Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. február 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010175
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8219010175.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci proti obžalovaným 1/ U. T.,

narodenému 13.05.1960 v U., trvale bytom U. XXX, E. X. Ľ., 2/ Y. T., narodenej XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. XXX, E. X. Ľ., pre prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného
zákona a prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 25. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd obžalovaných:

1. U. T., narodený XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. XXX, E. X. Ľ.,

2. Y. T., rodenú H., narodená XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. XXX, E. X. Ľ.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že:

v podaniach, sťažnostiach a trestných oznámeniach opakovane podaných predsedníčke Okresného
súdu v Starej Ľubovni, Okresnej prokuratúre v Starej Ľubovni, Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru
v Starej Ľubovni, Krajskej prokuratúre v Prešove a Exekučnému úradu v Spišskej
Novej Vsi opakovane lživo obvinili P.. T. P., sudkyňu Okresného súdu v X. Ľ., zo zneužitia právomoci
verejného činiteľa a brania úplatkov, čím takto svojím konaním ju obvinili z trestného činu v úmysle
privodiť jej trestné stíhanie a uvedením nepravdivých údajov verejne značnou mierou ohrozili jej vážnosť
u spoluobčanov a poškodili ju v zamestnaní,

č í m m a l i s p á c h a ť

- prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona,

- prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona,

v celom rozsahu

o s l o b o d z u j e

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú P.. T. P., sudkyňu Okresného súdu X. Ľ.J. s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde pod číslom Pv
XXX/XX/XXXX obžalobu zo dňa XX.XX.XXXX na obvinených U. T. Y. Y. T. pre skutok právne posúdený

ako prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona a prečin krivého
obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že „v podaniach,
sťažnostiach a trestných oznámeniach opakovane podaných predsedníčke Okresného súdu v X. Ľ.,
Okresnej prokuratúre v X. Ľ., Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v X. Ľ., Krajskej prokuratúre v
Prešove a Exekučnému úradu v X. A. Q. opakovane lživo obvinili P.. T. P.Ú., sudkyňu Okresného súdu
v X. Ľ., zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a brania úplatkov, čím takto svojím konaním ju obvinili

z trestného činu v úmysle privodiť jej trestné stíhanie a uvedením nepravdivých údajov verejne značnou
mierou ohrozili jej vážnosť u spoluobčanov a poškodili ju v zamestnaní."

Na základe podanej obžaloby súd rozhodol vo veci trestnými rozkazom číslo konania XT/XX/XXXX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Proti trestnému rozkazu podali obžalovaní v zákonnej lehote odpor zo dňa

XX.XX.XXXX, preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, samosudca umožnil obžalovaným U.
Y. Y. T. po zákonnom poučení o ich procesných právach urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek
1 Trestného poriadku a každý z obžalovaných samostatne vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe.

Na objasnenie skutku obžaloby súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaných,výsluchompoškodenejP..T.P.aoboznámenímlistinnýchdôkazovpodľa§269Trestného
poriadku.

Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovné:

Obžalovaný U. T. na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa kladie obom obžalovaným za vinu
vypovedal, že sú nevinní a oni sú poškodenými. Poškodiť ich mala sudkyňa, ktorá je v tejto veci

poškodenou. Podľa obžalovaného im bola poškodenou uložená povinnosť v zmluve, ktorá v živote
nebola platná a to nebolo urobené zadarmo. V tom je podľa obžalovaného „jednoznačné kúpenie
rozsudku“ za čím si obžalovaní stoja. Obžalovaný sa nevedel presne vyjadriť aké podania a na
aké inštitúcie boli podané, nevedel uviesť počet trestných oznámení, či podaní na súd. Z výpovede
obžalovaného vyplýva, že jednotlivými podaniami voči osobe poškodenej sa snažil zjednať nápravu v

civilnom konaní vedenom na Okresnom súde X. Ľ. pod spisovou značkou XC/XX/XXXX. Vo výpovedi
obžalovanýnahlavnompojednávanídoznalsvojetvrdenia,ktoréuviedolvpodaniachtýkajúcesatvrdení
o tom, že poškodená brala úplatky. Podľa obžalovaného nešlo o priamu korupciu, nakoľko nevidel, aby
poškodená brala úplatky. Malo sa jednať o nepriamu korupciu, pretože podľa obžalovaného „rozsudok
mal byť kúpený“ a za tým si stojí a tohto tvrdenia sa nemieni vzdať. Pri uvádzaných tvrdeniach o korupcii

