Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121203248
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121203248.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov 1/ PhDr. Q. W. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXX/X, F. a 2/ H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, F. proti žalovaným 1/ O.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, N. E. a 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, N. E.,
žalovaní právne zastúpení JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom, so sídlom Centrum I 57/132, Dubnica

nad Váhom, o náhradu škody a iné, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín,
č.k. 20C/12/2021-174 zo dňa 06. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietavých výrokoch II., III. ako aj vo
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť spoločne

a nerozdielne žalobcom 1/, 2/ sumu 79,97 eur titulom bezdôvodného obohatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia zamietol a
žalobu o náhradu škody zamietol. Výrokom IV. vyslovil, že žalovaní 1/, 2/ majú proti žalobcom 1/, 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,96% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vednom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 20C/13/2020

sa žalovaní v pozícii žalobcov domáhali zriadenia vecného bremena proti žalovaným (v súčasnosti
pozícii žalobcov). Súd vylúčil na samostatné konanie uznesením vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/,
ktorou sa domáhali zaplatenia náhrady škody. Naposledy žalobcovia svoj nárok upravili na pojednávaní
dňa 08.04.2022 a žiadali v konečnom dôsledku, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť im náhradu škody
vo výške 5.930,- eur, náhradu za užívanie pozemkov vo výške 1.900,- eur s tým, že súd na tomto
pojednávaní pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 08.04.2022.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, §
451 ods. 1, 2, § 456 a § 489 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia uplatnili proti žalovaným svoj nárok na
náhradu zato, že žalovaní užívali bez právneho dôvodu a vyplatenia náhrady časť pozemku žalobcov a
to parcelu registra C č. XXXX/1, k.ú. N. E. v období od 18.09.2020 do 18.04.2022. V zmysle naposledy
pripustenej zmeny žaloby ide o nárok na náhradu za užívanie časti tohto pozemku o výmere 85 m2 na

účely prechodu pešo a prejazdu autom. Rozsah užívanej časti je zakreslený v geometrickom pláne A. O.
zo dňa 10.05.2021 ako diel. Žalovaní nepopierali, že časť tejto parcely v rozsahu stanovenom aj užívali
na prechod a prejazd k ich pozemkom a to k rekreačnej chate, súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X a k
záhradnejchatkesúp.č.XXXXnaparceleč.XXXX/X,vktorýchceloročnebývajú.Keďžežalovanástrana
nepreukázala, žeby túto časť parcely používala ako prístupovú cestu so súhlasom vlastníkov predmetnej
parcely, pretože zo skutočnosti, že pôvodní spoluvlastníci parcely žalovaných prechod a prejazd k

parcele tolerovali, nemožno vyvodzovať súhlas týchto pôvodných spoluvlastníkov parcely s takýmto
využívaním parciel. Právo žalovaných prechádzať a jazdiť autom po parcele tak nevyplýva z právnehopredpisu, zo zmluvy, ani z právoplatného rozhodnutia súdu. Preto súd uzavrel, že žalovaní naozaj bez
právneho dôvodu užívali časť parcely č. 1983/1 o výmere 85 m2 v žalovanom období od 18.09.2020 do
18.04.2022, základ nároku je tak daný. Je teda zrejmé, že užívaním parcely bez právneho dôvodu sa

žalovaní bezdôvodne obohatili na úkor žalobcov. Ďalej sa súd zaoberal samotnou výškou bezdôvodného
obohatenia. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov. Žalobcovia však nepreukázali dôvodnosť nároku
nimi uplatňovanej sume 100,- eur za 1 mesiac užívania pozemku o výmere 85 m2. Žalobcovia predložili
z internetu zadovážené inzerované ponuky na predaj pozemkov a to stavebných, pričom v týchto
inzerátoch je obsiahnutá ponuka na predaj a nie na ich nájom za účelom prechodu a prejazdu. Navyše

veľká časť týchto inzerovaných ponúk sa týka stavebných pozemkov, ktorých trhová cena je vyššia aj
nájomjevyšší.Žiadnazostránnetvrdila,žebybolpozemokzastavanýstavbou.Skutočnosť,žepozemok
sa nachádza v zastavanom území obce, nepreukazuje, že sa jedná o stavebný pozemok. Žalobcovia tak
nepredložili súdu dôkazy, z ktorých by vyplývala cena, za ktorú sa podobné pozemku v danom mieste
a čase prenajímajú. Naopak žalovaní preukázali znalecký posudok č. 129/2021, vypracovaný znalcom
Ing.KarolomPaláčikom,vktorombolaprepotrebysúvisiacehokonaniavedenéhonatunajšomsúdepod

