného:
JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, proti
žalovanému: N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. zastúpený: F. nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. P.O. C., o
zaplatenie sumy 1 506,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 4. augusta 2021 č.k. 16C/19/2020-251, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 506,34 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 506,34 eura od 17.12.2017 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %. Svedkovi L. P. nepriznal nárok na náhradu svedočného voči žalovanému. Z. T. N.
nepriznal nárok na náhradu trov spojených s písomnou výpoveďou svedka voči žalovanému. Svoje

rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 2 písm. e), f), g), i), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 10 ods. 1
písm. a), § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 64 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, § 66 ods. 6 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, § 121 ods. 3, § 517
ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný neohlásil dopravnú

nehodu podľa osobitného predpisu, ktorým je § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z., podľa
ktorého dopravnou nehodou je okrem iného taká udalosť, pri ktorej na niektorom zo zúčastnených
vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, teda hmotná škoda prevyšujúca sumu 3 990
eur. Škoda na poškodenom motorovom vozidle zn. BMW XXXD, EVČ: U. XXX T. bola vyčíslená na
sumu X 052,03 eura. Žalobkyni tak vznikol proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla.
1.3.Súdprvejinštanciemalpreukázanúajvýškunárokunanáhradupoistnéhoplnenia,keďžežalobkyňa
v rámci likvidácie uhradila autorizovanému servisu oprávnené nároky poškodeného na náhradu škody
v celkovej výške 5 021,13 eura, pričom od žalovaného požadovala časť takto poskytnutého plneniavo výške 1 506,34 eura. K námietke žalovaného voči výške náhrady poistného plnenia, podľa ktorej
preskúmaním faktúry zistil, že opravy boli vykonané nad rámec skutočných poškodení spôsobených pri
škodovej udalosti, konštatoval, že toto tvrdenie žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Vykonanie

opráv nad rámec skutočnej škody spôsobenej dopravnou nehodou nebolo preukázaný ani faktúrou,
ktorou autorizovaný servis vyúčtoval opravu poškodeného motorového vozidla, ani výsluchom svedkov,
pričom žalovaný sám nekonkretizoval položky z predmetného vyúčtovania, ktoré namietal. Námietku
žalovaného, podľa ktorej poškodený nepreukázal snahu o prieskum trhu cenovo najprijateľnejšieho
možného riešenia opravy poškodení, považoval za účelovú. Žalovaný poškodil majetok poškodeného a

je vecou a právom poškodeného vybrať si spoločnosť, v ktorej si uplatní právo na opravu spôsobených
poškodení motorového vozidla. Z uvedených dôvodov žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 1 506,34 eura. Pretože žalovaný svoj peňažný záväzok riadne
a včas nesplnil, dostal sa podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, v
dôsledku čoho má žalobkyňa právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktoré žalobkyni priznal počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na

plnenie (do 16.12.2017) uvedenej vo výzve na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti
zo dňa 27.11.2017, t.j. od 17.12.2017. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP a žalobkyni ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%.Uviedol,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesamostatným

uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku. O svedočnom rozhodol podľa § 258
ods. 1 CSP, ale keďže svedkovia si nárok na náhradu svedočného a nárok na náhradu trov spojených
s písomnou výpoveďou svedka neuplatnili, nárok na náhradu svedočného a nárok na náhradu trov
spojených s písomnou výpoveďou svedka im nepriznal.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Tvrdil, že na mieste nehody sa škoda na vozidle

poškodeného javila ako malá, a preto sa s poškodeným dohodli, že políciu neprizvú. Nikto nedokáže
odhadnúť, či je škoda pod 4 000 eura alebo nad 5 000 eur. Namietal, že súd prvej inštancie mohol
zohľadniť, že pri cenách náhradných dielov a prác opravy pri tejto značke je suma 1 000 eur
zanedbateľná.Uplatnenienárokužalobkyňoupovažovalzaúčelové,abyznížilasvojenákladynapoistné
plnenie. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je vo výkone trestu vo UVV a UVTOS Nitra do roku 2026,

jeho príjmy mu neumožňujú požadovanú náhradu vyplatiť, preto je schopný zaplatiť len sumu 100 eur.
2.2. Podaním doručeným dňa 13.10.2021 odvolanie doplnil a tvrdil, že od začiatku konania nesúhlasil
s tým, že porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, keďže podľa neho išlo o škodovú udalosť, ktorej
účastník nemá povinnosť volať políciu. Opakoval, že škoda na vozidle poškodeného bola v skutočnosti
oveľa nižšia, ceny prác a náhradných dielov vo faktúre boli premrštené, oproti cenám na trhu. Tvrdil,

