Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. júl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722010182
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3722010182.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Eliaša, v trestnej veci obvinenej G. C., nar. XX.XX.XXXX v D. R., trvale
bytom Z. XXX, okres Považská Bystrica, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, o sťažnosti
prokurátoraOkresnejprokuratúryPovažskáBystricaprotiuzneseniuOkresnéhosúduPovažskáBystrica

zo dňa 13. júna 2022, č. k. 1T/55/2022-142, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04. júla 2022 v
Trenčíne, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Považská
Bystrica z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 290 ods. 5 Trestného poriadku s poukazom na § 220 ods.
1 Trestného poriadku schválil zmier medzi obvinenou G. C., nar. XX.XX.XXXX v D. R. a poškodeným
G. H., nar. XX.XX.XXXX v R. H. a zastavil trestné stíhanie proti obvinenej G. C., nar. XX.XX.XXXX v D.
R., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona,

ktorého sa mala dopustiť na tomto skutkovom základe, že dňa 04. októbra 2021 asi o 09:05 hod. v
Považskej Bystrici riadila osobné motorové vozidlo značky Citroën Berlingo, evidenčného čísla R po
ceste číslo I/61, smerom na Trenčín, kde v kilometri 168.800, v úseku cesty pri rodinnom dome číslo
592/47, v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, pri
odbočovaní vľavo, nedala prednosť v jazde oproti idúcemu cyklistovi G. H., jazdiacemu na bicykli značky
Author pri pravom okraji cesty v smere jeho jazdy, ktorému vošla do jeho jazdnej dráhy, následkom čoho

musel začať prudko brzdiť, čo malo za následok jeho pád s bicyklom na vozovku, pričom pri dopravnej
nehode cyklista G. H. utrpel pomliaždenie pravého ramena a zápästia, zlomeninu 3. - 5. rebra vpravo
bez dislokácie úlomkov, tržnú ranu dĺžky 10 cm v čelovotemennej krajine vpravo zasahujúcu po kosť,
zlomenie vo forme fisúry čelovej kosti zasahujúcej do pravej očnice, zlomenie priečneho výbežku 3.
krčného stavca bez dislokácie úlomku a vykĺbenie medzi článkami 4. prsta ľavej ruky, čo si vyžiadalo
lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe živote od 04.10.2021 v

trvaní najmenej šesť týždňov, spočívajúcom v hospitalizácii, v bolestivom zranení, v kľudovom režime
a v obmedzení pohyblivosti.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica
podal dňa 12.05.2022 pod sp. zn. Pv 547/21/3306-16 obžalobu na obvinenú G. C. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 138
písm. h) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia. Dňa

18.05.2022 bola okresnému súdu doručená žiadosť obvinenej o podmienečné zastavenie trestného
stíhania, prípadne o schválenie zmieru. Samosudca Okresného súdu Považská Bystrica následnepostúpil vec podľa § 3 ods. 5 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch na
mediáciu, keďže dospel k záveru, že vec je vhodná na výkon mediácie.

Obvinená sa ku spáchanému skutku doznala. Slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito vyhlásila, že
spáchalaskutok,prektorýjevtejtotrestnejvecistíhaná,svojčinúprimneoľutovalaapoškodenémuG.H.
sa osobne ospravedlnila. Obvinená vyslovila súhlas so schválením zmieru podľa § 220 ods. 1 Trestného
poriadku. Spôsobenú škodu vo výške 3.738,90 Eur obvinená poškodenému v plnej výške uhradila.
Poškodený G. H. ospravedlnenie obvinenej prijal, súhlasil so schválením zmieru a zastavením trestného

stíhania voči obvinenej osobne na mediačnom konaní uskutočnenom dňa 09.06.2022. Zároveň uviedol,
že mu spôsobená škoda vo výške 3.738,90 Eur, bola v mesiaci december 2021 uhradená, obvinená
mu kúpila podľa jeho požiadavky nový mobilný telefón a žiadnu inú škodu zo strany obvinenej si
neuplatnil. Obvinená mu taktiež na zlepšenie zdravotného stavu poskytla dve poukážky na absolvovanie
akupunktúry na zranené ruky. Obvinená v zmysle § 220 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona zložila dňa 08.06.2022 na účet okresného súdu peňažnú sumu vo výške 500,- Eur určenú

ministerstvomnaochranuapodporuobetítrestnýchčinompodľaosobitnéhozákona.Vzhľadomkvyššie
uvedenémuzasplneniapodmienok §220anasl.Trestnéhoporiadkusprihliadnutímnapovahu
a závažnosť spáchania trestného činu, na mieru akou bol dotknutý verejný záujem, na osobu obvinenej,
jej doterajší spôsob života a jej osobné i majetkové pomery, ako aj kladného hodnotenia poškodeného,
že obvinená mu počas jeho liečby a rekonvalescencie bola nápomocná, samosudca okresného súdu

dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné podmienky na schválenie zmieru a
zastavenie trestného stíhania i s poukazom na vyjadrenie poškodeného, ktorý vyjadril presvedčenie, že
vzhľadom na osobu obvinenej je dostatočne preukázaná jej snaha viesť ďalej riadny život bez páchania
akejkoľvek trestnej alebo priestupkovej činnosti.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote v neprospech obvinenej sťažnosť prokurátor
Okresnej prokuratúry Považská Bystrica a túto odôvodnil písomným podaním, v ktorom uviedol,
že považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za nezákonné a neopodstatnené. Poukázal
na skutočnosť, že obvinená G. C. porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), 19 ods. 4 Zák. č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov a doplnkov, pričom vo výrokovej