sp.zn. 20C/13/2020 stanovená hodnota vecného bremena na sumu 350,- eur. Znalec stanovil hodnotu
vecného bremena práva prechodu a povinnosti strpieť uloženie káblov elektrického vedenia na parcele
č. XXXX/X v rozsahu dielu 1, zakresleného na Geometrickom pláne č. 26/21 na sumu 350,- eur. Pred
určením hodnoty znalec vypočítal metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu parcely na 9,82
eur/1 m2. Na strane 3 znaleckého posudku znalec vypočítal nájom predmetnej parcely o výmere 85 m2

na 52,28 eur/rok, z čoho vyplýva, že výška nájomného tak predstavuje 4,36/mes., resp. 0,15 eur/deň.
Posudok bol vypracovaný ku dňu 16.05.2021 a určená cena nájmu spadá do obdobia, za ktoré si uplatnili
žalobcovia nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia nesúhlasili so závermi posudku
Ing. Paláčika z tých istých dôvodov, ako to bolo v konaní vedenom pod sp.zn. 20C/13/2020. Z ich
námietkami sa súd vysporiadal v bode 27. odôvodnenia rozsudku 20C/13/2020. Čo sa týka nesprávne

uvedeného čísla parcely dotknutej vecným bremenom, súd poukázal na tú skutočnosť, že na strane 4
posudku sú uvedené tieto údaje správne a ide o zrejmú chybu v písaní. Námietku, že neboli prítomní
na obhliadke predmetnej parcely súd nepovažoval za relevantnú, keďže rozsah navrhovaného vecného
bremena už predtým zameral geodet A. O.. Neobstojí ani tvrdenie žalobcov, že znalec uvádzal, že sa
jedná o pozemky so zvýšeným záujmom o ich kúpu a napriek stanovil ročný nájom len na 52,28 eur,

čo považovali za silne podhodnotený odhad hodnoty vecného bremena. Žalobcovia však nepredložili
súkromný znalecký posudok, ktorým by inou osobou odborne spôsobilou vyvrátili odborné závery
menovaného znalca, čo do ceny nájmu. Žalobcovia nenavrhli vykonať iný relevantný dôkaz, ktorým
by iná osoba odborne spôsobilá potvrdila, že spôsob výpočtu hodnoty nájomného, hodnoty vecného
bremena vykonaný menovaným znalcom v jeho posudku je nesprávny. Znalec v prípade posudku

uviedol podklady, z ktorých vychádzal a použil metódy polohovej diferenciácie. Je teda zrejmé, z akých
relevantných podkladov znalec vychádzal spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty pozemku, všeobecnej
hodnoty nájmu ako aj všeobecnej hodnoty vecného bremena. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobcovia nadobudli v apríli 2020 do BSM polovicu predmetnej parcely od pôvodnej spoluvlastníčky
K. I. a druhá parcela zostala vo vlastníctve F. D.. Žalobcovia následne odkúpili podiel od F. D. a to

v novembri roku 2020. Žalobcovia nerozporovali tvrdenia žalovaného o nadobudnutí druhej polovice
parcely v novembri 2020, a preto im patrí nárok na náhradu za užívanie parcely za čas od 18.09.2020
do 30.09.2020 a za mesiac október v rozsahu zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu vo výške 1-
ice. Preto žalobcom patrí polovica náhrady za užívanie parcely vo výmere 85 m2 od 18.09.2020 do
31.10.2020, teda za 14 dní, z apríla 2022 v sume 2,10 eur a z nej polovica 1,05 eur a náhrada za mesiac

október 2020, 4,36 eur, z ktorej polovica predstavuje 2,18 eur. Ďalej im patrí náhrada za užívanie parcely
od 01.11.2020 do 18.04.2022, teda za 17 mesiacov po 4,36 eur, čo činí spolu 74,12 eur + náhrada za
18 dní apríla 2022, 2,62 eur. Celkovo tak majú žalobcovia nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 79,97 eur. Preto súd zaviazal žalovaných 1/, 2/, ktorí parcelu spoločne užívajú na prechod a
prejazd solidárnou povinnosťou zaplatiť žalobcom 1/, 2/ bezdôvodné obohatenie 79,97 eur a výrokom

