Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/550/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213800
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1415213800.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: O. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, M., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, proti
žalovanej: V.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, M., zastúpená JUDr. Peter Vačok, advokát,
Vazovova 9/A, Bratislava, o zaplatenie peňažnej náhrady takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.12.2015 domáhal zaviazať žalovanú na náhradu za užívanie spoločnej
vecižalovanounadrámecjejspoluvlastníckehopodieluvsume7.110,72eur,ztoho131,68eurmesačne

s úrokmi z omeškania od 08/2012 do 06/2015, za mesiac 07/ 2015 v sume 89,20 eur mesačne s úrokmi
z omeškania a počnúc dňom 22.07.2015 v sume 65,84 eur mesačne, až do dňa možnosti užívania
spoluvlastníckeho podielu žalobcu na rodinnom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku parcely
registra ,,C“ č. 1790/4 a pozemku parcely registra ,,C“ parc. č. XXXX/X o výmere 598 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. P., okres: XX/, obec: XX/, k.ú.
XX/, pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na užívaní spoločnej veci inak, spolu so zákonnými úrokmi z
omeškania z každej mesačnej sumy 65,84 eur, počítaných od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, v ktorom vznikla povinnosť žalovanej zaplatiť mesačnú sumu 65,84 eur až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.11.2010 došlo k úmrtiuM.ny E.ej, nar. XX.XX.XXXX, matky žalobcu
a žalovanej. NeboháM.na E.á užívala až do svojej smrti nehnuteľnosti, konkrétne rodinný dom súp.
č. XXX, postavený na parcele reg. ,,C“ parc. č. XXXX/X a pozemok parcely reg. ,,C“ parc. č. XXXX/
X o výmere 598 m2, druh pozemkov: zastavané plochy a nádvoria, všetky nehnuteľnosti zapísané
na LV č. P., okres: XX/, obec: XX/, k.ú: XX/ (ďalej ako nehnuteľnosti). Po smrti nebohejM.ny E.ej

žalovaná neumožňuje užívanie nehnuteľnosti ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to žalobcom ani
B.m E.ým, pričom ju na to opakovane vyzývali. Preto dňa 04.02.2014 žalobca ako aj N. E.ý vyzvali
žalovanú na umožnenie vstupu na vyššie uvedené nehnuteľnosti a o odovzdanie kľúčov od rodinného
domu aj písomne. Žalovaná odpovedala na predmetnú výzvu tak, že určila konkrétny termín vstupu
na uvedené nehnuteľnosti, a to súčasne za účasti svedka. Dňa 21.07.2015 zmluvou o postúpení
pohľadávky N. E.ý postúpil žalobcovi pohľadávku vzniknutú z titulu nemožnosti užívania nehnuteľnosti v
rozsahuspoluvlastníckehopodieluN.aE.ého,ktorúmalN.E.ývočižalovanej.Keďžežalovanásvojvoľne

zabraňuje ostatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti užívať, žalobca si uplatňuje nárok na náhradu
spočívajúcejvtejtonemožnostiužívania nehnuteľnostivyplývajúcejpriamoz§137vspojenís§123OZ,
atovzhľadomnavýšku svojhospoluvlastníckehopodielu akoajnavýškuspoluvlastníckehopodieluN.a
E.ého, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Poukazoval na znalecký posudok č. 53/2015Ing. Mgr. B.y I.ej, ktorý si nechal vypracovať žalobca. Nájomné nehnuteľnosti predstavuje 395,05
eur mesačne bez energií. Keďže žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/6, na neho pripadajúci podiel z tejto ceny nájomného predstavuje 65,84 eur. Žalobca má

teda nárok na vyplatenie sumy 131,68 eur/mesačne, v dôsledku nemožnosti užívania spoločnej
nehnuteľnosti ním ako aj B.m E.ým. Týmto si žalobca uplatňuje náhradu za užívanie spoločnej veci
žalovanou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. V zmysle čl. II ods. 2 posledná veta zmluvy o
postúpení pohľadávky postupovaná pohľadávka postupcu N.a E.ého je za obdobie odo dňa 18.11.2010
k dňu podpisu tejto zmluvy, t.j. 21.07.2015. Preto si žalobca uplatňuje pohľadávku spočívajúcu v ujme

nemožnosti užívania svojho spoluvlastníckeho podielu ako aj spoluvlastníckeho podielu N.a E.ého do
dňa 21.07.2015 (počítanej tri roky spätne k tomuto dňu). Zároveň s žalobca uplatňuje pohľadávku
spočívajúcu v ujme nemožnosti užívania svojho spoluvlastníckeho podielu odo dňa 22.07.2015.

3. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že nie je pravdou, že túto nehnuteľnosť užíva. Je bezpodielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom U., ktorý sa nachádza na tej istej ulici a v tesnej

blízkosti (oproti cez ulicu), domu, ktorý vlastnila ich nebohá matka. Uhrádza nevyhnutné platby za
energiu a plyn, nakoľko má záujem na zachovaní hodnoty domu. Žalobcu i N.a E.ého vyzývala na
podieľanie sa na nevyhnutných nákladoch za dom, na ktorých sa doposiaľ nepodieľali. Keďže sa dom
neužíva, je zavretý i prívod vody. Nehnuteľnosť nebola ani nie je oplotená. Nikdy svojim konaním
žalobcovi a B.vi E.ému nebránila vstupu do predmetnej nehnuteľnosti. Napriek tomu, že kľúč od domu

jej bol daný ešte za života jej matkou, o ktorú sa starala, vyzývala žalobcu i N.a E.ého, aby si od domu
dali vyhotoviť kópie kľúča. Túto možnosť odmietli. Žalobca bol v dome niekoľkokrát. Vždy, keď prejavil
záujem on i jeho dcéra, bolo im to umožnené. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca sa na Okresnom
súde v W. domáhal vydania rozhodnutie, ktorým by jej súd uložil povinnosť vydať mu kľúč od domu.
Konanie bolo vedené pod sp. zn. 7C/140/2011. Žalobca vzal žalobu späť. Žalovaná uviedla, že vyzvala

spoluvlastníkov predmetného domu na stretnutie v snahe riešiť vzniknutú situáciu. Žalobca ani N. E.ý
sa na stretnutie nedostavili.

4. Podaním zo dňa 22.09.2016 žalovaná namietala vecnú príslušnosť tunajšieho súdu s odôvodnením,
že na konanie je príslušný namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne

súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.

5. K námietke žalovanej súd uvádza, že výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu XX/ v predmetnej
veci nie je daná, lebo predmetom sporu nie je vecné právo k nehnuteľnosti. Predmetná žaloba bola
podaná na tunajší súd 02.12.2015. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 25.05.2016. Vo vyjadrení miestnu

príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV nenamietala. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť
iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, výlučnú
miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. Námietke žalovanej preto nebolo
možné vyhovieť. Prvý procesný úkon patriaci žalovanej ostal v smere námietky príslušnosti súdu
nevyužitý. Teda miestne príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV je bola založená.

6. Podaním zo dňa 12.10.2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie čiastky 65,84 eur od 01.06.2016
do umožnenie užívania spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vrátane príslušenstva späť s
odôvodnením, že žalovaná listom zo dňa 15.05.2016 umožnila žalobcovi užívanie nehnuteľnosti.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesmi ich právnych zástupcov, svedka

W.aM.a,listinnýmidôkazmiato:výpisomzLVč.P.,zmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa21.07.2015,
listami žalovanej zo dňa 16.05.2012, listom žalobcu z čl. 110, 111, doklad o kúpe vložky do dverí z čl.
112, úradný záznam zo dňa 20.05.2016, protokolom o prevzatí kľúčov z čl. 114, listom žalovanej z čl.
121, faktúrami o platbách za dom, listom žalobcu zo dňa 11.05.2016, listom žalovanej zo dňa 15.5.2016,
protokolom o odovzdaní kľúčov z čl. 126, záznam zo dňa 21.02.2018, dokladom o platbe SIPO z čl.

