Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/131/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204688
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1611204688.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: V., zast. JUDr. Ľubica

Sopková, advokátka, Pribinova 3, Malacky, proti žalovanej v 1. rade: Q., v 2. rade: V., v 3. rade: J.
žalovaná v 2. a 3. rade zast. JUDr. Ľuboslav Linder, advokát, Družstevná 706, Sekule, o zaplatenie
2.296,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd priznáva žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalované v 1. až
v 4. rade na zaplatenie sumy 2.296,24 Eur s príslušenstvom. V žalobe ako žalovanú v4. rade označil
M. Žalobu odôvodnil tým, že všetky žalované sú bývalé zamestnankyne žalobcu. So žalobcom boli v
pracovnom pomere na základe pracovných zmlúv uzavretých
So žalovanou v 1. rade dňa 20.06.2009,
So žalovanou v 2. rade dňa 27.05.2009,

So žalovanou v 3. rade dňa 16.11.2009,
So žalovanou v 4. rade dňa 16.11.2009.
Všetky žalované boli prijaté na miesto predavačky v novinovom stánku žalobcu, ktorý sa nachádza
v obchodnom dome C. v M.. Žalobca so všetkými žalovanými zároveň uzavrel v deň ich uzavretia
pracovnej zmluvy aj Dohody o hmotnej zodpovednosti. Vznikla im teda spoločná hmotná zodpovednosť,
v zmysle ktorej boli spoločne a nerozdielne zodpovedné za vzniknutý schodok na zverenej hotovosti a
ceninách, tovare a zásobách materiálu a iných hodnotách, ktoré sú určené na obrat a ktoré sú povinné

vyúčtovať. Kontrolnou inventúrou vykonanou žalobcom dňa 18.12.2009 za účasti všetkých žalovaných
bol po jej vyhotovení zistený schodok vo výške 2.296,24 Eur. Žalobca prerokoval výsledok inventúry so
žalovanými dňa 22.01.2010. Žalované dlžnú čiastku neuhradili. Žalobca teda žiadal zaviazať žalované
v 1. až v 4. rade, aby spoločne a nerozdielne uhradili sumu 2.296,24 Eur s úrokmi z omeškania.

2. Súd vo veci vydal dňa20.06.2011 vo veci Platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX, voči ktorému
podala žalovaná v 2. rade dňa 28.06.2011 odpor, v ktorom uviedla, že inventúry boli robené účelovo,

bez toho, aby mohli odsúhlasiť prijaté množstvá tovaru v účtovníctve. Táto agenda sa viedla mimo ich
predajňu a nemali možnosť sa s ňou zoznámiť.3. Podaním doručeným súdu dňa 09.08.2011 sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade
k jej odporu, pričom uviedla, že súd nesprávne zaviazal žalované na zaplatenie dlhu spoločne a
nerozdielne, nakoľko pri hmotnej zodpovednosti nejde o spoločný a nerozdielny záväzok, v prípade

spoluzodpovednosti za schodok v zmysle § 182 Zákonníka práce, keď za škodu zodpovedá niekoľko
zamestnancov ide o delenú zodpovednosť a nie solidárnu. Každý zamestnanec zodpovedá za svoj
podiel podľa miery zavinenia. Došlo aj k nesprávnemu určeniu podielu zodpovednosti, ktorý sa určuje
podľa priemerného mesačného zárobku zamestnanca a podiel sa delí medzi vedúceho a jeho zástupcu.
Pri podpise Dohody o hmotnej zodpovednosti nebola vykonaná inventarizácia a nemožno určiť či do

schodku bol započítaný aj schodok z predchádzajúcich inventarizácií. Žalobca porušil ust. § 184
ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je treba inventarizáciu vykonať aj v prípade zastupovania
zamestnancov. Ak zamestnankyne zastupovala inventúrnička p. I., mala možnosť narábať s hotovosťou,
mala byť vykonaná inventarizácia aj v tomto čase, nakoľko sa mohla podieľať na schodku ako vedúca.
Žalobca ako zamestnávateľ ďalej nevytvoril vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov. Tiež
neprerokoval nárok na náhradu škody so žalovanou v 2. rade do jedného mesiaca, odo dňa keď sa

škoda zistila. Žalobca teda nepreukázal mieru zavinenia zamestnancov ako aj sám schodok spoluzavinil
nevytvorením vhodných podmienok.

4. Podaním doručeným súdu dňa 05.09.2011 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nevykonanie
inventarizácie pri uzavieraní dohody o hmotnej zodpovednosti nemá za následok jej neplatnosť.

Zavinenie zamestnanca sa prezumuje. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, ž schodok
vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Žalovaná v 2. rade nič nepreukázala. Žalovaná v 2. rade
nikdy pracovné podmienky nenamietala.

5. Podaním doručeným súdu dňa 26.01.2012 sa vyjadrila žalovaná v 3. rade cestou svojej právnej

zástupkyne zhodne ako žalovaná v 2. rade. Navyše uviedla, že inventúra bola vykonaná za obdobie
od 06.11.2009 do 18.12.2009, pričom ona nastúpila do práce až 16.11.2009, t.j. 10 dní nemohla niesť
hmotnú zodpovednosť.

6. Uznesením zo dňa 16.07.2012 č.k. 6C/131/2011-90 ustanovil žalovanej v 1. rade procesného

opatrovníka M., súdnu tajomníčku Okresného súdu O.. Súd doručil žalobu opatrovníčke žalovanej v 1.
rade dňa 19.07.2012.

7. Podaním doručeným súdu dňa 13.06.2012 žalobca oznámil vyčíslený podiel na schodku žalovaných
v 1 až 4. rade tak, že na žalovanú v 1. rade pripadá schodok vo výške 487,72 Eur, na žalovanú v 2.

rade vo výške 518,95 Eur, na žalovanú v 3. rade vo výške 651,44 Eur a na žalovanú v 4. rade vo výške
638,13 Eur. Vychádzal pritom z priemerného mesačného zárobku zamestnankýň: žalovaná v 1. rade vo
výške 562,06 Eur, v 2. rade vo výške 597,94 Eur, v 3. rade vo výške 750,75 Eur, v 4. rade 735,20 Eur.
Pomer jednotlivých zamestnankýň tak predstavuje. Žalovaná v 1. rade 21,24%, v 2. rade 22,60%, v 3.
rade 28,37 %, v 4. rade 27,79%. Uviedol rozpis výpočtu priemerného zárobku zamestnankýň.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.03.2016, na ktoré sa dostavil žalobca, jeho právna
zástupkyňa, žalovaná v 2. rade, v 3. rade, v 4. rade a právny zástupca žalovanej v 2. rade. Právny
zástupkyňa žalobcu predniesla žalobu v znení rozčlenenia schodku na jednotlivé zamestnankyne.
Žalobca uviedol, že inventúru vykonávala p. I., ktorá prišla na prevádzku a za prítomnosti všetkých

žalovaných bola vykonaná inventúra, pričom jemu prišla na stôl informácia, že vznikol schodok. Kľúče
od prevádzky mali všetky žalované a existoval aj servisný kľúč od mreže, ktorou sa prevádzka uzatvára
a ten je v trezore v sídle firmy žalobcu. V prevádzke bol namontovaný kamerový systém. Súd vykonal
výsluch žalovanej v 2. rade.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.05.2016, kde vykonal výsluch žalovanej v 3. rade.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.12.2016, na ktorom sa zúčastnila žalovaná v 4.
rade. Súd uznesením na pojednávaní schválil zmier so žalovanou v 4. rade. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.01.2017.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.02.2017, kde súd vykonal výsluch žalovaných v 2. a
3. rade.12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.04.2017, kde súd vykonal výsluch svedkyne Q.

13. Právny zástupca žalovanej v 2. a 3. rade podaním doručeným súdu dňa 20.02.2020 uviedol,

že žalobca výšku priemerných zárobkov ničím nepreukázal. Ďalej uviedol, že z výpovede svedka
I. vyplýva, že bola zamestnaná u žalobcu ako inventúrnička, pričom kontrolovala žalované. V
neprítomnosti zastupovala chýbajúcu pracovníčku, napriek tomu, že nemala podpísanú dohodu o
hmotnej zodpovednosti. Vykonaná inventúra ako aj inventúrny súpis sú v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č.
431/2002 Z.z. o účtovníctve platnom ku dňu inventúry. V zmysle § 30 ods. 2 písm. g) sa v súpise uvádza

zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov. Tento údaj v doložených dokladov absentuje
a podľa vyjadrenie p. I. išlo o finančnú inventúru, pričom zákon o účtovníctve takýto výraz vôbec
nepozná. Listina doložená žalobcom nazvaná „Inventúra Kaufland od 07.11.2009 do 18.12.2009“ ako aj
listina „Inventúra za mesiac 12.12.09“ nie je dôkazom preukazujúcim vyčíslenie schodku na zverených
hodnotách. Z pokladničnej knihy ako aj z výpovede svedkyne I. vyplýva, že v prevádzke Kaufland
zastupovala zamestnankyne a vykonávala uzávierku pokladne. Nové pracovníčky sa zaúčali služobne