II. žalobu vo zvyšku tohto nároku zamietol.

4. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcov 1/, 2/ na náhradu škody voči žalovaným.
Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodňoval ust. § 420 ods. 1, ktorý stanovuje
predpoklady zodpovednosti za škodu ako aj § 126 ods. 1 OZ a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaní

sa v prejednávanej veci bránili tým, že spornú parcelu ako prístupovú cestu užívali už ich právni
predchodcovia. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 20C/13/2020 zo dňa 09.07.2021 vyplýva,
že iný prístup k stavbám žalovaných nie je možný, a preto súd zriadil právo prechodu a prejazdu
cez parcelu žalobcov. Faktom je, že účinky vecného bremena zriadeného rozsudkom nastanú ažprávoplatnosťou rozsudku. Žalobcovia si uplatnili škodu, ktorá má predstavovať náklady spojené na
uvedenie parcely do pôvodného stavu, teda na odstránenie prístupovej cesty, navezenie zeminy,
zarovnanie a vysadenie trávnika. Aktívna legitimácia žalobcov je daná len ohľadom tých zásahov

žalovaných do parcely, ku ktorým došlo počas obdobia, keď parcelu vlastnili žalobcovia. Pokiaľ došlo k
zásahom žalovaných do povrchu parcely, prípadne k jej zmenám pred aprílom 2020, kedy žalobcovia
neboli ešte vlastníkmi parcely, oprávnením domáhať sa náhrady škody vzniknutej z týchto skorších
zásahov boli predchádzajúci vlastníci parcely, teda p. K. I. a F. D.. Z prevodu vlastníckeho práva
na základe kúpnej zmluvy neprechádza na nadobúdateľa aj právo na náhradu škody. Preto bolo

na žalobcoch, aby preukázali, ktoré zásahy vykonali žalovaní do parcely žalobcov, v akom rozsahu
parcelu poškodili od apríla 2020 doteraz a aká je výška nákladov nevyhnutých na uvedenie parcely
do stavu, v akom bola parcela pred týmito zásahmi. Žalovaní sa bránili tým, že prístupovú cestu na
parcely vybudovali už ich právni predchodcovia. Toto tvrdenie potvrdzuje Znalecký posudok č. 29/96
vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva Rudolfom Mokráňom zo dňa 11.03.1996 na ocenenie
záhradnej chatky súp. č. XXXX, v ktorom posudku znalec obhliadkou na mieste samom dňa 08.03.1996

zistil, že chatka s pozemkami sú prístupné z miestnej komunikácie cez príjazdovú cestu. Z tohto je teda
zrejmé, že prístupová cesta bola už ku dňu 08.03.1996 vybudovaná. Skutočnosť, že prístupová cesta
bola vybudovaná v čase, keď chatku v roku 1996 kúpil žalovaný vyplýva aj z odseku 23. odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.20C/13/2020 obsahujúci skutočnosti zistené z výsluchov
svedkov Y. G., G. G., ktorí uvádzali, že už právni predchodcovia žalovaných p. A. a p D. po ceste

jazdili autami, aj nákladnými a cesta musela byť už v takom stave, že umožňovala aj po technickej
stránke prejazd osobnými aj nákladnými autami. Žalovaní v rámci výsluchu uvádzali, že v apríli 2020,
keď žalobcovia kúpili parcelu bola cesta približne v rovnakom stave ako ku dňu výsluchu na pojednávaní.
Žalovaní žiadne zásadné úpravy na časti parcely, ktorá slúži ako prístupová cesta neurobili do momentu,
keď žalobcovia nadobudli predmetnú parcelu. Pokiaľ došlo k rozšíreniu, toto bolo realizované z dôvodu,

že tam sused osadil stĺp a nedalo sa tak autom prejsť z verejnej komunikácie na prístupovú cestu.
Pokiaľ žalovaní tvrdili, že rozšírili cestu na obecnom pozemku a nie na pozemku žalobcov, uviedol tak v
rozporeskoncentračnouzásadou,apretomalsúdzato,žežalovanástranasvojetvrdenienepreukázala.
Preto súd na toto tvrdenie neprihliadal a vychádzal z toho, že rozšírenie cesty sa udialo na parcele
žalobcu v jej spodnej časti. Žalovaný potvrdil, že nasypali v spodnej časti cesty šutolinu, teda suchý

betón za týmto účelom, aby bager mohol ísť po ceste, pretože mu bolo uložené osadiť certifikovanú
žumpu na jeho pozemku. Hoci je zrejmé, že užívaním parcely na prejazd vozidla sa v dôsledku váhy
osobného motorového vozidla žalovaných mení povrch parcely a teda môže dôjsť k prehĺbeniu koľají aj v
spodnej časti, avšak žalobcom sa nepodarilo preukázať v akom rozsahu došlo k týmto zmenám parcely
odkedy parcelu nadobudli do vlastníctva a aké náklady treba vynaložiť na uvedenie parcely do stavu