zo strany poškodenej obžalovaný vychádzal z toho, že je to skutočne pravda a aj naďalej si to myslí.
Na otázky samosudcu, či si bol obžalovaný vedomý toho, že keď tvrdí niečo v podaniach, ktoré boli
adresované na rôzne inštitúcie, môže to mať nejaké následky pre poškodenú, obžalovaný vo výpovedi
udal, že poškodenú nechcel poškodiť. On ju nepoškodzoval ani o tom nemal vedomie, on sa chcel len
brániť v zmysle zákona. Podľa obžalovaného ho práve poškodená poškodila. Podania na rôzne inštitúcie

boli podľa obžalovaného formou obrany. Chcel tým docieliť v civilnej veci spravodlivé súdne konanie. Na
otázku prokurátora, či obžalovaný mal nejaké dôkazy k tvrdeniam o braní úplatkov vo vzťahu ku sudkyni
(poškodenej) tento pri výpovedi udal, že áno a poukázal na to, že poškodená „krútila, bezdôvodne
odročovala, nerešpektovala nadriadené súdy. Dala nám reagovať na odvolanie, toto nám neodoslala
do Prešova. Ona robila opatrenia, pokiaľ jej nedoniesli dedičstvo domu, ktoré neexistuje a na základe

dedičstva toho domu ona založila právo. Dá sa povedať, že toho domu niet. Ja som sa podpísal pod
zmluvu, toho domu nebolo. Keby zapísala poznámku do listu vlastníctva, tak by skúmala, či je zmluva
platná respektíve neplatná.“ Na otázku samosudcu, či domnienka obžalovaného o úplatkárstve, brania
úplatkovsazakladalanaprocesnýchrozhodnutiapoškodenejvcivilnomkonanítentoodpovedal,žeáno.Obžalovaná Y. T.Á. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa obom obžalovaným
kladie za vinu uviedla, že je nevinná, že poškodenú nepoškodili ani jej nechceli poškodiť. Ďalej
uviedla, že chce, aby mali všetko na pravú mieru. Na otázku samosudcu, či obžalovaní vedeli, aké

následky môže spôsobiť ich konanie, obžalovaná uviedla, že poškodenej nechceli ublížiť, ani jej nechcú
ublížiť, len chcú mať v poriadku svoje vlastníctvo, pretože teraz majú peklo v dvore a majetok je
nepredajný. Nechcú poškodenej poškodiť, ani nemali úmysel jej poškodiť. Podľa obžalovanej údaje,
ktoré rozširovali o poškodenej cez rôzne podania, boli pravdivé s tým, že opakovane zdôraznila, že
nemali úmysel ani nechcú poškodenej poškodiť. Taktiež obžalovaná uviedla, že za svoju robotu si musí

každý zodpovedať. Na otázku samosudcu, či má obžalovaná nejaké dôkazy na preukázanie pravdivosti
tvrdení o braní úplatkov táto uviedla, že ju o tom utvrdzujú procesné konania na súde. Poškodenej
obžalovaní poškodiť nechceli a dôvodom, prečo v podaniach uvádzali o poškodenej tvrdenia o braní
úplatkov, bolo očakávanie, že bude obnova konania a všetko sa dá na pravú mieru. Obžalovaní chceli
zvrat v civilnom konaní, ten chcú aj naďalej. To sledovali aj podaniami a tvrdeniami v nich uvedenými.
Podľa obžalovanej ich poškodená nerešpektovala a nerešpektovala nadriadené súdy.