128, list žalobcu zo dňa 11.05.2016, prepisom sms-správ, ako aj s ostaným obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaná sú súrodenci a podieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného
na LV č. P., postaveného na parc. č. XXXX/X o výmere 598 m2, nachádzajúceho sa v obci XX/, okres

XX/, k.ú. XX/. Žalobca je spoluvlastníkom s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/6, žalovaná v podiele
2/3 a ich brat N. E.ý s výškou spoluvlastníckeho podielu v 1/6.9. Žalobca vypovedal, že ich matkaM.na E.á zomrela vo veku 87 rokov. Jej prianím bolo, aby rodičovský
dom užíval on. Od matky s bratom dostali kľúč od domu. V roku 2010, krátku pred úmrtím matky,
jedného dňa zistili, že zámok na dome je vymenený. Žalovaná ho nechcela do domu vpustiť, urobila

tak až na naliehanie ich matky. Vtedy videl matku naposledy. Žiaľ trpela demenciou. V dome bol potom
len raz v roku 2015, keď sa vypracovával znalecký posudok pre súdne konanie v W.. A, ešte 1x v roku
2015, keď mal záujem spoluvlastnícky podiel na dome od žalovanej odkúpiť. Odvtedy v dome nebol,
žalovanú žiadal o možnosť užívať jeho spoluvlastnícky podiel telefonicky. Žalovaná sa vyjadrila, že do
domu môže vstúpiť len v prítomnosti tretej osoby. Mal záujem aj s bratom podieľať sa na nákladoch

súvisiacich s udržiavaním rodičovského domu, no dohoda nebola možná. Poukazoval na jeho písomné
výzvyadresovanéžalovanej.Od09/2012do05/2016žalovanúoslovil,abymudalakľúčodrodičovského
domu a umožnila mu dom užívať telefonicky, formou sms správ, listom, ktorý je súčasťou spisu. Žalovaná
na jeho výzvy nereagovala. Čo mal zobrať sekeru a ísť tam? Vložku na dverách vymeniť nemohol.

10. Žalovaná vypovedala, že o matku sa starala až do jej smrti. Matka bola veľmi dobrá a múdra

osoba. Je pravdou, že kľúč od domu bol skutočne v roku 2010 vymenený. Stalo sa tak na želanie ich
matky, ktorá sa žalobcu bála. Mala strach z toho, že j dá umiestniť do domova dôchodcov. Žalobca bol
matku navštíviť len vtedy, keď potreboval riešiť majetky. Kľúč od domu jej dala matka. Je pravdou, že
žalobca jej telefonoval, no obsahom telefonátu boli len vulgarizmy voči nej. Chcela od neho odkúpiť jeho
spoluvlastnícky podiel na dome, avšak cena, ktorú požadoval, bola veľmi vysoká. Je si plne vedomá

toho, že so žalobcom a B.m E.ým sú podielovými spoluvlastníkmi rodičovského domu, že žalobca má
právo predmetný dom tiež užívať. Asi v roku 2011 mu povedala, nech si dá spraviť kľúč od domu. Podľa
nej mu však stav aký je, vyhovuje. Vždy, keď mal záujem vojsť do domu, mu to bolo umožnené. V
posudzovanom období nebol spotrebovaný ani liter vody, čo tiež preukazuje, že v dome nebývala. Ani to
nepotrebuje, veď jej dom s mužom, je hneď náprotivný. Žalobca mal možnosť mať kľúč od domu, stačilo

si tento od nej vyžiadať, dom mohol užívať. Je pravdou, že v rokoch 2012 - 2015 ju žalobca niekoľkokrát
oslovil, žiadal kľúč od dom. Prišiel do domu, pochodil po ňom, no zakaždým jej kľúč vrátil, pretože vedel,
že s domom sú aj náklady. Kľúč si nikdy nezobral. Výslovne mu ho ponúkala, aby si ho zobral, že naňho
budú prepísané aj média. Počas posudzovaného obdobia jej žalobca neposlal žiadny doporučený list,
ktorého obsahom by bola jeho žiadosť o možnosť užívania rodičovského domu, alebo list, v ktorom by

sa uvádzalo, že nemá možnosť, alebo, že mu je bránené v užívaní tohto domu.

11. Právny zástupca žalobcu poukazoval na skutočnosť, že žalobcovi v období, za ktoré požaduje
peňažnú náhradu nebolo umožnené predmetnú nehnuteľnosť užívať. Žalovaná žalobcovi fyzicky
neodovzdala kľúč od domu. Žalobca nevie, či žalovaná dom užívala, a do akej miery, alebo, že ho

neužívala z dôvod, že nemal do rodičovského domu prosto prístup. Minimálne od 15.05.2016 dom
užívala, čo vyplýva z jej listu, adresovanom žalobcovi, ktorým mu oznamuje skončenie správy ohľadom
rodičovského domu. Logicky, ak by žalovaná dom neužívala, nevykonávala by ani jeho správu. Žalobca
utrpel ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, keď predmetnú nehnuteľnosť nemohol užívať. Nárok žalobcu na
peňažné plnenie je potrebné považovať za dôvodný. Poukazoval na list žalovanej zo dňa 15.05.2016,

ktorým mu oznamuje, že mu s radosťou kľúč od domu odovzdá.

