Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122201751
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7122201751.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Novitech Partner s.r.o., so sídlom
Košice, Moyzesova 58, IČO: 36 206 360, zastúpený advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o.,
so sídlom Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563 proti žalovaným: 1. O. D., R.. XX.X.XXXX, D. J., U.
XX, 2. X.. Š. D., R.. XX.X.XXXX, D. J., J. X, 3. X.. S. D., R.. XX.X.XXXX, D. J.X., K. XX, 4. X.. K. D.,

R.. XX.X.XXXX, D. J., S. T. XX, 5. U. D., R.. XX.X.XXXX, D. J., P. N. H. XX, 6. X. R., R.. X.X.XXXX,
D. J.Š., Š. X, zastúpených advokátom JUDr. Tibor Sásfai, so sídlom Mlynárska 15, Košice v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
zo dňa 10. marca 2022 č.k. 13C/8/2022-72

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaným oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným zákaz nakladať a hospodáriť s nehnuteľnosťami
evidovanýminaLVč.XXXXXobecKošice-StaréMesto,kat.územieI.K.,pozemkamiparc.č.XXX,parc.

č. XXX a stavbou súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXX tak, že predmetné nehnuteľnosti
žalovaní nemôžu zaťažiť nájomnými zmluvami, zriadiť k nim záložné právo, vecné bremeno ani ich
iným spôsobom zaťažiť a súčasne im uložil zákaz nakladania so spoluvlastníckymi podielmi na týchto
nehnuteľnostiach tak, že tieto podiely nemôžu predať, darovať, zriadiť k nim záložné právo, vecné
bremeno, zahrnúť ich do závetu ani inak scudziť alebo zaťažiť, to všetko do právoplatného skončenia
dovolacieho konania na Najvyššom súde SR sp. zn. 2Cdo/260/2021.

2. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po
skončeníkonaniavychádzajúczozistenia,žeprotiprávoplatnémurozsudkusúdu,nazákladektoréhosa
žalovaní stali spoluvlastníkmi vyššie zmienených nehnuteľností v úhrnnom podiele 3/5-iny podal žalobca
dovolanie, pričom žalovaní doručili žalobcovi „ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov na
nehnuteľnostiach“, čo v spojení s ich výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi na účely ocenenia
nehnuteľnosti, preukazovalo ich záujem o predaj podielov na nehnuteľnostiach.

3. Z rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.10.2017 v konaní sp. zn. 20C/1134/95 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.5.2021 sp.zn. 9Co/100/2020 súdu
vyplynulo, že žalovaní sa stali podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v rozsahu 3/5, ktoré
nehnuteľnosti boli pôvodne vedené na LV č. XXXXX obec Košice - Staré Mesto, kat. územie I. K.
vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Na základe rozhodnutia Katastrálneho úradu Košice žalovaní boli
zapísaní ako spoluvlastníci vkladom do katastra nehnuteľností s účinkami vkladu ku dňu 3.11.2021.

Žalobca proti vyššie zmienenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dovolanie s návrhom na
odklad vykonateľnosti rozhodnutia žiadajúc, aby najvyšší súd rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol,resp. zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu. Zo súdneho registra súd zistil, že sporová vec bola na
dovolaciekonanieodoslanádňa29.9.2021,dovolaciekonanieniejeukončené,oodkladevykonateľnosti
nebolo rozhodnuté.

4. Žalobca tvrdil, že „ponuka na odkúpenie spoluvlastníckych podielov nehnuteľností“ predložená mu
listom žalovaných zo dňa 11.2.2022 je neúplná a nespĺňa zákonné náležitosti spojené s realizáciou
zákonného predkupného práva spoluvlastníka, lebo žalovaní ho žiadali o vyjadrenie v lehote 15 dní,
ktorá lehota odporuje zákonom určenej dvojmesačnej lehote na vyjadrenie spoluvlastníka k zákonnému
predkupnému právu, a ponúkli mu prevod spoluvlastníckych podielov za trhovú cenu určenú znaleckým

