Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209087
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121209087.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, konajúceho na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, zastúpeným: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o.,
so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
600 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/156/2021-70
zo dňa 31.03.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým uznesením vo výroku I.
zastavil konanie a vo výroku II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa
28.10.2021 domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur. V priebehu
konania zistil, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom dedičské konanie po žalobkyni je vedené

na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 37D/25/2022. Právny zástupca žalobkyne (JUDr. Igor Šafranko)
písomným podaním zo dňa 30.3.2022 zobral žalobu v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť z
dôvodu úmrtia žalobkyne, náhradu trov konania si neuplatnil. Vzhľadom na ust. § 144, § 145 ods. 1 a §
146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) konanie zastavil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie zohľadnil tú skutočnosť, že k zastaveniu

konania došlo z dôvodu, že žalobkyňa počas konania zomrela a stratila tak svoju procesnú spôsobilosť.
K zastaveniu konania tak došlo pre právnu skutočnosť nepričítateľnú žiadnej zo strán, pričom práve
táto (smrť žalobkyne) mala za následok, že v čase rozhodovania súdu jedinou stranou s procesnou
subjektivitou zostal žalovaný. Za tejto procesnej situácie však ani povinnosť nahradiť vzniknuté trovy by
nebolo komu uložiť a potenciálne ju i vymôcť. V nadväznosti na to tak nastala výnimočná situácia, na
základe ktorej nemohol priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania, preto aplikoval ustanovenia

§ 257 CSP a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal,
že zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, pričom manžel
a syn po nebohej žalobkyni v tomto štádiu konania ešte nie sú oprávnení zobrať žalobu v celom
rozsahu späť, keďže dedičské konanie ešte nebolo skončené. Uviedol, že predmetná sporová vec,

ktorej predmetom je konanie o primeranom finančnom zadosťučinení vo výške 600 eur, vedená pred
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7Csp/156/2021 predstavuje majetkový spor. V nadväznosti natúto skutočnosť preto konštatoval, že zo strany súdu nedošlo ku správnemu procesnému postupu,
keďže ten mal, v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 CSP, počkať, kým sa práve prebiehajúce dedičské
konanie vedené notárom JUDr. Jánom Marušinom ako súdnym komisárom neskončí a následne mal

vydať súdne rozhodnutie o pokračovaní v konaní, a to bezodkladne po skončení konania o dedičstve.
Súd nebol oprávnený v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve, pretože predmetné
dedičské konanie zjavne nespĺňa zákonnú požiadavku ustanovenia § 63 ods. 3 CSP na jeho uplatnenie,
formulovanú ako „ak to povaha sporu pripúšťa. Nejedná sa o jednoduché dedičské konanie, tzn. povaha
sporu uvedené nepripúšťa. Z oznámenia notára JUDr. Jána Marušina jasne vyplýva, že v predmetnom

dedičskom konaní ešte bude vykonané pojednávanie a taktiež tu je dôvodný predpoklad, že sa okruh
dedičov rozšíri o závetnú dedičku. Pán D. B. ako manžel a D. B. ml. ako syn nebohej žalobkyne v
okamihu pred skončením dedičského konania neboli oprávnení vziať žalobu späť. Súd je povinný,
bezodkladne po tom, čo sa konanie o dedičstve skončí, vydať uznesenie o pokračovaní v konaní o
majetkovom spore podľa ustanovenia § 63 ods. 2 CSP. Toto uznesenie súd následne doručí všetkým
subjektom predmetného sporového konania, t. j. právnym nástupcom nebohej žalobkyne, a to podľa

výsledku dedičského konania, ako aj žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej
inštancie. Zároveň si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov celého konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas
podané odvolanie žalovaného preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a
dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe na vydanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur podľa § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP
z dôvodu späťvzatia žaloby právnym zástupcom žalobkyne. Z obsahu spisu je zrejmé, že späťvzatie
žaloby bolo realizované zo strany príbuzných nebohej žalobkyne D. B. a D. B. ml. prostredníctvom ich
právneho zástupcu.

V zmysle odvolacích námietok žalovaného bolo sporným, že D. B. ako manžel a D. B. ml. ako syn
nebohej žalobkyne v okamihu pred skončením dedičského konania pred súdom prvej inštancie neboli
oprávnení vziať žalobu späť, keďže neboli splnené zákonné podmienky ani podľa § 63 ods. 2 CSP ani
podľa § 63 ods. 3 CSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou podanou dňa 28.10.2021 sa nebohá žalobkyňa, A. B. domáhala
voči žalovanému vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur. Výzvou zo dňa
19.01.2022 súd prvej inštancie vyzval právneho zástupcu nebohej žalobkyne, aby s poukazom na jej
úmrtie dňa XX.XX.XXXX oznámil, či trvá na podanej žalobe, alebo ju postupom podľa § 144 a § 145
CSP berie späť. Podaním zo dňa 28.01.2022 predložil právny zástupca žalobkyne súdu úmrtný list

a splnomocnenia dedičov po nebohej žalobkyni, D. B. a D. B. A., ktorým ho poverili na zastupovanie. V
odpovedi na žiadosť súdu prvej inštancie notár JUDr. Ján Marušin oznámil, že ako dedičia zo zákona
v I. skupine do úvahy prichádzajú D. B. a D. B. ml. Notár zároveň dodal, že do konania dedič predložil
alografický závet, avšak vo veci ešte nebolo vykonané pojednávanie a preto nie je ešte zrejmé, či závet
dedičia uznajú. V tomto prípade by sa okruh dedičov rozšíril o závetnú dedičku. Podaním doručeným

súdu prvej inštancie dňa 30.03.2022 právny zástupca D. B. a D. B. ml. oznámil súdu prvej inštancie, že
títo berú žalobu v celom rozsahu späť a navrhujú konanie zastaviť.