12. Právny zástupca žalovanej poukazoval na skutočnosť, že peňažná satisfakcia žalobcu by
prichádzala do úvahy len za predpokladu, že žalovaná by predmetnú nehnuteľnosť užívala. Žalovaná
však predmetný rodičovský dom nikdy neužívala od smrti ich matky ho neužíva ani to nepotrebuje.

V prípade, že nehnuteľnosť nie je užívaná jedným zo spoluvlastníkov, ostatní spoluvlastníci nemajú
nárok na peňažnú náhradu. Predmetná nehnuteľnosť nie je ani oplotená. Žalobca mal prístup ku kľúču
od nej. Tento spor reflektuje veľmi zlé vzťahy medzi stranami sporu. Tento spor vyvolaný žalobcom
je jedným z mnohých sporov medzi stranami sporu, aby sa v súdení pokračovalo možno i niekoľko
rokov. Žalovaná nikomu nezabraňovala vstúpiť na predmetnú nehnuteľnosť, napokon na to nemala ani

možnosti. Poukazoval na to, že v posudzovanom období žalovaná v dome nebývala, čomu nasvedčuje
aj skutočnosť, že odber médií bol minimálny až žiadny. Nebolo povinnosťou žalovanej kľúč od domu,
ktorý jej za života dala jej matka, dávať rozmnožovať, aby ich mohla dať ďalších dvom súrodencom.
Trvá však na tom, že žalovaná v posudzovanom období umožnila žalobcovi rodičovský dom užívať.
Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby situáciu riešil. Aby zavolal kľúčovú službu, aby sa vymenila vložka,

mohol to urobiť aj sám. Žalobca mal prístup do domu. V šope mal a stále má svoje veci, nikto mu nebránil
tam chodiť. To, že žalovaná nemala záujem sa so žalobcom stretnúť a iniciatívne mu odovzdať kľúč od
domu je prirodzené. Žalobca na žalovanú podal niekoľko trestných oznámení, jej osobu kriminalizoval.Za takéhoto stavu je logické, že sa mu vyhýbala a nemala záujem sa s ním stretnúť. Všetky trestné
oznámenia boli postupne odložené.

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu 03.09.2018 uviedla, že na Okresnom súde XX/ sa
pod sp. zn. 7C/369/2010 vedie konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov. Žalobu proti nej podal
žaloba. Konanie nie je ukončené. Do jeho ukončenia s rodičovským domom nesmie disponovať nikto.
Ako jedna zo spoluvlastníkov domu platí všetky povinné platby (plyn, elektrina) z dôvodu, aby dom
poťažne nebol odpojený od inžinierskych sietí, čím by sa jeho hodnota podstatne znížila. Dom sa kvôli

súdnym konaniam od roku 2010, teda po 8. rokoch znehodnotený. V dome je všetko tak, ako tam bolo za
životaichmatky.Mástrachsniečímčoilenpohnúť,abyžalobcanepodalďalšiužalobu.Nikdypredmetný
dom neužívala a ho neužíva. Platí všetky potrebné platby. Nikdy voči žalobcovi ani B.vi E.ému nemala
žiadnu pohľadávku. Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Predmetnú žalobu považuje nielen za
nedôvodnú, ale aj za nemorálnu. Dom je bez vody, bez napojenia na kanalizáciu, žumpa je nefunkčná,
elektrické spotrebiče i plynový kotol sú odpojené.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2018 uviedol, že ani dodnes od predmetného domu
kľúč nemá, nakoľko mu ho žalovaná napriek viacerým pokusom nedala. Stretnutia skončili len hádkou
a fyzickým vyhrážaním sa mu manželom žalovanej, ktoré riešila polícia. Uviedol, že nemá pochybnosti
o tom, že v dome, oproti rodičovskému aj s manželom býva. Toto však nie je predmetom tohto sporu.

