Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122201234
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122201234.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa R. M., nar. XX.X.XXXX, štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom V. XXX proti manželke V. M., nar. XX.X.XXXX, štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom V. XXX, zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica,
Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o rozvod manželstva, na odvolania manželky navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14Pc/4/2022-17 zo dňa 25. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov R. M. a V. M., rod. K. uzavreté

dňa XX.XX.XXXX v B. P., zapísane v knihe manželstiev vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane č. XX, pod
poradovým číslom 7 rozviedol /výrok I./ a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania /výrok II./.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s
odôvodnením, že medzi ním a jeho manželkou začalo dochádzať k nedorozumeniam a ich komunikácia
sa obmedzila na najnutnejšiu mieru, nevedú spolu intímny život viac ako 3 roky a citové väzby medzi nimi

úplne ochladli. Manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Uviedla, že vzťah považuje
zaharmonickýaproblémynastali,keďnavrhovateľdosiaholdôchodkovývekajehozáujemorodinu,deti
a domácnosť postupne ochaboval a zmenilo sa jeho správanie, keď začala u neho prevládať negatívna
nálada. Je psychiatrický pacient a za súčasného stavu sa dokáže o seba postarať len čiastočne a rozvod
by podľa nej jeho zdravotný stav zhoršil. Má za to, že po opätovnej psychiatrickej liečbe a jej následnom
dodržiavaní by ich vzťah mohol pokračovať.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
XX.X.XXXX v B. P.. Obaja sú občania Slovenskej republiky, slovenskej národnosti a u oboch ide o
prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú 4, dnes už plnoleté deti. Posledným spoločným bydliskom
účastníkov bol V. XXX. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na rozvode manželstva, pretože
s manželkou sa nerozprávajú, nezaujíma sa o neho, chodí do kostola, zatvára sa do svojej izby ani
sa neopýta ako sa má, nosí nákup pre seba, donesie rožky, keď si od nej pýta peniaze, tvrdí, že mu

žiadne nedá, lebo nemá a že z domu nič nedostane. Hospodária oddelene, on má dôchodok vo výške
400,- eur a ešte spláca pôžičku a v návrhu je chyba, intímne spolu nežijú 30 rokov a ich manželstvo
nebolo v poriadku už pred 40 rokmi. Vtedy začal podnikať a keď prišiel domov, manželka mu povedala,
aby si zobral jesť, vôbec s ním nekomunikovala s tým, že ona má robotu a nikde nerobila. Manželka
mu nevarí, neperie a on chce manželstvo ukončiť s tým, že chce, aby sa dom reálne rozdelil, aby mal
vybudovaný samostatný vchod a s odporkyňou sa vôbec nestretávali. On sa nemá kam inam odsťahovať

a chce nájsť niekoho, kto sa bude o neho starať. Manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že
s navrhovateľom komunikovali až do januára 2022, kedy sa navrhovateľ zamkol v jednej izbe v dome,obviňoval ich, že mu kradnú veci, do izby ich nepustil. V dome s nimi bývajú dvaja dospelí synovia, ktorí
hradia všetky náklady na domácnosť, ona s navrhovateľom neplatia nič. Uviedla, že nosí domov nákup,
navarí a navrhovateľ si nezoberie. Keď donesie salámu, nie je mu dobrá. Kúpi inú, ani tá mu nechutí. Už

6 rokov hospodária oddelene, samotný navrhovateľ sa odsťahoval do domova dôchodcov s tým, že sa
vrátil neskôr domov, lebo ani tam sa mu nepáčilo, robil tam zle a prišla polícia. Nie je pravda, že intímne
spolu nežijú 30 rokov, pretože posledné dieťa sa im narodilo v roku 1993, intímne spolu nežijú od roku
2010. Ona sa rozviesť nechce, pretože sa chce naďalej o navrhovateľa starať. Poukázala na to, že keby
chodil riadne na psychiatriu a bral lieky, všetko by bolo v poriadku. V minulosti boli v poradni, každý si

tam povedal svoje a podľa nej by manželstvo mohlo fungovať, keby navrhovateľ bral riadne lieky.
4. Zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine. Uviedol, že
má za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký
a trvalý. Účastníci konania síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak spoločne nehospodária 6 rokov,
intímne sa nestýkajú podľa navrhovateľa 30 rokov, podľa jeho manželky od roku 2010. Navrhovateľ
sám v minulosti odišiel do domova sociálnych služieb, potom sa vrátil domov, ale manželské spolužitie