časti napadnutého uznesenia súd túto skutočnosť opomenul. Obvinená pri odbočovaní vľavo, nedala
prednosť v jazde oproti idúcemu cyklistovi poškodenému G. H., ktorý utrpel vážne zranenia, ktoré
si vyžiadali práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe živote v trvaní najmenej šesť
týždňov. Okolnosti svedčiace o závažnosti konania obvinenej, súd pred rozhodnutím dostatočne
nevyhodnotil, pričom vyhodnotil iba stanovisko a postoj poškodeného, ktoré súd výrazne precenil

bez odôvodnenia ďalších skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie v merite veci. Rozhodnutie je
nesúladné so zámerom zákonodarcu posilniť ochranu cyklistov, pričom súd neprihliadol na individuálnu
a ani generálnu prevenciu vo vzťahu k cyklistom. Mal zato, že na základe zistenej dôkaznej situácie,
po dôslednom a objektívnom vyhodnotení všetkých okolností, ktoré majú vplyv na rozhodnutie, najmä
na zavinenie a závažnosť spôsobeného následku, súd nemal schváliť zmier medzi obvinenou a

poškodeným a zastaviť trestné stíhanie proti obvinenej pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukázanímnaustanovenie§
138 písm. h) Trestného zákona. Navrhol, aby krajský súd vyhovel sťažnosti podľa § 194 ods. 1 Trestného
poriadku, zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku mu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sa písomne vyjadrila obvinená
prostredníctvom zvoleného obhajcu, kde uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné,
dôvodné a taktiež morálne správne, preto žiadala aby krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na splnenie všetkých podmienok na

schválenie zmieru ako aj následného zastavenia trestného stíhania, pričom svoje tvrdenie zdôvodnila aj
ďalšími rozhodnutiami súdov SR v obdobných trestných veciach.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s

výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného

v detenčnom ústave podľa § 462.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného poriadku Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju
oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán svoje
rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.

Krajský súd v Trenčíne na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak zistil, že
sťažnosťprokurátorajepodanávpredpísanejformeavzákonomstanovenejlehote,tedavčas.Rovnako

v rámci postupu svojho konania krajský súd zistil, že sťažnosť prokurátora je nedôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd postupoval zákonným
spôsobom a správne, keď dospel v posudzovanom trestnom konaní k tomu hodnotiacemu záveru,
že trestné stíhanie obvinenej G. C. je podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku dôvodné zastaviť s

prihliadnutím na samotné schválenie zmieru medzi poškodeným a obvinenou.

Účelom zmieru má byť predovšetkým dohoda a urovnanie vzájomných vzťahov medzi obvineným a
poškodeným pri skutkoch protiprávneho charakteru, ktorých závažnosť je menšia vo vzťahu k záujmom
chráneným Trestným zákonom. Prejednávaný trestný čin je prečinom, na ktorý zákon ustanovuje trest

odňatia slobody s hornou hranicou päť rokov.

Podmienkou schválenia zmieru je skutočnosť, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, nahradí
spôsobenú škodu alebo urobí opatrenia na jej náhradu alebo inak odstráni ujmu vzniknutú trestným
činom a podľa povahy veci tiež prispeje peňažnou sumou na všeobecne prospešné účely a takéto

vybavenie veci možno považovať za dostačujúce.

Krajský súd nemá výhrady (napokon prokurátor tiež) k splneniu podmienok podľa § 220 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku.

Treba ďalej jednoznačne konštatovať, že odôvodnenie sťažnosti prokurátora v časti potreby uloženia
prísnejšieho trestu obvinenej je nenáležité. Krajský súd tieto skutočnosti uvádza predovšetkým preto,
nakoľko trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť, ktorú
je nevyhnutné brať do úvahy v rámci závažnosti trestného činu), pričom podľa tejto zásady má byť
trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach

spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných
právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú
vhodné. Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje aj v prípadoch, ktoré majú
súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd
vykladať znaky skutkových podstát, s vedomím, že princíp ultima ratio má vplyv aj na subjektívnu stránku

trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na
namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva
skutočne došlo. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť
prípady, kde je objektívne potrebné náležité a spravodlivé potrestanie páchateľa za spáchaný skutoka kde je priestor aj na využívanie odklonov v trestom konaní (princíp ultima ratio aplikuje a využíva
vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR, napríklad nález I. ÚS402/2008, uznesenie IV. ÚS 55/2009 a
akceptuje ho aj Najvyšší súd SR, napríklad uznesenie z 13.augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).

Prejednávaný skutok, ktorý sa kladie obvinenej za vinu, je vzorovým príkladom na využívanie takýchto
odklonov v trestnom konaní. Jedná sa o nedbanlivostný trestný čin na úseku cestnej premávky, kde
z dôvodu nepozornosti na strane obvinenej došlo k zraneniu obvineného. Dá sa polemizovať, čo
zapríčinilo takúto nepozornosť obvinenej (únava, aktuálne rozpoloženie obvinenej, vonkajšie vplyvy ako

slnko, prítmie, ostatní účastníci premávky, stav vozovky, ale aj možné určité percento spoluviny na
stane poškodeného/ spôsob jazdy, reakčný čas, technický stav bicykla atď.) Je však isté, že obvinená
nespáchala skutok bezohľadným a zavrhnutiahodným spôsobom, ako je napríklad bezohľadná rýchla
jazda, jazda pod vplyvom alkoholu, agresívna jazda atď..

Krajský súd vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru, akou bol trestným činom

dotknutý verejný záujem, na osobu obvinenej a na jej osobné a majetkové pomery a účel generálnej a
individuálnej prevencie, dopĺňa, že nie je na osobu obvinenej potrebné pôsobiť represívne (ukladaním
trestu), nakoľko v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na schválenie zmieru a
zastavenie trestného stíhania, a preto považoval takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Pretože krajský súd nezistil žiaden dôvod na zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnosť
odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.