Rozsudok Judgement was issued on Sunday, November 21, 2021

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2P/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621200933
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2021:8621200933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSSK:2021:8621200933.2

2P/17/2021 - 48
862120093

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci navrhovateľky X., zastúpená
advokátom JUDr. Ivom Babjakom, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti
odporcovi H. zastúpený advokátom JUDr. Milošom Hnatom, AK Prešov, Tkáčska 2, o rozvod manželstva
s prísl. takto

rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky X. II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti P. a ŠG. do osobnej

starostlivosti matky X., ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Z a v ä z u j e otca RZ.6 prispievať na výživu maloletého P. sumou 170,- Eur mesačne a na maloletého
Q. sumou 130,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania..

Odôvodnenie

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozvode.

2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 17.01.2004 a pochádzajú z neho
dve maloleté deti: P..2008. U oboch ide o prvé manželstvo a posledné bydlisko bolo na adrese Sov.
hrdinov 356/52, Svidník. Manželstvo uzavreli asi po sedemročnej známosti. Spočiatku mali manželstvo
celkom dobré. Problémy sa začali v manželstve prejavovať postupne. Odporca mal svoje záujmy, ktorým

podriadil celý svoj život. Rodina a výchova detí boli na druhom mieste. Tento stav sa u neho nezmenil,
skôr naopak. Prestal si ju vážiť ako manželku a matku jeho detí. Začal používať hrubé výrazy na jej
adresu, a tak sa začali vzájomne odcudzovať. Jeho správanie voči nej ju urážalo a preto sa začala
brániť. Začali medzi nimi hádky, ktoré boli stále častejšie a ostrejšie. Nastalo medzi nimi odcudzenie a
to nielen citové, ale aj fyzické. Prestali sa intímne stýkať a nedorozumenia vznikajú stále častejšie. Tieto
nezhody a hádky majú zlý vplyv na jej zdravotný stav a s manželom majú úplne rozdielne názory na
ďalší spoločný život. Nevedia sa pomaly už na ničom dohodnúť. Nedorozumenia vznikajú niekedy už ajpre maličkosti. Bojí sa o svoje zdravie a niekedy reaguje neprimerane. Už niekoľko rokov rozmýšľa nad
rozvodom. Ich vzťah je trvalo rozvrátený, k sebe už necítia nič a manželstvo je trvalo rozvrátené.

3. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 23.9.2021 uviedol, že niektoré skutočnosti
uvedené v návrhu sa nezakladajú na pravde. Nie je pravdou, že deti sú u neho až na druhom
mieste, keďže s nimi riadne komunikuje a podporuje ich v záujmoch, avšak z dôvodu jeho pracovnej
zaneprázdnenosti nemá až taký časový priestor byť s nimi ako manželka. Všetky jeho príjmy sa
používajú na domácnosť a starostlivosť o maloleté deti. Nepožíva alkohol a nefajčí. Čo sa týka

nezrovnalostí, tieto sa vyskytovali aj vyskytujú v poslednej dobe častejšie, niekedy sa aj pohádali, avšak
je toho názoru, že aj táto momentálna kríza v ich vzťahu sa dá vyriešiť iným spôsobom ako rozvodom. S
rozvodom nesúhlasí, nakoľko si myslí, že ich manželstvo je možné udržať a to tak v záujme ich oboch,
ako aj v záujme ich detí. Za tým účelom je ochotný navštevovať manželskú poradňu.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo asi po sedemročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti
dňa 17.1.2004, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce Bukovce, vo zväzku 5,
ročník 2004, na strane 48, pod poradovým číslom 2. Posledné spoločné bydlisko bolo vo Svidníku na
ulici Sov. hrdinov 356/52.

6. Z rodných listov maloletých detí sa zistilo, že počas trvania manželstva sa manželom narodil Matúš
Pančák, nar. 31.5.2004 a Šimon Pančák, nar. 22.4.2008.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že jej manželstvo nebolo nikdy ideálne. Hneď po uzavretí
manželstva sa im narodil maloletý Matúš a o štyri roky Šimon. Ona sa stále starala o ich maloleté deti

a problémy väčšieho rázu začali vznikať v roku 2008, kedy bol odporca dlhšiu dobu bez pracovného
pomeru. Vznikali finančné problémy, ktoré vyúsťovali do hádok. Problémy, ktoré vyústili k tomu, že s
odporcomužnechcežiťvspoločnejdomácnostianemáhoradaprameniliztoho,žeodporcasavoveľmi
malej miere venoval rodine. Pre neho bol život motorky, o ktoré sa staral a renovuje ich. Od uzavretia
manželstva boli na dovolenke iba jedenkrát vo Vysokých Tatrách, aj to preto, že tam bol syn na liečení.

