Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kohútová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/298/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206219653
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7206219653.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Jozefa Vancu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: G. F., nar. XX.X.XXXX, G. XXXX/X,
XXX XX M., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, 040 01 Košice, o
vymoženie 568,28 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 1227/2006, o odvolaní povinnej proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 48Er/2026/2006-21 zo dňa 13.6.2013, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie v II. výroku.
II. V r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní povinnej proti I. výroku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že
- návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol
- návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.6.2006
domáhal u súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného
rozkazu Okresného súdu Košice II., sp. zn. 36Rob/654/2005 zo dňa 3.2.2006. Okresný súd Košice II.
dňa 9.8.2006 pod č. 5803 023540* vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi poverenie
na vykonanie exekúcie podľa podaného návrhu. Podaním zo dňa 25.1.2013 povinná navrhla exekúciu
zastaviť a navrhla aj odklad exekúcie z dôvodu, že v predmetnej zmluve o úvere chýba údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, preto sa podľa nej považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov, preto je podľa nej plnenie oprávnenému bez právneho dôvodu a ide podľa nej o bezdôvodné
obohatenie. Povinná zároveň namietala výšku úroku z omeškania, ktorá je podľa nej absolútne
neplatná. Povinná tiež namietala obsah notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, ktorá podľa
nej nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia
povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiaden dlh neexistoval a uznať
možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ten, ktorý vznikne v budúcnosti. Povinná podaním doručeným
súdu dňa 25.1.2013 podala aj návrh na odklad exekúcie, kým súd právoplatne nerozhodne o zastavení
predmetnej exekúcie. Oprávnený sa k predmetnému návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zistil, že povinná v
návrhu na zastavenie exekúcie uvádzala iba skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
Uviedol, že exekučné konanie je konanie vykonávacie, v ktorom už súd neskúma skutkové okolnosti
relevantné pre vydanie exekučného titulu. Týmito skutočnosťami sa povinná mohla brániť podanímodporu proti predmetnému platobnému rozkazu. Povinná nepreukázala úhradu predmetného dlhu
oprávnenému. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje
o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Na tieto skutočnosti súd nemôže
prihliadať. Pre povolenie odkladu exekúcie v tejto veci nie sú splnené zákonné podmienky. Exekučný
titul je právoplatný a vykonateľný a je z neho nepochybne zrejmé, kto a komu má plniť a preto súd prvej
inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a keďže nemožno očakávať, že exekúcia
bude zastavená, aj návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote vo výrokoch I., II. odvolanie povinná podľa §
205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ v spojení s § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že povinná doručila súdu návrh na odklad a
zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že zmluva, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov má charakter spotrebiteľskej zmluvy, v zmluve absentoval údaj o RPMN, výška úrokov z
omeškania bola neplatná a povinná namietala notársku zápisnicu o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase
dlžníka s exekúciou. V exekučnom konaní je exekučný súd povinný už pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo (z úradnej
povinnosti) posúdiť exekučný titul. Poukázala na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka na uznanie
dlhu v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku
a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Povinná na podporu svojich tvrdení poukázala na
viaceré rozhodnutia súdov SR, na uznesenie ÚS SR - IV. ÚS 183/2011-16 z 16.5.2011 a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.1.2007. Mala za to, že notárska zápisnica ako
exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie
súsplnenépodmienkynavedenieexekúcie.Akniesúsplnenézákonnépodmienkynavedenieexekúcie,
súd exekúciu zastaví. V takomto prípade už nie je dôvod na vydávanie akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré
smerujú k výkonu exekúcie. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41
Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonatel'né a ktoré ukladá
určitú povinnosť. Uviedla, že súd môže skúmat' exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v
každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú
splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonatel'nosti môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania vo výške 46,03 eur.
4. Súdny exekútor sa k odvolaniu povinnej nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 8.8.2013.
5. Oprávnený vo vyjadrení sa k odvolaniu povinnej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom povinnej a
navrhol jej podanie v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na Zákon o spotrebiteľských úveroch, na
smernicu rady č. 93/13/EHS, na neprimerané úroky - ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a
vyjadril svoj názor k notárskej zápisnici ako exekučného titulu, na preskúmanie formálnej a materiálnej
vykonateľnosti.
6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie povinnej čiastočne
nie je dôvodné v II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.10. K odvolaniu povinnej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie
zamietol, odvolací súd udáva:
11. V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 15.6.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Povinná doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie a
odklad exekúcie dňa 25.1.2013 z dôvodu, že v predmetnej zmluve o úvere chýbal údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, a poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, preto
je plnenie oprávnenému bez právneho dôvodu a ide o bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie
návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie nevyhovel.
12. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po
začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že
exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14. Povinná svojimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými súdu nepreukázala, že v prejednávanom
exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57
Exekučného poriadku, preto je jej odvolanie nedôvodné.
15. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného
rozsudku. Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II., sp. zn. 36Rob/654/2005 zo dňa 3.2.2006
nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2006. Povinná nevyužila svoje právo podať odpor proti predmetnému
platobnému rozkazu a vecne ho neodôvodnila a tomto následku bola poučená v platobnom rozkaze.
16. O návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol Okresný súd Košice II. pod sp. zn.
48Er/20206/2006-21 zo dňa 13.6.2013, ktorým zamietol návrh povinnej so zdôvodnením, že exekučný
titul sa stal právoplatným a nie je možné konanie zastaviť.
17. K tomu odvolací súd uvádza, že v exekučnom konaní, teda v konaní o výkon právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia, v zásade nemožno preskúmavať správnosť a zákonnosť tohto rozhodnutia.
Právoplatné rozhodnutie súdu môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. je vecne správne,
preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto II. výroku.
19. K odvolaniu povinnej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh povinnej na odklad exekúcie
zamietol, odvolací súd udáva:
20. Povinná nesúhlasila ani s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým návrh povinnej na povolenie
odkladu exekúcie zamietol. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie nemôže prejednať,
preto vec musela byť vrátená súdu prvej inštancie na rozhodnutie.21. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
Osobitným zákonom v tomto prípade je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok).
22. Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník
alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje
za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§
202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
23. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017proti rozhodnutiu, ktorým
bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
24. Analogicky z toho vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd odklad exekúcie zamietol, nie
je prípustný opravný prostriedok.
25. Napadnuté rozhodnutie však vydal vyšší súdny úradník, proti rozhodnutiu ktorého bolo podľa § 374
ods. 4 O. s. p. odvolanie vždy prípustné. Podaním odvolania napadnuté rozhodnutie vo výroku I. bolo
zo zákona zrušené a opätovne rozhodne sudca súdu prvej inštancie.
26. Odvolací súd preto vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o výroku I.
zákonným sudcom súdu prvej inštancie.
27. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. účinný od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak
spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.