Poškodená P.. T. P. v postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že má vedomosť o
skutku, ktorý sa kladie obom obžalovaným za vinu v danej trestnej veci. Ku skutku udala, že ako
sudkyni tunajšieho súdu (Okresného súdu X. Ľ.) jej napadla vec, kde ako strana vystupovali obžalovaní
a to na strane žalovaných. Túto ich vec poškodená rozhodla podľa svojho najlepšieho vedomia a

svedomia, v súlade s dôkazmi, ktoré boli v spise, v súlade so zákonmi. Rozhodnutie obžalovaní napadli
odvolaním. Rozhodnutie bolo preskúmavané odvolacím súdom a poškodená si myslí, že aj dovolacím
súdom, čiže obžalovaní využili riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Napriek tomu vo vzťahu k jej
osobe začali vydávať písomné podania, ktorými ju osočovali, ohovárali, škaredo sa na nej vybili a o jej
osobe sa vyjadrovali v tom zmysle, že rozhodla za patričný úplatok, že je skorumpovaná a podobne.

Poškodená uviedla, že vie, že na ňu podali aj niekoľko trestných oznámení. Bola preverovaná jednak
príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v X. Ľ., ale aj príslušníkmi NAKA z Košíc. Na základe podnetov
obžalovaných bola poškodená na niekoľkých výsluchoch. Na otázku ako sa prejavili vzťahy poškodenej,
či už v rodine alebo v zamestnaní po podaniach zo strany obžalovaných poškodená uviedla, že ju
to trápi. Subjektívne to poškodenú trápi ako človeka, pretože sa snaží pracovať čo najlepšie a niekto

ju stále osočuje a tvrdí o nej, že rozhodla za úplatok, že je skorumpovaná. Čo sa týka zamestnania,
tak celý súd (Okresný súd X. Ľ.) má informácie o tom, že sú o poškodenej rozširované informácie
o tom, že je skorumpovaná. Ako príklad poškodená uviedla, že už pri vchádzaní do budovy sa od
príslušníkov justičnej stráže dozvedela, že boli za ňou príslušníci policajného zboru. Samotné podania
sú otvárané v podateľni. K podaniam obžalovaných poškodená dodala, že má vedomosť, že tieto

podaniasúadresovanékadekomu.Výsledokvovzťahukpreverovanýmtvrdeniamobžalovaných,pokiaľ
poškodená vie, tak podania boli odmietnuté. Poškodená nepodávala žiadnu žalobu v rámci civilného
sporového konania. Poškodená si je vedomá, že ako sudca musí zniesť určitú kritiku, ale nie tak, aby
bola permanentne osočovaná. Preto sa rozhodla v danej veci brániť a podať trestné oznámenie. Na
otázku prokurátora, prečo si poškodená myslí, že obžalovaní o nej uvádzali takéto tvrdenia poškodená

uviedla, že neboli spokojní s rozhodnutím, ktoré vydala, keďže bolo v ich neprospech. To bol ich hlavný
dôvod. Na otázky položené obžalovaným U. T. poškodená vo výpovedi uviedla, že si nie je vedomá
toho, aby vydala zmätočný rozsudok v civilnej veci ani si nie je vedomá toho, že by nerešpektovala v
minulosti nariadenia vyšších súdov.

Z oboznámeného podania obžalovaných zo dňa XX.XX.XXXX, titulovanom ako trestné oznámenie
a adresovanom Okresnej prokuratúre v X. Ľ. súd zistil, že obžalovaní podali trestné oznámenie na
samosudkyňu Okresného súdu X. Ľ. P.. T. P., a to pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa. V
druhom odseku trestného oznámenia sa uvádza „hore uvedená samosudkyňa zneužila svoje právomoci
tak, že dňa XX.XX.XXXX vyhlásila nezmyselné uznesenie, ktorým nás obrala o právo odvolania, alebo

právo odvolať sa, čiže vytvorila úmyselný prieťah v konaní za účelom toho, aby nás obrala o základné
ľudské práva, t.j. právo na spravodlivé súdne konanie.“ Uvedené podanie - trestné oznámenie bolo
obžalovanými zaslané na vedomie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Uznesením ČVS: E.-XXX/KP-X.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva PZ v X. Ľ. podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku odmietol trestné
oznámenie U. T., narodeného XX.XX.XXXX a Y. T., narodenej XX.XX.XXXX, obaja bytom U. XXX, E. X.
Ľ.,podanéprepodozreniezprečinuzneužitiaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§326odsek1písmeno
a/ Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že samosudkyňa Okresného súdu X. Ľ. P.. T. P. dňaXX.XX.XXXX vyhlásila nezmyselné uznesenie, ktorým oznamovateľov obrala o právo odvolania alebo
právo sa odvolať, čiže vytvorila úmyselný prieťah v konaní za účelom toho, aby ich obrala o základné
ľudské právo, t. j. právo na spravodlivé súdne konanie, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania

alebo na postup podľa § 194 odsek 2 Trestného poriadku.

