Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Natália Slivenská

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12T/26/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122011073
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122011073.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému V. I., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Trnave dňa 04. 10. 2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. M a M. c k ý , nar. XX. XX. XXXX v Trnave, trvale bytom U., J. G.
U. XXXX/3,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 15. 06. 2021 v čase okolo 10.18 hod. v meste Trnava na ulici Strojárenská č. 5, v priestoroch areálu
spoločnosti BOGE Elastmetall Slovakia, a. s., na pracovisku pred výrobnou halou Trnava 2.2, logistika
výstup brána č. 4, viedol ako vodič vysokozdvižný vozík značky Jungheinrich EFG 213-320, pričom
pri cúvaní nevenoval osobitnú pozornosť prevádzkovému prostrediu vrátane iných osôb a blízkym
pevným alebo pohyblivým objektom a nedbal na bezpečnosť osôb, následne prešiel zadnou časťou
vysokozdvižného vozíka zn. Jungheinrich EFG 213-320 po ľavej nohe tam stojaceho poškodeného I.
R., ktorý v dôsledku toho utrpel otvorenú zlomeninu oboch kostí ľavého dolného predkolenia (hornej
kosti a ihnice), pričom zlomenina holennej kosti roztrhla mäkké tkanivá a spôsobila ranu o veľkosti 2
cm a taktiež utrpel ťažké pomliaždenie chrbtovej strany ľavej nohy a palca ľavej nohy so zlomeninou
dolného článku palca, následkom čoho bol poškodený od dňa XX. 06. 2021 až do dňa 12. 07. 2021
plne odkázaný na pomoc druhej osoby, pripútaný na lôžku a následne obmedzený v pohybe, nemohol
sa postaviť na ľavú dolnú končatinu, chodil za pomoci bariel, bol obmedzený v hygiene tela, nemohol
vykonávať domáce práce s dobou liečenia v rozsahu približne šiestich mesiacov, pričom obžalovaný
svojím konaním porušil ustanovenie § 39 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce a ustanovenie
§ 12 ods. 2 písm. a) Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, spáchal čin závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36
písm. j), písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:
- Sociálnu poisťovňu - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484,
- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874,
- I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. Y., X. XXXX/X,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20. 05. 2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu
na obvineného V. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na skutkovom a právnom základe bližšie tam
špecifikovanom.

Súd na prejednanie veci nariadil hlavné pojednávanie, ktoré so súhlasom obžalovaného a prokurátora
vykonal v neprítomnosti poškodených Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., a Sociálnej poisťovne,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava, po prednesení nároku poškodeného
Martina Holuba na náhradu škody a po oboznámení nároku neprítomných poškodených na náhradu
škody bol obžalovaný Igor Martinický poučený o tom, že môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, a zároveň bol poučený o ďalšom postupe a následkoch
vyhlásenia podľa § 257 ods. 4 až 8 Trestného poriadku.

Obžalovaný V. I. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa ustanovenia §
333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom na všetky
súdom položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Následne
prokurátor a I. R. navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil
zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky
tohto trestného činu, keď na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal
žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo
len k výroku o treste a náhrade škody.

Po prijatí vyhlásenia súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného,
znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov, t. j. vyčíslenia nákladov, potvrdenia o výške
vyplatených dávok, lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, odpisu registra
trestov a lustrácií z generálnej prokuratúry a z databázy súdov.

Obžalovaný v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o výroku o treste a o náhrade škody na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v spoločnosti BOGE Slovakia je zamestnaný asi od roku 2020. Oprávnenie
na vedenie vysokozdvižného vozíka mal už v roku 2012, kedy jazdil 3 roky, potom išiel pracovať do
kancelárie a prepadlo mu, opätovne ho obnovil v roku 2020. V spoločnosti BOGE pracuje ako skladník,

pri výkone práce využíva vysokozdvižný vozík, a to počas 7 hodín z pracovnej doby. V čase nehody
priestor na nakladanie a vykladanie tovaru označený nebol, ale cudzie osoby ani vodiči kamiónov sa tam
nemôžu pohybovať. Myslí si, že v čase nehody tam poškodený I. R. čakal na vodiča vysokozdvižného
vozíka, kým vyloží materiál. Poškodený I. R. sa zdržiaval na mieste pohybu vysokozdvižných vozíkov.
Poškodený nemal v čase nehody oblečenú reflexnú vestu. Pri cúvaní vysokozdvižný vozík pípal, svietil
nabielo a namodro a tým, že poškodený I. R. bol otočený chrbtom, svetlo nevidel. Žije v spoločnej
domácnosti so ženou a dvomi malými deťmi, sú odkázaní na jeho príjem. Manželka pracuje na vysokej
škole a jej príjem je 700 Eur, v súčasnosti je na materskej dovolenke.

