Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/333/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816201575
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816201575.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: D.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, právne zastúpený: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom T., R. T. XXX,
proti žalovaným: 1/ DAKNA Námestovo, družstvo so sídlom Kliňanská cesta 970, Námestovo, právne
zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom T., I. XXX, 2/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.
k. 10C/63/2016-102 zo dňa 25. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v spore o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy rozhodol nasledovne:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému 1/ súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
III. Žalovanej 2/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka konštatoval
nasledovné skutkové a právne závery:

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právo dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti podlieha
premlčaniu. Premlčacia lehota je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané
prvýkrát.
V danom prípade je súd toho názoru, že premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka
začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu (v danom prípade 07.02.2013) a
to aj v prípade právnych úkonov, ktoré ku svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu

alebo registráciu štátnym notárstvom. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je teda
len administratívne zavŕšenie procesu prevodu vlastníckeho práva , ktorého základ spočíva práve v
uzatvorení právneho úkonu.
S poukazom na tieto skutočnosti preto súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobca mohol
domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy do 07.02.2016, kedy uplynula trojročná premlčacia lehota.
K otázke absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy súd uvádza, že žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy,

ktorou sa prevádzali vlastnícke práva na žalovaného 1/. Rovnako v čase uzatvárania kúpnej zmluvy
nebol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, keďže kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a 2/ bola
uzavretá 07.02.2013 a žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím V 1956/13 zo dňa 14.10.2013. Za určitých okolností sa môže určovacou
žalobou domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy aj osoba odlišná od zmluvných strán, avšak takáto tretia
osoba musí osvedčiť naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej hmotnoprávne postavenie

môže byť súdom judikovanou neplatnosťou predmetnej zmluvy priaznivo ovplyvnené.V danom prípade by sa však právne postavenie žalobcu aj v prípade vyslovenia absolútnej neplatnosti
nezmenilo, nakoľko by zotrval naďalej v právnom postavení spoluvlastníka.
Preto súd s poukazom na tieto skutočnosti zamietol žalobu v celom rozsahu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Vzhľadom na úspech žalovaného 1/, mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %
a keďže žalovaná 2/ sa k náhrade trov konania nevyjadrila, súd jej nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť v časti výrokov I. a II. a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Proti výroku III. rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorého žalovanej 2/ súd nárok na
náhradu trov konania nepriznáva, odvolanie nepodáva. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči

žalovaným v 1/ a 2/ rade. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že výrok I. napadnutého rozsudku nie
je určitý, pretože v ňom nie je uvedené, akú konkrétnu žalobu súd prvej inštancie zamietol. Vzhľadom
na nesprávnosť výroku I. napadnutého rozsudku je nesprávny aj výrok II. napadnutého rozsudku o
trovách rozsudku. Výrok II. napadnutého rozsudku je neurčitý, pretože v ňom nie je uvedené, voči ktorej
konkrétnej strane konania súd prvej inštancie priznal žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov

konania vo výške 100 %. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, ako
aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 222/2016 zo dňa 23.03.2017, v zmysle ktorého výrok
o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen, kto a
komu má zaplatiť náhradu trov, ale musí byť v ňom uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade

trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na čl. 2 ods. 1 - 3
CSP s tým, že Najvyšší súd SR je najvyššou súdnou autoritou v oblasti všeobecného súdnictva, a preto
jeho judikáty sú všetky slovenské súdy povinné rešpektovať vo svojej rozhodovacej činnosti. Súd prvej

inštancie bol preto povinný rešpektovať toto citované rozhodnutie a výrok rozhodnutia II. nie je v súlade
s ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP a s platnou súdnou judikatúrou.
Ďalej poukázal na to, že rozsudok okresného súdu nebol vyhlásený v mene Slovenskej republiky, čím
došlo k porušeniu ustanovenia § 219 ods. 1 veta prvá CSP.
Postupomsúduprvejinštancievpriebehukonaniadošlokporušeniu§181ods.2prváadruhávetaCSP,

