Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121209594
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1121209594.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská
energetika, a. s. so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53
255 739 proti žalovanému: ADEMFI s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť

Staré Mesto, IČO: 51 029 871, o zaplatenie 2.929,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/117/2021-134 zo dňa 17.02.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/117/2021-134 zo dňa
17.02.2022 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozhodnutím rozhodol výrokom I. o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.929,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.633,18 Eur odo dňa 23. 09. 2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 775,07 Eur odo dňa 21. 10. 2020 do
zaplatenia, 5% ročne zo sumy 3,60 Eur odo dňa 05. 11. 2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 3,60 Eur
odo dňa 14. 11. 2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 15,00 Eur odo dňa 20. 11. 2020 do zaplatenia, 5%

ročne zo sumy 286,67 Eur odo dňa 27. 11. 2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 10,00 Eur odo dňa 18.
12. 2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 129,78 Eur odo dňa 23. 12. 2020 do zaplatenia, 5% ročne zo
sumy 52,93 Eur odo dňa 13. 01. 2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 10,00 Eur odo dňa 22. 01. 2021
do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 10,00 Eur odo dňa 28. 01. 2021 do zaplatenia a náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť do
15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy

konania v celkovej výške 398,49 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo
výške 105,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 292,99 Eur.

2. Súd prvej inštancie riadne poučil sporové strany o možnosti podať proti platobnému rozkazu (výroku
I) odpor a proti výroku o trovách konania (výrok II), ktorý sa na účely konania o platobnom rozkaze
považuje za uznesenie, odvolanie.

3.Protiuvedenémurozhodnutiusúduprvejinštanciepodalžalobcavčastivýrokuonáhradetrovkonania
v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej
„C.s.p.“) tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalobca v odvolaní uviedol, že postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu

trov konania nebol správny, keď žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú má
žalobca v zmysle C.s.p. spolu s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Vyhláška“) právo. Žalobca si
v podanej žalobe vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby a predžalobná výzva vrátane 3 režijných paušálov). Zo strany žalobcu boli

vykonané a uplatnené úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci a tieto
si žalobca uplatnil v zmysle § 13a Vyhlášky. K uvedeným úkonom si žalobca uplatnil aj režijný paušál v
zmysle §16 vyhlášky o odmenách a náhradách. Žalobca je názoru, že ním uplatnená výška trov konania
je správna a dodáva, že pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému spĺňa všetky
podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy.

5. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia Vyhlášky,
podľa ktorého sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy a
cituje z dôvodovej správy k Vyhláške. Upriamuje pozornosť na právny princíp „Lex superior derogat
legi inferiori“, teda že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej
sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily. V danom prípade je však podľa jeho názoru aplikácia

predmetného princípu vylúčená, nakoľko C.s.p. neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady
hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom. V
zmysle uvedeného teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako
úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. § 251 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie
zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od Vyhlášky, čím sa ako už

žalobca uviedol vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Žalobca má síce za
to, že úkon právnej služby akým je predžalobná výzva nemožno kategorizovať ako náklad spojený s
uplatnením pohľadávky v ponímaní ust. § 121 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko
tento úkon je potrebné bezpodmienečne subsumovať pod trovy právneho zastúpenia poskytované po
prevzatí zastúpenia advokátom, dokonca priamo súvisí so samotným konaním na súde v prípade, že

subjekt, ktorému je takáto predžalobná výzva adresovaná, ostane pasívny. Žalobca je toho názoru,
že novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy
právneho zastúpenia teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila
samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby
si žalobca v zmysle výzvy okresného súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu

v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň však ďalej uvádza, že v prípade, ak
sa súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou, poukazuje na skutočnosť, že civilné sporové
konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ , v dôsledku čoho je zrejmé, že právne predpisy nie sú
predmetom dokazovania, preto ich konajúci súd musí poznať. Strany sporu nie sú povinné uplatnený
nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia

ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. V nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca poukazuje na to,
že podanou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 146,49 € s DPH, pozostávajúcej
z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného režijného paušálu k úkonu právnej
služby mohol byť v prejednávanom prípade zo strany súdu právne posúdený ako nárok na zaplatenie

príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a to bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok
špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby
odvolací súd platobný rozkaz v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného
sporového poriadku ho zmenil tak, že zaviaže žalovaného okrem iného aj na úhradu predžalobnej výzvy
vovýške133,45€sDPHspolusrežijnýmpaušálomvovýške13,04€sDPH,resp.vzmysleustanovenia

§ 389 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na
ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu a po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel k záveru, že odvolanie proti výroku
č. II uznesenia nie je dôvodné.

8. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Trovy súdneho konania sú teda definované v § 251 C.s.p. ako „všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva.“ Zákonná definícia trov konania predpokladá, na rozdiel od predošlej právnej úpravy, výslovný
časový aspekt vynaloženia týchto nákladov. Na to, aby výdavky mohli byť považované za trovy
súdneho konania, musia vzniknúť strane v tomto súdnom konaní, teda v čase od začatia súdneho

konania do jeho skončenia. Civilné sporové konanie sa začína výlučne podaním žaloby, návrhu na
nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu, preto výdavky, ktoré vzniknú pred
týmto okamihom (kam patria nerozporne aj výdavky na predžalobnú výzvu), nemožno považovať za
trovy konania. Uvedený záver potvrdzuje tak súdna prax, ako aj odborná literatúra a pre komplexné
posúdenie veci odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na túto odbornú literatúru ako i na
niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR.