staršou pracovníčkou a po zaučení sa robila inventúra. Takýmto spôsobom sa zaúčala aj žalovaná v 3.
rade pred podpisom pracovnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že hodnotami disponovali aj pracovníčke
bez podpísanej hmotnej zodpovednosti. Aj inventúry sa zúčastnili osoby, ktoré nemali podpísanú hmotnú
zodpovednosť. Pracovný pomer im vznikol až 16.11.2009. v zmysle judikatúry (R 55/1984, NS SSR
z 04.06.1981, sp. zn. Cpj 13/81) dohodu o hmotnej zodpovednosti je potrebné uzatvoriť so všetkými

zamestnancami, ktorí majú prístup k prevzatým hodnotám. Právny zástupca žalovaných uviedol, že
neboli vytvorené podmienky pre zamestnancov, zamestnankyne neboli vyškolené ako s hodnotami
narábať a evidovať ich. Žalobca považoval za schodok aj to, keď žalované z dôvodu pochybenia
alebo vysokej pracovnej zaťaženosti nevrátili žiadaný tovar v remitende vydavateľovi a tovar zostal na
predajni, čo je v rozpore so Zákonníkom práce. Zodpovednosť za škodu prichádza do úvahy len vtedy ak

má škoda povahu schodku. Za schodok sa považuje rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt
a medzi údajmi v evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovný. Tovar musí chýbať. Pri odovzdaní
tlačovín či DVD vydavateľovi tovar nechýbal. Je potrebné hodnoty zabezpečiť proti zásahu tretej osoby.
Žalobca je povinný preukázať, že skutočne zveril hodnoty, čiže je povinný preukázať prevzatie hodnôt
zamestnancom.Žalobcažiadnymrelevantnýmspôsobomnepreukázalakúhotovosť,ceniny,tovaralebo

iné hodnoty určené na obeh zveril žalovanej v 2. a 3. rade, resp. všetkým zamestnankyniam. Žalobca
tiež nepreukázal tržbu, akú žalované odviedli. Zamestnankyne odovzdávali tržbu vodičovi, ktorého
totožnosť žalobca súdu nepreukázal Žalobca tiež nepreukázal výšku tržby odovzdanú vodičovi. Popieral
skutočnosť, že zamestnankyne odovzdali tržbu lebo vo výške 108.483,14 + 18 Eur ako vyplýva z listiny
nazvanej Inventúra.

14. Na pojednávaní dňa 17.12.2021 súd pripustil zmenu žaloby v znení zohľadňujúcom delenú
zodpovednosť jednotlivých zamestnankýň:
„Žalovaná v I. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 487,72 Eur s 9% úrokom z omeškania od
23.01.2010dozaplatenia,žalovanávII.radejepovinnázaplatiťžalobcovisumu518,95Eurs9%úrokom

z omeškania od 23.01.2010 do zaplatenia, žalovaná v III. Rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
651,44 Eur s 9% úrokom z omeškania od 23.01.2010 do zaplatenia, žalovaná v IV. Rade je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 638,13 Eur s 9% úrokom z omeškania od 23.01.2010 do zaplatenia, a nahradiť
trovy konania.“

15. Dňa 10.03.2022 žalobca doručil vyjadrenie k výpočtu schodku.

16. Dňa 05.04.2022 sa vyjadrili žalované v 2. a 3. rade, ktoré uviedli, že nie je preukázané, či posledná
tržba bla zarátané do inventúry ako aktívum. Či práve výška poslednej tržby netvorí schodok. ˇŽiadny
listinný dôkaz nepreukazuje skutočne jednotlivé tržby.. Ide len o fiktívne čísla. Žalobca žiadnymi

dodacími listami podpísanými žalovanými nepreukázal, v akej skutočnej výške prevzali tovar, koľko
tovaru na dodacích listoch bol skutočne do predajne dodaný a na koľko bol vystavený dobropis.

17. Súd nariadil pojednávanie na deň 08.04.2022, kde vypočul svedkyňu Q.

18. Súd nariadil pojednávanie na deň 29.06.2022, kde právom záverečnej reči právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava písomne podaných návrhov, všetkých prednesov a
vyjadrení vo veci, ako aj dôkazov, ktoré boli v konaní súdu preukázané. V konaní bolo preukázané,
že na predajňu bol dodaný tovar v takom rozsahu, v akom sa uvádza v listine nazvanej ako inventúraKaufland za obdobie od 7.11.2009 do 18.12.2009. súdu boli preukázané listiny podpísané samotnými
žalovanými, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že všetok tento tovar bol na prevádzku žalobcu,
nachádzajúcu sa v OD Kaufland, riadne dodané. Zamestnankyne žalobcu teda žalované, v danom

období tovar skontrolovali, prepočítali a prípadné nezrovnalosti a rozdiely v dodanom tovare žalobcovi
ako zamestnávateľovi ihneď nahlásili. Na základe takéhoto upozornenia žalovaných na nesprávnosti v
listinách o dodanom tovare alebo na nesprávnosti dodaného tovaru žalobca tieto listiny ihneď opravil.
Na základe inventúrnych hárkov, v ktorých tovar zaznamenávali po prepočítaní priamo žalované, je teda
jednoznačne možné skonštatovať, že všetok tovar o ktorom žalobca v konaní tvrdí, že bol dodaný, i

skutočne dodaný bol. Rovnako bol listinnými dôkazmi preukázané aké tržby boli odvedené zo strany
žalovaných ako zamestnankýň žalobcu. Rovnako je nesporné, že všetky zamestnankyne žalobcu, teda
žalované, mali riadne uzatvorené a platné dohody o hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ žalované tvrdia, že
zo strany žalobcu ako zamestnávateľa nemali vytvorené riadne podmienky na nakladanie so zverenými
hodnotami, na túto skutočnosť mali nielen právo ale i možnosť žalobcu upozorniť a pokiaľ by žalobca
nevykonal nápravu, mali právo od dohôd o HZ odstúpiť. Žiadna zo žalovaných túto možnosť nevyužila

a dokonca v priebehu konania ani žiadna zo žalovaných nepreukázala, že by žalobcu čo i len jediný raz
upozornila na nevhodné alebo nedostatočné pracovné podmienky v tomto smere. V zmysle § 183 ods.
1 ZP teda žalovaná neupozornili na nevhodné pracovné podmienky, neodstúpili od Dohody o hmotnej
zodpovednosti, preto tieto dohody ako aj hmotnú zodpovednosť žalovaných treba považovať za platné.
P. Šelcová súdu dostatočným spôsobom ozrejmila akým spôsobom mali žalované možnosť nie len

disponovať s tovarom, ale i žiadať opravu nesprávnych zápisov v účtovných dokladoch. Keďže žalované
žiadnu z uvedených možností nikdy nevyužili a od dohody o hmotnej zodpovednosti pre nevyhovujúce
pracovné podmienky neodstúpili, trvajú na podanej žalobe a žiadajú, aby súd v zmysle zmeneného
petitu rozhodol . Poukázala tiež na rozsudok KS v BA, zo dňa 22.08.2019 sp. zn. 10Co/84/2018, v
ktorom súd medzi žalobcom, žalovanou v I. a II. rade ako i ďalšími dvoma žalovanými, ktoré v tomto

konaní nevystupujú, rozhodol vo veci schodku zisteného v inventúre za obdobie, ktoré bezprostredne
predchádza žalovanému obdobiu v tomto konaní, pričom v tomto konaní KS v BA potvrdil rozsudok
tunajšieho súdu, ktorým zaviazal žalované na zaplatenie žalovaných súm s príslušenstvom. Na základe
uvedeného ako aj všetkých preukázaných dôkazov skutočností predložených listín žiadali, aby súd
žalobe vyhovel v zmenenom rozsahu a zaviazal žalované na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. Právom záverečnej reči právny zástupca žalovaných v 2. rade a 3. rade uviedol, že sa pridržiava
všetkých písomných a ústnych vyjadrení. Najmä poukazujem na pís. vyjadrenie zo dňa 20.02.2020.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca odovzdal tovar v rozsahu ako uvádza
žalovaným a tieto ho v tomto rozsahu ani neprevzali. Žalobca nepreukázal výšku tržieb odvedenú