Faktom však je, že jemu a bratovi znemožnila rodičovský dom užívať a vstup do domu. Pri poslednom
pokuse o prevzatie kľúču od domu sa manžel žalovanej voči nemu správal hulvátsky, vyhrážal sa mu
uškrtením. Vec riešil až na polícii.

15. Svedok W. M. vo výpovedi uviedol, že žalobca je veľmi svojský človek. Naopak, žalovanú pozná ako

slušnú osobu. Má vedomosť o tom, že v marci 2018 žalovaná mala snahu odovzdať žalobcovi kľúč od
rodičovského domu. K samotnému odovzdávaniu došlo tak, že žalobca sedel v aute, žalovaná mu cez
okno auta kľúč odovzdávala, aby si dal spraviť kópiu. Žalobca kľúč prevziať odmietol s tým, že on si nič
dávať robiť nebude. Že musí predsa existovať originál kľúču. Kľúč od domu si teda neprevzal. Ďalej
svedok uviedol, že bol i vo vnútri domu. Bolo vidieť, že dom je dlhú dobu neobývaný.

16. Z listu nachádzajúceho sa na čl. 110 spisu s dátumom 04.02.2011 súd zistil, že žalobca a jeho brat
pán E.ý žiadajú žalovanú o odovzdanie kľúčov od domu.

17. Z pokladničného dokladu zo dňa 04.11.2010 súd zistil, že v uvedený deň bola zakúpená vložka do

dverí.

18. Z listu žalovanej zo dňa 09.02.2011 súd zistil, že žalovaná oznamuje žalobcovi a B.vi E.ému, že ak
majú záujem vstúpiť do rodičovského domu, majú potvrdiť termín 19.02.2011 o 15.00 hod.

19. Z listu žalovanej zo dňa 15.05.2016 súd zistil, že žalovaná žalobcovi oznamuje, že ukončuje správu
ohľadom rodičovského domu, a okrem iného mu oznamuje, že kľúč od domu má len jeden a s radosťou
mu ho odovzdá.

20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21.Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.

22. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)
práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v
spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka

na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej
veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Obč. zák. oprávnený spoločnú vec užívať v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie
spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcejnáhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka,
ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba
zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a

jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho
dôvodu(otoviac,takýtozáverneprichádzadoúvahy,aksaspoluvlastnícinaspôsobeužívaniadohodli).
Právnym dôvodom na užívanie veci je v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky
podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž
podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je preto možné oddeliť,

čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučný podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely
ostatných spoluvlastníkov.

24.Akoužbolovyššieuvedené,nárokspoluvlastníkananáhraduzaneužívaniespoločnejvecivrozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho
nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi)

nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než
zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov

(okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z
rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná
vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi
nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému

spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,
nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej
časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej

časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.

25. V prvom rade treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje
na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré
akceptoval z prednesu strán prihliadajúc aj na ich zákonnú dôkaznú povinnosť. Už novelou Občianskeho

súdneho poriadku zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať
na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na
skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti.
Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach
kladie dôraz aj na zodpovednosť strán v konaní a na povinnosti strán a to predovšetkým povinnosť

tvrdenia a dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za strany a nenahrádza ich
činnosť. Je len na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.
26. Dokazovanie je aktuálne upravené v § 185 až 211 Civilného sporového poriadku (CSP). V zmysle
ust. § 187 ods. 1 CSP ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a
čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

27. Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
Procesná aktivita žalobcu nedáva podklad pre iný záver než, že žalobca len tvrdil, no relevantným
spôsobom nepreukázal žalobou uplatnený nárok.

28. Predmetom posúdenia bol nárok žalobcu zaviazať žalovanú na zaplatenie peňažnej náhrady za
užívanie spoločnej veci nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu od dňa septembra 2012 do júla 2015
vo výške 131,68 eur, za august 2015 vo výške 89,20 eur a počnúc dňom 22.07.2015 vo výške 65,84 eur
mesačne do dňa 31.05.2016, kedy bolo žalobcovi žalovanou umožnené rodičovský dom užívať.

