Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227368
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117227368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu:
SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14,
Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Ing. A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX.,
T., zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s. r. o., so
sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, o zaplatenie 240,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/66/2017-155 zo dňa 26. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilinarozsudkomč.k.25C/66/2017-155zodňa26.02.2019uložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 240,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 240,99 eur od
09. 10. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 26. 09. 2017 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 240,99 eur s príslušenstvom za neoprávnený odber plynu za obdobie od 25. 07. 2015
do 22. 04. 2016 na odbernom mieste D. XXXX/XX, T..
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal neoprávnený odber, skutočne
vzniknutú škodu a príčinnú súvislosť.
Súd vychádzajú z ust. § 82 ods. 1 písm. a), bod 2., ods. 2, 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z. z.“) žalobe žalobcu vyhovel.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v období od 09. 09. 2015 do 19. 04. 2016 došlo

k odberu plynu bez riadne uzatvorenej zmluvy v celkovom objeme 1.251 m3, ktorý objem odobratého
plynu a jeho vyčíslenie v sume 240,99 eur nebolo medzi stranami sporné. Rovnako sporné nebolo, že
odber zemného plynu bol vykonaný v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom v tom čase bol žalovaný, ktorá
nehnuteľnosť bola v čase od 01. 05. 2014 do 31. 12. 2015 prenajatá Q. N..
Súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný bol v období neoprávneného odberu plynu vlastníkom
nehnuteľnosti D. XXXX/XX, T. a ako vlastník mohol v rozsahu zákona disponovať s nehnuteľnosťou.
Do dispozičného práva vlastníka nemohol žalobca žiadnym spôsobom zasahovať. Pokiaľ vlastník

nehnuteľnosti nakladal s vecou v rozsahu vlastníckych práv bez zásahu žalobcu, nesie aj
nebezpečenstvo toho, že nájomca alebo iná osoba vykoná v nehnuteľnosti, ktorá patrí vlastníkovi
nehnuteľnosti neoprávnený odber zemného plynu, pokiaľ neoprávnený odber plynu žalobca takýmto
osobám neznemožní. V konaní nebolo preukázané, že neoprávnený odber zemného plynu nemoholvykonať aj samotný vlastník nehnuteľnosti. Neoprávnenému odberu zemného plynu má predísť
predovšetkým vlastník nehnuteľnosti, ktorý s nehnuteľnosťou nakladá a v zmysle uvedeného nesie aj
zodpovednosť za neoprávnený odber zemného plynu, a teda zodpovedá za škodu, ktorá neoprávneným

odberom zemného plynu žalobcovi v nehnuteľnosti žalovaného vznikla.
Súd tiež konštatoval, že po úhrade škody žalobcovi nič nebráni žalovanému, aby takto uhradenú škodu
vymohol po osobe, ktorá zemný plyn od žalobcu bez zmluvy odobrala.
Vzhľadom na to, že žalovaný bol s úhradou faktúry, ktorou mu bol fakturovaný neoprávnený odber, v
omeškaní, súd v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného aj k úhrade úroku

z omeškania z priznanej sumy vo výške 5 % ročne od 09. 10. 2017, keď faktúra bola splatná dňom 27.
05. 2016.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C. s. p.“) a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal voči žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby.
V odvolaní uviedol, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 8. uviedol, že dňa 25. 07. 2015
pracovníkžalobcuodkontrolovalnamiestesamomstavnameradle,kedyzistilstavodobratéhozemného

plynu4.454m2.Žiadentakýtodokladanidôkazsavšakvsúdnomspisenenachádzaaanivkonanínebol
vykonaný. Na základe čoho teda súd vyhodnotil, že pracovník žalobcu mal preukázať odkontrolovanie
stavu meradla, dokonca na mieste samom, nie je z napadnutého rozsudku a ani zo spisového materiálu
zrejmé.
Žalovanýzotrvalnatom,žesúdnemalpreukázanýstavmeradla,animnožstvoplynu,ktorémalžalovaný