Podaním zo dňa XX.XX.XXXX obžalovaní U. T. a Y. T. podali na Exekútorskom úrade P.. G.. U. O. so
sídlom v X. A. Q. námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie spisová značka B. XXX/XXR-XX zo
dňa XX.XX.XXXX. V podaných námietkach proti exekúcii obžalovaní (okrem iného) uviedli „sudkyňa

Okresného súdu X. Ľ. P.. T. P. za patričný úplatok umožnila jednému z oprávnených t. j. B.D. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, štátny občan X. dediť neexistujúcu stavbu na parcele XXX/X je evidovaná
na LV č. XXXX, aby vyslovene mala kde zavesiť spomínané vecné bremeno, alebo ináč povedané, aby k
vyhlásenému predbežnému opatreniu nemusela zabezpečovať dôkaz. Čiže, aby mohla rozhodovať proti
zákonu.“ Exekúcia proti obžalovaným bola vedená na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného
súdu X. Ľ. číslo konania XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX

a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania
XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe rovnakého exekučného titulu bola vedená aj
exekúcianaexekútorskomúradeJUDr.MáriiHlaváčovejpodspisovouznačkouB.XXX/XXXX.Námietky
obžalovaných proti exekúcii boli v súlade s Exekučným poriadkom zaslané na rozhodnutie Okresnému
súdu X. Ľ., ako exekučnému súdu, na ktorom bola exekúcia vedená pod spisovou značkou XEr/XXX/

XXXX. O námietkach obžalovaných proti exekúcii rozhodol Okresný súd X. Ľ. uznesením číslo konania
XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol námietky obžalovaných proti exekúcii vedenej
na Okresnom súde X. Ľ. pod spisovou značkou XEr/XXX/XXXX a pred súdnym exekútorom U.. H. O.,
Exekútorský úrad X. A. Q. pod spisovou značkou B. XXX/XXR (č.l. 144 súdneho spisu).

Uznesením ČVS: E.-XX/VYS-X.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v X. Ľ. podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku odmietol
vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa podľa oznamovateľa U.A. T., bytom U. XXX, E. X. Ľ.,
mala dopustiť sudkyňa Okresného súdu v X. Ľ. P.. T. P., keď uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod

spisovou značkou XC/XX/XXXX, ktorým U. T. Y. Y. T. ako žalovaných, ktorí podali dovolanie, vyzvala
na doplnenie dovolania rátane predloženia plnomocenstva pre advokáta, ktorý bude dovolateľov v
dovolacom konaní zastupovať, uviedla, že žalobca v 2. rade B. C. je zastúpená advokátom JUDr.
Mariánom Gelenekym, čím uviedla do omylu oznamovateľa U. T.C. a jeho manželku Y. T., bytom U.
XXX v tom že v tejto veci už existuje právne zastúpenie a preto nepredložili plnomocenstvo pre iného

advokáta pre dovolacie konanie, čo malo za následok zastavenie dovolacieho konania, ako to vyplynulo
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou XCdo XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, v ktorom už pri žalobcovi v 2. rade zastúpenie advokátom nie je uvedené, nakoľko nie je
dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku.

Z obsahu podania obžalovaných zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 110 súdneho spisu) adresovanému
Krajskému súdu v W. - Justičná pokladnica, označenom ako „Reakcia“ a podanom na Okresnom súde X.
Ľ. dňa XX.XX.XXXX, ktorým obžalovaní reagovali na výzvu Justičnej pokladnice na dobrovoľne plnenie
uloženej poplatkovej povinnosti vo veci spisová značka XC/XX/XXXXX vedenej na Okresnom súde X. Ľ.,
vyplýva tvrdenie obžalovaných „že nám neprislúcha znášať takto vyčíslený poplatok, pretože rozsudok

OkresnéhosúduX.Ľ.sp.zn.XC/XX/XXXX-XXXzodňa18.03.2014niejeničiné,akojedenveľkýpodvod
a to v tom slova zmysel, že sudca tohto súdu nám za úplatok uložil povinnosť k zmluve, ktorá vôbec
neexistuje a to za účelom toho, aby ju nemusel registrovať do katastra v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.“ V závere podania sa taktiež uvádza, že „dňa 8.2.2016 sme podali trestné oznámenie
na sudcu tohto súdu P.. T. P. zo zneužitia svojich právomoci“.

