Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/553/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413229164
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413229164.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: MUDr.
Miloš Lampert, nar. 13.09.1965, bytom Nové Zámky, Nám. republiky 1, zastúpený: Mgr. Jozef Vida,
advokát, so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovaným: v l. rade: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. A., W.. republiky 1, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska

32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v 2. rade: R. V., nar. XX.XX.XXXX, W. A., Y. XXXX/XX, o
určenie neplatnosti právnych úkonov, o návrhu žalobcu na prerušenie konania, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/325/2013-50 zo dňa 17. mája 2016 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c), § 110, § 170 ods. 3 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016
(ďalej len "Občiansky súdny poriadok" alebo "OSP"). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol,
že dňa 17.05.2016 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd konanie prerušil z toho dôvodu, že vo
veci spojenej s predmetom tohto konania bolo vznesené obvinenie aj voči žalovanému v l. rade, vec
je vedená pod číslom ČVS: KRP-21/2-VIS-NR-2014. Národná kriminálna agentúra bude v uvedenej

veci vykonávať procesné úkony, vedie rozsiahle šetrenie. Mal za to, že ak by v trestnej veci došlo
k odsúdeniu žalovaného v l. rade pre trestný čin podvodu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie,
mohlo by to mať význam pre civilné právne konanie, pretože žiadna zmluva nemôže byť uzavretá v
rozpore s dobrými mravmi. Právna zástupkyňa žalovaného v l. rade s návrhom na prerušenie konania
nesúhlasila. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s návrhom na prerušenie konania. Súd prvej inštancie v
danej právnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu v konaní v trestnej veci, v ktorom konaní má

byť posúdená vina alebo nevina žalovaného v l. rade, ktorý má byť obvinený z trestného činu podvodu,
nemusí mať nevyhnutne vplyv na rozhodnutie súdu o určení platnosti alebo neplatnosti zmlúv, ktoré
žalovaný podpísal. Poukázal tiež na skutočnosť, že súd ani nemal za dostatočne preukázané, v akom
štádiu sa konanie nachádza. S poukazom na skutočnosť, že konanie vo veci sa začalo dňa 5.12.2013
a vo veci nebolo otvorené pojednávanie, mal za to, že strany sporu sú v stave právnej neistoty, čo je z
hľadiska zásad občianskeho civilného konania neprípustné. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v prípade

ak súd nerozhodne o prerušení konania, bude žalobca navrhovať vykonanie dôkazu pripojením kópie
trestného spisu, ktorý je veľmi rozsiahly, bol súd toho názoru, že s trestným spisom sa v konaní bude
nevyhnutné oboznámiť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa trestné konanie nachádza.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel a prerušil

konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na KR PZ Nitra pod ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2014.
Namietal, že je nepochybné, že v tomto civilnom konaní bude nepochybne povinnosťou súdu zisťovať ajskutočnosti obsiahnuté v trestnom spise. Na druhej strane súd v civilnom konaní nemôže prejudikovať
závery v trestnom konaní, t.j. otázku viny alebo neviny, resp. či sa skutok stal a či je trestným činom.
Je zrejmé, že ak konanie žalovaného, ktoré je predmetom nielen v tomto konaní, ale aj predmetom

vyšetrovania pod vyššie označeným ČVS, bude posúdené ako trestný čin a bude uznaná jeho vina,
tak žiadne konanie posúdené ako trestný čin nemôže v súlade s dobrými mravmi. Nesúlad s dobrými
mravmi je pritom skutočnosťou, o súlade a existencii ktorého rozhoduje súd v civilnom konaní. Účastníci
v civilnom konaní pritom nemajú k dispozícii také prostriedky na zabezpečenie dôkazov ako orgány
činné v trestnom konaní. Konštatoval, že ak súd v civilnom konaní bude konať paralelne s trestným

konaním a nepreruší konanie až do právoplatného skončenia trestnej veci, je možné, že v čase vydania
rozhodnutia v civilnom konaní ešte nebudú známe výsledky trestného konania, a ak trestné konanie
skončí uznaním viny žalovaného v 1. rade, môže to spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania,
čo je takisto v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Skutočnosť, že konanie popísané v žalobe
a notárska zápisnica spísaná pod číslom N 562/2013 u notára Mgr. Petra Dancziho, je predmetom
vyšetrovania v trestnej veci, nepoprel ani samotný žalovaný v 1. rade. K odvolaniu prikladá fotokópiu

zápisnice o výsluchu notára Mgr. Dancziho, z ktorej zápisnice vyplýva, že táto notárska zápisnica, resp.
okolnosti jej spísania sú predmetom trestného konania pod vyššie uvedeným ČVS, kde bolo vznesené
obvinenie okrem iného aj žalovanému v 1. rade.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že by súd týmto
rozhodnutím prejudikoval otázku viny, či neviny žalovaného v 1. rade, prípadne otázku toho, či sa skutok
stal. Tieto otázky sú záležitosťou výlučne trestného konania, keď predmetom konania vedenom pod sp.
zn. 5C/325/2013 je určenie neplatnosti právneho úkonu, čo v žiadnom prípade neprejudikuje otázky
riešené v rámci trestnej veci vedenej pod ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2014. Z toho vyplýva, že predmet

trestného konania nie je totožný s predmetom tohto civilného súdneho konania a výsledky týchto konaní
nie sú podmienené. K námietke žalobcu, týkajúcej sa hospodárnosti konania z dôvodov uvedených
žalobcom poukázal na prezumpciu neviny.

4. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)

uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

9.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcasapodanoužaloboudomáhaurčenianeplatnostizmluvyopôžičke
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.04.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho
pod číslom N 562/2013, NZ 11023/2013 a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.04.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho pod
číslom N 562/2013, NZ 11023/2013. Ďalej sa domáha určenia, že záložné právo na základe zmluvy o

zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.04.2013 na Notárskom úrade
Mgr. Petra Dancziho pod číslom N 562/2013, NZ 11023/2013 nevzniklo a určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 02.10.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho po číslom N 1416/2013,
NZ 34100/2013. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.04.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Danczihodo notárskej zápisnice pod číslom NZ 11023/2013 uzavrel zmluvu o pôžičke, uznanie dlhu a zmluvu o
zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky zo strany žalovaného v 1. rade
ako veriteľa žalobcovi ako dlžníkovi v sume 12.000 eur s tým, že pôžička bude vrátená najneskôr

do 05.08.2014, ktorá pôžička bola zabezpečená záložným právom, ktoré zriadil žalobca ako vlastník
nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, pre obec, katastrálne
územie W. A., zapísanej na LV č. XXXX, parc. reg. C, ako parc. č. XXXX - 275 m2- zast. plochy a
nádvoria, bytový dom súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, byt č. XX, na X. posch., vchod č. X, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku

v 4029/260728 v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa. V skutočnosti k žiadnemu
prevzatiu peňazí z jeho strany nedošlo, keďže sa jednalo o peňažnú pôžičku pre T. Z., ktorému následne
na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho do notárskej zápisnice pod číslom NZ 11024/2013 zo dňa
05.04.2013 už ako veriteľ požičal sumu 12.000 eur, pričom do tejto zápisnice bola pojatá aj zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, v kat. úz. W. A.,
ktorý byt v tom čase vôbec nebol na mene T. Z., nie je ani v súčasnosti, ale ten ho ubezpečil, že vykonal

všetky právne úkony potrebné k tomu, aby tento nadobudol do vlastníctva. Žalovaný v 1. rade predložil
na stôl u notára Mgr. Petra Dancziho dňa 05.04.2013 pri podpísaní notárskych zápisníc nejakú finančnú
hotovosť, túto mu však neodovzdal a peniaze hneď uschoval T. Z.. On to ani neriešil, keďže podľa
jednej notárskej zápisnice peniaze prevzal a následne hneď druhou notárskou zápisnicou ich odovzdal.
Žalovaný sa mu začal vyhrážať, že ak fiktívnu pôžičku nevráti, tak si uplatní záložné právo z notárskej

zápisnice NZ 11023/2013 k jeho nehnuteľnosti. Vtedy si uvedomil, že založil svoju nehnuteľnosť pre
pôžičku, ktorú nikdy neprevzal a zistil, že T. Z. nemal a nemá na mene žiadnu nehnuteľnosť, ktorá
by mala súžiť ako zábezpeka pre prípad nevrátenia pôžičky zo strany T. Z., teda že bol uvedený do
omylu a stal sa obeťou podvodu. Preto podal trestné oznámenie na políciu. Medzitým zistil, že žalovaný
začal výkon záložného práva priamym predajom tretej osobe, pričom uzavrel aj zmluvu o prevode jeho

nehnuteľnosti a toto konanie je vedené na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor pod č. V
5502/2013. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 13.11.2013 pod č. V
5502/2013- 15 zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dňa 17.05.2016 žalobca
požiadal súd prvej inštancie o prerušenie konania z dôvodov uvedených vyššie a súd prvej inštancie
rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je predmetom odvolacieho konania.

10. Podľa § 109 ods.1 písm. b) OSP účinného do 30.06.2016, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

11. Podľa § 109 ods.2 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

12. Podľa 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.

13. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Pôvodná a aj terajšia právna úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením
konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP, ktoré vymedzuje

obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Postup súdu v intenciách tohto
ustanovenia je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec a len v
prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, príp. rozhodnutia o určitej
právnej otázke v intenciách písm. a), b) alebo c), obligatórne preruší konanie a iniciuje ďalší procesnýpostup. Pokiaľ k takémuto záveru nedospeje, hoci bol podaný návrh niektorou stranou, neodníma
prípadným zamietnutím návrhu na prerušenie konania možnosť sporovej strane konať pred súdom.
Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP, v zmysle ktorého ako jediný

fakultatívny dôvod prerušenia konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na
takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie
je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými
procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu

bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu
výnimku ako pravidlo. Rozhodnutie súdu môže často závisieť od otázky, ktorá patrí do právomoci iného
orgánu ako súdu alebo v kontexte ktorej prebieha konanie na inom súde. Pri rozhodovaní o návrhu
na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením
konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k predĺženiu konania na
dlhú dobu. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých

istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty.
Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka
konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie
prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností
a hospodárnosť konania.

15. V danej právnej veci súd prvej inštancie dôvod prezentovaný žalobcom neuznal za taký dôležitý, aby
bolo opodstatnené konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, účinného do 30.06.2016. Dôvod
uvádzaný žalobcom súd prvej inštancie neakceptoval a zvážil, že aj napriek prebiehajúcemu trestnému
konaniu , možno vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie citovaných procesných

ustanovení rešpektoval súdom prvej inštancie zvolený postup so záverom, že dôvod na prerušenie
konania uvádzaný žalobcom nie je relevantný a argumentácia súdu prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. S ohľadom na to odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, preto sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovane správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade
s ustanovením § 387 ods.2 CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci v zmysle
ustanovenia § 193 CSP je súd okrem iného viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol
spáchaný trestný čin a o tom kto ho spáchal, pričom viazanosť sa vzťahuje len na výrok (z výroku o
vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť), nie na odôvodnenie

rozhodnutia, v danom prípade si súd prvého stupňa môže posúdiť platnosť napadnutých právnych
úkonov a zistené závery vyhodnotiť sám bez čakania na výsledok trestného konania, a to najmä s
ohľadom na hospodárnosť konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).