že zákonodarca obmedzil povinnosť účastníkov nehody privolať políciu iba vtedy ak na niektorom
zo zúčastnených vozidiel vznikne škoda zrejme prevyšujúca 3 990 eur. Teda musí ísť o poškodenia
viditeľné, rozumie predpokladané a objektívne zrejmé. Pri pochybnostiach o výške vzniknutej škody
majú účastníci právo oznámiť vznik škodovej udalosti polícii, nie povinnosť. Pri viditeľných poškodeniach
možno za určitých okolností predpokladať aj vznik skrytých poškodení, napríklad pri čelnom náraze

vozidla možno predpokladať aj poškodenie motora, danom prípade však išlo o poškodenie zadnej časti
vozidla. Žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok, za ktorých by bolo možné hovoriť o dopravnej
nehode, a nie o škodovej udalosti, medzi ktoré patrí objektívna zrejmosť z poškodenia vozidla. Tvrdil,
že si splnil všetky zákonné povinnosti pri ohlásení poistnej udalosti, a preto žalobkyni regresný nárok na
náhradu vyplatenej sumy za opravu poškodeného motorového vozidla nevznikol. Žalovaný v doplnení

odvolania ďalej namietal odopretie práva zúčastniť sa pojednávania, kde mohol špecifikovať náhradné
diely a služby, ktoré boli premrštené a po výsluchu svedka mohol navrhnúť znalca na ich ocenenie
a namietať nedôveryhodnosť svedka IS. a namietal, že súd prvej inštancie sa uspokojil s písomnou
svedeckou výpoveďou T. čím mu uprel právo zúčastniť sa pojednávania a právo klásť svedkovi otázky.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.6.1. V danej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1 506,34 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 506,34 eura od 17.12.2017 do zaplatenia. Žalobe
tvrdila, že dňa 18.10.2017 došlo v N. na A. k dopravnej nehode a to tak, že žalovaný ako vodič

motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, EČV: U. XXXT. nedobrzdil a svojím vozidlom narazil do
motorového vozidla zn. N. XXXD, EČV: U ktoré odbočovalo na miesto ležiace mimo cesty. Škoda na
poškodenom vozidle bola vyčíslená na sumu vo výške 5 052,03 eura, z ktorej uhradila spoločnosti
AUTO MOTIVE s.r.o. dňa 03.11.2017 sumu 5 021,13 eura. Z dôvodu, že žalovaný neohlásil dopravnú
nehodu podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol jej voči nemu nárok na náhradu

poistného plnenia, ktoré za neho vyplatila. Vyzvala žalovaného listom zo dňa 27.11.2017 na náhradu
časti poskytnutého plnenia vo výške 1 506,34 eura a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
Žalovaný dlžnú sumu do podania žaloby neuhradil.
6.2. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý následne uznesením zrušil, z dôvodu
žalovaným podaného odporu. Žalovaný v odpore namietal, že poškodený T. N. klamlivo do protokolu
uviedol jeho matku F. O., ako účastníka dopravnej nehody, čo nie je pravda. Tiež tvrdil, že v protokole

sa nezhodujú označené poškodenia s reálnym stavom a poukázal na vyhotovenú fotodokumentáciu.
Namietal, že podľa faktúry boli opravy vykonané nad rámec poškodení pri škodovej udalosti.
6.3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na základe odvolania podaného žalovaným bol rozsudok súdu
prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.
7. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa ako poisťovateľka uzatvorila s F. O. ako

poistníkom, poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou osobného motorového vozidla VW PASSAT 520D, EČV: U. XXX T. Prevádzkou poisteného
motorového vozidla spôsobil žalovaný dňa 18.12.2017 škodu na motorovom vozidle N. 520D, EČV:
U.S.XX T. oznámenia o škodovej udalosti vyplýva, že škodová udalosť nebola hlásená na polícii a
vyplýva u neho rozsah popísaného poškodenia poškodeného vozidla ako: zatlačený výfuk vplyvom

nárazu, poškodené kufrové dvere, zadný nárazník, 3 x chybové hlásenie na palubnom počítači, pričom
ako vinník škodovej udalosti bol určený žalovaný a zároveň bola vylúčená spoluvina poškodeného.
Škoda bola vyčíslená vo výške 5 052,03 eura. Žalobkyňa v rámci likvidácie uhradila autorizovanému
servisu oprávnené nároky poškodeného na náhradu škody v celkovej výške 5 021,13 eura. Žalobkyňa
listom zo dňa 27.11.217 voči žalovanému uplatnila regresný postih vo výške 1 506,34 eura podľa § 12

ods. 2 písm. f), zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko žalovaný porušil povinnosť podľa osobitného predpisu
ohlásiť dopravnú nehodu ktorá je poistnou udalosťou. Žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby náhradu
poistného zaplatil do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom žalovaný si výzvu prevzal dňa 01.11.2017.
Náhradu poistného plnenia žalovaný žalobkyni neuhradil.
8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
9. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

10. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený je povinný písomne oznámiť
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti
a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
11. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
12. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom do 30.06.2022,
dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla
a pri ktorej

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
13. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma

dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
14. Odvolací posudzujúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska zisteného skutkového
stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancievykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci
za rozhodujúce, že vozidlom, ku ktorému bolo uzatvorené poistenie o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bola spôsobená škoda vo výške 5
021,13 eura. Dospel k záveru, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia,
ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, keďže žalovaný
porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., a neohlásil
dopravnú nehodu policajtovi. Preto vznikol žalobkyni nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za

neho, ako škodcu, vyplatila. Súd prvej inštancie za základe uvedeného záveru žalobkyni priznal voči
žalovanému právo na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 17.12.2017 do zaplatenia, keďže žalovaný svoju povinnosť uhradiť dlh nesplnil napriek písomnej
výzve. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Rovnako správny bol aj
výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalobkyňa bola v spore plne úspešná, a výroky
o nepriznaní nárokov svedkom. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý

rozsudokvdostatočnejmierepoprávnejajskutkovejstránkeodôvodnil,keďuviedolsvojeúvahy,ktorými
sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v
plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).
15.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,

že základným predpokladom úspešného uplatnenia práva podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, je poskytnutie poistného plnenia poškodenému. Ide o regresný nárok poisťovne
voči poistenému, ale aj voči každému, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidlauvedenéhovpoistnejzmluve(§4ods.1zákonač.381/2001Z.z.),ktorýmácharakterosobitného,

originálneho nároku, pričom sa nejedná o nárok na náhradu škody ani o zákonnú cessiu tohto nároku
poškodeného, ale o osobitný postihový nárok poisťovateľa. Povinnosti účastníka dopravnej nehody
stanovuje nielen zákon č. 381/2001 Z.z., ale aj osobitné predpisy, medzi ktoré patrí zákon č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, ktorý v § 66 ods. 2 písm. a) ukladá účastníkovi dopravnej nehody povinnosť
ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Dopravnú nehodu definuje ustanovenie § 64 ods. 1 písm. d) zákona

č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení účinnom do 30.06.2022, ako udalosť v cestnej premávke,
ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených
vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Ak účastník dopravnej nehody túto povinnosť
poruší nastupuje postihové právo poisťovne.

15.2. V danej veci žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že na základe poistnej
zmluvy uzatvorenej s F.oskytla poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia poškodenému vo
výške 5 021,13 eura. Žalovaný nepoprel, že dopravnú nehodu, ku ktorej nebola privolaná polícia,
zavinil, ale namietal, že poškodený T. N. klamlivo do protokolu uviedol jeho matku F. O., ako účastníka
dopravnej nehody. Tiež tvrdil, že v protokole sa nezhodujú označené poškodenia s reálnym stavom a

poukázal na vyhotovenú fotodokumentáciu. Namietal, že podľa faktúry boli opravy vykonané nad rámec
poškodení pri škodovej udalosti. Uvedené tvrdenia žalovaného, ktorými odôvodňoval odpor podaný proti
platobnému rozkazu, podľa názoru odvolacieho súdu nemali, z hľadiska splnenia zákonnej povinnosti,
žiadnu relevanciu. F. O. je v oznámení zo dňa 19.10.2017 uvedená v kolónke A., pričom z obsahu spisu
jednoznačne vyplýva, že poistená bola. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že označené poškodenia sa nezhodujú

s reálnym stavom a vyhotovenou fotodokumentáciou, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatuje, že žalovaný svoje tvrdenia nekonkretizoval.
16. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že na mieste nehody sa škoda na vozidle poškodeného javila ako malá, a
preto sa s poškodeným dohodli, že políciu neprizvú. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.
Povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi má účastník dopravnej nehody, ktorý nehodu zavinil,

pričom sa tejto povinnosti nemôže zbaviť s poukazom na dohodu s druhým účastníkom dopravnej
nehody, ktorý nehodu nezavinil. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mohol zohľadniť, že pri
cenách náhradných dielov a prác opravy pri tejto značke, je suma 1 000 eur zanedbateľná, a uplatnenie
nároku žalobkyňou malo znížiť jej náklady na poistné plnenie, uvedenú námietku odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú. Sumu 1 000 eur v žiadnom prípade nie je možné považovať za zanedbateľnú.

