Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230145
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7215230145.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátskou
kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 22947/15, o vymoženie 162,05
EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
13.11.2018, č.k. 48Er/4805/2015-37

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že exekučné konanie zastavuje.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie dňa

14.03.2015 u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia
svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 22804/09
zo dňa 30.06.2010. Dňa 07.10.2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Po citovaní § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a § 166a, § 166b, §
166c, § 166e ods. 1, 2, 3, 4, § 167f ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii súd prvej

inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32OdK/127/2017 zo dňa 20.12.2017,
uverejneným v Obchodnom vestníku č. 247/2017 dňa 29.12.2017, bol na majetok povinného vyhlásený
konkurz. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok povinného bol po začatí konania, avšak pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie vyhlásený konkurz, súd s poukazom na § 167f zák. č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojejpreskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné

konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne

stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v

odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva
účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), ak konštatoval,
že medzi účastníkmi konania nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Túto oprávnený
uzavrel s povinným podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle článku 2 tejto zmluvy založili

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so
zákonom č. 244/2002 Z. z. a s rokovacím poriadkom. Oprávnený mal za to, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných
ustanovení.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že oprávneného opätovne informoval
o vyhlásenom konkurze na svoj majetok, z ktorého dôvodu žiadal, aby súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie oprávneného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a

contrariovrozsahuvyplývajúcomzust.§379a§380CSPadospelkzáveru,ževnapadnutomuznesení
nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, z ktorého dôvodu napadnuté
uznesenie zmenil (§ 388 CSP).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

V danom prípade súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Z obsahu spisu, resp. z údajov z Obchodného vestníka č. 247/2017 s dňom vydania 29.12.2017, pod č.
K047854 odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32OdK/127/2017 zo dňa
20.12.2017 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX,

v konaní vystupujúcom v procesnom postavení povinného. Do funkcie správcu bol ustanovený správca
P/J/L k.s., so sídlom kancelárie Hviezdoslavova 1018, Košice.

Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie tiež zistil, že predmetné exekučné konanie

sa začalo dňa 14.03.2015, kedy bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 22804/09 zo dňa 30.06.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.09.2010 a vykonateľnosť dňa 16.09.2010.

Podľa§167fods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorých
zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno
počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz,
ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok
exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá

oprávnenému.

Podľa § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b
a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky

pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),

budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak

bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak
ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Podľa § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze

uplatňujú prihláškou.

Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade
oddlženia sa považuje

príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,
peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim
dňom,
trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní

o určení splátkového kalendára.

Podľa § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

Podľa § 167f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli
predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné
právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.

Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti
uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok
ustanovených v zák. č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok
v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa
nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa zákon umožňuje dvoma

spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba
formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú
formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.
Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od
likvidačného konkurzu exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v

oddlžovacom konkurze (§ 166a zák. č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené
z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zák. č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný
obligatórne ex lege a z úradnej povinnosti tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167f zák.
č. 7/2005 Z. z.).

Odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď aplikoval ust.
§ 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, avšak jeho úlohou bolo v zmysle citovaného
ustanovenia exekučné konanie zastaviť (a nie zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie), keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Zároveň oprávnený v odvolaní uviedol námietky, ktoré smerovali k iným dôvodom než k tým, ktoré
uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody tak odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP v spojení s § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
tak, že exekučné konanie zastavil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).