Z obsahu podania obžalovaných zo dňa XX.XX.XXXX označenému ako trestné oznámenie,
adresovanému Okresnej polícii v X. Ľ. vyplýva, že obžalovaní podali trestné oznámenie na sudcu
Okresného súdu X. Ľ. P.. Q. L. v súvislosti s jeho rozhodnutím vo veci exekučného konania číslo konania
XEr/XXX/XXXX (B. XXX/XXR), ktoré sa vedie na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu

X. Ľ. vo veci vedenej pod spisovou značkou XC/XX/XXXX. Pre účel dokazovania v predmetnej trestnej
vecisúpodstatnétvrdeniaobžalovanýchuvádzanévzáveretohtopodania,že„sudcaneváhalzamietnuť
i vznesené námietky korupčného rázu, ďalej neváhal poštvať na nás exekútora, aby sme proti svojej vôli
museli spratať vlečky, ktoré blokovali vecné bremeno už od apríla tohto roka, aby mohol odblokovať užskôr podané t.j. 4.11.2015 exekučné konanie u U.. P. M., čiže neváhal použiť moc aj napriek tomu, že si
bol plne vedomý, že rozsudok, ktorý nezakladá na skutočnosti v nijakom prípade nemohol nadobudnúť
právoplatnosť, čiže neváhal nás poškodiť, len aby vytvoril únikovú cestičku skorumpovanej sudkyne,

aby zakryl ukážkový príklad kúpeného rozsudku.

Z oboznámených listinných dôkazov adresovaných Okresnému súdu X. Ľ. (č.l. 75-80 súdneho spisu)
súd zistil, že v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX obžalovaní reagovali na podanie Okresného súdu
X. Ľ. v exekučnej veci XEr/XXX/XXXX, v závere ktorého sa uvádza „k tomu, že na strane č. 2 podania

č. l. 96 je uvedené, že zákonná sudkyňa za úplatok k predbežnému opatreniu nezabezpečila dôkaz.
Predmetné tvrdenie považuje za trestný čin krivého obvinenia a je vecou súdu a zákonnej sudkyne, aby
zvážila ďalší postup voči povinným. Nikdy nie je a nebola pravda, aby zo strany oprávnených resp. ich
právneho zástupcu bol daný zákonnej sudkyni úplatok sa s tým nestotožňujeme a poznamenávame,
že z hľadiska zadosťučinenia, by mala podať na nás trestné oznámenie za krivé obvinenie. Čo sa týka
druhého vyjadrenia z toho istého dňa, t. j. X.X.XXXX, len toľko, že je nezákonné, nemorálne a neetické

vybíjať právo s exekútorom k neplatnej zmluve alebo k čomusi, čo neexistuje. Poznamenávame, že
takéto niečo dokáže len skorumpovaný sudca, ktorý nemá nijaký zmysel pre spravodlivosť.“

Zo zápisnice o trestnom oznámení spísanej na Okresnej prokuratúre v X. Ľ. dňa XX.XX.XXXX pod
značkou XPn XX/XX/XXXX súd zistil, že obžalovaný U. T. podal trestné oznámenie, v ktorom (okrem

iného) uviedol „tu uvádzam, že sudkyňa Okresného súdu v X. Ľ.J. P.. T. P. mi za úplatok uložila
povinnosť k neplatnej zmluve. Dá sa povedať, že ona zadarmo túto vec nerobila. Ja to ináč nevidím,
túto skutočnosť som x-krát deklaroval na súde aj na prokuratúre a ona v tejto veci do dnešného dňa
nezaujala žiadne stanovisko a teda opakujem, túto vec nerobila zadarmo. Okresná prokuratúra podaním
zo dňa XX.XX.XXXX postúpila Okresnému súdu X. Ľ. časť trestného oznámenia obžalovaného zo dňa

