Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. august 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Pc/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203524
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5721203524.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v právnej veci navrhovateľky ( nevydatá
matka): J. A., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpenej: JUDr. Danicou Onuferovou,
advokátkou, so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, IČO: 53 042 026, proti povinnej
osobe: K. V., X.. XX.XX.XXXX, L. F.K. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní o určenie príspevku na výživu
a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

r o z h o d o l :

I. Povinná osoba - otec maloletého dieťaťa je povinný prispieť na výživu a úhradu niektorých nákladov
nevydatej matke, teda navrhovateľke J. A., príspevkom vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od
01.02.2020 do 12.07.2021.

II. Povinná osoba - otec maloletého dieťaťa je povinný zaplatiť matke, navrhovateľke J. A., sumu 450,-
eur ako jednorazový príspevok na nákup výbavy spojenej s narodením dieťaťa a to do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.7.2020 a doplnený podaním doručeným súdu 22.10.2020
sa povinná osoba v pozícii navrhovateľa domáhala určenia otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravy

práv a povinností k maloletému dieťaťu a to C. A., X.. XX.XX.XXXX. Podaním doručeným súdu
dňa 13.11.2020 sa vo veci vyjadrovala matka maloletého dieťaťa, ktorá žiadala okrem úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu synovi C. A., aby súd uložil povinnosť navrhovateľovi prispievať
na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke maloletého dieťaťa príspevkom vo výške
50,- eur s účinnosťou od 01.02.2020 do 12.07.2021 a povinnosťou zaplatiť matke maloletého dieťaťa
jednorazový príspevok vo výške 450,- eur na nákup výbavy spojenej s narodením dieťaťa. Súd toto

podanie v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi prispievať na výživu a úhradu niektorých nákladov
nevydatej matke v sume 50,- eur mesačne a v časti uloženia povinnosti zaplatiť matke maloletého
dieťaťa jednorazový príspevok vo výške 450,- eur na nákup výbavy spojenej sa narodením dieťaťa
posúdil ako vzájomný návrh a uznesením č. k. 15Pc/11/2020-179, ktoré bolo právoplatné 10.11.2021,
tento vzájomný návrh matky maloletého dieťaťa vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod
sp. zn. 15Pc/11/2020 Navrhovateľka (matka maloletého dieťaťa) uviedla, že jej povinná osoba ( otec

maloletého dieťaťa) za celý čas jej tehotenstva neprispel žiadnou sumou na jej výživu, náklady spojené
s tehotenstvom, výbavičku pre dieťa a ani na výživu pre maloleté dieťa. Všetko si hradí sama za pomoci
svojej mami, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a v čase spisovania podania, t. j. 10.11.2020 otec
maloletého dieťaťa neprispel na maloletého C. žiadnou sumou, ani keď mal narodeniny či iný sviatok.
V čase podania vzájomného návrhu navrhovateľka uviedla, že je na rodičovskej dovolenke. Jej príjem
je 394,96 eur aj spolu s prídavkami na dieťa. Čo sa týka výdavkov, hradí splátku úveru (vo výške

230,22 eur), telefón 10,- eur, prispieva matke na domácnosť sumou 100,- eur mesačne, plienky a
drogéria pre maloletého C. sú cca 50,- až 70,- eur mesačne. Poukázala na to, že z facebookovej stránkepovinnej osoby vyplýva, že pracuje vo Švajčiarsku, nevie uviesť jeho príjem, doteraz neprispel žiadnou
finančnou sumou a preto je nútená využiť ustanovenie § 74 zákona o rodine. Náklady na výbavičku
pre maloleté dieťa, náklady spojené s tehotenstvom predstavujú sumu celkom 897,85 eur a táto suma

zahŕňa kompletnú výbavičku pre novonarodené dieťa, postieľka a komoda s prebaľovacím pultom,
hračky, kojenecké doplnky, kojenecké fľaše a ďalšie. Všetky doklady súvisiace s výbavou pre maloleté
dieťa navrhovateľka priložila k návrhu. Počas tehotenstva si musela zakúpiť kojeneckú podprsenku v
sume 25,- eur, kojeneckú nočnú košeľu v sume 19,- eur, rovnako užívala rôzne vitamíny a prípravky. Z
tohto dôvodu navrhuje, aby sa otec maloletého dieťaťa podieľal na uvedených nákladov v polovici, t. j. v

sume 450,- eur. Pokiaľ sa jedná o výživu na nevydatú matku, navrhovateľka uviedla, že pred nástupom
na materskú dovolenku dosahovala príjem cca 500,- eur, pracovala ako administratívny pracovník v
Univerzitnej nemocnici Martin. Od 01.07.2019 bola na materskej dovolenke, pričom poberala materské
vo výške 16,29 eur za deň, t. j. cca 490,- eur mesačne. Od februára 2020 jej príjem pozostáva len z
rodičovského príspevku vo výške 370,- eur a prídavku na maloleté dieťa vo výške 24,95 eur. Na jej strane
došlo od nástupu na rodičovskú dovolenku k poklesu príjmu o cca 100,- eur. Z tohto dôvodu má za to,

že príspevok na jej výživu v zmysle ustanovenia § 74 zákona o rodine vo výške 50,- eur je odôvodnený.

