Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blažena Szpyrcová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoNájomná zmluva

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/12/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122202854
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:6122202854.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik
mesta Košice, s.r.o., IČO: 44 518 684, so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, proti žalovaným: 1/ C. F., N..
XX.XX.XXXX, X/ B. X., N.. XX.XX.XXXX, Y. C. A. N. F. X, K., o zaplatenie 870,40 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
870,40 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 870,40 EUR od 26.8.2021 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade
vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.a 2. rade na zaplatenie sumy 870,40
EUR s príslušenstvom. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na jej prejednanie v zmysle ust. 13 v spojení s ust. §
14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postúpil Okresný súd v Banskej Bystrici dňa
25.3.2021, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní.

3. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že pôvodne žalovanému v 1. rade bol byt č. 5 na ulici N. F. X M.
K. prenechaný do nájmu na dobu určitú do 31.1.2019, zmluvný vzťah z dôvodu neplatenia za užívanie
bytu nebol obnovený. Žalovaní užívajú byt bez platnej zmluvy o nájme bytu naďalej.

4. Žalobca je správcom bytu č. X na ul. N. F. X M. K., ktorý žalovaní užívali bez právneho titulu v
žalovanom období.

5. Žalovanú istinu predstavuje:

- nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020
v celkovej výške 749,10 EUR,
- nedoplatok za užívanie bytu za kalendárne mesiace 2, 8-10, 12/2020 vo výške 121,30 (5x24,26 EUR).

6. Nedoplatok bol žalovaným doručený dňa 27.7.2021.

7. Žalovaní predmetný dlh žalobcovi do dnešného dňa neuhradili.

8. Čas plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého za užívanie predmetného bytu žalovanými nebol
medzi žalobcom a žalovanými dohodnutý, preto omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia jednak za užívanie bytu a jednak za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu vzniklo
odo dňa 26.8.2021 (t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania, položka ,,nájomné“
je súčasťou vyúčtovania).

9. Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.1.2022 vydal platobný rozkaz proti pôvodne 7 žalovaným.
Pôvodne žalovaní v 1., 3., 4., 5. a 6. rade platobný rozkaz prevzali, pričom odpor nepodali, a teda voči
nim nadobudol právoplatnosť. Následne Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. CSP podali návrh na pokračovanie v konaní so Ž.: C. F. P. B. X..

10. Žalované si osobne prevzali žalobu s prílohami, avšak v lehote stanovenej súdom sa k nej žiadnym
spôsobom nevyjadrili.

11. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

12. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy
870,40 EUR, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

13. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 19.8.2022, teda bola
zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).

14. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

15. Zo Zmluvy o nájme bytu č. NZ/530-2/2018/soc, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako
prenajímateľom a Pôvodne žalovaným: Q. X. ako nájomcom dňa 10.8.2018 súd zistil, že žalobca prenajal
žalovanému byt nachádzajúci sa v K., na ulici N. F. X, č. bytu X, na druhom poschodí. V článku č. 3
dodatku č. 1 zmluvy bola dohodnutá doba platnosti na dobu určitú od 31.1.2019. Na základe bodu 1.
článku 4 zmluvy sa nájomcovia zaviazali platiť nájomné a úhradu za poskytované plnenia s užívaním bytu
v celkovej výške podľa mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Zálohy za služby spojené s užívaním bytu sa platia preddavkovo a podliehajú ročnému
zúčtovaniu po uplynutí kalendárneho roka.

16. Zo zmluvy o výkone správy č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 v znení jej dodatkov uzavretou medzi
Mestom Košice a žalobcom, Mesto Košice zverilo žalobcovi do správy taktiež predmetný byt. Podľa
článku II predmetnej zmluvy je správca povinný užívať spravovaný majetok, alebo ho prenechať do
užívania v súlade s jeho účelovým určením tzn. nebytový fond a bytový fond podľa ich stavebného
charakteru a ostatný spravovaný majetok na vlastnú činnosť resp. podnikanie a v súlade s podmienkami
tejto zmluvy.

17. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu platného od 1.1.2020 zo dňa 15.11.2021
je zrejmé, že mesačná zálohová platba bola vo výške 140 EUR.

18. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020
predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaným vznikol za predmetný byt za vyššie uvedené obdobie
nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním vo výške 749,10 EUR a nedoplatok
za užívanie bytu vo výške 121,30 EUR.

19. Nedoplatok bol žalovaným doručený dňa 27.7.2021, čo vyplýva z podpisového hárka vyúčtovania
za rok 2020.

20. Upomienkou zo dňa 2.11.2021 žalobca vyzval žalovaných na úhradu platieb do 31.10.2021.
Predmetnú upomienku prevzal pôvodne žalovaný: Q. dňa 8.11.2021.

21. Súd takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

22. Podľa ust. § 685 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania to buď na dobu určitú alebo bez určenia
doby užívania.

23. Podľa § 671 odsek 1 Obč. zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

24. Podľa § 696 odsek 1 Obč., zákonníka spôsob výpočtu nájomného úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.

25. Podľa § 696 odsek 2 Obč. zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí spolu s nájomným ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví
inak.

26. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou
medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

27. Podľa § 450 odsek 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
28. Podľa § 451 odsek 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého za
užívanie predmetného bytu žalovanými v období od 1.1.2017 do 31.12.2017.
30. V konaní nebolo sporné, že žalovaní mali pôvodne uzavretú so žalobcom Zmluvu o nájme bytu
č. NZ/530-2/2018/soc na dobu určitú. Rovnako nebolo sporné, že predmetný nájomný vzťah zanikol
uplynutím doby, na ktorý bola nájomná zmluva uzatvorená. Nová nájomná zmluva uzatvorená nebola. V
období, za ktoré žaloba požaduje zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia, teda v období od 1.1.2020
do 31.12.2020 predmetný byt užívali žalovaní bez právneho titulu.
31. Žalovaní nerozporovali to, že na predmetnom byte vznikol nedoplatok za užívanie bytu za mesiace
2, 8-10, 12/2020 v celkovej výške 121,30 EUR a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené
s bývaním za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 vo výške 749,10 EUR. Vyúčtovanie nákladov bolo
žalovaným oznámené doručením dňa 27.7.2021.

32. Z listinných dôkazov mal teda súd preukázané, že žalovaní užívali predmetný byt bez právneho
titulu, čím na ich strane došlo v zmysle ust. § 451 odsek 2 Obč. zákonníka k bezdôvodnému obohateniu
sa na úkor žalobcu.
33. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo
spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by
došlo ak by splnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch.
Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez
právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie bez právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. V prípade užívania bytu žalovanými bez akéhokoľvek zmluvného podkladu, čo bolo v konaní
nesporné, je nepochybné, že títo sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, pričom pri určení rozsahu
bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tomto prípade v užívaní bytu treba zohľadniť výhody, ktoré
získali tým, že v byte bývali, užívali ho, hoci neboli jeho nájomcom ani podnájomcom.
35. Ak by žalovaní bývali v akomkoľvek inom byte, taktiež by museli vynakladať na bývanie finančné
prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom
bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovanými bez právneho dôvodu je
nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné
a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení
jednotlivých vyúčtovacích období, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
žalovaní povinní vydať.
36. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalovaných zaviazal
na zaplatenie sumy 870,40 EUR s príslušenstvom.

37. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

38. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

39. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

40. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v ustanovení § 3 ods.
1 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Z vyššie citovaného ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi patria úroky z
omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok
omeškania sa spája so splatnosťou dlhu.
42. Pokiaľ si žalovaní dobrovoľne nesplnili povinnosť a žalobcovi neuhradili cenu poskytnutých služieb,
dostali sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem
priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z
omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2
OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca
uplatnil.

43. Súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný i v časti úroku z omeškania, preto žalovaných zaviazal
na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. § 255 ods. 1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

46. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

47. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.