Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 18, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621010296
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4621010296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného J. O., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného J. O. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany, proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 10.03.2022, sp.zn. 2T/53/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
18.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
J. O., narodenému XX.XX.XXXX v V.,
trvale bytom V., E. XXXX/X,

u k l a d á:
podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. O. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný J. O.

(ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že:dňa 20.02.2021 v čase od 12:00 hod. do 13:00 hod. pred rodinným domom č. XX, v S. S., okres V.
fyzicky napadol poškodeného J. Y. tak, že ho jedenkrát rukou zovretou v päsť udrel do hlavy, do ľavej
časti tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre vľavo s okolo očnicovým krvným

výronom ľavého oka, zlomeninu prednej a bočnej steny čeľustnej dutiny vľavo a jarmovej kosti vľavo
v oblasti oblúka, s minimálnym posunom kostných úlomkov a zakrvácaním do čeľustnej dutiny vľavo,
zlomeninu dolnej a bočnej steny úlomkov a zakrvácaním do čeľustnej dutiny vľavo, zlomeninu dolnej a
bočnej steny ľavej očnice s posunom kostných úlomkov, zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka,
ktoré si objektívne vyžiadali celkovú dobu liečenia a práceneschopnosti od 20.02.2021 do 14.03.2021.

Za to mu bol uložený podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov. Výkon tohto trestu mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne
odložený a bola mu v zmysle § 50 odsek 1 Trestného zákona určená skúšobná doba v trvaní jeden rok.

Zároveň bol zaviazaný nahradiť poškodenej spoločnosti Y. zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom J. cesta
2, L. škodu vo výške X.XXX,XX eur.

J. tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, proti všetkým výrokom
napadnutého rozsudku ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo a prokurátor podal odvolanie v zákonom

stanovenej lehote čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že
súd I. stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, v jeho neprospech a neprihliadol na vzniknuté
závažné pochybnosti ohľadne jeho viny. Už v rámci obhajoby namietal, že nie je si vedomý toho, že by

poškodenéhoudreltak,abymumoholspôsobiťzlomeninučeľustnejdutiny,jarmovejkostiastenyočnice.
Tvrdil, že sa musel brániť pred agresívnymi útokmi poškodeného, ktorý bol značne pod vplyvom alkoholu
a tento mu najskôr vulgárne nadával a po tom, čo vystúpil z motorového vozidla, buchol päsťou po
kapoteautaobžalovaného,kdemuspôsobilpreliačinuanáslednepristúpilkdverámvodiča,ktoréotvoril,
vulgárne mu nadával a kričal, aby mu vrátil peniaze. On z obavy z ďalšieho útoku poškodeného vystúpil z

vozidla a keď sa poškodený k nemu priblížil, odsotil ho od seba, na čo poškodený spadol do jarku. Z tohto
hovytiaholsvedokY.apoškodenýajnaďalejnanehoútočilľavourukouzovretouvpäsť,čomusaonuhol
a zahnal sa na poškodeného ľavou rukou, čo bolo v sebaobrane, avšak nepocítil, že by ho udrel takou
intenzitou, že by mu mohol spôsobiť predmetné zranenia. Podľa jeho názoru, zranenia poškodeného
museli vzniknúť pri jeho páde do kanála, čo aj sám poškodený uvádzal ako dôvod vzniku svojich zranení

pri prvotnom lekárskom vyšetrení. Až dodatočne tento tvrdil, že zlomenina tvárových kostí mu mala byť
spôsobená v dôsledku jeho napadnutia päsťou a to preto, že poisťovňa by si od neho žiadala preplatenie
nákladov zdravotnej starostlivosti, keďže bol pod vplyvom alkoholu a spadol do kanála. Poukázal na
rozpory v tvrdeniach poškodeného, ktorý v trestnom oznámení uvádzal, že ho mal okradnúť a fyzicky
napadnúťaskutokopisovalspôsobom,žeonakotaxikárhoodmietolodviezťzdôvodu,ženemásprávne