2. V konaní sp. zn. 15Pc/11/2020 súd právoplatne dňom 31.05.2022 určil otcovstvo pre K. V., že je otcom
maloletého C. A. z matky J. A.. Nakoľko súd právoplatne určil, že K. V., v tomto konaní povinná osoba, je
otcom maloletého dieťaťa C. A., bolo možné sa v tom konaní zaoberať návrhom navrhovateľky - matky

maloletého dieťaťa týkajúceho sa príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke a
jednorazového príspevku vo výške 450,- eur na nákup výbavy spojenej s narodením dieťaťa.

3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 10.08.2022, na ktorom vypočul účastníkov konania. Povinná
osoba - otec maloletého dieťaťa najprv uviedol, že čo sa týka príspevku nemá problém príspevok platiť,

ale až od určenia otcovstva, nie od narodenia dieťaťa, nakoľko matka mu vyslovene zabraňovala byť
otcom a platiť na dieťa s tým, že je ochotný prispievať od určenia otcovstva. Nevidí dôvod na to, aby
prispieval, že ona je slobodná matka, nakoľko ona od neho odišla, išla k matke, a že nemá financie, to
mala rozmýšľať dopredu, keď dieťa robila. Zároveň poukázal na to, že dostala od neho navrhovateľka
sumu 400,- eur, kde peniaze išli cez účet jeho sestry a to na nákup a výbavu, konkrétne na kočík pre

maloleté dieťa. Poukázal na to, že nepracuje, je nezamestnaný tak, ako uvádzal. Zároveň poukázal na
to, že dostala navrhovateľka aj 100,- eur od jeho starých rodičov, tvrdil, že to boli jeho peniaze cez starkú
dané. Navrhol návrh zamietnuť.
K tejto skutočnosti sa vyjadrila aj navrhovateľka, tá potvrdila, že od starkej povinnej osoby dostala 100,-
eur, ale nie od neho, ale bolo to od starej mamy, pretože chcela prispieť C. pri jeho narodení. Potvrdila,

že 400,- eur bolo poslaných na kočík s tým, že ale tieto peniaze dostala od sestry povinnej osoby,
pretože táto chcela nejakým spôsobom prispieť a mala od nej informácie, že otec maloletého dieťaťa
nemá peniaze, chodí vyzváňať o polnoci, čiže tieto finančné prostriedky ani neboli od otca maloletého
dieťaťa. N

4. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k týmto skutkovým zisteniam:
V konaní sp. zn. 15Pc/11/2020 bolo právoplatne dňom 31.05.2022 rozhodnuté, že povinná osoba - K.
V. je otcom maloletého dieťaťa C. A., X.. XX.XX.XXXX z matky- navrhovateľky J. A.. Navrhovateľka, aj
povinná osoba sú teda rodičmi maloletého dieťaťa C. A., X.. XX.XX.XXXX s tým, že maloletý sa narodil
mimo manželstva a rodičia maloletého spolu nežijú. V konaní bolo preukázané, že otec dieťaťa, teda

povinná osoba neprispel matke maloletého dieťaťa žiadnou finančnou sumou na jej výživu, a na náklady
s výbavičkou pre dieťa prispel prostredníctvom sestry sumou 400 eur, čo navrhovateľka nespochybnila,
a tieto aj zarátala v rámci podaného návrhu.

5.Navrhovateľkažiadalapríspevokvovýške50,-eurmesačnezaobdobieod01.02.2020do12.07.2021.

Od 01.07.2019 bola na materskej dovolenke, pričom poberala materskú vo výške 16,29 eur za deň, t. j.
490,- eur mesačne. Od februára 2020 jej príjem pozostával z rodičovského príspevku vo výške 370,- eur
a prídavku na maloleté dieťa vo výške 24,95 eur, t. z. že na jej strane došlo od nástupu na rodičovskú
dovolenku k poklesu príjmu o cca 100,- eur. Z tohto dôvodu trvala na tom, že príspevok na jej výživu vo
výške 50,- eur mesačne za obdobie od 01.02.2020 do 12.07.2021 je odôvodnený. Uvedené vyplynulo aj

z listinných dôkazov, navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa súdu predložila rozhodnutie Sociálnej
poisťovne zo 06.08.2019 o vzniku nároku na materské od 19.06.2019 a nárok na výplatu materského od
01.07.2019 a to vo výške 16,29082500 eur za deň (č. l. 22 spisu). Rovnako navrhovateľka do konania
doložila aj zoznam nákladov spojených s tehotenstvom, plus náklady na kúpu výbavičky pre dieťa. Stehotenstvom a výbavou dieťaťa jej vznikli spolu náklady vo výške 897,85 eur a žiadala, aby sa otec
maloletého dieťaťa podieľal na uvedených nákladoch v polovici, t. j. v sume 450,- eur. Čo sa týka kočíka,
tak v rámci nákladov zarátala 400,- eur, ktoré mala zaplatiť sestra otca maloletého dieťaťa s tým, že