v zmysle ktorého súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné
právne posúdenie veci. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a
obligatórne predbežné právne posúdenie veci sú kľúčovými inštitútmi na zrýchlenie civilného sporového
konania, ako aj prostriedkom na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Pritom musí ísť o

konkrétne poučenie a nie všeobecné podľa § 181 ods. 2 CSP. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa
25.01.2018aajzozvukovéhozáznamuztohtopojednávaniajezrejmé,žesúdprvejinštancieneposkytol
stranám konania poučenie podľa § 181 ods. 2 CSP, pre on ako žalobca nevedel, ktoré skutkové tvrdenia
súd prvej inštancie pokladá za sporné, ktoré pokladá za nesporné, ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré
dôkazy nevykoná. Súd prvej inštancie neoznámil stranám konania svoje predbežné právne posúdenie

veci. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie,
čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Súd prvej inštancie mu tým znemožnil predložiť
dôkazy na sporné skutočnosti a reagovať na predbežné právne posúdenie veci súdom. Za takéhoto
stavu veci ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie súdu prvej inštancie a postup súdu prvej inštancie v rozpore
s kogentným ustanovením § 181 ods. 2 CSP.

Uviedol, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol predčasne, bez dostatočného zistenia skutkového
stavu veci, pretože nevykonal ním navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Ním navrhnuté dôkazy nevykonal,
hoci ich vykonanie bolo potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a pre správne právne
posúdenie veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení tohto rozsudku vôbec nezaoberal týmito návrhmi

na vykonanie dokazovania, na pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 boli tieto návrhy na vykonanie
dokazovania bezdôvodne zamietnuté s výnimkou vyžiadania spisu Okresného úradu Námestovo - odbor
katastrálny č. V 390/13, o ktorom dôkaze súd vôbec nerozhodol. Navrhnutím týchto dôkazov realizoval
svoje zákonné právo. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí sícesúdu, ale súd nemôže návrhy účastníka konania na vykonanie dokazovania bezdôvodne prehliadať.
Súd prvej inštancie týmito návrhmi na vykonanie dokazovania nebol síce viazaná a navrhnuté dôkazy
nemusel vykonať, ale bolo povinnosťou súdu v odôvodnení tohto rozsudku presvedčivo odôvodniť,

prečo nevykonal ním navrhnuté dôkazy. V dôsledku nevykonania týchto dôkazov súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo sú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP.
V ďalšom poukázal na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 239/2012 zo dňa 13.08.2015 a uviedol, že v predmetnom konaní nie je sporné, že N.

Y., ktorý bol jeho právnym predchodcom, bol ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX k. ú. H., nositeľom predkupného práva. Išlo o predkupné právo vecnej povahy
vyplývajúce z § 140 OZ. Nesporným je to, že žalovaná v 2/ rade porušila predkupné právo N. Y., pretože
ho neoslovila písomnou ponukou. Žalovanému v 1/ rade je táto skutočnosť dobre známa, pretože ide
o družstvo, ktoré podniká v oblasti poľnohospodárstva a hospodárenia na pôde. Ing. I. I. je zároveň
predsedom Poľnohospodárskeho družstva v R., ktoré hospodári v katastri obcí R. a H. a ako obyvateľ

obce R. dobre pozná žalovanú v 2/ rade. V dôsledku porušenia predkupného práva žalovanou v 2/ rade
vzniklo N. Y. právo domáhať sa určenia neplatnosti žalovanej kúpnej zmluvy. On ako žalobca sa stal
právnym nástupcom N. Y. a vstúpil do jeho práv v rozsahu nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu.
Na neho prešlo aj oprávnenie domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že
má aktívnu legitimáciu domáhať sa určenia neplatnosti žalovanej kúpnej zmluvy, má teda tzv. naliehavý

