Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010488
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620010488.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 25. augusta 2022 o
odvolaní obžalovaného Q. U. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 2T/96/2020 z
22.9.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/96/2020 z 22.9.2021 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného Q. U., nar. XX.X.XXXX v D. P., trvale bytom
Q. XX, Q., okres D. P.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 231 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (v
znení účinnom do 31.12.2020) na peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
obžalovanému u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) týždne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Q. U. uznaný za vinného z pokračovacieho
prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. Zák. v znení účinnom do 31.12.2020, na skutkovom
základe že

1/dňa 10. 4. 2019 v čase asi o 15.00 h. v pohostinstve u „Maxa" v obci Vlachy, po predchádzajúcej

dohode, kúpil od X. Q., nar. XX. X. XXXX, kufrík zn. Makita spolu s obsahom 1 ks priamočiarej píly
zn. Makita, zelenomodrej farby, typ 4350FCP, v.č. 2007 3186 G, spolu s 31ks pílovými listami rôzneho
ozubenia a veľkosti, za sumu 10,- eur, kde tieto veci tesne predtým X. Q. odcudzil svojmu otcovi Mgr.
F. Q. z dielne, nachádzajúcej sa na pozemku patriacemu k rodinnému domu č. XXX v obci Q., pričom
obžalovaný od X. Q. vedel, že uvedené veci pochádzajú z trestnej činnosti,

2/ dňa 12. 4. 2019 v poobedných hodinách napísal X. Q. Q. U. cez Facebook, že má ďalšie náradie, kde

potom, čo Q. U. prejavil záujem aj o túto ponuku, dňa 12. 4. 2019 v čase asi o 15.00 h. v pohostinstve
u „Maxa" v obci Vlachy, obžalovaný kúpil od X. Q., nar. XX. X. XXXX, 1 ks pokosovú pílu zn. Makita,
zelenomodrejfarby,typMLS100,1500W,v.č.20078473sostatívom,1kspríklepovúvŕtačkuzn.Makita,
zelenomodrej farby, typ HR 2470, v.č. 2016 317373 a 1 ks vídiový vrták priemeru 10 mm, zn. Bosch, plus5x, SDS Plus, o dĺžke 21 cm, ktorý bol osadený vo vŕtačke, za sumu 50,- eur, kde tieto veci predtým X. Q.
odcudzil svojmu otcovi Mgr. F. Q. z dielne, nachádzajúcej sa na pozemku patriacemu k rodinnému domu
č. XXX v obci Q., pričom obžalovaný od X. Q. vedel, že uvedené veci pochádzajú z trestnej činnosti,

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 231 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm.
m) Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 900,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.

Proti rozsudku súdu proti výroku o vine, výroku o treste podal riadne a včas odvolanie obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že v priebehu konania
nebolo preukázané, že spáchal súdený trestný čin. Podľa jeho názoru, okresný súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym a nejasným skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní o vine aj treste
vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Nestotožňuje sa ani s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku. V predmetnom prípade nebola dostatočne preukázaná subjektívna súvislosť vo
forme jednotiaceho zámeru spáchať viacero skutkov za určité obdobie, ktorý musí byť prítomný už pri
realizácii v poradí prvého skutku. Je toho názoru, že takýto jednotiaci zámer mu v predchádzajúcom

konaní nebol dostatočne preukázaný, a preto v danom prípade ide len o opakovanie určitých skutkov,
ktoré vzhľadom na absenciu úmyslu spáchať trestný čin ani nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty
trestného činu. Došlo tak ku chybnej právnej kvalifikácii trestného činu, čo samo osebe predstavuje
odvolacídôvod.Jetiežtohonázoru,ževtrestnomkonanínebolpreukázanýanijehoúmysel,čiužpriamy
alebo nepriamy spáchať súdený trestný čin. Pokiaľ ide o výpoveď svedka X. Q., táto bola už v počiatkoch

účelová, pravdepodobne učinená v snahe delegovať časť svojej viny na inú osobu a tak si privodiť
lepšie podmienky v prípade trestu. Iný svedok X. M. vypovedal, že bol pri odovzdaní veci a nik tam
nespomínal, že by boli kradnuté, čo protirečí výpovedi svedka X. Q.. Zdôraznil, že jeho výpoveď jasne
odôvodnila, prečo si myslel, že veci patria X. Q., keď uviedol, že tento pracoval na stavbe ako brigádnik,
o čom mal on vedomosť. X. Q. ho opakovane ubezpečoval, že je všetko v poriadku a legálne. Preto

jedinú priamu výpoveď svedka X. Q., ktorý sám páchal trestnú činnosť, v spojení s nejakou internetovou
komunikáciou, nepovažuje za relevantný a dostatočný dôkaz, ktorý by vylučoval ďalšie odôvodnené
pochybnosti. Súd bez riadneho a logického odôvodnenia odmietol vykonať dôkaz výsluch svedka -
manželky obžalovaného, ktorá komunikovala so svedkom X. Q. a mala vedomosť o tom, že tento jej
manžela uviedol do omylu, že dané veci patria jemu. Rovnako nevykonal ani vyžiadanie lekárskej správy