XX.XX.XXXX ako príslušnému orgánu na vybavenie (č.l. 112 súdneho spisu). Trestné oznámenie bolo
postúpené v rozsahu, v ktorom obžalovaný poukázal na nečinnosť Okresného súdu X. Ľ. vo vzťahu
k jeho podaniam zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd X. Ľ.J. postúpil podanie
Okresnej prokuratúry v X. Ľ. na vybavenie Krajskému súdu v Prešove, nakoľko so všetkými doteraz
vybavovanými sťažnosťami zo strany okresného súdu neboli sťažovatelia manželia T. (obžalovaní)

spokojní.

Uznesením Okresného súdu X. Ľ. zo dňa XX.XX.XXXX, spisová značka XSprV/XX/XXXX, XC/XX/XXXX
bola sudkyňa P.. T. P. vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde X. Ľ.
pod spisovou značkou XC/XX/XXXX.

UznesenímČVS:F.-XXX/NKA-F.-Q.-XXXXzodňaXX.XX.XXXXvyšetrovateľPrezídiaPolicajnéhozboru
národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúra Východ Košice podľa § 197
odsek1 písmenod/Trestnéhoporiadkuodmietolvecpodozreniazospáchaniazločinuprijímaniaúplatku
podľa § 329 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 odsek 1, odsek 2

písmeno b/ Trestného zákona, ku ktorému skutku malo dôjsť tým spôsobom, že ad 1/ osoba vystupujúca
ako sudkyňa Okresného súdu v X. Ľ. pod menom P.. T. P. na doposiaľ nezistenom mieste a v presne
nezistenej dobe od XX.XX.XXXX mala prijať od žalobkyne B. C. úplatok v nezistenej forme a hodnote
za to, že vyhovie žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde v X. Ľ. pod číslom XC/XX/XXXX
týkajúcom sa uloženia povinnosti žalovaným U. T. a jeho manželke Y. T. zdržať sa konania, ktorým by

porušili Zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX registrovanú v katastri nehnuteľností
pod číslom Q. XXX/XXXX-XXXX, ad 2/ vystupujúca pod menom B. C.W. mala na doposiaľ nezistenom
mieste a v presne nezistenej dobe do XX.XX.XXXX poskytnúť sudkyni Okresného súdu v X. Ľ. P.. T. P.
úplatok v nezistenej forme a hodnote za to, že P.. T. P. vyhovie jej žalobe v konaní vedenom na Okresnom
súde v X. Ľ. pod číslom XC/XX/XXXX týkajúcom sa uloženia povinnosti žalovaným U. T. a jeho manželke

Y. T. zdržať sa konania, ktorým by porušili Zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX
registrovaná v katastri nehnuteľnosti pod číslom Q. XXX/XXXX-XXXX, nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku.

V rámci listinných dôkazov boli na hlavnom pojednávaní oboznámené uznesenia Okresného súdu

X. Ľ. číslo konania XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, číslo konania XC/XX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, číslo konania XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie Krajského súdu v
Prešove číslo konania XXI. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu X. Ľ.
číslo konania XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z oboznámených uznesení Okresného súduX. Ľ. a rozsudku Okresného súd X. Ľ. súd zistil, že na Okresnom súde X. Ľ. pod spisovou značkou
XC/XX/XXXX sa viedlo sporové súdne konanie, kde na strane žalovaných vystupovali obžalovaní U.
T. Y. Y. T., bytom U. XXX. Predmetom súdneho konania bolo (na základe podanej civilnej žaloby)

rozhodovanie o povinnosti trpieť a zdržať sa konania v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena
zo dňa XX.XX.XXXX. Sporové konanie vo veci XC/XX/XXXX pojednávala a rozhodla sudkyňa P.. T. P.
(poškodená). Rozsudkom Okresného súdu X. Ľ. číslo konania XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatným dňa XX.XX.XXXX a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove číslo konania XXCo/ XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd uložil obžalovaným,

ako žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť trpieť a zdržať sa konania, ktorým by porušili Zmluvu o zriadení
vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX. Samostatným výrokom uložil obžalovaným povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť žalobkyni v 2. rade trovy súdneho konania.