žalovanými, taktiež nebolo preukázané, že osoby ktoré disponovali tovarom a finančnými prostriedkami
mali uzatvorenú hmotnú zodpovednosť. Zvlášť poukázal na konanie žalovanej v 4. rade p. C., ktorá
má uzatvorenú prac. zmluvu od 16.11.2009, no z kópie knihy reg. pokladnice je zrejmé, že disponovala
s fin. prostriedkami a vykonávala závierku už dňa 03.11.2009, taktiež sa spoločne so žalovanou v 3.
rade pred nástupom do prac. pomeru zaúčala bez toho, aby mala uzatvorenú prac. zmluvu a dohodu

o HZ. Žalovaná v 3. rade uzatvorila prac. pomer 16.11.2009, no inventúra vykonávaná za obdobie
od 06.11.2009 do 18.12.2009. Pričom v čase od 6.11. do 16.11. nemala uzatvorenú prac zmluvu ani
dohodu o HZ. Preto nemôže niesť zodpovednosť za prípadný vzniknutý schodok vzniknutý za toto
obdobie. P. I., ktorá vykonávala inventúru a počas celej doby aj pred inventúrou disponovala s tovarom
a fin. prostriedkami v čase, keď zastupovala niektorú so žalovaných v čase PN a dovolenky, ale aj

počas vykonávania samotnej inventúry, pričom nemala uzatvorenú HZ so žalobcom na túto prevádzku.
Poukázal na rozhodnutie judikátu R/55/1984 ako aj rozhodnutia, ktoré sú citované v predchádzajúcom
vyjadrení na zákl. ktorých je nevyhnutné aby dohoda o HZ bola uzatvorená so všetkými zamestnancami,
ktorí majú prístup k prevzatým fin. hodnotám a majú možnosť s nimi disponovať, čo nebolo zo strany
žalobcudodržané,ztohodôvodynebolivytvorenépodmienkynariadnyvýkonprac.činnostížalovanými,

čo považujú za exkulpačný dôvod. Nie je pravdou, že žalovaná v 2. rade nenamietala porušenie prac.
podmienok, bolo to vždy len ústnou formou, čo je jednoduché žalobcom poprieť. Na základe uvedeného
navrhujú aby súd žalobu voči žalovanej v 2. rade a 3. rade zamietol a priznal im náhradu trov konania
vo výške 100%.

20. Na pojednávanie dňa 29.06.2022 bola predvolaná aj žalovaná v 1. rade (ako aj na predchádzajúce
pojednávania). Predvolanie na toto pojednávanie jej bolo doručené dňa 15.06.2022 fikciou doručenia
podľa § 112 CSP. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, a tak súd podľa § 180 CSP rozhodol
tak, že bude konať v jej neprítomnosti.21. Súd vykonal dokazovanie týmito dôkazmi: výsluch strán sporu, výsluch svedkov Q. a Q. Pracovná
zmluva zo dňa 20.06.2009, dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 20.06.2009, pracovná zmluva

a dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 27.05.2009, pracovná zmluva a dohoda o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 16.11.2009, pracovná zmluva a dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa
16.11.2009, zápis o vykonaní inventúry zo dňa 31.12.2009, inventúra ku dňu 18.12.2009, vyhodnotenie
inventúry zo dňa 19.01.2010, mzdové listy č. l. 96-108, potvrdenie o používaní čiarových kódov zo
dňa 9.5.2016, inventúra za obdobie 2.9.-6.11.2009, vyjadrenie k archivácii záznamu priemyselnej

televízie, vyhodnotenie inventúry ku dňu 18.12.2009, súhrn dodacích listov, zostatok tovaru a tlače,
inventúrne súpisy k 18.12.2009, zoznamy dodaného tovaru bez vytlačenej remitendy, stanovisko ku
kamerovému systému, faktúra č. XXXXXXXXXX, okamžité skončenie pracovného pomeru, rozviazanie
pracovného pomeru, dohoda o skončení pracovného pomeru, fotodokumentácia prevádzky, pracovný
výkaz pracovníka, dochádzka, pracovný výkaz pracovníka, upresnenie žiadosti z DU Bratislava,
vyjadrenie z DU Bratislava zo dňa 29.10.2018, knihy registračnej pokladne, zoznam dodacích listov,

vyhodnotenie inventúry ku dňu 18.12.2009, zoznam tržieb, mesačný súpis tovarov, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

22. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.06.2009 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou v 1. rade pracovný
pomer s dojednaným druhom práce: predavačka, s miestom výkonu práce Malacky. Deň nástupu do

práce bol dohodnutý na deň 20.06.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (č.l. 5 spisu).
Dňa 20.06.2009 uzatvorili žalobca so žalovanou v 1. rade Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (bod 1 veta
posledná dohody), podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty,
ceniny, tovar a zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty určené za obeh a obrat, ktoré je povinná vyúčtovať

(č.l. 7 spisu).

23. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 27.05.2009 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou v 2. rade pracovný
pomer s dojednaným druhom práce: predavačka, s miestom výkonu práce Malacky. Deň nástupu do
práce bol dohodnutý na deň 27.05.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (č.l. 8-9

spisu). Dňa 27.05.2009 uzatvorili žalobca so žalovanou v 2. rade Dohodu o hmotnej zodpovednosti za
hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (bod
1 veta posledná dohody), podľa ktorej žalovaná v 2. rade prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené
hodnoty, ceniny, tovar a zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty určené za obeh a obrat, ktoré je povinná
vyúčtovať. Rukopisom je v dohode uvedené, že po prijatí do pracovného pomeru nebola vykonaná

inventarizácia stavu zásob na predajni Kaufland Malacky (č.l. 10 spisu).

24. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 16.11.2009 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou v 3. rade pracovný
pomer s dojednaným druhom práce: predavačka, s miestom výkonu práce Malacky. Deň nástupu do
práce bol dohodnutý na deň 16.11.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (č.l. 11 spisu).

Dňa 16.11.2009 uzatvorili žalobca so žalovanou v 3. rade Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (bod 1 veta
posledná dohody), podľa ktorej žalovaná v 3. rade prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty,
ceniny, tovar a zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty určené za obeh a obrat, ktoré je povinná vyúčtovať
(č.l. 13 spisu).

25. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 16.11.2009 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou v 4. rade pracovný
pomer s dojednaným druhom práce: predavačka, s miestom výkonu práce Malacky. Deň nástupu do
práce bol dohodnutý na deň 16.11.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (č.l. 14
spisu). Dňa 16.11.2009 uzatvorili žalobca so žalovanou v 4. rade Dohodu o hmotnej zodpovednosti za

hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (bod
1 veta posledná dohody), podľa ktorej žalovaná v 4. rade prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené
hodnoty, ceniny, tovar a zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty určené za obeh a obrat, ktoré je povinná
vyúčtovať(č.l. 16 spisu).

26. Zo Zápisu o vykonaní inventúry zo dňa 31.12.2009 vyplýva, že dňa 18.12.2009 bola vykonaná
kontrolná inventúra za účasti p. Q. a všetkých žalovaných. Táto inventúra bola zároveň odovzdávacia,
nakoľko nastupovali po zaučení nové predavačky: žalovaná v 3. a 4. rade, ktoré majú pracovnú zmluvu
od 16.11.2009. V zápise sa uvádzalo, že bol zistený schodok 2.296,24 Eur. Po vykonaný inventúry bolaprepustená žalovaná v 1. rade, a to na základe podozrenia k krátenia tržieb. Dátum prepustenia bol
21.12.2009. Zápis bol podpísaný p. I..

27.ZpísomnéhozáznamuInventúrazamesiac18.12.09(č.l.18spisu)vyplývapočiatočnýstavinventúry
k 06.11.2009 v sume 48.070,84 Eur, stav hodnôt ku dňu 18.12.2009: cigarety 42.723,70 Eur, noviny
5.813,20 Eur + 40,99 Eur, pokladňa hotovosť 400 Eur, spolu 48.977,89 Eur, Vyhodnotenie inventúry
51.274,13 Eur; - 2.296,24 Eur

28. Zo záznamu Inventúra Kaufland (č.l. 189 spisu) vyplýva počiatočný stav inventúry 06.11.2009
48.070,84 Eur noviny spolu 12.747,39 Eur, konečný stav inventúry 18.12.2009 48.977,89 Eur, tovar
58.333,53 Eur + 40.623,52 Eur = 98.333,53 Eur (po oprave z č.l. 492 je to suma 98.957,05 Eur); tržby
63.135,38 Eur + 14 Eur, + 45.347,77 Eur + 4 Eur = 108.483,15 Eur + 18 Eur. Vyhodnotenie inventúry:
51.274,13 Eur, stav inventúry: - 2.296,24 Eur.

29. Z listiny Zostatok tovaru a tlače na stánku ku dňu 18.12.2009 vyplynulo, že spolu to bolo 48,977,89
Eur

30. Z listiny Vyhodnotenie inventúry adresovanej žalovanej v 1. rade súd zistil, že dňa 19.01.2010 vyzval
žalobca žalovanú v 1. rade na vyjadrenie sa k vyhodnoteniu inventúry.

31. Zo mzdových listov žalovanej v 1. rade, žalovanej v 2. rade, žalovanej v 3. rade, žalovanej v 4.
rade (č.l. 96 - 108 spisu) a výpočtu priemerného mesačného zárobku predloženého žalobcom (č.l.
92-95 spisu) súd zistil, že priemerný mesačný zárobok pred vznikom schodku (t.j. za 3. štvrťrok 2009) u
žalovanej v 1. rade je 562,06 Eur, priemerný mesačný zárobok žalovanej v 2. rade pred vznikom schodku

(t.j. za 3. štvrťrok 2009) je 597,94 Eur, priemerný mesačný zárobok žalovanej v 3. rade pred vznikom
schodku (t.j. za 3. štvrťrok 2009) je 750,75 Eur, priemerný mesačný zárobok žalovanej v 4. rade pred
vznikom schodku (t.j. za 3. štvrťrok 2009) je 735,20 Eur.