posudkom, teda absentuje tiež cena, za ktorú požadujú žalovaní odkúpenie spoluvlastníckych podielov
ako i spôsob úhrady ceny za jednotlivé spoluvlastnícke podiely. Žalobca poukázal ďalej na to, že
obsahom písomnosti zo dňa 11.2.2022 bola aj požiadavka žalovaných na peňažnú náhradu za užívanie
nehnuteľností, ktorú žalobca užíva nad rámec spoluvlastníckeho podielu. V spojitosti s tým, že žalovaní
žiadali o sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi ihneď, žalobca uviedol, že to znamená ich záujem o
nakladanie so spoluvlastníckymi podielmi, a ani prípadné porušenie predkupného práva žalobcu nebráni

žalovaným uzatvoriť zmluvu o prevode podielov na nehnuteľnosti s tretími osobami, čo by zhoršilo jeho
právne postavenie pred rozhodnutím o dovolaní. Rovnako tak k zhoršeniu jeho právneho postavenia
by viedli aj úkony žalovaných pri hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami, ktorých sú väčšinovými
spoluvlastníkmi. S odkazom na uvedenú argumentáciu žalobca považoval za odôvodnené brániť sa
pred hroziacim prevodom majetku návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia konštatujúc, že toto

nezasiahne neprimeraným spôsobom do vlastníckeho práva žalovaných, pretože pokiaľ nemienia s
nehnuteľnosťami nijako nakladať, v postavení spoluvlastníkov ich to neobmedzí.
5. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení upravujúcich predpoklady nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 324, § 325, § 326, § 328, § 329, § 330, § 332, § 336 Civilného sporového poriadku
(CSP), poukázal na všeobecné východiská, za existencie ktorých súd môže nariadiť neodkladné

opatrenie. Uviedol, že v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany je potrebné skúmať,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), a či navrhovaným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality). Obsahom návrhu a listinných dôkazov považoval za preukázané, že žalobcovi
hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach, pretože žalovaní majú v úmysle
previesť spoluvlastnícke podiely na vyššie citovaných nehnuteľnostiach. So zreteľom na dovolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.5.2021 sp.zn. 9Co/100/2020 konštatoval,

že „právoplatnosť rozsudku bola napadnutá dovolaním zo strany žalobcu“, pri rozhodnutí o dovolaní
môže dôjsť k zmene pomerov medzi stranami, z čoho vyvodil potrebu dočasnej úpravy právnych
pomerov doplňujúc, že žalovaným nevznikne žiadna ujma na právach, pretože „otázka existencie ich
spoluvlastníckych podielov bola spochybnená dovolaním“. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov proti

žalovaným v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP z dôvodov,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil, návrh zamietol a priznal im náhradu trov konania.

7. Žalovaní rozhodnutie súdu označili za nezákonné pre absenciu podmienok vyžadovaných právnou
úpravou pre nariadenie neodkladného opatrenia a za hrubo porušujúce ich ústavné práva vlastniť
majetok, lebo priznáva vlastnícke práva výlučne žalobcovi, ktorý je menšinovým spoluvlastníkom
veci. Zdôraznili, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže byť dôvodom nariadenia
neodkladného opatrenia, pretože nemá žiadny odkladný účinok, a o odklade vykonateľnosti by mohol

rozhodnúť iba dovolací súd, čo sa v danom prípade nestalo. K ponuke adresovanej žalobcovi 11.2.2022
na prevod spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach uviedli, že ich výzva na vyjadrenie smerovala
k zisteniu záujmu žalobcu o nakladanie so spoluvlastníckymi podielmi a pokiaľ prejavil záujem, je
bez právneho významu úvaha o prevode spoluvlastníckych podielov na tretiu osobu, a oni nemali
nikdy úmysel zriaďovať ťarchy na nehnuteľnostiach. Poukazovali na konanie žalobcu, ktorý podľa