Navyše žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila len časť poistného plnenia vo výške 1 506,34 eura, hoci
preukázateľne vyplatila poškodenému sumu 5 021,13 eura. Príjmy žalovaného, ktorý sa v súčasnosti
má nachádzať vo výkone trestu sú z hľadiska dôvodnosti uplatneného nároku bezvýznamné.17.1. Po uplynutí odvolacej lehoty žalovaný odvolanie doplnil. Tvrdil, že od začiatku konania nesúhlasil
s tým, že porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, keďže podľa neho išlo o škodovú udalosť, ktorej
účastník nemá povinnosť volať políciu. Opakoval, že škoda na vozidle poškodeného bola v skutočnosti

oveľa nižšia, ceny prác a náhradných dielov vo faktúre boli premrštené, oproti cenám na trhu. Tvrdil,
že zákonodarca obmedzil povinnosť účastníkov nehody privolať políciu iba vtedy ak na niektorom
zo zúčastnených vozidiel vznikne škoda zrejme prevyšujúca 3 990 eur. Teda musí ísť o poškodenia
viditeľné, rozumie predpokladané a objektívne zrejmé. Pri pochybnostiach o výške vzniknutej škody
majú účastníci právo oznámiť vznik škodovej udalosti polícii, nie povinnosť. Pri viditeľných poškodeniach

možno za určitých okolností predpokladať aj vznik skrytých poškodení, napríklad pri čelnom náraze
vozidla možno predpokladať aj poškodenie motora, danom prípade však išlo o poškodenie zadnej časti
vozidla. Žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok, za ktorých by bolo možné hovoriť o dopravnej
nehode, a nie o škodovej udalosti, medzi ktoré patrí objektívna zrejmosť z poškodenia vozidla. Tvrdil,
že si splnil všetky zákonné povinnosti pri ohlásení poistnej udalosti, a preto žalobkyni regresný nárok
na náhradu vyplatenej sumy za opravu poškodeného motorového vozidla nevznikol. S uvedenými

tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu neschopnosť žalovaného
objektívne odhadnúť výšku škody bezprostredne po nehode je z hľadiska porušenia jeho zákonnej
povinnosti irelevantná. Skôr naopak, za týchto okolností bolo v záujme žalovaného, ako škodcu, privolať
na miesto nehody policajta, aby vylúčil akékoľvek pochybnosti o výške škody.
17.2. Žalovaný v doplnení odvolania ďalej namietal odopretie práva zúčastniť sa pojednávania, kde

mohol špecifikovať náhradné diely a služby, ktoré boli premrštené a po výsluchu svedka mohol navrhnúť
znalca na ich ocenenie a namietať nedôveryhodnosť svedka L. a namietal, že súd prvej inštancie sa
uspokojil s písomnou svedeckou výpoveďou T. N., čím mu uprel právo zúčastniť sa pojednávania a
právo klásť svedkovi otázky. Teda išlo o doplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP po uplynutí odvolacej lehoty. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolací dôvod

vymedzený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
ČSFR č. 209/1992 Zb.). Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu,

právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými
skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

Hociporušeniektoréhokoľvekčiastkovéhoprávastranysporupredstavujepochybeniesúdu,onaplnenie
tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany
sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
17.3. Napriek tomu, že uvedený odvolací dôvod bol žalovaným uplatnený po uplynutí odvolacej lehoty,

odvolací súd sa zaoberal postupom súdu prvej inštancie pri prejednaní sporu. Z obsahu spisu zistil,
že súd prvej inštancie v predvolaní na pojednávanie opakovane vyzýval žalovaného, aby oznámil, či
sa pojednávania osobne zúčastní a poučil ho, že pre tento prípade bude povinný uhradiť trovy eskorty.
Žalovaný na výzvy súdu prvej inštancie buď nereagoval, čo súd prvej inštancie poznamenal v zápisnici
z pojednávania a vec prejednával v neprítomnosti žalovaného, alebo oznámil súdu prvej inštancie, že

žiada vykonať pojednávanie bez jeho prítomnosti. Z uvedeného dôvodu by námietka žalovaného nebola
dôvodná, ani v prípade jej včasného uplatnenia.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bol v odvolacom konaní
úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).