32. Pomer zárobkov jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov matematickým

výpočtom predstavuje 21,24 % u žalovanej v 1. rade, 22,60 % žalovanej v 2. rade, 28,37% u žalovanej
v 3. rade, 27,79 % u žalovanej v 4. rade. Z vyčíslenia žalobcu vyplýva podiel jednotlivých hmotne
zodpovedných zamestnankýň na škode v súdom zistenom podiele.

33. Z predloženej fotodokumentácie súd zistil, že na prevádzke žalobcu v Kauflande v Malackách je

maloobchodný predaj tovaru realizovaný formou kombinovaného samoobslužného predaja s predajom
tovaru cez pult (č.l. 221 - 231 spisu).

34.M.konateľžalobcuuviedol,žeinventúrabolavykonanáinventúrničkoup.I.,ktoráprišlanaprevádzku
a za prítomnosti vš. odporkýň bola vykonaná inventúra, pričom mne na stôl prišla informácia, že vznikol

schodok. Kľúče od prevádzky mali vš. žalované a okrem toho existoval ešte servisný kľúč od mreže,
ktorou sa prevádzka uzatvára a tento servisný kľúč je v trezore u žalobcu v sídle firmy a tento sa
používa len v prípade požiadavky žalovaných s otvorením alebo zatvorením prevádzky. V prevádzke
bol namontovaný kamerový systém.

35. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nastúpila k žalobcovi pracovať 27.5.2009 a v ten istý deň podpísala aj
dohodu o hmotnej. Pri prijatí do prac. pomeru žiadala, aby bola vykonaná inventúra, do dohody dopísala,
že táto inventúra na jej požiadanie nebola vykonaná. Ju od 1. dňa nástupu do prevádzky zaúčala p. T.
I. ale nevie či na prevádzke pracovala. Táto pracovníčka s ňou na zmene pracovala do 19.6.2009, kedy
bola vykonaná 1. Inventarizácia po nástupe žalovanej v 2. rade. Na druhej zmene pracovala nejaká M.,

alebo M. a táto pracovala s p. O., teraz G., táto inventúra 19.6.2009 vyšla tak, že bolo zistené manko
okolo 260,- Eur a p. I. im vtedy uviedla, že p. I. povedal, že je to v poriadku. Táto inventúra podľa nej sa
robila z toho dôvodu, aby všetky v tejto prevádzke mali nejakú východiskovú rovinu a teda nejakú nulu.
Odo dňa nasledujúceho po inventúre začala pracovať s Q. L. a na druhej zmene pracovala I. a O., teraz
G.. Žalovanú v 1. rade nikto nezaúčal. Keď p. O. išla na PN a keď žalovaná v 1. rade šla na dovolenku,

vtedy robili tri a robili 8 hodín a robila ona, p. I. a p. I.. P. I. riadne chodila do práce, riadne predávala,
riadne preberala tovar, riadne ho uskladňovala v sklade a chodila aj do vitrín, kde mali drahé zapaľovače
a drahý tovar. P. I. pravidelne zastupovala hociktorú z nich, pokiaľ vypadli z práce. Aj p. Horváthová
sa s nimi striedala v prevádzke. Robila aj uzávierku a raz je chýbalo 50 Eur, vtedy ich doniesla zozaduz peňaženky a doložila to do kasy. Dňa 02.09. bola inventarizácia a vtedy malo vzniknúť manko okolo
2.900,- Eur. Tá inventúra bola prejednávaná nejako individuálne z každou z nich. Ona vtedy pracovala
s L. a vie, že boli obe zavolané do firmy a nevie, či pohovor bol vykonaný s každou z nich samostatne

alebo individuálne. Vtedy sa p. I. pýtal na O. a I.. Bola prítomná p. I., ktorá jej oznámila, že vzniklo
manko 2.900,- Eur, ale aby robili ďalej, že zlodejku prepustili. Bola to teda zrejme p. I., ktorá už potom
nenastúpila do práce. P. I. po tejto inventúre odišla a tak sa striedali v prevádzke 3 a to p. L. , ona
a p. O.. P. O. však začala mať problémy s chrbticou a začala dlhodobou maródiť a tak v prevádzke
pracovali 3 a to p. L., p. I. a ona. Keď potom išla p. L. na dovolenku tak za ňu potom pracovala raz p.

I.. Potom nastúpili do prevádzky p. L. a p. C. a ony vtedy robili 4. Ďalšia inventarizácia, kt. si pamätá
bola 18.12.2009 pričom sa jej zúčastnili všetky 4. Nevie prečo v tom zápise pod názvom inventúra za
mesiac 18.12.2009 uvádza počiatočný stav inventúry s dátumom 6.11.2009 a či k tomuto termínu bola
vykonaná nejaká inventúra. Teda ten počiatočný stav tam mal byť uvedený od poslednej inventúry, t.j. od
2.9.2009. Inventúra v decembri sa robila tak, že prišla p. I., doniesla inventárne hárky, na kt. bol zoznam
tovaru, t.j. zoznam názvov tovaru, ktorý sa v prevádzke predával. Ona s p. L. a L. s p. I. a p. C. sa

rozdelili po 2 a 2 a jedna počítala tovar a druhá tovar zapisovala do hárkov počty. Fakticky vš. vyhodili
z vitrín preč a potom to tam ukladali a počítali tento tovar, aby sa ráno opäť mohlo predávať. Inventúra
sa robila v noci. Po veľmi dlhej dobe I. oznámila na prevádzke, že vzniklo manko a keď sa jej opýtali, čo
chýbalo tak tejto odpovedi sa vyhla a nevedela uviesť, čo chýbalo. Ich potom nikto nevolal ani do firmy,
ani nikto s nimi neprejednal žiadne manko. O tomto manku, resp. že ho mám platiť sa dozvedela až z

podanej žaloby, ktorá jej bola doručená 27.6.2011. Podľa nej za prevádzku zodpovedala p. I., dávala
im pokyny ako majú pracovať a bola v prevádzke každý deň. P. I. nemala kľúč od prevádzky, ale pokiaľ
prišla, išla za pult, chodila do skladu, prípadne zastupovala keď si potrebovali odskočiť na WC alebo mali
veľa zákazníkov. Porovnávanie skladových zásob s reálnym stavom nerobili, robila to p. I.. Pri inventúre
nebol dodaný zoznam tovaru, ktorý by sa mal nachádzať na predajni ani jeho názov a ani jeho počty,

nevedeli, či im chýba práve kartón alebo dva kartóny cigariet alebo aký tovar chýba. Tovar a to noviny,
časopisy a dennú tlač im vozili v noci a ukladali to do takej skrine pri Kauflande. Ráno pred zmenou ona
vybrala vš. tieto noviny spolu s dodacím listom, z kt. jeden dodací list odkontrolovali a večer, keď vracali
remitendu a vyplnené doklady k tejto remitende fakticky tam priložili aj dodacie listy a to aj za tovar, kt.
im chodil cez deň a to hlavne okolo 10.00 hod. ráno, kde im chodili cigarety a rôzne darčekové veci,

kt. v predajni predávali. Tieto dodacie listy a remitendové listy pridávali k vytlačenej dennej uzávierke
z pokladne a k tržbe, ktorá v ten deň bola. Tržba sa denne zapisovala do knihy registračnej pokladne.
Pred koncom pracovnej doby vytlačili priebežnú uzávierku, t.j. zistili, aký stav peňazí máme v pokladni a
buď im chýbali peniaze, t.j. buď doložili do pokladne, alebo mali prebytok a ten museli doblokovať. Keď
ešte mali tovar, ktorý mal čiarové kódy tak nemohli doblokovať takýto tovar do prebytku a vtedy museli

dávať prebytok, resp. dávali sme prebytok do takej modrej plastovej nádobky, ktorá bola otvorená. Na jej
zmene sa to nikdy nerobilo, resp. to p. I. nerobila, ale vie, že na druhej zmene prišla p. I., zobrala odtiaľ
tieto peniaze a potom doblokovala tovar, kt. im vraj údajne chýbal. Nevedeli ju skontrolovať, pretože
vtedy cigarety a ani iný tovar nemal čiarové kódy. Na druhej smene robila p. I. zásahy do skladových
kariet, nemohli si viesť skladové zásoby a ja nevie, kto to vlastne u žalobcu robil, robili sa však zásahy

do sklad. kariet tak, že na druhej zmene prišla p. I. a fakticky doblokovávala a odblokovávala tovar a
zamieňala ho tak, napr. ak tam malo byť 10 ks marlboriek a 8 ks iných cigariet a ona prišla s tým, že je
niečo naopak a potom doblokovala nejaké cigarety a odblokovala nejaké iné cigarety. Napr. konkrétne
na jej zmene sa stalo, že jej odovzdávala kolegyňa cez deň kasu na základe priebežnej uzávierky a
vyskočila jej tam suma cca 23,- Eur, ktoré jej v pokladni chýbali. Ona jej povedala, že to musí doplatiť,