o stave svedka X. Q. v čase spáchania daného skutku, pretože tento mal problémy s alkoholom, drogami
a výhernými hracími zariadeniami. Svedok tak mal závažne narušenú schopnosť vnímať skutočnosti,
ako aj jeho dôveryhodnosť a správnosť jeho výpovede je značne spochybnená. V zmysle zásady in
dubio pro reo navrhol, aby ho krajský súd spod obžaloby oslobodil v plnom rozsahu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že
odvolanie obžalovaného Q. U. je čiastočne dôvodné.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok,

resp. čiastkové útoky sa stali, a že ich spáchal obžalovaný Q. U.. V tomto smere okresný súd veľmi
výstižne a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a
zistení z nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný
súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia

rozsudku súdu prvého stupňa:

„Obhajoba obžalovaného je postavená na tvrdení, že nemal vedomosť o tom, že veci, ktoré kúpil od X. Q.
pochádzajú z trestnej činnosti. Súd pripomína, že je vecou obžalovaného, aký spôsob obhajoby si zvolí,
pričom spôsob obhajoby sleduje dosiahnutie pozitívneho výsledku pre obžalovaného v trestnom konaní.

Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka X. Q. a listinnými
dôkazmi a to komunikáciou medzi obžalovaným a X. Q.. Výpoveďou svedka X. Q. mal súd preukázané,
že obžalovaný vedel, že veci, ktoré predal obžalovanému, pochádzajú z dielne jeho otca a zobral ich
bez jeho súhlasu. Svedok X. Q. vypovedal o uvedenej okolnosti (vedomosti obžalovaného o pôvode,
resp. vlastníctve predávaných vecí) konzistentne tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom

a rovnako aj v trestnom konaní, ktoré bolo vedené voči jeho osobe za trestný čin krádeže dotknutých
vecí. Vo všetkých výpovediach X. Q. zhodne uviedol, že obžalovaný mal vedomosť, že predávané veci
sú vo vlastníctve jeho otca. Súd nemal dôvod neveriť jeho výpovedi aj z toho dôvodu, že je podporená
obsahom komunikácie medzi obžalovaným a svedkom Q. ml. Obžalovaný potvrdil, že on a svedok Q.
ml. boli účastní komunikácie o možnosti kúpy vecí, ktoré sa spomínajú v komunikácii. Obžalovaný v

predmetnej komunikácii uvádza, že nechce mať problémy, pripúšťa, že otec X. Q. „príde na to, že mu to
chýba“, v ďalšej časti uvádza, že „otec ťa zabije“. Z použitých výrazových prostriedkov je nepochybné,
že obžalovaný si uvedomuje vzťah otca X. Q. k veciam ponúkaným na predaj, keď opakovane spomína
práve jeho meno. Neobstojí preto obhajoba obžalovaného, že v komunikácii sa pomýlil a chcel X.
Q. napísať, že „oco príde na to, že ti to chýba“. Obžalovaným mienený obsah komunikácie je aj v

rozpore so zásadami logického úsudku, pretože nie je zrejmé, prečo by mal otec prísť na to, že veci
nechýbajú jemu, ale jeho synovi. Súdu preto nie je zrejmé, v akom inom kontexte by sa obžalovaný v
tejto komunikácii vyjadroval. Ak by obžalovaný nemal pochybnosti o tom, že veci patria X. Q., nezaujal
by váhavý postoj, ktorý je zrejmý z obsahu komunikácie, obžalovaný nebol ubezpečený svedkom X.
Q., že veci sú jeho vlastníctvom, ale že nebude z toho nič mať, t. j. že sa na to nepríde. Aj dohodnutá

kúpna cena musela u obžalovaného minimálne vyvolať pochybnosti o pôvode vecí, pretože skutočná
hodnota vecí niekoľkonásobne prevyšovala dohodnutú kúpnu cenu. Obžalovaný nemal žiadny rozumný
dôvod sa domnievať, že vlastníkom veci je Q. ml. a to so zreteľom na jeho osobné a zárobkové pomery
v čase spáchania skutku. V uvedenom období svedok nemal dostatok príjmov na úhradu uvedených
vecí v prospech jeho vlastníctva, práva naopak svedok sa snažil získať akýmkoľvek spôsobom peňažné

prostriedky, ktoré použil na automaty, čo vyplýva aj z jeho výpovede. Obžalovaný bol nepochybne znalý
miestnych pomerov a preto minimálne musel mať vedomosť o tom, že otec svedka Q. mladšieho sa
venuje podnikaniu v oblasti stavebníctva, na realizáciu ktorého slúži predmetné náradie a nie X. Q..

Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem

chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana cudzieho majetku. Obhajoba obžalovaného je tak
vyvrátená výpoveďou svedka X. Q. a obsahom komunikácie medzi uvedenými osobami. Z vyššie
uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú
a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby spáchal

obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru“.Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto

záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.
Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ

sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané

dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako pokračovacieho prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. účinného do 31.12.2020, aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu

prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku
práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové, doposiaľ neuvádzané jeho
obranné tvrdenia, ale už v priebehu konania opakované námietky, s ktorými sa v súlade so stavom veci

a zákonom vysporiadal už súd prvého stupňa vo svojom podrobnom a výstižnom odôvodnení.

Obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a
predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Legitímnym dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku nemôže byť len nové prejednanie
veci súdom prvého stupňa a bez ďalšieho rozhodnutie podľa predstáv jednej zo strán v konaní - v
prejednávanej veci odvolateľa. Odvolací súd nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
nebolo založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil,

že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nie sú logicky odôvodnené. V dôsledku tohto zistenia nemôže
napadnutýrozsudokzrušiťlenpreto,žeodvolateľnazákladesvojhopresvedčeniahodnotítieistédôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch
svojejobhajobypoužitejvkonanípredsúdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,
sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,

riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania, ktoré mu je kladené

za vinu, že zo strany poškodeného ide o vykonštruované konanie.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným
súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď svedkaX. Q., ktorý obžalovaného usvedčoval zo spáchania súdeného trestného činu. Na druhej strane výpoveď
obžalovaného, ktorý spáchanie súdeného trestného činu v celom rozsahu popieral.

Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu, okresný súd musel precízne vyhodnotiť dve skupiny dôkazov,
najmä z hľadiska ich vierohodnosti, aby na ich základe mohol rozhodnúť o vine obžalovaného.

V uvedených súvislostiach treba uviesť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti,
pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení

výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej
výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri
hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov
v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať
aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom
nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a

preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým
nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu,
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov
je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov na preukázanie viny
obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov,
ktorévosvojomcelkunielenspoľahlivopreukazujúvšetkyokolnostižalovanéhoskutkuaktoréusvedčujú
z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (Rt 38/68).
Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že

sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade
existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo
druhej skupiny dôkazov.

Vinu obžalovaného mal krajský súd, rovnako ako okresný súd, preukázanú predovšetkým na základe

priamych dôkazov - výpovedí svedka X. Q.. Podľa názoru odvolacieho súdu menovaný svedok
presvedčivo usvedčuje obžalovaného zo spáchania súdených skutkov a krajskému súdu nie sú
známe žiadne skutočnosti spochybňujúce vierohodnosť jeho svedeckých výpovedí. Aj odvolací súd
výpovede menovaného svedka považuje za logické, presvedčivé, zrozumiteľné, pravdivé a vierohodné,
bez podstatných rozporov. Uvedený priamy dôkaz logicky prepájajú aj nepriame dôkazy vykonané v

predmetnej veci - výpoveď svedka Mgr. X. Q., listinný dôkaz: komunikácia prostredníctvom aplikácie
messenger, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/98/2019 z 10.2.2020, ktoré v súhrne
bezpečne preukazujú vinu obžalovaného a zároveň vyvracajú jeho obhajobné tvrdenia, že sa nedopustil
konania kladeného mu za vinu.

Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné právo
hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom
aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v
prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnej
pravdivosti“. Obžalovaný tvrdil, že bol v čase činu na mieste činu, len inak interpretuje to, čo sa tam malo

stať, resp. nestať. Obžalovaný nepredložil súdu žiadne také dôkazy, ktoré by celkom nepochybne mohli
výrazne spochybniť výpoveď svedka X. Q.. V predmetnej veci obhajoba, a to ani pri výraznej snahe,
nepreukázala, že by menovaný svedok vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach spáchaného
skutku.

K výroku o treste

Pokiaľ ide o výrok o treste v rozsudku okresného súdu, tu dospel krajský súd k záveru o jeho
neprimeranosti, a preto výrok o treste v napadnutom rozsudku zrušil a sám vo veci rozhodol rozsudkom.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je

to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Krajský súd, rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného neexistuje žiadna
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák.; existuje u neho jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr. zák.

Peňažný trest uložený obžalovanému podľa § 56 Tr. zák. považuje aj krajský súd za spravodlivý

a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje stupeň
nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
Krajský súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa uložil obžalovanému peňažný trest v miernejšej
výmere-vovýške800,-EUR,t.j.vrovnakejvýmere,akábolaobžalovanémuuloženávtrestnomrozkaze
vydanom okresným súdom dňa 26.2.2021. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako

neodôvodnil zmenu výmery peňažného trestu zo sumy 800,- EUR na sumu 900,- EUR.

Pre prípad, ak by obžalovaný úmyselne zmaril zaplatenie peňažného trestu, krajský súd mu ustanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 týždne, ktorý považuje vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu, za primeraný. Náhradný trest odňatia slobody ustanovený súdom prvého stupňa vo výmere

8 mesiacov krajský súd považoval v okolnostiach danej veci, ale i vzhľadom na výmeru samotného
peňažného trestu, za neprimeraný.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.