ona doplatila 50,- eur. V rámci konania doložila aj pokladničné bloky preukazujúce náklady spojené s
tehotenstvom a pôrodom (nachádzajúca sa na č. l. 24 -29 spisu). Výpisom z VÚB banky preukázala, že
spláca úver vo výške 230,22 eur a doložila do konania aj čestné prehlásenie jej matky, že býva s ňou v
spoločnej domácnosti aj s vnukom a prispieva jej navrhovateľka na náklady súvisiace s domácnosťou,
nájom, elektrická energia, sumu 100,- eur mesačne (č. l. 24 rub spisu).

6. Súd z lustrácie Sociálnej poisťovne, ktorú vykonal v konaní, ktoré sa viedlo o určení otcovstva sp.
zn. 15Pc/11/2020 mal preukázané, že príjem navrhovateľky pred nástupom na materskú dovolenku,
ako aj rodičovskú dovolenku predstavoval zhruba mesačne 500,- eur v čistom, nakoľko pracovala ako
administratívny pracovník na Univerzite Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta s tým,
že navrhovateľka bola od 01.07.2019 na materskej dovolenke.

7. Podľa § 74 ods. 1 zákona o rodine otec dieťaťa za ktorého matka nie je vydatá, je povinný najdlhšie
po dobu 2 rokov najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť
jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 154 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konaní vo veciach výživného
plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľa a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

8. Predmetom konania bolo určenie príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky a
poskytnutie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktoré označila
navrhovateľka ako jednorazový príspevok na nákup výbavy spojenej s narodením dieťaťa. Zákon o
rodine poskytuje ochranu všetkým formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá

porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 zákona o rodine je poskytnutá
ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V konkrétnom prípade sa navrhovateľke
ako nevydatej matke narodil syn C. A., ktorého otcom je povinná osoba, t. z. K. V.. Navrhovateľka nie
je a nebola vydatá za otca svojho dieťaťa, príspevok na úhradu výživy nevydatej matke predstavuje
mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorú možno v zmysle citovaného ustanovenia priznať po dobu

najdlhšie dvoch rokov odo dňa narodenia dieťaťa s tým, že maloletý C. sa narodil 12.07.2019 a teda
nárok navrhovateľky v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia bol limitovaný do dvoch rokov od narodenia
maloletého, t. z. do 12.07.2021. V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine výživné možno priznať len odo
dňa začatia súdneho konania, t. j. od podania návrhu na začatie konania, ktorý navrhovateľka podala
na tunajšom súde dňa 13.11.2020, nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je však výnimkou z

uvedeného pravidla, a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v tomto prípade možno ho priznať aj za
obdobie pred začatím súdneho konania za predpokladu, že si ho matka v návrhu uplatní.

9. Súd teda posudzoval predmetné nároky navrhovateľky - nevydatej matky maloletého dieťaťa podľa §
74 ods. 1 zákona o rodine. Cieľom tohto ustanovenia je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky,

do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Podmienkou priznania tohto príspevku je
skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov a
výška príspevku je daná primeranosťou, čo znamená, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú
úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel
od výživného na dieťa tak nie je účelom vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou

životnou úrovňou samotnej matky. Súd teda zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné
hľadisko pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Majetkové pomery v súlade s vyššie uvedeným
súd skúmal a porovnával majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom, počas neho, ako aj
po pôrode. Majetkové pomery povinných osôb teda otca maloletého dieťaťa sa skúmajú len do tejmiery, či je povinný, schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matky dieťaťa platiť. V rámci
vykonaného dokazovania súd zistil, že sa matke maloletého dieťaťa, teda navrhovateľke, príjem v
súvislosti s tehotenstvom a pôrodom znížil v priemere o 100,- eur mesačne a z tohto dôvodu mal za to,

že určenie, že otec maloletého dieťaťa bude schopný prispievať na výživu a úhradu niektorých nákladov
nevydatej matke príspevkom vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2020 do 12.07.2021
je dôvodné. Čiže v tejto časti návrhu súd vyhovel. Rovnako vyhovel aj návrhu v časti týkajúcej sa
jednorazového príspevku vo výške 450,- eur na úhradu nákladov spojených s nákupom výbavy spojenej
s narodením dieťaťa, ktoré boli preukázané pokladničnými dokladmi, a neboli spochybnené povinnou

osobou.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), odvolanie možno odôvodniť aj
tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Manžel, ktorý pri
uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov
po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko (§ 27 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 Zákona o rodine).