inak že nepreberie zmenu. Vtedy táto kolegyňa p. C. zavolala p. I., kt. prišla do predajne a vystornovala
nejaký tovar a kasa potom sadla a p. C. nemusela platiť nedoplatok do pokladne. Ona, pokiaľ vykonala
storno, tak som riadne vytlačila doklad o storne, napísala som tam, čo sa stornovalo a za čo a prečo a
založila to do knihy registračnej pokladne tak, aby bolo vidieť, prečo došlo k stornu a ako a kedy k nemu
došlo. P. I. nič k tomu stornu nedala, nepriložila, bloček zobrala a len povedala, že pokladňa sedí a môže

pokračovať ďalej. Žalovaná v 2. rade kontrolovala súpis dodávok týždňový s jednotl. listami z každého
dňa a tento súpis dodávok nesedel a to viackrát, napr. podľa dodacích listov mali mať tovar dodaný za
450,- Eur a pritom na tom súpise dodávok bol uvedený dodaný tovar v hodnote 900,- Eur. Ona takéto
súpisy dodávok namietala a to u p. I., pretože sa to opakovalo a raz bol rozdiel až 3-násobný, t.j. bol tam
uvedený tovar v trojnásobne vyššej ako bol uvedený podľa jednotl. dodac. listov. P. I. potom doniesla

opravený súpis dodávok, kde opravila tento súpis dodávok tak, ako to malo byť podľa dodacích listov.
Otázne je čo bolo evidované na skladovej karte tohto tovaru, čo si oni nemohli skontrolovať. Podľa nej
manká mohli vzniknúť zlou evidenciou tovaru.36. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že pracovala u žalobcu aj celý rok 2010 a dňa 19.11.2010 predvolal
všetky 4 pracovníčky, ju, žalovanú v 3. a 4. rade a p. R., na prejednanie inventúr, ktoré boli v roku 2010.
p. I. je raz uviedla, že im bolo dodaných 100 ks zapaľovačov, a to rovnakého druhu, pričom ona našla

tieto zapaľovače u nich na firme v sklade a potom si tam na tieto zapaľovače urobili príjmový doklad
do skladu. Žalovaná v 2. rade mala za to, že tie zapaľovače boli vykazované u nich na prevádzke, ale
fyzicky im dodané neboli.

37. Žalovaná v 3. rade uviedla, že u žalobcu nastupovala do pracovného pomeru na 16.11.2009 s tým,

že bez pracovnej zmluvy sa u navrhovateľa už zaúčala každý deň a asi dva týždne a zaúčala ju p. M..
Dňa 16.11.2009 prišla p. I. a priniesla riadnu pracovnú zmluvu a aj dohodu o hmotnej zodpovednosti s
tým, že ju podpísala. Pýtala sa na to, kedy sa vykoná inventúra v súvislosti s jej riadnym nástupom do
práce a p. I. uviedla, že oni nemôžu robiť inventúru kedy si ona zmyslím a k vykonaniu inventúry musí
dohodnúť dátum tak, aby mohla prebehnúť, lebo prevádzka sa nachádzala v Kauflande. Inventúra sa
potom konala 18.12.2009 a túto inventúru vykonávali všetky 4 spolu s p. I.. Ony s p. M. mali na starosti

časopisy, CD, DVD tak, ako je tu uvedený tento tovar ako podľa doloženého zoznamu prehľadov hodnoty
dodaného tovaru bez remitendy, pričom ona tieto jednotlivé položky zrátavala koľko ich je a p. M. tento
tovar zapisovala, koľko ktorú vec v predajni našli. Tento zoznam, podľa ktorého tovar zrátavali podpísala
a nevie prečo na tomto zozname nie je jej podpis. Okrem toho na tomto zozname chýba ešte výsledná
suma jednotlivých druhov tovaru, pretože p. I. im tieto zoznamy dala domov po inventúre, keď skončili

inventúru s tým, že mali do tohto kontrolovaného zoznamu na konci vypočítať sumu fakticky podľa
napočítaných druhov tovaru. Predložený zoznam nie je ten zoznam, podľa ktorého počítali tovar, pretože
do skutočného zoznamu potom dopisovali cenu napočítaných druhov tovaru a na každej strane na konci
bola zrátaná táto suma a teda robili rekapituláciu podľa jednotlivých strán celkovej sumy napočítaného
tovaru. Žalovaná v 3. rade p. I. prestala veriť, pretože oni si tie kópie inventúrnych súpisov odkladali na

predajni a raz po inventúre na druhý deň, keď už od rána p. I. robila za jednu pracovníčku a ona prišla
na poobednú zmenu tak jej I. uviedla, že keď si robí také námatkové kontroly ako je možné, že nezrátali
telefónne karty do mobilov v noci pri inventúre. Uviedla, že majú predsa kópiu z inventúrneho súpisu z
inventúry a keď to pozreli tak tam telefónne karty neboli zapísané v nejakej hodnote okolo cca 1.000,-
Eur. I. ju vtedy prosila a plakala, aby to nepovedala I., pretože bude mať z toho zle a že ju vyhodí z

práce. Tovar dodávaný bežne denne napr. cigarety, darčekové predmety, cigary, síce im doviezli, ony
ho prevzali, ale tento tovar nebol nahodený do ich systému tovaru, ktorý mali na prevádzke, čo vždy
mohli vidieť cez pokladňu aký stav a akého tovaru majú priamo v predajni. Tovar mohli len odmínusovať,
keď predali kartón cigariet tak sa automaticky stav znížil o tento jeden kartón. Problém bol v tom, že
pri tovare, ktorý sa tu denne vozil sa nikdy nepriplusoval automaticky do počítača tak, aby videli, aký

majú stav po prevzatí tovaru. Pravidelne sa stávalo, že pripísanie nového stavu tovaru po jeho dodaní
do predajne sa vždy vykonalo až na druhý deň. Takže ona keď napr. prišla na poobednú a tovar prišiel
deň predtým a robili si námatkové kontroly, pričom tovar sa nikdy nedal riadne skontrolovať, pokiaľ nebol
pripísaný v ten deň, kedy prišiel na predajňu do stavu na predajni, pretože tovar tam prichádzal denne a
nenahadzoval sa v ten deň riadne do počítača. Nebol tam taký stav, že by si ona mohla pripísať k stavu,

ktorý by tam mala mať, nový stav po dodaní tovaru a ona fakticky nikdy nemohla zistiť, aký stav by tam
mal byť pri dodaní tovaru a aký stav tovaru bol nahodený do začiatku jej pracovnej zmeny.

38. Žalovaná v 3. rade ďalej uviedla, že U nich to bolo prakticky tak, že vždy sa nový pracovník zaúčal
pred podpisom pracovnej zmluvy.

39. Svedkyňa Q. uviedla, že nastupovala u žalobcu vo funkcii predavačka vo veľkosklade a potom po
čase prešla na funkciu inventúrničky. Výslovne robila na príkaz vedúceho majiteľa inventúry asi v 13
predajniach a taktiež v kauflande. Nebola nikdy žiadna vedúca a neriadila pracovníkov týchto prevádzok.
Okrem inventúr na príkaz majiteľov chodila tiež skontrolovať tieto pracovníčky, či riadne blokujú, či

vydávajú bločky. Niekedy, keď volali, že nemajú tovar, tak sadla do auta a tovar im priviezla. Nikdy
nedošla priamo do predajne a za pult a nikdy nebola v sklade, keď doniesla tovar, krabice položila za
pult. Niekedy ich dala za pult, ale tam sa zdržala len chvíľku a potom hneď odišla. Na otázku sudkyne
uviedla, že niekedy zastupovala pol dňa resp. dva dni. Do prevádzky chodila aj p. I.. Inventúry robila na
príkaz majiteľa alebo po zaučení nových pracovníčok tiež na príkaz majiteľa, pretože on musel požiadať

kaufland o skoršie uzavretie prevádzky, keďže inventúra začínala o 19:00 hod., o čom boli upovedomené
všetky pracovníčky s tým, aby sa dostavili na vykonanie inventúry. Ona prišla na predajňu, kde sa
uzavrela pokladňa, uzavrela sa tržba, ktorá sa v rámci inventúry započítavala. Ona priniesla do predajne
inventúrne listy, na ktorých bol zoznam všetkých možných produktov, ktoré sa od poslednej vykonanejinventúry dodali a predávali na predajni do dňa vykonávanej inventúry, a teda mohol tam byť uvedený
aj tovar, ktorý už bol predaný a v deň inventúry sa na predajni nenachádzal. Inventúru robili tak, že
sčítali všetok tovar na predajni podľa inventúrnych listov a je pravdou, že išlo o inventúru finančnú, tzn.