pred týmito zásahmi. Žalovaný potvrdil, že na prístupovú cestu vysypáva kamenivo, aby bola prejazdná,
teda ju udržiava a žalobcovia nepreukázali výšku nákladov spojenú s odvozom kameniva z parcely.
Na preukázanie výšky týchto nákladov nie je možné použiť cenové ponuky vypracované spoločnosťou
Lambert, s.r.o., keďže do týchto cenových ponúk boli zahrnuté práce a materiál na úplnú revitalizáciu
predmetnej časti parcely, ktorá je využívaná ako prístupová cesta. Z týchto ponúk tak vyplýva výška

nákladov na uvedenie časti parcely do pôvodného stavu ešte pred vytvorením prístupovej cesty k
terajším chatkám. Z týchto ponúk nie je možné odvodiť výšku nákladov potrebných na odstránenie
zásahu do parcely, ktoré vykonali žalovaní od apríla 2020, kedy nadobudli žalobcovia prú polovicu
parcely do vlastníctva. Súd potom musel takto konštatovať, že žalobcovia nepreukázali výšku škody v
dôsledku užívania parcely žalovanými a v dôsledku zásahu žalovaných do parcely žalobcov od apríla

2020 do vyhlásenia rozsudku. Súd nemohol určiť výšku nárokov ani úvahou, pretože odhadom, ako
navrhovali žalobcovia, pretože nemal dostatočné podklady, ktoré mali predložiť žalobcovia. Navyše
Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní vo veci samej
výšku žalovaného nároku úvahu, odhadom súdu. Ust. § 264 ods. 1, 2 CSP nie je použiteľné, pretože
podľa rozhodnutia NS SR, sp.zn. 5Obdo 14/2020 (R 52/20) výšku náhrady škody nemôže súd určiť

úvahou, ani odhadom, ale musí sa opierať o konkrétne okolnosti prípadu a výšku nároku je povinný
preukazovať žalobca. Žalobcovia nepreukázali vznik škody v konkrétnej výške a pre nepreukázanie
tohto zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, kedy žalobe bolo

vyhovené v časti o zaplatenie sumy 79,97 eur z uplatnenej sumy 7.830,- eur tak predstavuje úspech
žalobcov 1,02% a v tejto časti majú žalobcovia nárok na náhradu trov konania. Žaloba bola zamietnutá
do výšky 7.750,03 eur, čo predstavuje 98,98% a v tejto časti potom majú žalovaní nárok na náhradutrov konania. Nárok žalovaných 98,98% - 1,02% = 97,96%. Preto bolo žalovaným priznané právo na
náhradu trov konania v rozsahu 97,96%.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorí mali zato, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Spornú parcelu kúpili pre vlastné účely s cieľom postavenia rodinnej
chatky s vedomím, že v územnom pláne obce Dolná Súča bola evidovaná ako stavebná parcela, teda
parcela určená na výstavbu. Mali zato, že súd nesprávne použil ako dôkaz špekulatívne vypracovaný

znalecký posudok Ing. Paláčika spracovaný za účelom vecného bremena práva prechodu a vedenia
káblov a zriadil tak vecné bremeno na prechod a prejazd cez ich parcelu. Tvrdenie súdu, že poškodenie
85 m2 časti parcely nedokázali je viac ako tendenčné a zaujaté voči ich osobám. Ako je možné, že
výpočty a trhové ceny za predaj nehnuteľnosti sú nedôkazné, ale výpočet žalovaných 17eur/rok je
dôkazný a objektívny. Oba rozsudky ako rozsudok 20C/13/2020 aj rozsudok 20C/12/2021 sú zámerne
rozhodnuté v prospech jednej strany. Súd svojimi rozhodnutiami tak oprávňuje žalovaných konať

protiprávne.VlastníckeprávovšetkýchvlastníkovmárovnakýzákonnýobsahaochranuvzmysleÚstavy
SR. Žiadali preto, aby boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcom za užívanie 85 m2 časti parcely č. XXXX/
X, k.ú. N. E. vo výške 633,50 eur s tým, že čiastku vypočítali prostredníctvom cenových relácií z eportálu
nehnuteľností.sk za prenájom pozemkov v lokalite Trenčianskeho kraja. Ďalej zotrvali na svojom tvrdení,
žežalovaníimzámerneavedomezničilipovrch85m2parcelydohĺbky10cmbagrovanímanásledneho