Postupom podľa § 268 ods. 1 Trestného poriadku súd so súhlasom procesných strán prečítal znalecký
posudok č. 09/2021 znalca v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo,
Ing. Ivana Zachara, za súčasného oboznámenia uznesenia o pribratí znalca postupom podľa § 269
Trestného poriadku, pričom z jeho záverov vyplynulo, že pri vedení vysokozdvižného vozíka neboli
dodržané všetky pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vodič neobsluhoval motorový vozík
v zmysle predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bez ohrozenia bezpečnosti
osôb a nevenoval pozornosť prevádzkovému prostrediu, vrátane iných osôb, a pravdepodobne
nevidel poškodeného a zachytil ho zadnou časťou vysokozdvižného vozíka. Zamestnávateľ nevykonal
organizačné opatrenia, aby do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným
pohonom nevchádzali zamestnanci. Ak prácu možno vykonať len tak, že sa zamestnanci nachádzajú
v pracovnom priestore mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom, musel zamestnávateľ
vykonať vhodné opatrenia, aby sa predišlo ich zraneniu mobilným pracovným prostriedkom. Poškodený
v čase pracovného úrazu sa nepresvedčil, či mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo od dopravného
prostriedku a nevenoval pozornosť dianiu v hale, hlavne na pohyb dopravných prostriedkov.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný V. I. nebol doposiaľ súdne trestaný, rovnako z lustrácie
v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný nebol ani priestupkovo
riešený.

Z lustrácie z generálnej prokuratúry ako aj z lustrácie z databázy súdov vyplýva, že voči obžalovanému
nie je v súčasnosti vedené ďalšie trestné stíhanie.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Rovnako súd kládol dôraz na to, aby trest postihol iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného
zákona.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona).

Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona je nedbanlivostným trestným činom,
za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov, t.
j. ide o prečin.

U obžalovaného súd vzhliadol prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval, bez zistenia priťažujúcich okolností.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona,
dospel súd k záveru, že u obžalovaného vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností je potrebné
upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, preto súd ukladal trest v rámci
zákonne upravenej trestnej sadzby, teda v rozmedzí 1 rok - 3 roky 8 mesiacov.

Súd skúmal okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 50 ods. 1 Trestného
zákona a zistil, že v prejednávanom prípade nie je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Práve naopak, odôvodnené je uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody,
čo súd vyvodzuje najmä z okolností prípadu, keď je zrejmé, že významnú úlohu v konaní obžalovaného
zohral aj zamestnávateľ (ktorý neoznačil priestor pohybu vysokozdvižných vozíkov a neoznačil priestor
na nakladanie a vykladanie tovaru, v ktorom sa nachádzal aj poškodený I. R.) a poškodený I. R. (ktorý
podcenil hrozbu nebezpečenstva od dopravného prostriedku).

Vzhľadom na uvedené súd výkon uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, t. j. na dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24
mesiacov, keď takto určenú dĺžku skúšobnej doby považuje súd za primeranú okolnostiam, za ktorých
obžalovaný trestný čin spáchal. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je zákonný a primeraný,
nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti),
prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.

V tejto súvislosti súd považuje za dôležité poznamenať, že ustanovenie § 34 ods. 2 Trestného zákona
určuje zákonný mantinel výmery trestu podľa zákonných znakov konkrétneho trestného činu, avšak
o konkrétnej výmere trestu v rámci jeho primeranosti, ktorá bude zodpovedať všetkým zvláštnostiam
konkrétneho prípadu, rozhoduje súd.

Prokurátor navrhoval uložiť obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá s odôvodnením,
že obžalovaný nebol vo vedení vysokozdvižného vozíka žiadnym nováčikom, oprávnenie na takúto
činnosť mal vydané i v minulosti a skúsenosti s touto prácou mal v predchádzajúcom období približne
3 roky.

Súd sa ale s návrhom prokurátora nestotožnil a obžalovanému oproti trestnému rozkazu neuložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, a to s poukazom na postoj obžalovaného
na hlavnom pojednávaní a výsledky vykonaného dokazovania, keď uloženie tohto trestu by v danom
prípade bolo podľa názoru súdu demoralizujúce a nespravodlivé. Skutočnosť, že obžalovaný mal
skúsenosti s vedením vysokozdvižného vozíka už v minulosti, mu nemôže byť „na škodu“. V tejto
súvislosti súd upriamuje pozornosť na to, že po celú dobu, počas ktorej obžalovaný disponoval
oprávnením na vedenie vysokozdvižného vozíka, ale tiež od času spáchania skutku, t. j. 15. 06. 2021,
sa nedostal do rozporu so zákonom, o čom svedčia aj výsledky vykonaných a oboznámených lustrácií,
pričom obžalovaný doposiaľ vysokozdvižný vozík pri práci využíva väčšinu svojho pracovného času.