že nerobili skladovú inventúru podľa množstva druhu tovaru, ktorý mal byť v deň inventúry na predajni,
ale robili finančnú inventúru, tzn. sčítali všetok tovar na predajni a určili jeho cenu podľa množstva,
ktoré tam našli. V čase inventúry teda nevedeli určiť, koľko a aký tovar sa mal nachádzať v priestoroch
predajne v čase inventúry. V tých inventúrnych hárkoch a na predajni bol len jeden kód cigariet, a to
pri blokovaní. Na ústredni vo firme mali špeciálne skladové kódy už podrobnejšie pre jednotlivé druhy

cigariet. Ona potom tieto inventúrne listy z originál zobrala na firmu a dokončila túto finančnú inventúru
tak, že zobrala konečný stav od poslednej predchádzajúcej inventúry, k tomu dodala hodnotu všetkého
dodaného tovaru do tejto predajne do dňa vykonávanej inventúry, to boli plusy, od toho odpočítala tržby,
odpočítala remitendu, t. j. vrátene časopisy, vrátené DVD a odpočítala ešte isté sumy za časopisy,
noviny, DVD, ktoré sa našli pri inventúre v predajni, a ktoré buď mali byť predané, alebo by mali byť v
lehotách dodávateľom vrátené, išlo o časopisy, noviny, DVD, mesačné polročné a ročné, ktoré sa už v

inventúrnych listoch nenachádzali, ale našli sa pri inventúre. Ručne ich spísala pri inventúre, a potom na
firme to zisťovala, a pokiaľ sa niektoré časopisy, DVD v rámci remitendy dali vrátiť v lehotách, ktoré boli
určené, tak ich vrátili, a tento tovar hodnotovo tiež odpočítala v rámci inventúry. Zvyšok časopisov, DVD
a novín, ktoré sa už nedali vrátiť, fakticky vykázala ako manko. O tejto skutočnosti pracovníčky vedeli.
Fakticky takto zistené časopisy a DVD si mohli ponechať na predajni, resp. sme ich tam nechávali, a tieto

si mohli predať pokiaľ sa im to podarilo. Následne teda mi finančne mal vyjsť stav, ktorý sa nachádzal ako
cena tovaru produktov, ktoré sa predávali a boli zistené v deň inventúry na predajni. Podľa toho vyšiel
schodok. Schodok išla prejednať s pani M., pretože ona sa tak zaujímala o inventúru. Vedeli vyrátať
finančne, aká suma chýbala na cigaretách, ale len podľa názvu cigariet a tiež podľa časopisov, novín a
DVD pod týmto jedným kódom. Ale nedelili to takto a vypočítala len výslednú sumu. Majiteľ toleroval aj

istú výšku schodku a keď bol schodok - 250 EUR, tak tento nedával na zodpovednosť pracovníčkam
a to z dôvodu, že v predajni boli časopisy a noviny prístupné zákazníkom a kým mali dievčatá dlhé
rady, bola tam možnosť tento tovar ukradnúť zo strany zákazníkov a preto tam bola táto tolerancia. Na
pojednávaní dňa 28.09.2017 svedkyňa uviedla, že zastupovala pracovníčky keď boli PN, ale nemala
podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Ďalej uviedla, že pri inventúre nikdy nevedela, čo vlastne

chýba, aký tovar a v akom množstve, pretože sa to nedalo zistiť, pretože ona len finančne vypočítala
rozdiel. Presne zistiť tovar, ktorý chýbal sa dalo niekedy v rokoch 2009 - 2010, keď bolo u žalobcu
zavedené skladové hospodárstvo a boli vedené skladové listy a prepojilo sa to počítačovo s jednotlivými
prevádzkami. Na pojednávaní dňa 29.09.2020 svedkyňa uviedla, že pracovníčky nemohli nikdy vedieť a
fakticky ani oni na centrále to nevedeli, aký tovar chýbal, pretože v tom roku 2009 nemali vytvorený taký

program, a teda nevedeli stav tovaru podľa dodacích listov na prevádzku v hociktorom okamihu alebo
dni. Len pri inventúre fyzickým spočítaním tovaru na prevádzke. Mohli len fyzicky sčítať počet tovaru
na prevádzke x ich hodnota podľa počtu, a potom na kalkulačke aj fyzicky, ale aj v počítači hodnotu
tovaru, ktorý bol dodaný, a to podľa dodacích listov, tzn. že ten inventúrny zoznam predstavoval dodacie
listy od - do za inventúrne obdobie. Čo sa týka časopisov a novín, tak v inventúrnych hárkoch sú na

konci uvedené jednotlivé časopisy, ktoré sa zrátavali a pokiaľ na prevádzke našli časopisy, ktoré tam
už nepatrili a mali sa napr. vrátiť predtým v rámci remitendy, tak svedkyňa tieto vlastnoručne dopísala
na koniec týchto inventúrnych hárkov ako posledná strana, pričom rukou tu uviedla zrátané sumy, kde
podčiarknuté časopisy sa ešte dali vrátiť vydavateľom a tie, čo neboli podčiarknuté, boli započítané ako
manko a tieto časopisy sa im potom vrátili a mohli si s nimi naložiť ako chceli. Ona to musela dať do

manka, pretože nemali ako objektívne zistiť, či v rámci remitendy vracajú časopisy ako majú a toto ona
zistila len pri inventúre.

40. Svedkyňa Q. uviedla, že to, čo uvádza PZ žalovaných , že tržba v deň inventúry nebola zarátaná,
nie je pravda. Inventúra sa robila v noci, a vždy sa zarátavala aj tá tržba z daného dňa. Inak sa to ani

nemohlo, lebo kasa sa musí uzavrieť. Dodacie listy k tovaru dodávaného na predajňu boli dokladané
súdu, neviem prečo sa v spise nenachádzajú. Zo zápisu z inventúry na č.l. 18 je zrejmé, že tam je podpis
žalovanej v 2. rade, teda s uvedenými skutočnosťami súhlasila, ak by nesúhlasila, mala možnosť to
namietať. P. L.asto volávala p. konateľovi, že vznikajú schodky. Takže problém so schodkami na tejto
predajni bol často. Keď im nesedela tržba alebo stav cigariet a tlače, tak sa ohlásili. Potvrdila, že na č.l.

351 sa nachádzajú denné uzávierky. Určite tam nie je chyba, je to všetko dobre zrátané a dalo sa to
overiť z pokladní a tieto údaje museli sedieť. Ak by tam bol nejaký údaj uvedený zle, určite by sa na to
prišlo hneď. Na č.l. 189 sa teda nachádza zoznam denných obratov. Zamestnankyne Mali dodacie listy,
pokladničné knihy, tržby, všetko si mohli skontrolovať. V prípade, ak bol rozdiel medzi dodaným tovaroma tovarom evidovaným na dodacom liste, robilo sa to tak, že p. inventúrnička prepísala dodací list a
robilo sa to okamžite v ten deň, keby mali originály dodacích listov, určite by to tam bolo poznačené.
Skontrolovali či sedia dodacie listy, pokladničné doklady, uzávierky, a odvedené tržby. Toto bolo však

až potom, čo sa inventúra vykonala. P. Inventúrnička sama disponovala všetkými dodacími listami, aj
pokladničnými dokladmi, z ktorých sa inventúra vykonávala. Na č.l. 192 sa nachádzajú tovary, ktoré boli
dodané na pobočku Kaufland a mali sa tam nachádzať ku dňu inventúry. Ide o zoznam tovaru z dodacích
listov. Na č.l. 202 je tiež zoznam tovarov z dodacích listov. Existovali ale konkrétne dodacie listy, ktoré
sa dodávali s tovarom do predajne každý deň.

41. Z oznámenia Daňového úradu zo dňa 29.10.2018 súd zistil, že elektronická registračná pokladnica,
mala byť podľa vyjadrenia konateľa žalobcu v októbri 2011 fyzicky zlikvidovaná pre zastaralosť.

42. Z výkazu obratov (č.l. 347 - 354 spisu) súd zistil presný denný obrat na predajni za každý deň v
mesiaci november a december 2009.

43. Z mesačného súpisu tovarov 11/2009 a 12/2009 (č.l 490 - 491 spisu) súd zistil ku každému dňu
sumárnu hodnotu tovaru uvedenú číselným vyjadrením, pričom rukopisom sú dopísané dobropisy.

44. Podľa § 182 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody

o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo
iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

45. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

46. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak

preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

47. Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach
zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý

zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky
odstrániť bez zbytočného odkladu.

48. Podľa § 183 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak

zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí
oznámiť zamestnávateľovi písomne.

49. Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo
bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

50. Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.

51. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.52. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému

mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

53. Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý
zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho

zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými
podľa odsekov 2 a 3.

54. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

55. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

57. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

58. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť

a žalobu je potrebné zamietnuť. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovaným v 1. až 4. rade ako
jeho zamestnankyniam nárok zo zodpovednosti za schodok na zverených veciach podľa § 182 ods. 1
Zákonníka práce. V pôvodnom petite žiadal zaviazať na zaplatenie schodku všetky žalované spoločne
a nerozdielne, avšak po zmene petitu, ktorú súd pripustil dňa 17.12.2021 žiadal zaviazať žalované v
1. až 3. rade každú na konkrétnu sumu schodku, za ktorý by mali podľa neho zodpovedať. Počas

konania žalobca so žalovanou v 4. rade na pojednávaní dňa 01.12.2016 uzavreli zmier, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.01.2017. Predmetom ďalšieho konania tak bol nárok žalobcu voči žalovaným
v 1. až v 3. rade. Žalovaná v 1. rade bola počas celého konania nečinná, k žalobe sa nevyjadrila,
pojednávania sa nezúčastňovala.

