Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234315
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117234315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu spol.

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843, proti žalovanému: W. K., N..
XX.XX.XXXX, A.: K. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 271,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 145,73 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne:
- zo sumy 20,71 € od 10.12.2015 do zaplatenia;
- zo sumy 31,70 € od 12.01.2016 do zaplatenia;

- zo sumy 31,70 € od 10.02.2016 do zaplatenia;
- zo sumy 31,70 € od 10.03.2016 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29,92 € od 12.04.2016 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2017 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil
žalovanému zaplatiť sumu 271,81 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
21.06.2017 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému
na žalobcu. Postupca so žalovaným uzatvoril dňa 17.04.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb za podmienok stanovených v zmluve.

Postupca žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil mu nasledovné
faktúry č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.12.2015 na sumu 20,71 eur, č. XXXXXXXXXX splatná
dňa 11.01.2016 na sumu 36,69 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.02.2016 na sumu 56,49
eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.03.2016 na sumu 36,69 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa
11.04.2016 na sumu 49,72 eur. Žalobca si ďalej uplatňuje aj zmluvnú pokutu z faktúry č. XXXXXXXXXX
splatná dňa 10.10.2016 na sumu 126,08 eur, ktorá okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje
aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti

vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy. Žalovaný neuhradil svoj
záväzok ani čiastočne.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mal žalobu riadne doručenú.4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 29.05.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že notárskou zápisnicou N 185/2010, Nz

21791/2010zodňa17.06.2010osvedčujúcoupriebehmimoriadnehovalnéhozhromaždeniasarozhodlo
o zlúčení so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705
019, so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, ICO: 35
763 469. Následne spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili
dňa 21.06.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávok vrátane

pohľadávky voči žalovanému z postupcu na žalobcu, ako vyplýva z prílohy k tejto zmluve. Žalobca je
teda legitímnym právnym nástupcom spol. Slovak Telekom, a.s..

9. Právny predchodca žalobcu spol. Slovak Telekom, a.s. so žalovaným uzavrel dňa 17.04.2015 zmluvu
o poskytovaní verejných služieb a v ten istý deň aj dodatok k tejto zmluve o poskytovaní verejných

služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať komunikačné služby v
programe Program Happy L NAJ po dobu viazanosti v trvaní 24 mesiacov.

10. Za využívanie komunikačných služieb žalovaným právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému
cenu služieb nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.12.2015 na sumu 20,71 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.01.2016 na sumu 36,69 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.02.2016 na sumu 56,49 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.03.2016 na sumu 36,69 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.04.2016 na sumu 49,72 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 10.10.2016 na sumu 126,08 eur.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
zákon):: Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona: Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

14. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona: Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

15. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a/, b/ zákona: Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr na základe uzavretej
zmluvy o poskytovaní verejných služieb Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle
zákona a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.

21. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť
zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov nesplnil,
preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Tieto poplatky boli vyúčtované faktúrami:- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.12.2015 na sumu 20,71 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.01.2016 na sumu 36,69 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.02.2016 na sumu 56,49 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.03.2016 na sumu 36,69 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.04.2016 na sumu 49,72 eur.

22. Cena poplatkov za služby činila sumu 200,30 eur, pričom žalobca si žalobou uplatňuje len
sumu 145,73 eur. Služby boli žalovanému riadne dodané, skutočnosť, že žalovaný riadne dodané

telekomunikačné služby využíval, nebolo v konaní sporné a využitie telekomunikačných služieb a rozsah
ich využitia mal súd preukázané aj z podrobných mesačných výpisov, ktoré boli súčasťou faktúr. Keďže
v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vedenú sumu uhradil, a to čo i len čiastočne, súd čo do
tejto časti žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

23. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky

riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi preto súd
okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania z každej dlžnej faktúry odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s
úhradou konkrétnej faktúry. Výška úrokovej sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 0,05 % a 0,0
%, + 5 % v súlade s §10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Úroky boli správne uplatnené, preto súd

aj v tejto časti žalobe vyhovel.

24 Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

29. Podľa § 53a ods. 1 OZ: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
30. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od
spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca

žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku
zmluvnej pokuty. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona je svojím charakteromobčianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva
upravená.

31. Na tomto mieste súd musí rovnako poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným, založený predmetnou zmluvou o pripojení, v znení jej dodatku, sa bez akýchkoľvek
pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv, zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a
nasl. OZ.

32. Ust. § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.

5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v
súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický
jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž

zmluva predkladaná žalobcom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a
nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť
znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo

závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

33.Súdsatedavďalšomzaoberalotázkou(ne)prijateľnostidojednaniapredmetnejzmluvnejpodmienky,
ale aj otázkou náhrady spôsobenej škody za porušenie záväzku viazanosti žalovaným, na základe
ktorých si žalobca uplatňoval právo na zaplatenie sumy 126,08 eur.

34. V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania

uvedených zmluvných podmienok v dotknutom ust. bodu 3. dodatku k zmluve zo dňa 17.04.2015,
uzavretého medzi žalobcom, ako dodávateľom, a žalovaným, ako spotrebiteľom. Za individuálne so
spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej
obsah bol predmetom rokovaní medzi zmluvnými stranami v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo
napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán, vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami

povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi
účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom
pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či
už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím
podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť

jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku
prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon
aj cieľom právnej úpravy, zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej klauzuly o
zmluvnej pokute v danom prípade nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 132 ods. 1

C.s.p., v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že
zmluvnédojednanievspotrebiteľskejzmluvesanepovažujesospotrebiteľomzaindividuálnedojednané,
ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak.

35. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 126,08 eur, titulom zmluvnej pokuty zamietol.

36. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu dohodnutej
viazanosti z uzatvorených dvoch zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Takto skutkovo vymedzenýnárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhopredpokladomvznikutzv.všeobecnejobčianskoprávnejzodpovednostipodľa§420OZje:
1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

37. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník v znení neskorších

predpisov (ďalej len OZ): Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

38. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na

prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

39. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už

splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu dohodnutej zmluvnej viazanosti.

40. Pri tomto konštatovaní súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o poskytovaní verejných
služieb je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

41. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

42. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne.

43. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným
preukázané nebolo, a teda nebolo preukázané, že by žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom

vzťahu po dobu dohodnutej viazanosti nesplnil.

44. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods.1 OZ
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

45. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného zariadenia a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón či iné komunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.

podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou žalovanému predaných
mobilných zariadení tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu
žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku

žalobcu tak nedošlo, pretože tento za zariadenia obdržal dojednanú kúpnu cenu. Žalobca odpredal
žalovanému zariadenie za výhodnú akciovú kúpnu cenu, hoci žalobcovi bolo zrejmé, že ich skutočná
cena v čase predaja je niekoľkonásobne vyššia, avšak so žalovaným si i napriek tomu dojednal kúpnu
cenu zníženú a takúto zníženú cenu od žalovaného aj riadne obdržal.

46. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) bynebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva uzatvorená so žalovaným s obdržaním dojednanej
kúpnej ceny za predané zariadenia.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 312,55 eur s príslušným úrokom z omeškania, a teda
priznanie tejto sumy by predstavovalo plný úspech žalobcu. Súd žalobcovi priznal len sumu 169,88 eur
čo je z celku 54,35 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 46,65 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje

7,70 %. Žalobca má preto proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,70 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.