Ďalej je nesporné, že k predmetnému skutku, resp. k zraneniu poškodeného, došlo v príčinnej súvislosti
s porušením dôležitej povinnosti obžalovaného, ktorú zákon ukladá, a je špecifikovaná v skutkovej vete
rozsudku. V zmysle ustanovenia § 61 ods. 2 Trestného zákona súd môže uložiť trest zákazu činnosti na
jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, z čoho
vyplýva, že uloženie trestu zákazu činnosti je fakultatívne a súd jeho uloženie vždy prísne individuálne
zvažuje.

Účelom trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá je tiež dočasné vyradenie páchateľa trestného
činu z možnosť vykonávať túto činnosť. Poukazujúc na personálnosť a proporcionálnosť trestu, teda
s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
a na okolnosti prípadu, pri existencii spoluzavinenia zo strany zamestnávateľa i poškodeného, súd

nepovažoval za potrebné trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, resp. trest
zákazu činnosti viesť vysokozdvižné vozíky, obžalovanému uložiť, a to berúc do úvahy osobné a rodinné
pomery obžalovaného, ktorý žije v spoločnej domácnosti s dvomi maloletými deťmi a manželkou, ktorá je
v súčasnej dobe na materskej dovolenke, zohľadňujúc aktuálne neustále zvyšujúce sa životné náklady, aj
s prihliadnutím na to, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil ani len priestupku na úseku cestnej premávky
a v teraz súdenom prípade sa dopustil prvého porušenia predpisov. Obžalovaný využíva vysokozdvižný
vozík v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností a v prípade uloženia trestu zákazu činnosti
by prišiel o príjem, čím by ohrozil nielen seba, ale aj živobytie spolužijúcich osôb, ktoré sú výživou a
starostlivosťou odkázané na osobu obžalovaného, čo je jednoznačne v rozpore s ustanovením § 34
ods. 3 Trestného zákona.

Záujem na uložení trestu zákazu činnosti by neúmerne prevyšoval následky, ku ktorým by jeho uložením
došlo. Súd má za to, že zabrániť obžalovanému v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen
priamo, teda tým, že mu fyzicky znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením trestu zákazu
činnosti, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z jeho premenenia
a nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovanému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle
návrhu prokurátora predneseného na hlavnom pojednávaní v rámci záverečnej reči neuložil.

K výroku o náhrade škody súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s., vznikli v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenému I.ovi
R.ovi náklady v celkovej výške 5.074,13 Eur, rovnako tak z titulu vyplatených dávok nemocenského a
ošetrovného vznikla Sociálnej poisťovni škoda vo výške 999,20 Eur.

Obe poškodené spoločnosti si uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas, avšak vzhľadom na
vykonané dokazovanie, najmä závery znaleckého posudku Ing. Ivana Zachara, z ktorých nepochybne
vyplynula určitá miera zavinenia ako zo strany zamestnávateľa obžalovaného, tak aj zo strany
poškodeného, pričom v prípade osoby obžalovaného ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pri plnení
pracovných úloh, súd odkázal poškodené spoločnosti s nárokom na náhradu škody na civilný proces,
pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Čo sa týka nároku poškodeného I.a R.a na náhradu škody, súd k tomuto postupom podľa § 268 ods. 1
Trestného poriadku so súhlasom procesných strán prečítal znalecký posudok č. 50/2021 znalca v odbore
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, Doc. MUDr. Vladimíra Popelku, PhD., za súčasného
oboznámenia uznesenia o pribratí znalca postupom podľa § 269 Trestného poriadku, pričom z toho
vyplynulo, že bolestné poškodeného I.a R.a možno obodovať celkovým počtom 260 bodov, pričom
hodnota jedného bodu v čase úrazu bola 22,66 Eur.

Poškodený I. R. si však podľa názoru súdu nárok na náhradu škody neuplatnil riadne a včas v súlade
s ustanovením § 46 ods. 3 Trestného poriadku, to znamená, že do skončenia skráteného vyšetrovania
neuviedol, v akej výške si nárok na náhradu škody uplatňuje, z ktorého dôvodu súd rovnako odkázal
poškodeného I.a R.a s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými
v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.