právny záujem na podanej žalobe podľa § 80 písm. c/ OSP a podľa § 137 písm. c/ CSP domáhať
sa určenia relatívnej neplatnosti a absolútnej neplatnosti žalovanej kúpnej zmluvy. Právny názor súdu
uvedený v bode 17 odôvodnenia tohto rozsudku je nesprávny, pretože je v rozpore s platnou súdnou
judikatúrou.
Rozsudok súdu prvej inštancie nie je odôvodnený podľa § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti poukázal na

nálezy Ústavného súdu SR a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Napadnutý rozsudok je tzv.
popisný rozsudok. Súd prvej inštancie si z vykonaných dôkazov a listinných dokladov vybral iba to, čo
mu vyhovovalo do vytvorenej konštrukcie a nevyhovujúcimi tvrdeniami a dôkazmi sa vôbec nezaoberal
a nevysporiadal sa s nimi.
Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne, keďže je v rozpore s platnou súdnou

judikatúrou, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Tým, že súd prvej inštancie riadne
neodôvodnil tento napadnutý rozsudok, odňal mu právo konať pred súdom a porušil jeho právo na
spravodlivý súdny proces, čo je podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP dôvodom na zrušenie rozsudku
odvolacím súdom.
V ďalšom poukázal na ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že žalovaná kúpna zmluva

je absolútne neplatnou kúpnou zmluvou. Kúpna zmluva nie je vlastnoručne podpísaná žalovanou v 2/
rade, namiesto nej ju podpísala iná osoba. Na túto skutočnosť žiadal vypočuť U. H., ktorá je dcérou
žalovanej v 2/ rade a matrikárku obce B. C., kde mal byť údajne overený podpis žalovanej v 2/ rade na
kúpnej zmluve. Žalovaná v 2/ rade v roku 2013 nebola plne spôsobilá na právne úkony a naviac bola
slepá, nevie čítať a písať. Tieto skutočnosti sú dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy. Žalovaná kúpna

zmluva mala byť uzavretá vo forme notárskej zápisnice alebo s opatrovníkom žalovanej v 2/ rade. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR.
Pokiaľ ide o právny názor súdu uvedený v bode 18 odôvodnenia rozsudku, tento je nesprávny. Jeho
právne postavenie by sa po určení neplatnosti žalovanej kúpnej zmluvy zmenilo, keďže by podľa §
140 OZ získal právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2/ rade. Tým by sa zvýšila výška jeho

spoluvlastníckeho podielu, zmenilo by sa aj právne postavenie žalovaného v 1/ rade, ktorý by prestal byť
spoluvlastníkom a nemal by právo vykúpiť ani časť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2/ rade. Okrem
toho uviedol, že počas trvania tohto konania bude žalovaný v 1/ rade poberať dotácie na nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom žalovanej kúpnej zmluvy.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 1/ rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu odvolanie žalobcu podľa
§ 385 písm. a/ CSP ako oneskorene podané odmietnuť. Pokiaľ súd odvolanie žalobcu neodmietne,
potom navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Žalovaný v 1/ rade nepovažuje odvolacie dôvody za dôvodné. Poukázal na skutočnosť, že žalobca

napadol kúpnu zmluvu medzi žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade z dôvodu relatívnej neplatnosti
pre nedodržanie postupu predávajúcej - žalovanej v 2/ rade voči nemu ako spoluvlastníkovi, t.j.
ponuky predkupného práva. Po zistení na základe vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, že žaloba bola
podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, žalobca zmenil právny dôvod a účelovo tvrdil, žekúpna zmluva uzavretá dňa 07.02.2013 medzi žalovanou v 2/ rade ako predávajúcou a žalovaným
v 1/ rade ako kupujúcim je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný v 1/ rade považuje napadnutú
kúpnu zmluvu za platný právny úkon spĺňajúci všetky zákonom predpísané náležitosti a je podpísaná

predávajúcou. Tvrdenie žalobcu o „údajnej slepote a že nevie čítať a písať“, je nepravda, považuje
za povážlivé tvrdenie žalobcu na adresu matrikárok a výkonu ich práce na matričných úradoch, z
ktorého výroku je možné odvodiť, že matrikári nerešpektujú platné právne predpisy týkajúce sa výkonu
ich práce. Pre toto tvrdenie žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jednak žalovaný v rade 1/ má za
to, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti napadnutej kúpnej