ich názoru predlžoval a sťažoval celý pôvodný spor o reštitučnom nároku žalobcov, realizoval na
nehnuteľnostiach stavebné úpravy, nehnuteľnosti prenajímal napriek predbežnému opatreniu súdu, v
ktorom trende pokračuje aj potom, čo sa spoluvlastníkmi nehnuteľnosti stali žalovaní. Zdôraznili, že
nariadené neodkladné opatrenie vylučuje žalovaných z ich zákonného práva na užívanie a požívanieveci, o ktorej úprave pomerov spoluvlastníkov súd rozhodol predtým, než vôbec došlo k sporu o
spoločnomhospodárenísvecou.Zajedinýdôvodnávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
označili jeho nesúhlas s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvodom podania návrhu na neodkladnú úpravu
právnych pomerov nebolo dovolanie, ktoré je len jedným z vysoko relevantných faktorov, ale
predovšetkým jeho obava z nezákonného nakladania žalovaných s nehnuteľnosťami, napríklad
následkom porušenia predkupného práva, čo vyvodil z obsahu ponuky z 11.2.2022. Nesúhlasil ani
s námietkami žalovaných, aby im nariadené neodkladné opatrenie znemožňovalo užívať spoločné

nehnuteľností, brať z nich úžitky, keďže obmedzenia z neho vyplývajúce sa týkali nakladania
formou predaja, darovania, zriadenia ťarchy na nehnuteľnostiach a žalobca nijako nespochybňuje,
či neobmedzuje právo žalovaných na postup týkajúci sa zrušenia či vyporiadania podielového
spoluvlastníctva alebo uplatňovania nárokov spojených s užívaním nehnuteľností. Uviedol, že za účasti
právneho zástupcu žalovaných došlo aj k ohliadke nehnuteľností žalovanými s vybraným znalcom na
účely ich ohodnotenia, čím žalobca prejavil vôľu rešpektovať právny stav nastolený rozsudkami súdov

o určení spoluvlastníckeho práva žalovaných.
9. Žalovaní v odvolacej replike označili procesnú obranu žalobcu za účelovú, lebo spoluvlastníkovi nie je
možné uložiť zákaz hospodárenia so svojou nehnuteľnosťou mimo konania, ktoré by sa týkalo sporu o
hospodárenie so spoločnou vecou, poukázali na to, že žalobca nie je ani po výzve žalovaných ochotný
platiť im náhradu za užívanie nehnuteľností nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keď v celom

rozsahu preberá nájomné za užívanie nehnuteľností inými osobami, a z celého kontextu jeho tvrdení
vyplýva, že jediným dôvodom pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dovolacie
konanie, do skončenia ktorého žiada žalovaných obmedziť v disponovaní s ich právami vlastníka.
Uviedli, že pokiaľ žalobca prejavil záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nie
je zrejmá ani jeho obava, pre ktorú by mali žalovaní pristúpiť k prevodu spoluvlastníckych podielov na

tretie osoby.
10. Žalobca v odvolacej duplike odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu, uviedol, že tretie osoby
užívajúnehnuteľnostinazákladenájomnýchzmlúvúčinnýchužtakmer5rokov,oktorýchskutočnostiach
mali vedomosť aj žalovaní a neeviduje žiadnu výzvu pokiaľ ide o náhradu za užívanie nehnuteľností. Z
listiny žalovaných „ponuka na odkúpenie spoluvlastníckych podielov nehnuteľností“ zo dňa 11.2.2022

zdôraznil vetu, v ktorej žalovaní uviedli „túto ponuku považujte aj ako ponuku spoluvlastníkovi, ktorý
má predkupné právo v zmysle § 140 OZ pred prevodom spoluvlastníckych podielov tretej osoby za
tržnú cenu, ktorá bude ustálená znaleckým posudkom“, zopakujúc, že ponuka predkupného práva
nespĺňala zákonné podmienky, podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni svoje
právaanepovažujetozaprostriedoknaodkladvykonateľnostimeritórnehorozhodnutia,avšakdovolacie

konanie je objektívne relevantné aj pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas
a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.
1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že tieto odvolacie dôvody boli naplnené.

Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď pre taký postup
neboli splnené zákonné podmienky, keď vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a nesprávnej
interpretácie právnych noriem, preto uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil (§ 388 CSP)
tak, ako vyplýva z výroku tohto súdneho rozhodnutia.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je
možné len na účely vymedzené zákonom, ktorým je existencia bezodkladnej potreby úpravy právnych
pomerov alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. S ohľadom na povahu prejednávanej

veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy o ohrozenie
výkonu exekúcie, teda prichádzalo do úvahy poskytnutie ochrany iba pre prípad, ak je preukázaná
nevyhnutnosť úpravy právnych pomerov strán. Z argumentácie žalobcu a predložených dôkazov preto
musí vyplývať prvok naliehavosti v tom zmysle, že bez požadovanej úpravy právnych pomerov v
zrýchlenom konaní, dôjde k vážnemu zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov. Súčasne je ale

významné, že nemožno vyhovieť nedôvodnému, či neexistujúcemu nároku, čo predpokladá osvedčenie
existencie a trvania práva, ktorého ochrany sa žalobca v konaní domáha. Rozsah osvedčenia nároku
navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorého ochrany sa v konaní domáha, musí súd konajúci o
návrhu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť
jej zamietnutia. V spojitosti s tým je nutné riešiť aj otázku zákonnosti hroziaceho zásahu, pretože
neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

19. Niet sporu, že spoluvlastnícke pomery sporových strán boli založené právoplatným a vykonateľným
rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 2.10.2017 sp.zn. 20C/1134/95 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.5.2021 sp.zn. 9Co/100/2020. Proti právoplatnému
rozhodnutiu odvolacieho krajského súdu podal žalobca dovolanie, ktoré je mimoriadnym opravným
prostriedkom. Súd prvej inštancie opomenul, že len samotné podanie mimoriadneho opravného

prostriedku voči právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutiam nezakladá existenciu dôvodov
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ z iných okolností sporu, či vzájomného postavenia
dotknutých subjektov súčasne nevyplýva naliehavá potreba úprava ich právnych pomerov, ktorá
podmienka v danom prípade nebola žiadnym spôsobom osvedčená.
20. Nevedno z akých právnych ustanovení súd prvej inštancie vyvodil, že podaním dovolania bola

„napadnutá právoplatnosť rozsudku“, keď právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá
spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia, lebo proti nemu nie je prípustný riadny
opravný prostriedok (§226, § 227 CSP), na ktorej okolnosti nič nemení fakt, že k zmene rozhodnutia
výnimočne môže dôjsť v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Nesprávna je preto aj
úvaha súdu, že podaním dovolania bola spochybnená otázka spoluvlastníckych podielov žalovaných,

keď také pochybnosti by mohli vyplynúť len z rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorým by bol zrušený
právoplatný rozsudok súdu. Súd prvej inštancie si neuvedomil, že dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok len výnimočne a len za zákonom vymedzených podmienok môže slúžiť ako prostriedok
ochrany subjektívnych práv sporových strán, teda len výnimočne môže byť narušený aj princíp právnej
istoty reprezentovaný rešpektovaním právoplatných súdnych rozhodnutí. V dovolacom konaní môže

síce dôjsť k zmene rozhodnutia, a teda i k zmene právnych pomerov strán vyplývajúcich z právoplatných
a vykonateľných súdnych rozhodnutí, no je vylúčené z uvedeného paušálne vyvodzovať, že dovolacie
konanie a priori zakladá dôvody na pochybnosti o existencii práv vyplývajúcich z právoplatného
súdneho rozhodnutia, pretože taká úvaha popiera princíp právnej istoty i zmysel a účel súdneho
konania. Podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ by spochybňovanie vecnej správnosti právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní malo
zakladať dôvody na poskytnutie neodkladnej súdnej ochrany právnych pomerov, muselo by byť
osvedčené, že realizáciou práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí súdov by došlo k nezvratnému
alebo ťažko napraviteľnému stavu, a súčasne by muselo byť zrejmé, že došlo k takému porušeniu
práv, že pravdepodobnosť vyhovenia mimoriadnemu opravnému prostriedku hraničí s istotou. Žiadne