nasadené rúško a že ho udrel pravou rukou do ľavej časti tváre. Ďalej v tomto trestnom oznámení
tvrdil, že ho mal udrieť do tváre, po ktorom údere spadol do priekopy a udrel sa do hlavy. Na hlavnom
pojednávaní však už uviedol, že pri páde do kanála sa neudrel, avšak pri výsluchu dňa 14.08.2021
priznal, že po jeho údere päsťou do kapoty jeho vozidla, pristúpil k dverám vodiča a dožadoval sa
vrátenia peňazí. Jeho tvrdenia potvrdili i svedkovia G. Y. a E. F. a to v tom smere, že poškodený z

vozidla vystúpil, päsťou udrel po kapote jeho vozidla. Tvrdenia poškodeného z trestného oznámenia
boli vyvrátené horeuvedenými dôkazmi, keď poškodený v trestnom oznámení vedome klamal ohľadne
podstatných skutočností týkajúcich sa skutku. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by videli úder z jeho
strany na poškodeného. Súd I. stupňa nevenoval náležitú pozornosť tomu, že práve ním uvádzaný opis
udalostí omnoho viac zodpovedá skutkovému stavu zistenému na základe ostatných dôkazov. Napriek

tomu, že bola preukázaná nepravdivosť tvrdení poškodeného v trestnom oznámení ohľadom okolností,
za ktorých sa skutok mal stať, súd považoval následnú výpoveď poškodeného, ktorú už prispôsoboval
výpovediam ostatných svedkov, za vierohodnú bez akýchkoľvek pochybností. Takisto sa súd I. stupňa
nevyrovnal ani s tým, že poškodený mal motív ho nepravdivo obviniť z toho, že mu spôsobil zranenia,
keď po ošetrení by musel nahradiť poisťovni náklady za vynaloženú zdravotnú starostlivosť. Rovnako

sa nevysporiadal ani s jeho námietkou, že bolo preukázané, že svedok V. F., zať poškodeného, jeho
odškodnil a vyplatil mu 100,--eur ako náhradu za poškodenie jeho vozidla. Súd I. stupňa rozhodnutie
o jeho vine oprel o závery znaleckého posudku znalca H.. J. s tým, že tento uviedol, že zranenia
vznikli najpravdepodobnejšie úderom a ako za veľmi málo pravdepodobné určil, že by tieto zraneniamohli byť spôsobené pádom, keďže sa u poškodeného nenašli žiadne odreniny ani tržné rany na tvári.
S týmto znaleckým posudkom je v rozpore správa traumatológa MUDr. Jána Paulíka, v ktorej tento
uviedol, že zranenia mohli byť spôsobné tak, ako uvádzal poškodený s tým, že tento ako pôvod zranenia

uviedol pád do kanála. Podľa jeho názoru mal byť do konania pribratý ďalší znalec, ktorý sa mal presne
vyjadriť k tomu, či je možné s určitosťou vylúčiť, že zranenia poškodeného vznikli pádom. Súd tento
návrh odmietol, čo namieta ako podstatnú chybu konania, pretože týmto boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby. Pôvod vzniku zranení nemôže vylúčiť ani
výpoveď znalca MUDr. Pamulu, ktorý tvrdil, že zranenia, ktoré poškodený utrpel pri páde do kanála,

sú málo pravdepodobné. Keďže nebolo jednoznačne nepochybne preukázané, že sa dopustil konania
uvedeného v obžalobe, navrhol ho podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť.
Okrem toho namietal tiež, že súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil, že v jeho konaní nešlo o nutnú obranu,
keďže bolo jednoznačne preukázané, že poškodený sa správal agresívne pod vplyvom alkoholu, naňho
útočil, jeho agresívne správanie sa stupňovalo, fyzicky zaútočil na jeho vozidlo a keď sa blížil k nemu a
domáhal sa vrátenia peňazí, pociťoval to ako hrozbu útoku zo strany poškodeného. V konečnom návrhu

na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom
rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne po zrušení rozsudku súdu I. stupňa vec
vrátiť tomuto súdu z dôvodu rozdielov v lekárskej správe MUDr. Paulíka a znaleckého posudku, pričom
je potrebné do konania pribrať nového znalca na vznik zranení poškodeného.