zmluvy a na vyslovení neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy nemá žalobca ani aktívnu legitimáciu,
pretože nie je jej účastníkom. Prípadným rozhodnutím súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej žalobca
nebol ani účastníkom, sa postavenie žalobcu žiadnym spôsobom nezmení. Žalobca je podielovým
spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. H. a ostane ním aj
na základe napadnutého rozsudku. Výška jeho spoluvlastníckeho podielu nie je žiadnym spôsobom
rozsudkom súdu dotknutá, ani by sa nijako rozhodnutím súdu, ktorým by súd vyslovil neplatnosť kúpnej

zmluvy, nezmenila. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že jeho právne postavenie by sa zmenilo, pretože by
mal právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel od žalovanej v 2/ rade, je čisto hypotetické. Žalovaná v 2/ rade
vôbec nemusí svoj podiel predávať a keďže sa jedná o poľnohospodársku pôdu, voľnému prevodu v
súčasnosti bráni zákon č. 140/2014 Z.z..
Uviedol, že základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosti je, že žalobca má

na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v
konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať, teda musí byť preukázaný
nielen v čase začatia konania, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou
v jej merite. Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ OSP považuje súdna prax (žalobcami v

prejednávanej veci podanú) žalobu o určení neplatnosti právneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22.09.2010 sp. zn. 4Cdo 56/2009). S poukazom na uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR,
vykonané dokazovanie, žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
napadnutej kúpnej zmluvy.
Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu,

rozhodol správne, keď žalobu zamietol, svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne odôvodnil.

4. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal žalobca
vyjadrenie - repliku. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie bolo podané včas, t.j. v zákonnej 15-
dňovej lehote odo dňa doručenia tohto rozsudku. Rozsudok bol advokátovi doručený dňa 09.03.2018.

Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania mala uplynúť dňa 24.03.2018. Vzhľadom na skutočnosť,
že dňa 24.03.2018 a 25.03.2018 boli sobota a nedeľa, došlo podľa § 121 ods. 4 CSP k predĺženiu
lehoty na podanie odvolania na pondelok dňa 26.03.2018. Dňa 26.03.2018 v čase 23:23 hod. emailom
z emailovej adresy advokáta na emailovú adresu Okresného súdu Námestovo doručil odvolanie zo
dňa 26.03.2018. Zároveň poukázal na ustanovenie § 125 ods. 1, 2 CSP a rozhodnutia R 18/2008, R

23/1994 a rozhodnutia publikované v časopise zo súdnej praxe č. 3/1996, nález Ústavného súdu ČR,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži 3/2012 zo dňa 13.06.2012, sp. zn. 6Cdo 147/2013 zo dňa
28.05.2013 a sp. zn. 2Obdo 12/2016 zo dňa 31.01.2017. Jeho odvolanie bolo podané včas, pretože bolo
doručené súdu prvej inštancie emailom v posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
Dňa 03.04.2018 na podateľni Okresného súdu Námestovo osobne podal 4 rovnopisy odvolania zo dňa

26.03.2018 spolu s prílohami. To znamená, že emailové odvolanie zo dňa 26.03.2018 bolo včas a riadne
doplnené predložením jeho originálu dňa 03.04.2018, teda nie sú dané dôvody na odmietnutie jeho
odvolania odvolacím súdom podľa § 385 písm. a/ CSP. Odmietnutím odvolania by mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom a bolo by porušené jeho právo na spravodlivý proces.
Uviedol, že žalovaný v 1/ rade sa vo svojom vyjadrení nevyjadril k prevažnej väčšine jeho odvolacích