Z oboznámených odpisov registra trestov súd zistil, že obaja obžalovaní majú jeden záznam v registri
trestov. Rozsudkom Okresného súdu X. Ľ.J. spisová značka XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

právoplatným dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove spisová značka XTo/
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovanému U. T. uložený podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do XX.XX.XXXX, obžalovanej Y. T. bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok
do XX.XX.XXXX. Obaja obžalovaní sa osvedčili dňa XX.XX.XXXX a hľadí sa na nich akoby neboli

odsúdení.ZvýpisuzÚstrednejevidenciepriestupkovMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyazvýpisu
z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný U. T. bol postihnutý
iba raz za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obžalovaná Y. T.Á. nemá žiaden
záznam pre priestupok. V charakteristike vypracovanej Obcou U.O. boli obžalovaní hodnotení kladne.
Na verejnosti sa obžalovaní správajú slušne, v obci sa na ich správanie nikto nesťažoval. Správanie

obžalovaných nebolo prejednávané priestupkovou komisiou, ani komisiou verejného poriadku. Z
výpisu z databázy súdov súd zistil, že voči obžalovaným sa doposiaľ viedli len dve trestné konania.
V súčasnosti sa vedie voči obžalovaným len predmetné trestné konanie XT/XX/XXXX. Vo výpise
generálnej prokuratúry majú obžalovaní taktiež po dva záznamy, pričom v oboch prípadoch bola podaná
obžaloba na súd. Posledný záznam o trestnom stíhaní sa týka predmetnej trestnej veci XT/XX/XXXX.

So správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaní U. T. Y. Y. T. sú invalidní dôchodcovia.

Po vykonaní všetkých dôkazov súd v zmysle § 272 odsek 2 Trestného konania vyzval strany konania,
či majú návrhy na doplnenie dokazovania. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora ani
obžalovaných neboli.

Po vyhlásení dokazovania za skončené súd udelil slovo na záverečné reči.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovaných uznať za vinných v zmysle obžaloby a obom
obžalovaným uložiť podmienečné tresty odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so skúšobnou dobou

dva roky.

Obžalovaní v záverečných rečiach apelovali na svoju nevinu a vyslovili tvrdenie, že oni sú tí poškodení,
pričom poukazovali na procesný postup poškodenej v civilnom sporovom konaní.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, ktorého sa mali dopustiť obžalovaní,
nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých
okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaných dôkazov, hodnotených jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, a po
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu dospel súd k záveru o oslobodení obžalovaných U.Á.A.
T. Y. Y. T. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov.

V rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaní svojím konaním naplnili všetky

(formálne) znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno c/
Trestného zákona a prečinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona.Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Tieto znaky
musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Tieto znaky sú nevyhnutné, rovnocenné a

obligatórne, teda povinné. Pri absencii, čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu, nepôjde o trestný čin.

Pri posudzovaní viny obžalovaných z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona
sa súd zaoberal otázkou, či možno preukázať, že obžalovaní z hľadiska subjektívnej stránky trestného

činu chceli alebo si boli vedomí, že obviňujú inú osobu nepravdivo a boli s tým uzrozumení a súčasne
chceli alebo boli aspoň uzrozumení s tým, že v dôsledku ich obvinenia bude táto osoba trestne stíhaná.

Pri posudzovaní viny obžalovaných z prečinu ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno
c/ Trestného zákona sa súd zaoberal otázkou, či subjektívna stránka trestného činu, t. j. úmyselné
zavinenie, pokrýva všetky zákonné znaky tohto prečinu a to najmä pokiaľ ide o vedomostnú zložku

úmyselného zavinenia.

K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že konal
tak ako konať chcel), ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným
zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci nebolo jednoznačne preukázané, aby obžalovaní
vedome a lživo obvinili poškodenú zo spáchania trestného činu. Obžalovaní nevedeli, že nimi
prezentované údaje, resp. údaj o úplatkárstve, o korupcii, zneužití právomoci verejného činiteľa, je
nepravdivý, ale práve naopak, boli presvedčení o tom (a stále presvedčení sú), že je pravdivý, čo vyplýva

z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní, a preto u nich absentuje vedomostná zložka úmyselného
zavinenia.