také skutočnosti žalobca v konaní ani netvrdil, ani neosvedčil. Napokon nemožno opomenúť, že
účel bezodkladnej ochrany práv plní v takom prípade v dovolacom konaní tiež inštitút odloženia
vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 444 CSP),
keď v danom spore nebol dovolacím súdom tento inštitút aplikovaný.
21. Aj keď žalobca tvrdí, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo podanie

dovolania, ale neúplná výzva žalovaných týkajúca sa predkupného práva, v návrhu a svojich podaniach
neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by neboli späté práve s podaním mimoriadneho opravného
prostriedku. Napokon aj požadované obmedzenie vlastníckych práv žalovaných žalobca žiada do času
skončenia konania o dovolaní. Z vyjadrení žalobcu vyplýva jeho nespokojnosť s rozhodnutím súdov
o spoluvlastníctve veci, ktorej bol predtým výlučným vlastníkom, spochybňuje právo žalovaných na

realizáciu ich oprávnení vyplývajúcich z právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí bez toho,
aby osvedčil, že existujú vážne dôvody, pre ktoré sa možno domnievať, že dôjde k ujme na jeho právach.
Je nesporné, že žalovaní sú v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v rozsahu 3/5 a žalobca v podiele 2/5, a na tomto pre žalobcu nepriaznivom výsledkusúdneho sporu, keď nehnuteľnosť bola pôvodne v jeho výlučnom vlastníctve nič nemení fakt, či
žalovaní prevedú svoje podiely na iné subjekty alebo z titulu zrušenia vyporiadania podielového
spoluvlastníctva vznikne žalobcovi povinnosť na vyplatenie ustupujúcich spoluvlastníkov - žalovaných.

Aj keď nepochybne vzniknú žalobcovi záväzky, ktoré nie sú v súlade s jeho želaním, či právnym
názorom, žalobca v konaní nepreukázal, aby mu rešpektovaním súdneho rozhodnutia vznikla, či hrozila
ujma, ktorá by si vyžadovala neodkladný zásah súdu. Práva žalobcu nie sú konaním žalovaných nijako
obmedzované, ani žalovaní nezneužívajú svoje postavenie spoluvlastníkov v rozpore so zmyslom,
či účelom zákona ani nekonajú na úkor žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že pri

hypotetickej predstave žalobcu o zvrátení výsledku súdneho konania po rozhodnutí o dovolaní v jeho
prospech, by vysporiadanie so žalovanými, či tretími osobami predstavovalo pre žalobcu nepraktické
riešenie, nepreukazuje v tomto konaní existenciu naliehavosti na účely neodkladnej úpravy práv a
povinností sporových strán. Princíp rešpektovania právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov má
prioritné postavenie v pomere k nespokojnosti sporových strán s výsledkom ich sporu.
22. Žalobca obsahom svojho návrhu neosvedčil naliehavú potrebu úpravy právnych pomerov strán ako

podielovýchspoluvlastníkov,pretoodvolacísúdprenesplneniepodmienokprenariadenieneodkladného
opatrenia zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh zamietol. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že pokiaľ by žalobcovi hrozila bezprostredná ujma na právach súvisiacich s hospodárením so
spoločnou vecou (§139 OZ), realizáciou predkupného práva (§140 OZ), či zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva (§142 OZ), nepochybne tomu musí zodpovedať obsah skutkových tvrdení v návrhu,

ktorý návrh sa musí vzťahovať ku konaniu o úprave práv a povinností spoluvlastníkov.
23. V zhode s § 396 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov celého konania
o neodkladnom opatrení, ktoré má povahu rozhodnutia vo veci samej, keďže sa ním konanie končí.
Náhrada trov konania bola v súlade so zásadou zodpovednosti za procesný výsledok sporu priznaná
procesne úspešným žalovaným v rozsahu 100% proti procesne neúspešnému žalobcovi v súlade s §

255 ods. 1 CSP.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).