dôvodov a nespochybnil ich pravdivosť. Žalovaný v 1/ rade nehospodári v katastrálnom území H., ako
to tvrdí vo svojom vyjadrení. V katastrálnom území H. hospodári Poľnohospodárske družstvo v R.,
ktorého predsedom predstavenstva je Ing. I. I.. Ide o tú istú osobu, ktorá je predsedom predstavenstva
žalovaného v 1/ rade. V katastrálnom území H. v súčasnosti hospodári cca 15 farmárov, ktorí majú spory
a nezhody s Poľnohospodárskym družstvom v R., ktoré podobne ako žalovaný v 1/ rade nerešpektuje

výpovede z nájmu poľnohospodárskej pôdy a nechce im vydávať pozemky a ani náhradné pozemky, a
to z dôvodu poberania dotácie na poľnohospodársku pôdu. Pre potrebu odvolacieho konania predložil
fotokópiu osvedčenia o jeho zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka ku dňu 30.08.2013
afotokópiuregistrafarmyč.140495zodňa05.12.2014prejehoosobu.Zákonč.140/2014Z.z.sanetýkatohto konania, tento zákon nadobudol účinnosť až po uzavretí a odvkladovaní kúpnej zmluvy, ktorej
neplatnosti sa dovoláva v tomto konaní. Trvá na svojich odvolacích námietkach o tom, že napadnutý
rozsudok nie je vecne správny. súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre

rozhodnutie vo veci. Opakovaným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho
právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie si od Okresného úradu Námestovo - odbor
katastrálny nevyžiadal spis č. V 390/13 o kúpnej zmluve, ktorej neplatnosti sa dovoláva a uspokojil
sa so zmluvou predloženou žalovaný v 1/ rade. Za takéhoto stavu veci nie je možné hodnoverne
zistiť, v ktorý deň bola táto kúpna zmluva uzavretá a v ktorý deň bol povolený vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto nemohol riadne posúdiť námietku premlčania
relatívnej neplatnosti tejto zmluvy vznesenú žalovaným v 1/ rade. V priebehu tohto konania vzniesol
námietku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie bol ex offo povinný zaoberať sa ním
prednesenými dôvodmi absolútnej neplatnosti tejto zmluvy. súd prvej inštancie bezdôvodne nevykonal
žiadne dokazovanie na preverenie týchto skutočností. Jeho návrhy na vykonanie dokazovania boli na
pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 zamietnuté procesne nesprávnym spôsobom. Žalovaná v 2/

rade vlastnoručne nepodpísala túto kúpnu zmluvu a v čase jej podpisovania nebola plne spôsobilá na
právne úkony. Bola slepá, nevie čítať a písať. Má naliehavý právny záujem domáhať sa určenia relatívnej
neplatnosti a absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 80 písm. c/ OSP a podľa §137 písm. c/ CSP.
Žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu nebráni mu nebráni v priebehu konania
rozširovať dôvody neplatnosti zmluvy. Žaloba v tejto veci bola podaná 05.04.2016, t. j. za účinnosti OSP,

a preto neplatí koncentračná zásada.

5. K replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného
súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 1/ rade - dupliku. Uvádzal, že zotrváva na svojich tvrdeniach
uvedených k vyjadreniu k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že žalobca

napadol neplatnosť kúpnej zmluvy svojou žalobou, ktorú právne zdôvodnil porušením jeho zákonného
predkupného práva po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Až na námietku premlčania žalovaného v 1/
rade žalobca na pojednávaní dňa 25.01.2018 napadol kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný úkon. Trval
na svojom stanovisku, že u žalobcu ako osoby, ktorá nebola účastníkom napadnutej kúpnej zmluvy, nie
je daný naliehavý právny záujem na vyslovení jej neplatnosti. Postavenie žalobcu ako spoluvlastníka

k sporným nehnuteľnostiam by sa vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy nezmenilo. Naďalej by ostal
spoluvlastníkom v podiele, ako je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. H.. Podľa jeho názoru
je bezpredmetné, že žalobca je samostatne hospodáriacim roľníkom. Táto skutočnosť sama o sebe
nezakladá povinnosť pôvodnej vlastníčky prevedeného spoluvlastníckeho podielu v prípade vyslovenia
neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy previesť na žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel. Trvá na tom,