denno-denne zasypávali kamenivom, a preto žiadali, aby boli zaviazaní uhradiť žalobcom za poškodenie
85m2častiparcelyzarovnakéobdobiesumu2.690,43eur,čopredstavujenáhraduškodyna85m2časti
parcely č. XXXX/X za čas od 13.11.2021 do 06.05.2022 a počnúc dňom 06.05.2022 za každý kalendárny
mesiac sumu 30,60 eur za užívanie 85 m2. Keďže žalovaní podali odvolanie voči rozsudku 18C/39/2021
na odstránenie káblov, žiadali, aby žalovaným bola uložená povinnosť zo vzájomnej výmeny 85 m2 časti

pozemkov stavebnej parcely označenej ako diel 1 v geometrickom pláne A. O. za rovnaký diel v rozlohe
85 m2 za nestavebné parcely XXXX/XX a XXXX/X. Poukázali na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie
nezobral do úvahy Čestné prehlásenie p. F. D. zo dňa 19.04.2022 s tým, že žalovaní parkovali celú
zimu 2020 až 2021 na ich pozemku. Poukázali na nezjazdnosť strmého brehu na danej parcele, a preto
žiadali na vzájomnej výmene tejto časti parciel.

7. Na základe výzvy zo strany súdu prvej inštancie, žalobcovia zopakovali svoje odvolacie námietky a
uviedli, že žiadajú, aby súd zaviazal žalovaných k náhrade za užívanie pozemkov vo výške 633,50 eur.

8. Žalovaní 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP a v rozsahu a dôvodov
odvolania žalobcov 1/, 2/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový

stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktoré viedli rozhodnutie súdu prvej inštancie z toho dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či

konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, prípadne vadami, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, existencia ktorých zistená nebola. Vzhľadom na námietky zo strany odvolateľov, odvolací
súd skúmal, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu,
ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), resp.

vo vzťahu k námietke o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, či tu neexistencia takej vady, ktorá
by spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako to predpokladá § 365 ods. 1
písm. d/ CSP.12. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je taký vadný postup
súdu v civilnom konaní, ktorým sa stranám odníma možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva
priznané im za účelom zabezpečenia ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktorý im Právny poriadok
priznáva, k porušeniu ktorého práva dochádza tiež v prípade, napríklad nedostatočného odôvodnenia
vydaného rozhodnutia.

13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití

relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces je povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prijať všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho
celistvú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán
sporu.

14. Civilný sporový poriadok zakotvil v ust. § 220 ods. 2 CSP požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké dôkazy predložil alebo
označil súd, jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne

posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie z rozsudku bolo
presvedčivé.

15. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnených odvolacích námietok z hľadiska ani jedného vyššie uvedených dôvodov. Všeobecný súd

nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam (rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veciach, sp.zn. IV. ÚS 115/03, prípadne III. ÚS
60/04, čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu).

16. Z ustanovení CSP vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých

odvodzuje svoje právo, alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými
chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového
konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania
zato, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom
neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch

nepreukázania určite skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah
dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade
teda platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určite
skutočnosti. Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale aj procesným
oprávnením. Právo moc súdu konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka v sebe obsahuje právomoc

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dôkazov a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou
súdu a nie účastníkov konania.

17. Súd následne vyhodnocuje dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

18. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
za užívanie parcely v ich vlastníctve v rozsahu 85 m2 za presne vymedzené obdobie. Súd prvej inštancie
dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy predložené stranami sporu a to ako znalecký posudok, vypracovaný
znalcom z odboru stavebníctvo Ing. Karolom Paláčikom, kde pre potreby súvisiaceho konania vedenomna súde pod sp.zn. 20C/13/2020 bola stanovená ako hodnota vecného bremena, tak aj hodnota nájmu
za dané obdobie a zároveň sa zaoberal dôkazmi, ktoré predložili žalobcovia, t.z. inzerátmi na predaj
pozemkov, z ktorých žalobcovia dovodzovali, že ich právo na náhradu je podstatné vyššie ako to bolo

stanovené v znaleckom posudku. Súd prvej inštancie sa dôsledne v bodoch 28., 29. a 30. zaoberal
výškou samotného bezdôvodného obohatenia a dôsledne rozobral, prečo vychádzal zo znaleckého
posudku a nie z inzerátov, ktoré predložili žalobcovia v konaní na preukázaní výšky bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaných. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a
zároveň naňho odkazuje. Žalobcovia nepredložili iný relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť

znalecký posudok Ing. Karola Paláčika, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie. Tak, ako správne
skonštatoval súd prvej inštancie, žalobcovia nepredložili svoj súkromný znalecký posudok, ktorý by
inou osobou odborne spôsobilou vyvrátil odborné závery znalca, čo do ceny nájmu. Nenavrhli vykonať
iný relevantný protidôkaz, ktorým by im iná odborne spôsobilá osoba potvrdila, že spôsob ich výpočtu
hodnoty nájomného tak, ako ho požadovali je správny. Preto v tomto kontexte odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý v

konečnom dôsledku uzavrel, že výška bezdôvodného obohatenia za dané obdobie predstavuje sumu
79,97 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie ako aj odvolací súd vzhľadom na námietky žalobcov zaoberal
výškou náhrady škody, ktorej sa žalobcovia domáhali voči žalovaným na tom skutkovom základe, že

žalovaní žiadali nahradiť náklady potrebné na uvedenie spornej parcely do pôvodného stavu, teda
žiadali odstránenie prístupovej cesty, kedy aktívna legitimácia žalobcovi je daná ohľadom tých zásahov
žalovaných do parcely, ku ktorým došlo počas obdobia, keď parcely vlastnili žalobcovia. Preto bolo
na žalobcoch, aby preukázali, ktoré konkrétne zásahy vykonali žalovaní na parcele žalobcov, v akom
rozsahu parcelu poškodili od apríla roku 2020 doteraz a aká je výška nákladov nevyhnutých na uvedenie

parcely do stavu, v akom bola parcela pred týmito zásahmi. V prejednávanej veci je nepochybné, že
parcela, ktorá je predmetom sporu slúžila ako prístupová cesta nielen žalovaným, ale aj ich právnym
predchodcom. Z posudku vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva Rudolfom Mokráňom dňa
11.03.1996 je zrejmé, že dňa 08.03.1996 už bola vybudovaná prístupová cesta v čase, keď chatu v roku
1996 kúpil žalovaný. Táto skutočnosť bola preukázaná aj z výsluchu svedkov Y. G., G. G., z ktorých

vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných p. A. a p. Prekop po ceste jazdili autami a to nákladnými
a teda cesta musela byť už v takom stave, ako je v súčasnosti tak, aby umožňovala po technickej
stránke prejazd osobnými a nákladnými vozidlami. Pokiaľ žalovaní argumentovali zásahmi bagra na
danej ceste, z vykonaného dokazovania bolo preukázané a žalovaný toto potvrdil, že žalovaný nasypal
v spodnej časti šutolínu, suchý betón za účelom, aby bager mohol výjsť po ceste, pretože bager bol

potrebný na vykopanie jamy a osadenie certifikovanej žumpy na pozemku žalovaného. Na fotografiách
predložených žalobcovi je viditeľné, že bager zarovnáva povrch prístupovej cesty v jej spodnej časti
a je na nej zobrazené nasypané kamenivo na prístupovej ceste v spodnej a hornej časti pred bránou
žalovaných. Z týchto fotografií však nevyplýva, že by bola parcela upravená takým spôsobom a v
takom rozsahu ako uvádzali žalobcovia. V sporoch, ktorými argumentovali v spore žalobcovia vyplýva

výška nákladov na uvedenie časti parcely do pôvodného stavu pred vytvorením prístupovej cesty k
vedľajšímchatkám.Ztýchtoponúkvšakniejemožnévyvodiťvýškunákladovpotrebnýchnaodstránenie
zásahu do parcely, ktoré vykonali samotní žalovaní od apríla 2020, kedy nadobudli prvú polovicu parcely
žalobcovia. Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvej inštancie, ktorý musel konštatovať,
že žalobcovia nepreukázali výšku škody v dôsledku užívania parcely žalovanými a v dôsledku zásahu

žalovaných do parcely žalobcov od apríla 2020 do vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Odvolací súd
sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nemohol určiť výšku nárokov úvahou,
prípadne obhliadkou ako navrhovali žalobcovia, pretože nemal dostatočné podklady, ktoré mali predložiť
žalobcovia v konaní. Preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý nárok ako nedôvodný zamietol
pre nepreukázanie zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovaných.

20. Preto krajský súd ako odvolací napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdilo.

21. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že odvolacie námietky, ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú záver o vadách konania,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o podanej žalobe, bude potrebné napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.
1 a § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní a to v
celom rozsahu a preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči

žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).