sa nepodarilo obnoviť. Aktuálne navrhovateľ žije v spoločnom dome vo svojej izbe, ktorú si zamyká a
nemá záujem o zotrvanie v manželstve. Vyčítal manželke nedostatok citovej podpory v minulosti a o jej
starostlivosť nemá záujem. Z jeho strany nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia a
preto súd manželstvo rozviedol, napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa, pretože manželstvo neplní
spoločenský účel a je dlhodobo iba formálnym zväzkom. Za príčinu rozpadu manželstva súd považoval

citové odcudzenie zo strany navrhovateľa, spôsobené nedostatočnou komunikáciou medzi účastníkmi.
5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku /ďalej len CMP/.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie manželka navrhovateľa. Poukázala na to, že v roku 2015
sa navrhovateľov zdravotný stav výrazne zhoršil a to hlavne zo psychického hľadiska - začal všetkých

upodozrievať, ju aj ich deti, že mu kradnú akékoľvek jeho veci. V dôsledku jeho zlého psychického stavu
sa rozhodol, že bude dobrovoľne žiť v Domove sociálnych služieb v Y. nad X.. Navrhovateľ sa vo svojom
psychickom rozpoložení pokúsil podať prvýkrát žiadosť o rozvod. Avšak i v Domove sociálnych služieb
v Y. nad X. sa prejavili psychické problémy navrhovateľa - konflikty s personálom samotného zariadenia,
ktoré vyvrcholili až následnou a nevyhnutnou hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení v nemocnici,

v P. V.. Po prepúšťaní navrhovateľa zo psychiatrie, jej odporučil ošetrujúci lekár tohto oddelenia, aby
podala návrh na pozbavenie spôsobilosti navrhovateľa z dôvodu závažného duševného ochorenia. Po
návrate do domáceho prostredia navrhovateľ po určitom čase prestal dodržiavať naordinovanú liečbu
a jeho psychické problémy sa začali stupňovať. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadom
zdravotného stavu navrhovateľa. Počas pojednávania síce zaznela otázka zo strany súdu smerujúc k

odvolateľke,čijenavrhovateľpozbavenýspôsobilostinaprávneúkony,aleďalšieskúmaniezdravotného
stavuzostranysúduneprebehlo,ikeďodvolateľkauvádzalaužvosvojomvyjadreníkpodanémunávrhu,
že navrhovateľ je psychiatrický pacient. Syn účastníkov konania ešte pred pojednávaním upovedomil
súd, že chce svedčiť ako očitý svedok, ktorý žije v spoločnej domácností s účastníkmi konania, ktorý
má relevantné znalosti o zlom psychickom stave jeho otca. Avšak súd nepoučil P. M. o procesných

zásadách a rozdieloch vo verejnosti prítomnej na pojednávaní a postavení svedka, ktorý nemá možnosť
sa zúčastniť celého súdneho pojednávania, ale iba podať samostatnú svedeckú výpoveď. Taktiež pri
navrhovaní dôkazov a možnosti predvolania svedkov súd počas súdneho pojednávania takéto procesné
právo odvolateľke odoprel a znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nesprávne posúdil prejednávané konanie

o rozvod manželstva, keďže neprihliadal na skutočnosti, ktoré uvádzal samotný navrhovateľ pri svojej
samotnej výpovedi. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že intímne nežije s manželkou viac ako 3
roky a na súdnom pojednávaní uvádzal viac ako 30 rokov i keď, posledné dieťa sa narodilo manželom v
r.1993. Navrhovateľ tiež na otázku súdu, či žije v spoločnej domácnosti s niekým iným okrem manželky,
zmätočne uviedol, že bývajú samy. Tiež boli zmätočné jeho vyjadrenia, že sa s odvolateľkou brali sa

kvôli tomu, že bola tehotná. Účastníci však mali svadbu 14.4.1983 a prvé dieťa sa im narodilo až
25.6.1984. Aj počas pojednávania navrhovateľ svojimi vyjadreniami preukázal, že neustále upodozrieva
členov rodiny z kradnutia a z vniknutia do jeho zamknutej izby citujem: „.. jako ste sa tam dostali?..
Vymenil som zámok... Zavolám policajtov.............. Na krabičku som si napísal čo som si kúpil, že
ukradnutých 20 vitamínov D a ešte aj tak mi ich zoberiem. Kto to berie?... Tiež uvádzal "Ja nepotrebujem