že kúpna zmluva netrpí ani žalobcom napádanou vadou. Predávajúca a žalovaná v 2/ rade v čase
podpísaniakúpnejzmluvybolaplnespôsobilánaprávneúkony,ktorúskutočnosťpotvrdzujeajto,žesvoj
podpis na kúpnej zmluve úradne osvedčila. Námietky žalobcu týkajúce sa nevykonania ďalších dôkazov
nepovažujezadôvodné.Mázato,žesúdprvejinštanciesprávnezhodnotildôkaznúsituáciu,nespornosť
uplynutia premlčacej doby pre uplatnenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a zaujal správny právny

názor, čo sa týka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na vyslovení absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy.

6. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení opätovne uviedol skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a
vyjadrení s tým, že dodal z opatrnosti, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, čo sa

preukáže pri výsluchu žalovanej v 2/ rade a pri výsluchu U. H..

7. Žalovaný v 1/ rade vo svojom ďalšom vyjadrení v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach a
prednesoch v uvedenej právnej veci pred súdom prvej inštancie, ako aj na vyjadreniach na základe
podaného odvolania zo strany žalobcu.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ustanovením § 391 ods.
1 CSP:7. V zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. V zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,
zastaviť konanie, alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou včasnosti podaného odvolania zo strany žalobcu. Zo
spisového materiálu vyplýva, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu bolo podané dňa 26.03.2018
o 23:23 hod.. Odosielateľom bol právny zástupca žalobcu a adresátom podateľňa Okresného súdu
Námestovo. Rozsudok okresného súdu bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.03.2018.
Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúci deň po doručení rozsudku

okresného súdu, t.j. dňa 10.03.2018 a uplynula dňa 24.03.2018 (sobota). V zmysle ustanovenia § 121
ods. 4 CSP došlo k predĺženiu lehoty na podanie odvolania, a teda najbližším pracovným dňom na
podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu bol deň 26.03.2018 (pondelok). Z uvedeného vyplýva,
že odvolanie proti rozsudku okresného súdu bolo podané včas, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote odo
dňa doručenia rozsudku. Právny zástupca žalobcu v súlade s ustanovením § 125 ods. 1 CSP, keďže

odvolanie bolo doručované emailovou poštou, dodatočne doručil súdu odvolanie v listinnej podobe v
lehote 10 dní.

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, príslušného spisového materiálu a podaní strán sporu v
rámci odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v predmetnom spore rozhodol

predčasne a zo strany okresného súdu došlo k viacerým procesným pochybeniam, na ktoré poukázal
v odvolaní právny zástupca žalobcu. Procesné pochybenia okresného súdu spočívali predovšetkým v
nevyhlásení rozsudku v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku.
Ďalšie procesné pochybenie okresného súdu bolo v neaplikovaní ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého mal okresný súd určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami

sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.
Tiež uvedie predbežné právne posúdenie veci. Výrok rozsudku okresného súdu napadnutého odvolaním
je neurčitý, pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.03.2017 sp. zn. 6Cdo 222/2016.

11. Okrem vyššie uvedených procesných pochybení odvolací súd konštatuje, že okresný súd v
predmetnom spore rozhodol predčasne bez dostatočného zistenia skutkového stavu. Nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, predovšetkým sa neoboznámil so spisom Okresného
úradu Námestovo - odbor katastrálny č. V 390/2013 za účelom preukázania uplynutia premlčacej lehoty
na podanie návrhu o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

12. Rozsudok okresného súdu nespĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil skutkové

tvrdenie a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé, to znamená, že rozhodnutie okresného súdu má byť odôvodnené a
presvedčivé. V prípade nesplnenia uvedenej požiadavky dochádza k porušeniu práva strán sporu na

spravodlivý súdny proces.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd uznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, ako aj v súvisiacom
výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.15. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovania výsluchom strán sporu,
prípadne svedkov podľa uváženia, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe
vykonaného dokazovania vyhodnotiť skutkový stav, ktorý právne posúdi. Rozhodnutie vo veci odôvodní

v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)