odobrať na príslušnom odbernom mieste, keď v čase počiatku doby, od ktorej sa uplatňuje náhrada
škody, t. j. dňa 25. 07. 2015, na odbernom mieste zmluvu uzatvorenú nemal, plyn na odbernom mieste
neodoberal a v tom čase na odberné miesto bola uzatvorená zmluva o odbere plynu s treťou osobou
- nájomcom Q. N..
Je pravda, že bol vlastníkom nehnuteľnosti, avšak v čase od 01. 05. 2014 do 31. 12. 2015 bol tento dom

prenajatý nájomcovi Q. N., ktorý mal v zmysle čl. III. nájomnej zmluvy platiť samostatne úhrady za služby
spojené s užívaním nehnuteľnosti. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu bola predmetná nehnuteľnosť
prázdna, nikto ju neužíval, t. j. ani k odberu plynu nemohlo dôjsť.
Žalovaný uviedol, že z uvedených dôvodov nemôže byť povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody.
Uviedol, že počas konania v celom rozsahu popieral právny základ žalovaného nároku, nakoľko žalobca

nepreukázal vznik nároku na náhradu škody voči nemu a najmä jej výšku. Súd sa nesprávne vysporiadal
s otázkou preukázania stavu meradla a na základe toho ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
žalovanej istiny.
Žalobca má podľa príslušných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. nárok na skutočnú škodu, pokiaľ
túto škodu možno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Aj napriek tomu, že

bol vlastníkom nehnuteľnosti na D. XX v T., táto skutočnosť nezbavuje žalobcu preukázať naplnenie
ostatných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Jedným z predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody je preukázanie vzniku škody. Pokiaľ žalobca uvádzal, a z listinných dôkazov aj vyplýva,
že ku dňu 25. 07. 2015, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, bola zmluva o odbere
plynu uzatvorená s treťou osobu, nie je možné tento nárok v celom rozsahu uplatňovať voči nemu. Vznik

škody a jej výška sú jedným zo základných atribútov nároku na náhradu škody, ktoré musí poškodený
preukázať. Pokiaľ žalobca deň vzniku nároku a ani výšku škody, ktorú voči nemu uplatňuje, nevie riadne
preukázať, nenaplnili sa všetky atribúty jeho uplatňovaného nároku a súd žalobe nemôže vyhovieť.
Žalobca musí preukázať, že škoda skutočne vznikla, jej výšku a zodpovednosť žalovaného. Z
vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by žalobca v tomto smere uniesol dôkazné bremeno.

Žalovaný poukázal na protokol zo dňa 22. 04. 2016, ktorým mal mať žalobca potvrdený stav meradla,
podpis na ktorom nie je jeho, t. j. ani tento dôkaz neobstojí ako doklad preukazujúci skutočnú škodu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

Uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje vo výroku za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Z
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie podľa žalobcu nepochybne vyplynulo, že na odbernom
mieste spotreby zemného plynu žalovaného dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke
zemného plynu, t. j. v období od 25. 07. 2015 do 22. 04. 2016. S poukazom na viaceré rozhodnutiavšeobecných súdov je podľa žalobcu možné konštatovať, že v prípade neoprávneného odberu zemného
plynu je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému
odberu zemného plynu, z ktorého dôvodu považoval vyhodnotenie vykonaného dokazovania súdom

prvej inštancie a jeho závery uvedené v bodoch 19. a nasl. odôvodnenia rozsudku za správne.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu už nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§380,§379C.s.p.)avyhodnotiacodvolaniežalovanéhoakonedôvodnérozsudoksúduprvejinštancie
podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu a
obsahu spisu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou
kontradiktórnosti konania, z vykonaného dokazovania v podstate správne zistil skutkový stav veci, ktorý
následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p., konštatujúc

správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolaciu námietku žalovaného
spočívajúcu v nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že v čase počiatku doby, od ktorej
sa uplatňuje náhrada škody, t. j. dňa 25. 07. 2015, na odbernom mieste zmluvu uzatvorenú nemal a plyn

na odbernom mieste neodoberal, keď v tom čase na odberné miesto bola uzatvorená zmluva o odbere
plynu s treťou osobou - nájomcom Q. N., odvolací súd uvádza, že z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie vyplýva, že v období od 09. 09. 2015 do 19. 04. 2016 nemala spoločnosť SPP, a. s. ako
dodávateľ plynu uzatvorenú žiadnu zmluvu o dodávke plynu na odberné miesto D. XX, T.. Obdobie od
19. 04. 2015 do 08. 09. 2015 pokrýva faktúra č. 7415870020 zo dňa 23. 09. 2015, ktorou bola vyúčtovaná