liečbu. Nepotrebujem žiadne lieky... Som jej izbu rozhádzal...". Súd pritom neprihliadal na vyjadrenia
odvolateľky, že psychický stav navrhovateľa sa rapídne zhoršuje, pričom má dôvodné obavy, že pri
podaní návrhu o rozvod manželstva navrhovateľ nebol úplne pri zmysloch. Navrhovateľ trpí bludmi
a paranojou. Jeho dôvod na rozvod vychádza z jeho choroby a nie zo skutočných okolností. Čo satýka rodinného a manželského spolužitia, do konca r.2021 chodila celá rodina na chaty, na oslavy aj
na oslavy vnukom. Intímne spolužitie nie je od r.2010 reálne, pretože obaja manželia trpia ťažkými
zdravotnými diagnózami a sú v pokročilom veku. Hospodárenie manželov v súčasnej dobe je nemožné,

keďže náklady s bývaním a s chodom domácností financujú výlučne synovia, ktorí spoločne žijú s
manželmi v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ nevie hospodáriť s financiami, keďže t.č. spláca pôžičky,
ktoré si z nevysvetliteľných príčin zobral v dôchodkovom veku. Finančné hospodárenie nie je celkom
samostatné, keďže odvolateľka navrhovateľovi pomohla preniesť pôžičky do inej banky a momentálne je
vedená ako spoludlžník. Keďže navrhovateľ trpí závažným duševným ochorením, odmieta liečbu nielen

od psychiatra, ale aj od kardiológa, čím ohrozuje svoje zdravie, jeho choroba ho pripravuje o financie
(zobral si pôžičky), jeho choroba mu rozvracia sociálne a rodinné vzťahy, syn sa rozhodol podať návrh
na obmedzenie na právne úkony. Odvolateľka má za to, že vzťahy medzi manželmi nie sú rozvrátené,
a teda súd nesprávne posúdil, že rozvrat je hlboký a trvalý. Navrhovateľ podal návrh na rozvod
manželstva vo svojom psychickom rozpoložení, a teda vzhľadom ku svojej psychiatrickej diagnóze nie
je možné tento návrh považovať za relevantný. Celá situácia medzi manželmi má pôvod v zhoršujúcom

sa psychickom stave navrhovateľa, ktorý sa rapídne zhoršuje a vedie k prejavujúcim sa bludom
navrhovateľa. Odvolateľka niekoľkokrát uviedla, že sa nechce rozviesť s navrhovateľom vzhľadom k jej
pretrvávajúcim citom a že sa chce naďalej o neho starať. Nemožno sa stotožniť s vyjadrením súdu,
že manželstvo si plní len formálnu funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda vychádza zo skutkového stavu, ktorý neobstojí. Z vykonaných

dôkazov (listiny, ústne a písomné vyjadrenia odvolateľky k nim) vyplývajú iné skutkové závery, čoho
následkom je nesprávne právne posúdenie, keďže dôvody na rozhodnutie o rozvod manželstva, ako
učinil súd prvej inštancie nie sú dané. Odvolateľka preto navrhla, aby odvolací súd buď zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie s cieľom vykonať kontrolné dokazovanie
ohľadne preskúmania zdravotného stavu navrhovateľa a jeho spôsobilosti podať návrh na rozvod

manželstva alebo aby uvedené dokazovanie doplnil sám a následne aj sám rozhodol vo veci.
7. Navrhovateľ k odvolaniu svojej manželky uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za správny. Nepopiera, že má určité psychické problémy, ale ich príčinou je práve správanie
sa manželky a synov voči nemu. Po odchode do dôchodku sa manželka postupne prestala o neho
starať. prestala mu variť a prať. Neustále mu pre všetko nadávala a vyvolávala s ním hádky. To bol