59. Predpokladmi vzniku subjektívnej zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách
podľa § 182 Zákonníka práce je platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia schodku
na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených
mu zamestnávateľom. Predpokladom zodpovednosti je, že došlo ku škode vo forme schodku, t.j. na
hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Uvedené predpoklady

zodpovednosti preukazuje zamestnávateľ. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je subjektívnou
zodpovednosťou, teda predpokladom jej vzniku je existencia zavinenia žalovaných. Na rozdiel od
všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, v prípade hmotnej zodpovednosti ide o zodpovednosť s
prezumpciou viny, to znamená, že zavinenie žalovaných sa zo zákona prezumuje, predpokladá, pokiaľ
sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno ohľadne neexistencie zavinenia znáša zamestnanec, ktorý sa

v prípade unesenia bremena zbaví celkom alebo sčasti zodpovednosti za škodu.

60. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami vznikol pracovný pomer
založený písomnou pracovnou zmluvou, a to dňa 20.06.2009 (dňom nástupu do práce) u žalovanej v 1.
rade, dňa 27.05.2009 u žalovanej v 2. rade a dňa 16.11.2009 u žalovanej v 3. rade. Súčasne so vznikom

pracovného pomeru strany uzavreli písomnú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorou
žalovaná v 1. až 3. rade (a tiež pôvodne žalovaná v 4. rade) prevzali hmotnú zodpovednosť za prevzaté
hodnoty - ceniny, tovar a zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré im v čase trvania pracovného
pomeru budú zverené na vyúčtovanie. Súd posúdil hmotnú zodpovednosť žalovaných ako spoločnúhmotnú zodpovednosť, v tomto prípade zodpovedajú zamestnanci za zistený schodok spoločne, ako to
vyplýva j z bodu 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti. Inventarizáciou hodnôt zverených na vyúčtovanie
za obdobie od 06.11.2009 do 18.12.2009 bol zistený schodok, ktorého hodnota bola vyčíslená na

2.296,24 Eur. Pri stanovení okruhu hmotne zodpovedných zamestnancov na určenie podielu náhrady
jednotlivých zamestnancov zodpovedajúcich za schodok v inventúrou zistenej výške 2.296,24 Eur
súd vychádzal z pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej zodpovednosti, ako aj z výsluchov svedkov a
výpočtu podielu na schodku, z ktorých ustálil záver, ktorý nebol právne relevantne spochybnený, že
na pracovisku v rozhodnom období pracovali štyria hmotne zodpovední zamestnanci: žalovaná v 1.

až 4. rade ako predavačky. V konaní z výsluchu žalovanej v 2. a 3. rade ako aj napokon z výsluchu
svedkyne Q. I. vyplynulo, že p. I. zastupovala zamestnankyne na predajni v prípade ich PN alebo v
prípade ich dovolenky. Potvrdila to aj samotná svedkyňa p. I.. Uviedla, že nemala podpísanú dohodu
o hmotnej zodpovednosti na túto prevádzku. Žalované sa v konaní bránili tým, že na pracovisku s
nimi pracovali aj zamestnankyne, ktoré nemali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti ako to
bolo napríklad aj v prípade, ak na pracovisku pracovala zamestnankyňa, ktorá ešte nemala podpísanú

pracovnú zmluvu, ale sa len zaúčala. Aj ona v takomto prípade mala možnosť disponovať so zverenými
hodnotami, hoci dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísanú nemala. Táto procesná obrana žalovaných
však neobstojí, pretože to, že mali v rozhodnom období prístup k zvereným hodnotám aj osoby, ktoré
nemali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, zakladá pre žalované dôvod pre odstúpenie od
dohody o hmotnej zodpovednosti s poukazom na § 183 ods. 1 Zákonníka práce. Táto skutočnosť

však nespôsobuje zánik zodpovednosti za schodok v prípade, že od uzavretej dohody o hmotnej
zodpovednosti neodstúpili. Hoci v zmysle judikátu sp. zn. Cpj 13/81, R 55/1984 sa má dohoda o hmotnej
zodpovednosti uzavrieť so všetkými pracovníkmi, ktorí majú k zvereným hodnotám prístup, nezbavuje
to zodpovednosti zamestnancov, ktorí dohodu o hmotnej zodpovednosti riadne podpísali a od dohody
neodstúpili.

61. Podľa ustálenej súdnej judikatúry schodok, ako jeden z predpokladov zodpovednosti zamestnanca,
je rozdiel medzi skutočným stavom riadne zverených a zaúčtovaných hodnôt, ktoré je pracovník povinný
vyúčtovať a medzi údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než účtovný stav (R
12/1976). Za schodok sa nepovažujú tzv. účtovné schodky, pri ktorých ide iba o chyby v písaní, a nie

o skutočnú škodu.

62. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnanca za schodok podľa § 182 ods. 1 Zákonníka
práce je teda existencia schodku. Tento predpoklad zodpovednosti preukazuje zamestnávateľ, teda v
tomto prípade žalobca. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno v otázke existencie schodku, t.j. žalobca súdu nepreukázal, že žalované v 1. až 3. rade tovar
a hodnoty, za ktoré mali niesť zodpovednosť riadne prevzali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
tovar a ceniny, ktoré boli na prevádzku v Kauflande dodávané boli evidované na dodacích listoch, ktoré
boli riadne zamestnankyňami podpisované pri prevzatí tovaru do predajne. Žalobca súdu tieto dodacie
listy nepredložil, aj keď sám uviedol, že existovali. Žalované sa v konaní bránili tým, že zo strany žalobcu

bola zlá evidencia tovaru a oni nikdy nevedeli presne aký tovar sa na predajni nachádza. Žalované vo
svojom výsluchu potvrdili, že tovar bol na predajňu dovážaný skoro každý deň a vždy bol pripojený aj
dodací list k tovaru. Žalobca súdu doložil tabuľku - zoznam dodacích listov (č.l. 190), z ktorých vyplývalo
len to, kedy bol dodací list vystavený a v akej sume. Tento zoznam nebol podpísaný žalovanými.
Žalobca na preukázanie schodku súdu doložil zápis o vykonaní inventúry zo dňa 31.12.2009 (č.l.17),

dokumentInventúrazamesiac18.12.09(č.l.18),listinuInventúraKauflandod07.11.2009do18.12.2009
(č.l. 189). Z týchto dokumentov vyplynuli len číselné stavy hodnôt (sumy) tovaru v Eurách, z ktorých
žalobca pri inventúre vychádzal, a to, že na predajňu bol dodaný tovar v hodnote (po oprave dokumentu)
98.957,05 Eur a noviny v hodnote 12.747,39 Eur. Z uvedeného ale nevyplýva, že žalované tovar v
tejto hodnote na predajňu skutočne prevzali a zaviazali sa s ním hospodáriť tak, aby nevznikla škoda

v podobe schodku. Žalobca tiež doložil do spisu Inventúrny súpis tovaru na stánok Kaufland (č.l. 191 -
201). Z výsluchu svedkyne p. I. ako aj p. Z. súd zistil, že tieto dokumenty predstavovali zoznam tovaru
dodaného na predajňu, ale ku dňu inventúry 18.12.2009 a v skutočnosti išlo o zoznam tovaru z dodacích
listov. Žalovaná v 2. rade ako aj žalovaná v 3. rade však pri svojom výsluchu uviedli, že sa veľakrát
stalo, že podľa dodacieho listu sa mal na predajni nejaký tovar nachádzať, ale v skutočnosti dodaný

nebol. Vtedy, keď sa to zistilo, oslovili p. I. ako inventúrničku a tá im dodaný tovar doniesla zo skladu a
zaznačila dobropis na dodací list. Potvrdila to aj p. I. pri svojom výsluchu, keď uviedla, že do prevádzky
nosila tovar, ktorý chýbal. Inventúrny súpis, ktorý bol podkladom pri vykonávaní inventúry (ako uviedla
svedkyňa I. a Z. - inventúrny súpis si vytlačili pred inventúrou a dali ho zamestnankyniam nech podľaneho kontrolujú tovar skutočne sa na predajni nachádzajúci), teda nemohol byť presným zoznamom
tovaru, ktorý žalované skutočne na predajňu aj prevzali. Ak sa aj na inventúrnom súpise nachádza
podpis žalovaných, tento podpis odsúhlasuje zápisy počtu tovarov, ktoré žalované do zoznamu rukou

dopisovali. Niektoré kolónky v inventúrnom súpise tovaru sú v stĺpci „množstvo“ prázdne. Aj z toho
možno vyvodiť, že tovar nachádzajúci sa na inventúrnom zozname sa v predajni nenachádza, ale nie je
známe či z dôvodu jeho nedodania na predajňu alebo pochybenia zo strany žalovaných pri hospodárení
so zverenými vecami. Žalobca ďalej v konaní predložil mesačný súpis tovarov (č.l. 490 - 491 spisu), z
ktorého vyplýva číselná hodnota (suma) dodaného tovaru v jednotlivé dni, pričom v súpise sú rukopisom

dopísané dobropisy tovarov. Tieto mesačné súpisy však nie sú podpísané žalovanými, teda ani tento
dokument súd nepovažuje za doklad, ktorý by preukazoval, aký tovar a aké množstvo žalované prevzali
ako zverené hodnoty, aby s nimi riadne ďalej hospodárili.