29.Súdvychádzalavecposudzovalpodľaust.§137OZpodľaktorého,akjedenzospoluvlastníkovproti
vôli ostatných spoluvlastníkov sám užíva predmet vlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť
peňažnú náhradu.V predmetnej veci nebolo preukázané, že v posudzovanom období žalovaná rodičovský dom vôbec
užívala, a už vôbec, že ho užívala nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu a teda, že vykonávala práva
vlastníkaivrozsahuspoluvlastníckehopodielužalobcu.Žalovanánepotrebovalaužívaťrodičovskýdom,

keď je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý je v tesnej blízkosti rodičovského domu.
O tom, že žalovaná v posudzovanom období rodičovský dom neužívala svedčí aj stav médií v dome.
Nemožno v tejto súvislosti pominúť fakt, že žalovaná je podielovom spoluvlastníčkou predmetného
domu s výškou podielu 2/3 a teda, že aj v posudzovanom období mala právo dom v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu užívať. V konaní nebolo preukázané, že v posudzovanom období žalobca

mal záujem o užívanie predmetného domu a že žalovaná mu v užívaní jeho spoluvlastníckeho
podielu na dome bránila. Nebolo preukázané ani, že žalobca sa v posudzovanom období domáhal
užívania rodičovského domu. Kľúč na dome bol vymenený ešte za života matky strán sporu. Žalobca
nepreukázal, že v posudzovanom období oslovil žalovanú, a že prejavil záujem dom v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu užívať, že požadoval kľúč od domu a že žalovaná mu tento odmietla vydať.
Žalobca v tomto smere nepredložil žiadny dôkaz. Podľa názoru súdu za predpokladu, že by mu

žalovaná po smrti matky, teda ešte v roku 2010 v užívaní rodičovského domu bránila, nepochybne
by využil všetky dostupné právne aj iné prostriedky, aby jej v užívaní rodičovského domu nad rámec
jej spoluvlastníckeho podielu zabránil. Predmetná žaloba bola podaná až v decembri 2015. Aj
skutočnosť, že žalobu o vydanie veci (kľúča od rodičovského domu) podanú na Okresnom súde v
W. vzal žalobca späť, nemožno vyhodnotiť inak, ako určité taktizovanie žalobcu. V konaní nebolo

preukázané, že žalovaná v posudzovanom období odmietla žalobcovi kľúče od domu vydať, a teda,
že ho vylúčila z možnosti rodičovský dom v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu užívať a realizovať
jeho právo zodpovedajúce jeho spoluvlastníckemu podielu. Nebolo preukázané, že v posudzovanom
období žalovanou nebolo umožnené žalobcovi rodičovský dom užívať ani to, že by žalovaná žalobcovi
v užívaní predmetnej nehnuteľnosti bránila. Podľa názoru súdu, predmet sporu skôr ako právny nárok

reflektuje veľmi zlé vzťahy medzi stranami sporu. V posudzovanej veci nebolo preukázané, že by
žalovaná v rozhodnom období vôbec predmetnú nehnuteľnosť užívala, teda nebolo preukázané, že by
predmetný dom užívala vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu. Nevznikla
jej preto povinnosť na náhradu voči žalobcovi ako spoluvlastníkovi neužívajúcom rodičovský dom v
rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. K listu žalobcu údajne zo dňa 04.02.2011 súd uvádza, že

ani tento list a ani list žalovanej zo dňa 09.02.2011 nemohol priniesť žalobcovi očakávanú váhu, keď
jednak tento sa netýka posudzovaného obdobia, no predovšetkým nepreukazuje, že žalovaná dom v
posudzovanom období nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu užívala, keď nebolo preukázané,
že v posudzovanom období žalovaná predmetný dom vôbec užívala, a že, žalobcovi v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu v užívaní rodičovskej nehnuteľnosti bránila. Rovnako, pokiaľ ide o

list žalovanej zo dňa 15.05.2016, ani tento nepreukazuje vyššie uvedené. Žalobca v posudzovanom
období nerealizoval svoje právo vyplývajúce mu z podielového spoluvlastníctva ani z dôvodu prekážok
vytvorených mu žalovanou.

30. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca nemá nárok na uplatnenú peňažnú náhradu.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1
C.s.p. tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

32.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozsudku

samostatným uznesením.

33. Podaním zo dňa 12.10.2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie čiastky 65,84 eur od
01.06.2016 do umožnenie užívania spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vrátane príslušenstva
späť s odôvodnením, že žalovaná listom zo dňa 15.05.2016 umožnila žalobcovi užívanie nehnuteľnosti.

34. Keďže súd nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej, o tejto časti nároku
rozhodne samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.