spotreba 164 m3 a nedoplatok 105,83 eur zákazníkovi Q. N.. Z uvedeného je skutočne zrejmé, že odber
plynu za obdobie od 25. 07. 2015 do 08. 09. 2015 nie je možné považovať za neoprávnený odber plynu,
za ktorý by zodpovedal žalovaný. Pokiaľ ide o ober plynu za dané obdobie, z bodu 12. a 14. odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že i súd prvej inštancie mal preukázaný neoprávnený odber plynu až
od 09. 09. 2015. Samotná táto skutočnosť však nemá vplyv na výšku škody spôsobenú neoprávneným

odberom uplatnenú žalobcom. I keď totiž v období od 25. 07. 2015 do 08. 09. 2015 bola na odber plynu
na danom odbernom mieste uzatvorená zmluva o odbere plynu na meno Q. N., ktorému i bola vystavená
faktúra za odber plynu za obdobie od 19. 04. 2015 do 08. 09. 2015 (a teda i za časť obdobia uvedeného
v žalobe), z vyúčtovacej faktúry č. 7415870020 vystavenej SPP, a.s., dňa 23. 09. 2015 vyplýva, že za
obdobie do 25. 07. 2015 bol odber fakturovaný Q. N., za obdobie od 26. 07. 2015 do 08. 09. 2015, kedy

bola zmluva s Q. N. vypovedaná, nebol na odbernom mieste zaregistrovaný žiaden odber zemného
plynu. Následne nebolo preukázané, že by na danom odbernom mieste bola až do 20. 04. 2016 uzavretá
zmluva o dodávke plynu, i keď k odberu plynu na tomto mieste dochádzalo, čo mal súd preukázané
vyúčtovacou faktúrou č. 7415870020 a montážnym listom meradla zo dňa 22. 04. 2016.

8. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nájomnú zmluvu uzatvorenú s Q. N., podľa ktorej bol dom, z ktorého
bol odobratý plyn, v nájme Q. N. do 31. 12. 2015, táto preukazovala uzavretie nájomného vzťahu medzi
žalobcom a Q. N., nepreukazuje však, že v čase uskutočnenia neoprávneného odberu (od 09. 09. 2015
do 19. 04. 2016) sa Q. N. na odbernom mieste i zdržiaval a plyn odoberal. Odvolací súd zároveň dodáva,
že i keď v zmysle čl. III., bodu 2. nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a Q. N. vyplýva, že úhrady

za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti si bude nájomca platiť samostatne, nároky z tejto zmluvy,
ako aj nároky vyplývajúce z jej porušenia, si môžu uplatňovať len zmluvné strany navzájom, nie žalobca.
Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v bodoch 18. až 24.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

9. Pokiaľ ide o výšku škody, táto sa odvíjala od množstva neoprávnene odobratého plynu zisteného z
meradla na danom odbernom mieste, a teda predstavuje cenu skutočne odobratého plynu. Množstvo
odobratého plynu bolo preukázané vyúčtovacou faktúrou SPP, a. s. č. 7415870020 vystavenej dňa 23.
09. 2015 odberateľovi Q. N., z ktorej vyplýva stav meradla odobratého zemného plynu ku dňu 08. 09.2015 (i ku dňu 25. 07. 2015, ktorý bol totožný) a montážnym listom meradla zo dňa 22. 04. 2016, z
ktorého vyplýva kontrola plynomera (na odbernom mieste) v súvislosti s novým odberom na danom
odbernom mieste. Pokiaľ ide o namietaný podpis žalovaného na tomto montážnom liste, žalobca v

konaní netvrdil, že ide o podpis žalovaného, pričom samotná táto skutočnosť nie je dostatočne spôsobilá
spochybniť vykonanie kontroly plynomera na danom odbernom mieste v súvislosti s novým odberom,
keď v konaní bolo preukázané uzavretie novej zmluvy o odbere plynu na danom odbernom mieste
samotným žalovaným od 20. 04. 2016.

10. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žalovaného a pri ktorom
okresný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.

1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto
mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)