63. Žalobca počas konania tvrdil a uvádzala to aj svedkyňa p. Z., že žalované mali možnosť namietať
nedodanie tovaru a že v niektorých prípadoch sa to tak aj stalo, ak teda v iných prípadoch dodanie

nenamietli platí, že tovar prevzali. S touto námietkou sa súd nestotožnil, pretože žalobca je ten, kto si
voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie schodku, žalobca znáša dôkazné bremeno preukázania
existencie schodku, a teda žalobca je ten, koho úlohou je, ak si v konaní nejaký nárok uplatňuje, ho
riadne preukázať. Žalované celkovú evidenciu a dodávky tovaru namietli, čím spochybnili žalobcov
výpočet schodku. Navyše ak v konaní bolo preukázané, že pri dodávkach tovaru často dochádzalo

k chybám na dodacích listoch, nemôže žalobca odvodzovať svoj nárok z toho, že chyba v dodacích
listoch bola len vtedy, kedy to žalované namietali. Aj svedkyňa p. I. uviedla, že žalované v podstate nikdy
nemohlivedieťakýkonkrétnytovarsanapredajniskutočnenachádza,lebovrozhodnomobdobížalobca
neviedolskladovéhospodárstvoatovarnemalčiarovékódy,nebolomožnétovarskontrolovať.Zatakejto
situáciejesúdtohonázoru,žežalobcavkonanínepreukázalprvýpredpokladzodpovednostižalovaných

v 1. až 3. rade ako jeho zamestnankýň za schodok, ktorý vznikol na zverených veciach, pretože
nepreukázal aký objem hodnôt žalované riadne na hospodárenie na predajňu prevzali. V súvislosti s
poukázaním právnej zástupkyne žalobcu na rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C/15/2012,
kde sa uplatňoval rovnaký nárok, avšak za iné rozhodné obdobie a súd v tejto veci žalobe vyhovel s
tým, že tento rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom v Bratislave, súd uvádza, že po oboznámení

sa s obsahom tohto rozsudku zistil, že v konaní sp. zn. 4C/15/2012 žalobca preukázal dodanie tovaru
na predajňu tzv. prevodkami tovaru, ktoré boli zamestnankyňami riadne podpísané, čo sa však v tomto
prípade nestalo - žalobca súdu ani dodacie listy ani prevodky nepredložil ani nepredložil iný doklad,
podpísaný žalovanými, ktorý by potvrdzoval prevzatie tovaru žalovanými na predajňu.

64. Navyše súd z vykonaného dokazovania (z výsluchu p. I., výsluchu žalovanej v 2. a 3. rade) zistil,
že žalobca do zisteného schodku započítaval aj nevrátenú remitendu starých časopisov - mesačníky,
ročné, polročné časopisy a DVD, ktoré žalované boli povinné vrátiť ako nepredané do remitendy t. j. do
dňa, ktorú určil vydavateľ. Žalobca považoval tieto časopisy za predné a zarátal cenu týchto časopisov
ako schodok. Uvedené je podľa súdu nesprávne a takto účtované nevrátené remitendy nespadajú pod

pojem schodok. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty,
ktoré je povinný vyúčtovať, chýbajú. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú
dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať
podľa § 182 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode
vo forme schodku, t. j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec

prevzal. Ide napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky
a podobne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2010, sp. zn. 5 Cdo 248/2009). Schodkom sa
rozumie škoda na veciach, ktoré boli zverené na hospodárenie, ale z nejakého dôvodu sa na predajni
nenachádzajú.Nevrátenáremitendasavpredajnivšakskutočnenachádzala,čopotvrdilaajsvedkyňap.
I. aj žalovaná v 2. rade aj žalovaná v 3. rade, ktoré uviedli, že nevrátenú remitendu nájdenú pri inventúre

napredajnipripísalidoevidencieinventúryakoschodok.Súdmázato,ženemožnonevrátenúremitendu
započítavať na schodok. Ak vznikla žalobcovi v tejto súvislosti škoda, uvedené si mal žalobca voči
zamestnankyniam uplatniť podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu zamestnanca podľa § 172 a nasl.
Zákonníka práce a nie zarátavať ju na schodok. Podľa zápisu z vykonanej inventúry sa však schodok,
ktorý mala tvoriť nevrátená remitenda vo finančnom rozdiele sa zo zápisu nedá zistiť. Nemožno tak zo

zisteného schodku evidovaného žalobcom odpočítať nesprávne započítanú nevrátenú remitendu. Aj z
tohto dôvodu je súd toho názoru, že skutočný schodok zo strany žalobcu preukázaný nebol a nemožno
konštatovať zodpovednosť žalovaných za takto vyúčtovaný schodok.65. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

66. V súvislosti s ostatnými námietkami strán súd uvádza:

67. Žalované namietali, že žalobca súdu nepreukázal výšku skutočne odvedených tržieb, ktoré boli v
súvislosti s inventúrou zaúčtované. Výšku tržieb mal však súd za preukázanú údajmi z registračnej
pokladne (č.l. 347 - 354). Z tohto dokumentu jasne vyplýval objem prijatých denných tržieb. Svedkyňa Q.
potvrdila, že tieto listiny obsahujú súhrn denných tržieb a v prípade, ak by bol v daných údajoch preklep

alebo omyl, určite by sa to riešilo, pretože by to nesedelo. Tržby vyčíslené a započítané pri stanovení
výšku schodku mal teda súd za preukázané.

68. K námietke žalovanej v 2. rade, že pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti nebola vykonaná
inventúra, súd uvádza, že zistil, že v dohode o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej so žalovanou v 2.
rade je síce rukopisom vpísaná poznámka, že pri nástupe do práce nebola vykonaná inventúra, avšak

žiadna zo žalovaných nepreukázala, že o jej vykonanie zamestnávateľa žiadala. S poukazom na §
184 ods. 4 Zákonníka práce potom žalované, nakoľko od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpili,
zodpovedajú za schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

69. Žalovaná v 3. rade uviedla, že jej pracovný pomer vznikol až 16.11.2009 a inventúra bola vykonaná

za obdobie od 06.11.2009. Desať dní preto podľa nej nemôže zodpovedať za schodok, keďže jej vznikol
pracovný pomer neskôr ako bol deň začiatku rozhodného obdobia, pre ktoré sa inventúra vykonala.
Uvedenú námietku však súd hodnotí ako nedôvodnú. Ak nový zamestnanec pristupuje do kolektívu s
hmotnou zodpovednosťou a nepožiada zároveň o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný
schodok zistený pri najbližšej inventarizácii, pokiaľ od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil.

Zodpovedá aj za obdobie, keď na pracovisku nebol.

70. Žalované v 2. a 3. rade ďalej namietali, že žalobca ako ich zamestnávateľ im nevytvoril vhodné
pracovné podmienky, aby mohli so zverenými vecami riadne hospodáriť. Žalované však súdu nijak
nepreukázali, že by zamestnávateľa na nevhodné pracovné podmienky upozornili. Žalovaná v 2.

rade uviedla, že zamestnávateľa na nevhodné pracovné podmienky upozornila, avšak len ústne. V
tomto prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalované, ak tvrdili existenciu liberačných dôvodov v
podobe porušenia povinností zamestnávateľa vytvoriť vhodné pracovné podmienky. Uvedené však
žalované neuniesli a nepreukázali súdu, že by prípadný schodok vznikol napríklad spoluzavinením
zamestnávateľa.

71. Žalované v 2. a 3. rade taktiež namietali skutočnosť, že nárok žalobcu na náhradu schodku nebol
s nimi prerokovaný v 1 mesačnej zákonnej lehote podľa § 191 ods. 2 zák. práce. Ak sa zamestnávateľ
rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, Zákonník práce vyžaduje od zamestnávateľa, aby so
zamestnancom prerokoval požadovanú výšku náhrady škody a oznámil mu ju v lehote jedného

mesiaca, odo dňa keď sa zistilo, že škoda vznikla (§191 ods. 2 Zákonníka práce). Toto prerokovanie
a oznámenie nemá charakter procesnoprávnej podmienky, ktorá by zamestnávateľovi bránila uplatniť
nárok na súde. Stanovená mesačná lehota má len poriadkový charakter a začína plynúť zistením škody,
pričom táto lehota nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty a nedodržanie tejto lehoty nie je
sankcionované.

72. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalobca ako zamestnávateľ neuniesol
v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal súdu existenciu schodku na veciach, ktoré žalované mali
prevziať za účelom hospodárenia s nimi, preto žalobu zamietol.

73. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.25. Keďže žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, boli v konaní úspešné žalované v 1. až 3.
rade. Súd žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu vyplynulo, že
je jv súvislosti s týmto konaním žiadne trovy konania nevznikli. Žalovanej v 2. a 3. rade súd priznal nárok

na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.

Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).