Prokurátor v dôvodoch odvolania, ktoré podal v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste,
namietal iba tú skutočnosť, že súd I. stupňa ukladal trest podľa nesprávneho ustanovenia Trestného
zákona, keď mu uložil trest podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, teda za prečin ublíženia na zdraví.
Poukázal na ustanovenie § 41 odsek 1 Trestného zákona, z ktorého vyplýva, že ak súd odsudzuje
páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia,

ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 roky a
za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody až na 3 roky. Z
tohto je zrejmé, že trestný čin výtržníctva, resp. prečin výtržníctva je prísnejším trestným činom ako
prečin ublíženia na zdraví. Súd I. stupňa mal preto ukladať trest podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona

v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste
podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku s tým, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a
uložil obžalovanému trest podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona. Zástupkyňa krajského prokurátora
na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania a navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

K predmetným odvolaniam sa vyjadril aj poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca, kde
uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za vecne správny. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora,
tento namieta iba tú skutočnosť, že trest bol uložený obžalovanému podľa nesprávneho ustanovenia
Trestného zákona. Nenamieta však výmeru trestu a ani druh uloženého trestu. K odvolaniu

obžalovaného uviedol, že obžalovaný tak ako pred súdom I. stupňa aj v odvolaní spochybňuje dôkazy,
o ktoré súd oprel dôkazy o vine, avšak jeho argumentácia neobstojí s poukazom na vykonané
dôkazy. Zranenia popísané v znaleckom posudku boli nepochybne spôsobené konaním obžalovaného
a požiadavka obhajoby na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania sa javí ako nehospodárna
vzhľadom na jednoznačný skutkový priebeh, o ktorom nevznikajú žiadne pochybnosti. Taktiež poukázal

na to, že nie je možné konanie obžalovaného posúdiť ako konanie v nutnej obrane, pretože neboli na
to splnené podmienky uvedené v § 25 Trestného zákona, pretože obžalovaný v čase úderu neodvracal
žiaden bezprostredne hroziaci útok zo strany poškodeného. Navrhol, aby odvolací súd obžalovaného
ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými
osobami podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgányčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil
žiadnych takých podstatných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na správne zistenie skutkového stavu.

SúdI.stupňavodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvsúladespožiadavkamiustanovenýmiv§168odsek

1 Trestného poriadku v potrebnom a dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov a tiež akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukazuje.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že ku konfliktu medzi
obžalovanýmapoškodenýmdošlopotom,čoobžalovanýakotaxikárprišieldoobceS.prepoškodeného
Petra Y. a G. Y. a obžalovaný upozornil poškodeného, aby si správne nasadil rúško. J. toto odmietol a
vyzval obžalovaného, aby zastal s motorovým vozidlom, po tomto z vozidla vystúpil, udrel po kapote
motorového vozidla obžalovaného, pričom obžalovaný, keď ho poškodený vyzval, aby mu vrátil peniaze,

z vozidla vystúpil, kde došlo k slovnému konfliktu a keď stáli oproti sebe, tak ho obžalovaný udrel päsťou
do ľavej spánkovej časti hlavy, na čo poškodený spadol do preikopy. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok
Y., pričom tento uviedol, že videl ako obžalovaný zdvihol pravú ruku, poškodený sa nachádzal na úrovni
vodičových dverí, avšak samotný úder už nevidel, videl iba, ako poškodený vychádza z priekopy. Aj
po tomto mali medzi sebou iba slovnú roztržku a on vošiel medzi nich, aby sa niečo nestalo, až potom

vyšiel von z domu aj V. F. a následne bol poškodený odvezený do nemocnice a obžalovaný odišiel. R. F.
potvrdil iba to, že keď vyšiel von medzi obžalovaným a poškodeným bola slovná hádka, obžalovaný bol
rozčúlený, sťažoval sa, že mu poškodený buchol po kapote auta a on mu ako náhradu škody dal XXX,--
eur a obžalovaný odišiel. Následne potom poškodený bol odvezený do nemocnice.