Skutočnosť,žeobžalovanýmirozširovanéúdajevjednotlivýchpodaniaadresovanýmrôznyminštitúciám
od roku 2013 až do roku 2018 boli nepravdivé (čo konštatovali vo svojich rozhodnutiach aj orgány

činné v trestnom konaní), neoverené a taktiež hanlivé a súčasne spôsobilé privodiť značné ohrozenie
vážnosti poškodenej ako napadanej osoby, charakterizuje objektívnu stránku trestného činu ohovárania,
ale sama o seba nevypovedá nič o tom, či o povahe uvedených údajov (tvrdení) obžalovaní vedeli a či
boli uzrozumení s následkom, ktorý ich šírením mohli vyvolať.

Súd skúmal aj motív obžalovaných, t. j. určitú pohnútku páchateľov spáchať trestný čin. Preto sa súd
zaoberal okolnosťami, za ktorých bol spáchaný skutok (trestný čin), okolnosťami, ktoré nasledovali po
tejto udalosti, správaním obžalovaných a zohľadnil povahu oznamovaného nepravdivého údaja, miesto,
čas a spôsob, za akých boli nepravdivé údaje oznámené a možnosti rozšírenia nepravdivých informácii
o poškodenej.

V trestnom konaní nebol preukázaný motív a úmysel obžalovaných poškodiť poškodenú práve tým,
že sa voči nej bude viesť trestné stíhanie. Podľa toho, čo vnímali obžalovaní, tak ich snahou nebolo
poškodenú poškodiť, ale privodiť nápravu, vyjadriť nespokojnosť (podať opravný prostriedok) so súdnym
konaním a rozhodnutím v civilnej sporovej veci, v ktorej vystupovali obžalovaní na strane žalovaných a

v konaní neboli úspešní. Namiesto vecného ako aj osobného vysporiadania sa s určitým problémom,
pričom u obžalovaných týmto problémom bolo konanie a rozhodnutie v civilnej sporovej veci XC/XX/
XXXX, zvolili obžalovaní v rámci slobody prejavu a práva na jeho verejnú prezentáciu hanobiacu kritiku
poškodenej spočívajúcu v urážaní poškodenej formou podaní na rôzne inštitúcie.

Súd zdôrazňuje, že stupeň prípustnej kritiky sa v zásade mení podľa typu jej adresáta, pričom tzv.
osoby verejného záujmu, ku ktorým možno radiť aj sudcu, musia akceptovať väčšiu mieru verejnej
kritiky než ostatní občania. Takéto osoby môžu byť pre ich činnosť, postavenie či zamestnanie verejne
posudzované, pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o
kritiku dovolenú (nález ÚS SR sp. zn. II ÚS 326/09 zo dňa 04.03.2010, R 11/2010), aj keď nie absolútnu.

Vdanejvecisúdprihliadolajnazásaduuplatneniatrestnéhoprávaakoprostriedku„ultimaratio“,teda,že
trestné právo ako súbor právnych noriem má nastupovať najmä v tých prípadoch, kde dotknuté právnevzťahy nie je možné regulovať prostredníctvom iných právnych odvetví respektíve pokiaľ tieto zlyhali
(minuli sa účinku).

Osobám verejného záujmu je v rámci problematiky neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv
(urážka na cti) primárne poskytovaná ochrana civilnými - občianskymi súdmi, nakoľko tieto sú výslovne
povolané na to, aby v súlade so zásadou uplatnenia trestného práva ako prostriedku „ultima ratio“
prejednávali spory z občianskoprávnych vzťahov, resp. súkromnoprávne spory.

Aj napriek hanlivej kritike a útokov zo strany obžalovaných mala byť poškodená ako osoba verejného
záujmu zdržanlivejšia, čo do použitia právnych prostriedkov ochrany svojich osobnostných práv. Na
ochranu svojej osobnosti mohla prednostne zvoliť podanie civilnej žaloby na súd.

Preto súd rozhodol spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovaných oslobodil
spod obžaloby.

Pokiaľ sa jedná o náhradu škody, tak súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným
činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.