Odporca vôbec nemá záujem o to, aby šli niekde na dovolenku, strávili spoločne čas, nakoľko tvrdí to,
že jeho napĺňa, keď sa môže previesť na motorke, alebo sa o ňu starať. Odporca jej všelijako hanlivo
nadáva a vyjadruje sa tak aj pred ich maloletými deťmi. V roku 2018 ju odporca prvýkrát udrel a potom sa
to stalo ešte 2x. Vtedy sa rozhodla, že už takto ďalej žiť nechce. Ako manželia nežijú už tri roky. Posledné
dva roky každý hospodári sám. Odporca zaplatí inkaso a prispieva jej sumu 100,- Eur mesačne. Odporcu

už nemá rada a za žiadnych okolností nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia.
8.Odporcavosvojejvýpovediuviedol,ženavrhovateľkamustálevyčítamotorky,avšakjetolenjehoúnik
pred jednotvárnymi dennými povinnosťami. Pracuje manuálne aj 12 hodín denne a preto sa potrebuje
odreagovať. Potvrdil, že na dovolenke neboli, ale to len preto, že si ju nemôžu dovoliť. Keď boli deti malé,
venoval sa im. Tiež priznal, že navrhovateľku raz udrel. S rozvodom nesúhlasil, pretože nie všetko je tak,

ako uvádza navrhovateľka. Potvrdil skutočnosť, že ako manželia už nežijú tri roky a taktiež oddelene
hospodária.
7. Zo správy poradensko - psychologického procesu zo dňa 5.11.2021 vyplýva, že absencia spoločného
a aktívneho rodinného a partnerského spolužitia účastníkov konania, tiež náročná finančná situácia
rodiny a neschopnosť manželov riešiť ich manželské problémy a zmeniť spôsob ich života, ktorý by

viedol k obojstrannému napĺňaniu ich potrieb a spokojnosti, dlhodobo spôsobovali medzi manželmi
nepochopenie, hádky a stres, čo u navrhovateľky viedlo k vyhasnutiu jej lásky. Necíti už žiadnu
motiváciu a záujem o čokoľvek sa v tomto manželstve snažiť, a pretože už v ňom nevidí žiaden zmysel,
nechce a nevie si predstaviť jeho ďalšie pokračovanie. Vzhľadom na aktuálne jednoznačné nastavenie
a presvedčenie navrhovateľky ukončiť manželské spolužitie s odporcom, sú toho názoru, že za jej

nesúhlasu, pokračovanie v manželskom spolužití nie je možné.
8. Opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že rozhodnutie vo veci rozvodu ponecháva na úvahu súdu,
v prípade rozvodu navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné podľa
zárobkových možností otca.
9. Podľa § 18 Zákona rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, keďže zákonné
podmienky v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine na rozvod manželstva účastníkov sú
splnené. Súd mal za preukázané, že problémy v manželstve účastníkov pretrvávajú už dlhšiu dobu.
Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak hospodária už dva roky samostatne a ako manželia
nežijú už viac ako tri roky. V dôsledku malého záujmu odporcu o rodinu navrhovateľka k nemu stratila
akýkoľvek citový vzťah, stále častejšie vznikajú medzi nimi hádky a nedorozumenia aj pre maličkosti, čo

má zlý vplyv na zdravotný stav navrhovateľky ako aj maloleté deti. Navrhovateľka nemá žiaden záujem o
zotrvaní v manželstve a súd toto manželstvo pokladá za čisto formálny zväzok, v ktorom sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu spoločenskú funkciu.
Súd preto konštatuje, že vzťahy v manželstve sú už tak narušené, že nejde o krátkodobý nesúlad medzi
manželmi, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko navrhovateľka

už necíti žiadnu motiváciu a záujem o čokoľvek sa v manželstve snažiť, pretože v ňom už nevidí žiaden
zmysel, preto súd v zmysle § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine toto manželstvo rozviedol. Nesúhlas odporcu
s rozvodom manželstva nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva.
13. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené neplnoleté dieťa
podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.21. V zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine súd upravil výkon rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom Matúšovi Pančákovi a Šimonovi Pančákovi na čas po rozvode tak, že maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

22. V súčasnej dobe otec maloletých detí pracuje v spoločnosti H.K.K s.r.o vo Svidníku ako živnostník,
kde jeho čistý mesačný zárobok predstavuje 900,- Eur. Pracuje v odbore stavebnej činnosti. Bol ochotný
v prípade rozvodu prispievať na každé dieťa sumou 150,- Eur mesačne. Platí inkaso a internát staršiemu
synovi vo výške 110,-. Eur, platí životnú poistku vo výške 350,- Eur ročne. Ďalšie náklady má na stravu a
ošatenie. Matka pracuje ako skladníčka vo VVS a.s. závod Svidník, kde jej čistý mesačný príjem je okolo

600,- Eur. Starší syn navštevuje strednú školu a mladší základnú školu. Jej výdavky na syna predstavujú:
strava 200,- Eur, inkaso 200,- Eur, poistky 59,- Eur, internát pre Matúša 110,- Eur, vreckové pre Matúša
100,- Eur, pre Šimona 10,- Eur, mobil 20,- Eur, ošatenie a obuv 70,- Eur, drogéria a hygienické potreby
20,- Eur, výdavky spojené so školou, krúžkami a poplatky do ZUŠ 70,- Eur. Súd má za to, že určené
výživné zodpovedá potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam a možnostiam ich otca.

23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný
(§ 57 CMP).

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavieraní manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Vo Svidníku dňa 27. novembra 2019

JUDr. Mária Tvrdíková
sudca

r o z h o d o l :