Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 17, 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/3421/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813218292
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3813218292.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
35 937 874, Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, proti povinnému: H. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. O. XXX/X, XXX XX V., o vymoženie 2 363,27 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/3421/2013-25 z
15.03.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14.08.2013 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 2 363,27 eur s prísl., na základe exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. 1328461013 zo dňa 08.07.2013. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej udelené dňa 27.09.2013.

2. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. 9Er/3421/2013-25 z 15.03.2021 rozhodol tak, že určil, že dňom
01.01.2020 došlo k zastaveniu exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo predmetné uznesenie doručené
dňa 18.03.2021.

4. Dňa 24.03.2021 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu,
ktorú odôvodnil tým, že podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k predĺženiu rozhodnej

doby, nakoľko oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného žiada súd, aby
zrušil uznesenie č.k. 9Er/3421/2013-25 z 15.03.2021, a vydal uznesenie o zastavení exekúcie, ktorým
by zároveň zaviazal oprávneného na úhradu náhrady trov exekúcie.

5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť.

6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

10.Vzhľadomnavyššieuvedenésúduvádza,žesúdnyexekútorniejeúčastníkomexekučnéhokonania,
s výnimkou, tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Je teda zrejmé, že súdny exekútor
nemal právo podať sťažnosť proti uzneseniu, pretože nie je účastníkom exekučného konania.

11. Súd zotrváva na záveroch napadnutého uznesenia, nakoľko má preukázané, že boli splnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z.z..

Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie, pretože bola začatá pred 1. aprílom 2017 a
vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Táto exekúcia bola zastavená podľa § 2 ods. 1
písm. c) zákona č. 233/2019 Z. z. z dôvodu, že zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený a o jeho
návrhu súd nerozhodol do 31.12.2019.

12. Pre úplnosť súd dodáva, že oznámením zo dňa 08.10.2020 dal súd súdnemu exekútorovi na
vedomie, že o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie nebude rozhodovať, nakoľko bol toho
názoru, že v prípade predmetnej exekúcie došlo k splneniu podmienok na zastavenie podľa § 2 ods.
1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Rovnako je ad absurdum, aby súd rozhodoval o podnete súdneho exekútora na

zastavenie exekúcie, keďže ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. sa exekúcia zastavila, t.j. ku
dňu 01.01.2020 a súdny exekútor tak bol povinný vyhotoviť upovedomenie o zastavení starej exekúcie
a toto zaslať oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. do 29.06.2020 (vrátane).
Súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie v uvedenej lehote oprávnenému nezaslal,
súd preto podľa § 8 ods. 2 zákona určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. V takomto prípade súd

o trovách exekúcie nerozhoduje a súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.

13. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č.k. 9Er/3421/2013-25 z 15.03.2021 bola podaná osobou, ktorá nie je oprávnená na jej
podanie, a preto súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.