Námietky obžalovaného uvedené v odvolaní, že v zápisnici o trestnom oznámení poškodený uvádzal
iné skutočnosti ako pri výsluchu, sú irelevantné, pretože súd I. stupňa vychádzal pri hodnotení dôkazov
iba z výsluchu poškodeného, ktorú učinil na hlavnom pojednávaní a ktorá bola vykonaná po vznesení
obvinenia v prípravnom konaní dňa 14.08.2021. Avšak aj pokiaľ ide o podanie poškodeného, doručené
Okresnej prokuratúre v Topoľčany dňa 16.03.2021, aj z tohto jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal

po vystúpení z auta z celej sily udrieť päsťou pravej ruky do ľavej časti jeho tváre, kde mu spôsobil
zranenia a až po tomto údere poškodený spadol do priekopy, kde si pri páde opätovne udrel aj hlavu.
Na tejto výpovedi v podstate poškodený zotrval v rámci celého dokazovania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že

obžalovaný J. O. sa dopustil skutku uvedeného vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Obrana
obžalovaného spočívajúca v tom, že on poškodeného neudrel, ale iba ho odtlačil do hrudníka, pričom
poškodený v dôsledku toho, že bol pod vplyvom alkoholu, spadol do priekopy, potvrdená nebola.
Jeho tvrdenia, že keď poškodený z tejto vyšiel, tak naňho opätovne zaútočil, pričom obžalovaný sa
bránil tak, že sa zahnal ľavou rukou zovretou v päsť na poškodeného, ale či tohto zasiahol, nevedel

uviesť, pretože na ruke nemal žiadne známky po údere, nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Uvedené
skutočnostitvrdenéobžalovanýmnepotvrdilanipoškodenýaanisvedokY.,pretožeobajatvrdili,žedošlo
k fyzickému útoku na poškodeného len jedenkrát a to, keď tento stál pri vodičových dverách vozidla,
kde ho obžalovaný udrel a nie až po tom, ako tvrdil obžalovaný, že ho mal udrieť až po tom, čo ho
vyšiel z priekopy. Pokiaľ ide o zranenia samotného poškodeného, tieto boli popísané znalcom MUDr.

Mariánom Pamulom, ktorý ako mechanizmus zranenia uviedol najpravdepodobnejšie úder päsťou do
oblasti tváre poškodeného, pričom došlo k vzniku zlomeniny prednej a bočnej steny čeľustnej dutiny,
oblúka jarmovej kosti ako aj spodiny a bočnej steny ľavej očnice. Podľa znalca tieto zranenia bolo
možné spôsobiť aj len jedným úderom. Doba liečenia a práceneschopnosti v danom prípade je 4 až 5týždňov, avšak poškodený bol práceneschopný kratšie a to od 20.02.2021 do 14.03.2021. Znalec vylúčil,
resp. uviedol ako nepravdepodobné, že k týmto zraneniam by došlo pádom, keďže neboli popísané
žiadne povrchové odreniny ani tržné rany na koži poškodeného. Na tejto skutočnosti nič nemení ani

to, že poškodený pri prvotnom lekárskom vyšetrení uviedol, že spadol do kanála, tak ako to vyplýva z
lekárskej správy na č.l. 152, pričom pokiaľ ide o túto lekársku správu, táto je zo dňa 15.10.2021, hoci k
zraneniam došlo dňa 20.02.2021. Ani odvolací súd nevidel dôvod na pribratie iného znalca na určenie
mechanizmu vzniku zranenia, pretože tento mechanizmus dostatočne odôvodnil znalec MUDr. Marián
Pamula, vychádzajúc zo všetkých lekárskych správ a ošetrení, ktoré poškodený absolvoval a súd nemal