11. Viaceré komentáre k Civilnému sporovému poriadku vylučujú možnosť kompenzácie nákladov na
predžalobnú výzvu vo forme náhrady trov konania. Základným dôvodom je práve uvedený časový
rozmer definície trov konania, ktorý tieto výdavky explicitne vylučuje. „Časový interval, v rámci ktorého
možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený začatím konania (§ 156 CSP) a

právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“ Keďže náklady na predžalobnú výzvu
sú vždy vynaložené pred začatím konania (teda pred podaním samotnej žaloby), nemožno ich zahrnúť
pod trovy konania.

12. Civilný sporový poriadok obsahuje exaktnú definíciu trov konania, ktorej naplnenie je podmienené

kumulatívnym splnením všetkých zákonných znakov v zmysle § 251 C.s.p. Každý výdavok v konaní
je zo strany súdu posudzovaný osobitne a pri absencii niektorého z týchto znakov nemôže byť jeho
náhrada strane priznaná v rámci trov konania. Zákon ustanovuje, že výdavky musia vzniknúť v konaní
a teda časový interval, v rámci ktorého je možné uvažovať o trovách konania je striktne ohraničený
začatím konania (§ 156 C.s.p.) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V

režime C.s.p. sú z tohto dôvodu do značnej miery obmedzené podmienky aplikácie pôvodnej judikatúry
k § 137 OSP, ktorá pripúšťala začleniť do trov konania aj niektoré výdavky vzniknuté pred jeho začatím
(bližšie Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.,
Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 893).

13. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania
do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto
konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené takéto
výdavkypovažovaťzatrovykonania,keďnevzniklipočasprebiehajúcehokonania.Akstranamalatakéto

výdavky,tietobymohlibyťvniektorýchsporochposúdenéakonákladyspojenésuplatnenímpohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S., Civilný sporový
poriadok, Komentár, 2. doplnené a prepracované vydanie, Bratislava, Wolters Kluwer s.r.o., 2018, s.
674).

14. V nadväznosti na uvedené viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (Uznesenie ÚS SR zo dňa
23.1.2020 sp. zn. II.ÚS 22/2020, Uznesenie ÚS SR zo dňa 28.10.2020 sp. zn. IV.ÚS 536/2020) sa
vo svojich záveroch zhodujú s konštatovaním, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní
pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich

nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom (pozri sp. zn. II.ÚS 31/2004).
Pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok uvedených v ustanovení § 251 C.s.p. (preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva) možno každý výdavok zaradiť medzi trovy konania. V prípade nákladov predžalobnej
výzvy súd konštatoval absenciu časovej súvislosti s konaním, teda nesplnenie posledného z uvedených

predpokladov. Ústavný súd poukazuje ako na relevantnú skutočnosť, ktorú bolo pri posúdení veci
potrebné zohľadniť, že okresný súd prezentovaným výkladom citovaného ustanovenia C.s.p. stranu
v konaní o možnosť uplatnenia si nákladov predžalobnej výzvy nijako neobral. Účinnú možnosť jej
totiž poskytovalo ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú príslušenstvopohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením a prostredníctvom ktorého mohol byť nárok účinne
uplatnený (Uznesenie ÚS SR zo dňa 18.3.2021 sp. zn. II.ÚS 112/2021).

15. Za uvedeného stavu preto možno konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie
vyvodil správny právny záver, keď nepriznal žalobcovi ako náhradu trov konania v zmysle C.s.p.
vypracovanie predžalobnej výzvy. Tak ako vyplýva z vyššie uvedených záverov a ako aj sám žalobca
v odvolaní uvádza, v prípade nákladov za predžalobnú výzvu vzniká možnosť uplatnenia si uvedeného
nároku v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako príslušenstva pohľadávky. Žalobca však v

tomto konaní podal odvolanie iba voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie (odvolanie voči výroku
o trovách konania), odpor voči výroku I. podaný nebol, tento nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa
preto námietkami voči istine a príslušenstvu pohľadávky nezaoberal.

16. K argumentácii žalobcu, v ktorej poukazuje na § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia
Vyhlášky, podľa ktorého sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej

výzvy odvolací súd uvádza, že uvedené nemôže žiadnym spôsobom zmeniť znenie zákona - Civilného
sporového poriadku, keďže Vyhláška je len podzákonný právny predpis, teda právny predpis s nižšou
právnou silou. Vyhláška je vykonávací predpis k zákonu o advokácii, upravuje, za akých podmienok
a akým spôsobom sa určuje výška odmeny advokáta a výška náhrad za poskytnuté právne služby.
Vyhláška však nie je vykonávacím predpisom vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku a žiadnym

spôsobom nemení ani nerozširuje zákonnú definíciu trov konania. Odmenu za predžalobnú výzvu
teda nemožno v znení Vyhlášky považovať za trovy súdneho konania, avšak význam zakotvenia tohto
samostatného úkonu právnej služby spočíva v tom, že si tieto náklady možno uplatniť ako príslušenstvo
pohľadávky, tak, ako odvolací súd už uviedol vyššie.

17. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne
a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si
žiadne neuplatnil.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).