Dňa 29.06.2022 súd prvej inštancie predložil odvolaciemu súdu oznámenie notára JUDr. Jána Marušina
o vydaní záverečného uznesenia súdu v dedičskom konaní po žalobkyni č.k. 37D/25/2022-148, Dnot

84/2022 zo dňa 27.06.2022. Z tohto uznesenia vyplýva, že Okresný súd Prešov schválil dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľke A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., C. XX nadobudol dedič D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX.
Dopytom na informačné centrum Okresného súdu Prešov odvolací súd zistil, že uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2022.

Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 63 ods. 1 až 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,

súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní
pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek
štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania
spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná.
Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o
odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy

absencie tejto procesnej podmienky, pričom nemôže v danom konaní vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. A až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v
nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie zastaví. Medzi základné procesné podmienky okrem
iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu, je splnenie procesnej podmienky – procesná
subjektivita strany sporu. Procesná subjektivita znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a

povinnosti. Túto spôsobilosť upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto
má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie
sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. Občiansky zákonník. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a
povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby,
prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou sporu je nevyhnutnou

procesnou podmienkou, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v
každom štádiu konania.

Ak v priebehu konania súd zistí, že strana sporu stratila procesnú subjektivitu, teda, ak fyzická osoba
počas konania zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd má po posúdení povahy sporu možnosť

len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a
povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od
nástupníctva hmotnoprávneho. Zastavenie konania prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných ako
majetkových sporov (ustanovenie § 63 ods. 2 CSP a contrario). Napríklad právo na ochranu osobnosti
je rýdzo osobnej povahy a zaniká smrťou strany, neprechádza teda smrťou na dedičov a nestáva

sa predmetom dedenia). Majetkovým sporom budú predovšetkým spory, predmetom ktorých bude
plnenie a spory, predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch.
V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s
dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.
Keď niet právneho nástupcu, resp. dediča, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s

nedostatkom procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu
konania.

Z dikcie ust. § 63 CSP vyplýva, že ak fyzická osoba zomrie počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončí, je obligatórnou povinnosťou súdu v konaní pokračovať vtedy, ak je to objektívne

možné, t. j. ak existujú dedičia, prípadne iné subjekty podľa ust. § 63 ods. 2 CSP. Súd je povinný
vydať uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku
dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, hneď po skončení konania o
dedičstve. Toto uznesenie o pokračovaní v konaní súd doručí všetkým subjektom konania, t. j. ostatným
existujúcim subjektom sporu. Ustanovenie § 63 odseku 3 normuje, že súd vo výnimočných prípadoch

bude môcť pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. Slovné spojenie „ak to povaha sporu
pripúšťa“ treba však vykladať prísne reštriktívne. Pôjde najmä o prípady jednoduchých dedičských
konaní, kde sa nevyskytuje žiadny spor o dedičské právo, existuje jediný nespochybniteľný dedič a pod.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie

pochybil pri skúmaní procesných podmienok konania v čase jeho rozhodovania podľa § 61 CSP
a nedostatočne sa vysporiadal so zákonnými podmienkami uvedenými v § 63 ods. 1 až 3 CSP.Súd prvej inštancie neskúmal procesné podmienky v čase jeho rozhodovania, keďže v čase vyhlásenia
napadnutého uznesenia, t. j. dňa 31.03.2022 žalobkyňa (uvedená v záhlaví napadnutého uznesenia)
nedisponovala procesnou subjektivitou (zomrela). Súd prvej inštancie konal so žalobkyňou, ktorej zo

zákona nesvedčí spôsobilosť byť stranou sporu, čo je vadou konania. Na druhej strane akceptoval
procesný úkon v podobe späťvzatia žaloby zo strany potencionálnych dedičov D. B. a D. B. ml., a to ešte
predprávoplatnýmskončenímdedičskéhokonaniaa zastavilkonanie,pričomnerozhodolopokračovaní
v konaní s jej dedičmi podľa ust. § 63 ods. 3 CSP. Zároveň z obsahu napadnutého uznesenia nevyplýva,
že by súd prvej inštancie pred pokračovaním v konaní s potencionálnymi dedičmi najprv zvážil povahu

prejednávanej veci (žaloba o primerané finančné zadosťučinenie), a posúdil, či má konanie zastaviť,
alebo či môže v takomto konaní po úmrtí nebohej žalobkyne pokračovať, čo je základná procesná
podmienka, ktorú musí mať súd vyriešenú.

Súd prvej inštancie tak zaťažil konanie vadou odôvodňujúcou postup odvolacieho súdu podľa ust. §
389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého zrušil napadnuté uznesenie a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní je potrebné, aby
súd prvej inštancie zvážil povahu prejednávanej veci a posúdil, či má konanie zastaviť, alebo či môže
v takomto konaní po úmrtí nebohej žalobkyne pokračovať. Ak dospeje k záveru, že môže pokračovať
v konaní v tejto veci, rozhodne o pokračovaní s právnym nástupcom nebohej žalobkyne tak, ako mu to
ukladá ust. § 63 CSP a následne rozhodne vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).