dôvod tento znalecký posudok spochybňovať. Správne súd I. stupňa konštatoval, že v danom prípade
neboli splnené podmienky nutnej obrany uvedené v § 25 Trestného zákona, keďže nebolo preukázané,
že by poškodený útočil na obžalovaného, poškodený iba buchol po kapote vozidla, čo obžalovaného
nahnevalo a došlo medzi nimi k slovnej potýčke a prvý, kto zaútočil, čo bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, bol práve obžalovaný a zaútočil na poškodeného v čase, keď poškodený neútočil už ani
na vozidlo ani na neho samotného, iba žiadal od obžalovaného vrátenie peňazí.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd I. stupňa správne konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spáchaný
v jednočinnnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,
pretože inému úmyselne ublížil na zdraví, keď udrel päsťou poškodeného do tváre, čím mu spôsobil

zranenia a to zlomeninu prednej a bočnej steny čeľustnej dutiny vľavo a jarmovej kosti vľavo, v oblasti
oblúka, s minimálnym posunom kostných úlomkov a zakrvácaním do čeľustnej dutiny ako aj zlomeninu
dolnej a bočnej steny úlomkov a zakrvácaním do čeľustnej dutiny vľavo, zlomeninu dolnej a bočnej steny
ľavej očnice s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti
od 20.02.2021 do 14.03.2021, teda na mieste verejnosti prístupnom, na verejnej komunikácii sa dopustil

výtržnosti tým, že napadol iného.

Súd I. stupňa však pochybil tak, ako na to správne poukázal prokurátor v dôvodoch odvolania, keď
obžalovanému ukladal trest podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorý trestný čin zo zbiehajúcich sa
trestných činov (prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona) nie je najprísnejším trestným

činom, keďže za tento prečin je možné uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky a za prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky.
Správne prokurátor konštatoval, že súd I. stupňa mal vychádzať pri ukladaní úhrnného trestu z trestnej
sadzby najprísnejšie trestného činu, ktorým je prečin výtržníctva a na základe horeuvedeného, odvolací
súdvčastivýrokuotrestezrušilnapadnutýrozsudokpodľa§321odsek1písmenod/,odsek3Trestného

poriadku, keďže práve v tomto výroku boli porušené ustanovenia Trestného zákona.

Na základe vykonaných dôkazov potom odvolací súd sám vo veci rozhodol o treste postupom podľa §
322 odsek 3 Trestného poriadku a obžalovanému podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, ukladal trest v
sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Pri určovaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad uvedených v § 34

odsek 1 až 4 Trestného zákona, podľa ktorých ustanovení trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.
Rovnako ako súd I. stupňa, aj odvolací súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú
v § 36 písmeno j/ Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže
doposiaľ nemá záznam v registri trestov a pokiaľ bol prejednávaný pre priestupok, bolo to iba pre

priestupkynaúsekucestnejpremávky,ktoréboliriešenévblokovomkonaní.Obžalovanémupriťažovalo,
že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona). Keďže pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností bol vyrovnaný, tak potom súd pri ukladaní úhrnného trestu v zmysle § 41 odsek 1
Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky, keďže za prečin výtržníctva podľa
§ 364 odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky a za prečin ublíženia

na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 2
roky. Za primeraný aj odvolací súd považoval, vzhľadom na osobu obžalovaného a doterajší spôsob
jeho života, trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, tzn. na samej spodnej hranici trestnej sadzby,
ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, majúc za to, že vzhľadom naosobu obžalovaného a s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a
vzhľadom aj na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa je tento
trest postačujúci.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento zostal nezmenený, keďže súd I. stupňa zaviazal obžalovaného
nahradiť poškodenému, resp. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 4.494,18 eur za
vynaložené náklady na liečbu poškodeného.

II.

Pokiaľ ide o samotné odvolanie obžalovaného, s poukazom na horeuvedené dôvody neboli zistené
žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok vo výroku o vine zmeniť alebo
zrušiť a preto odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.