dôvod prečo som sa začal zamykať do izby. Potreboval som svoj kľud. Ona však nevynechala žiadnu
príležitosť, aby mohla vyvolať konflikt. Chcel to vyriešiť tým. že odišiel do domova dôchodcov Y. v Y. nad
X.. Ani tam mu však nedala pokoj. Navštevovala ho a zase vyvolávala hádky. Tým sa jeho psychický
stav zhoršoval a musel som byť hospitalizovaný. Po návrate z nemocnice uveril jej sľubom a vrátil sa do
spoločnej domácnosti. Avšak jej správanie sa nezmenilo. Opäť to boli urážky a hádky. Preto sa rozhodol

podať návrh na rozvod. Rozhodnutie rozviesť sa urobil pri plnom vedomí a po dôkladnom zvážení. Po
právoplatnosti rozsudku požiada o umiestnenie v domove dôchodcov. Toto jeho rozhodnutie, požiadať o
umiestnenie v sociálnom zariadení, však nie je po vôli jeho synom, pretože sa obávajú, že budú musieť
za neho doplácať za takéto zariadenie. pretože má nízky dôchodok. To je zrejme aj dôvod. prečo syn
P. podal návrh, aby bol navrhovateľ zbavený svojprávnosti. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal,

aby odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam manželky navrhovateľa
dodáva nasledovné:
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi,
ktorýneodčiniteľnebrániďalšiemuplneniuspoločenskéhoúčelumanželstva.Rozvratvovzťahochmedzimanželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní
pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Dôležitosť jednotlivých úloh
manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí.

V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým
spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Preskúmanímveciodvolacísúdvzhodnesosúdomprvejinštanciezistil,ževmanželstveúčastníkov
nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené
tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Navrhovateľ odmieta

obnovenie manželského spolužitia a obnovenie spolužitia medzi účastníkmi tak nie je možné očakávať.
Manželstvoúčastníkovkonaniajetedaibaformálnepretrvávajúcimzväzkommužaaženybezvzájomnej
citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia.
13. Odvolacie námietky manželky navrhovateľa o psychickom stave navrhovateľa a jeho vplyvu na
podanienávrhunarozvodmanželstvapodľaodvolaciehosúduneobstoja.Navrhovateľniejeobmedzený
v spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu a v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ

trpel duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a ktorá ho obmedzuje v plnej spôsobilosti na
právne úkony. Ani z lekárskej správy, ktorú manželka navrhovateľa predložila v odvolaní nevyplýva,
že by navrhovateľ v dôsledku duševného ochorenia /pre ktorú bol podľa lekárskej správy v minulosti
liečený/ nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Odvolací súd preto
nevidí žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by sa navrhovateľ nemohol obrátiť na súd svojím návrhom na

začatie konania o rozvod manželstva a v takomto konaní vo vlastnom mene vystupovať ako účastník.
Niet žiadneho zákonného dôvodu nepriznať jeho procesným úkonom náležitú relevanciu a neprihliadať
na ne, resp. ich hodnotiť ako procesné úkony osoby, ktorá v dôsledku duševného ochorenia „nevie čo
činí“.
14. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje, na skutočnosť, že manželka navrhovateľa pred súdom

prvej inštancie vypovedala, že manželstvo by mohlo fungovať, keby navrhovateľ bral lieky a keby
chodil na psychiatriu a bral lieky, všetko by bolo v poriadku. Na druhej strane ale tiež vypovedala, že
s navrhovateľom spoločne nehospodária už 6 rokov a intímne spolu nežijú od roku 2010, pričom z
lekárskej správy MUDr. Dušany Kľúčikovej, psychiatra zo dňa 01.04.2022, ktorý manželka navrhovateľa
predložila k svojmu odvolaniu vyplynulo, že navrhovateľ prerušil liečbu a s ambulanciou nespolupracuje

od októbra 2020. Z uvedené je teda zrejmé, že účastníci spolu ako manželia riadne nežili /nehospodárili
spolu, intímne sa nestýkali/ aj v čase, kedy sa navrhovateľ dobrovoľne liečil. Manželka navrhovateľa
tak nedôvodne viaže prípadné obnovenie manželského spolužitia s navrhovateľom na dodržiavanie
liečebného režimu z jeho strany. Je zrejmé, že rozvrat v manželskom vzťahu účastníkov nesúvisí s
nedodržiavaním liečebného režimu navrhovateľom ale má pôvod v iných skutočnostiach.

15. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie správne manželstvo účastníkov rozviedol a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vlehotedvochmesiacovoddoručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).