Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2009

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/29/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609200703
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2009:4609200703.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľky: Ľ. K.,

nar.XX.X.XXXX,. bytom T., M.B. XXXX/XX. zastúpená JUDr.M. K., advokátom so sídlom v T., B. XXXX/
XX.protiodporcovi:J.K.,nar.XX.X.XXXX,.bytomT.,M.B.XXXX/XX.ozrušenieprávaspoločnéhonájmu
bytu takto:

r o z h o d o l :

Súd účastníkom z r u š u j e právo spoločného nájmu 2-izbového družstevného bytu č.XX/A na
3.poschodí na ul.M.B. XXXX/XX. v T. a u r č u j e , že navrhovateľka bude ako člen družstva ďalej
nájomcom bytu.

Odporca j e p o v i n n ý z bytu sa vysťahovať a byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že bytová náhrada mu nepatrí.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 49,75 eur na účet JUDr.M.
K., advokáta so sídlom v T., B. XXXX/XX. , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu 2-izbového
družstevného bytu č.11/A na 3.poschodí na ul.M.B. XXXX/XX. v T. s tým, aby ju súd ako člena družstva
určil za nájomcu bytu a odporcu zaviazal vysťahovať sa po zabezpečení náhradného bytu z dôvodu, že

po rozvode manželstva sa nedohodli o ďalšom nájme bytu a ona potrebuje riešiť svoju bytovú otázku ako
aj ubytovanie dvoch dospelých dcér. Na pojednávaní uviedla, že žiada vypratanie odporcu bez bytovej
náhrady, keďže tento je vlastníkom ďalšieho 2-izbového bytu v T..

Odporca s návrhom nesúhlasil a podal vo veci vzájomný návrh , ktorý však vzhľadom na charakter
sporu je potrebné považovať za stanovisko odporcu vo veci samej a odporca žiadal, aby ho súd určil
za nájomcu bytu a navrhovateľka sa vysťahoval bez bytovej náhrady s poukazom na skutočnosť, že

navrhovateľka odišla z bytu ešte v apríli 2006 a odvtedy býva v byte sám a hradí všetky náklady spojené
s užívaním bytu.

Svedkyňa P. K., ktorá je dcérou účastníkov, potvrdila, že v manželstve rodičov boli problémy kvôli
požívaniu alkoholu zo strany otca a tento bol agresívny voči matke a buď jej nadával, alebo ju aj fyzicky
napádal a k tomuto dochádzalo prakticky každý týždeň. Z uvedeného dôvodu boli u nich dvakrát policajti.
Matka odišla z bytu kvôli agresivite otca a už keď bola odsťahovaná, tak jej vyhádzal veci z bytu. Otec

má ďalší byt, v ktorom nikto nebýva, nakoľko stará matka sa už vyše roka združuje v Č. R..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne P. K., oboznámením sa so spisom tunajšieho
súdu sp.zn.8C/104/2006 ako aj s predloženými dokladmi a správami , pričom zistil, že účastníci uzavrelimanželstvo dňa 24.4.1982 a na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu č.9648 zo dňa
17.8.1983 vydaného O. S. B. D. v T. im bol pridelený 2-izbový byt č.XX/A na 3.poschodí na vtedajšej
ul.M. v T. (terajšia ul.M.B. XXXX/XX). . Účastníci sa stali spoločnými nájomcami bytu a vzniklo im

aj spoločné členstvo v družstve, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
č.k.8C/104/2006-13 zo dňa 22.6.2006 právoplatným dňa 12.8.2006. V čase rozvodu dve deti účastníkov
boli už plnoleté a dôvodom rozvodu bola skutočnosť, že odporca požíval alkohol a voči navrhovateľke
sa správal agresívne , v dôsledku čoho dochádzalo ku konfliktom, hádkam a fyzickým napadnutiam
navrhovateľky, vulgárnym nadávkam zo strany odporcu a v jednom prípade musela navrhovateľka

vyhľadať lekárske ošetrenie. Dňa 19.6.2006 odporca opätovne nadával navrhovateľke a vyhrážal sa jej
do telefónu a následne vyhodil jej osobné veci z okna bytu a navrhovateľka teda odišla zo spoločnej
domácnostieštepredrozvodommanželstva,pričomvsúčasnejdobespolusdcérouP. bývavpodnájme
v 1-izbovom byte.

Po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli o ďalšom nájme bytu a preto sa navrhovateľka domáhala

súdnou cestou zrušenia práva spoločného nájmu ako aj určenia, aby zostala ďalej nájomcom bytu.

Prenajímateľ doporučil prenechať byt ako výlučnému nájomcovi tomu z účastníkov, ktorému budú
zverené do opatery deti a u ktorého je predpoklad, že bude schopný plniť svoje záväzky.

Podľa čiastočného výpisu z LV č.3292 pre katastrálne územie T. je odporca výlučným vlastníkom bytu
č.43 na 6.poschodí vo vchode H v bytovom dome súp.č.1645 a to na základe darovacej zmluvy s vecným
bremenom V 502/03.

Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva

právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločnéčlenstvomanželovvdružstve,ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne
a nerozdielne.

Podľa § 705 ods. 2 veta druhá O. z., v ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa ods. 3, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí

a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods. 1 O. z., bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa § 712a/ ods. 8 O. z., ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety, môže súd, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva v spoločne v byte,

dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhradu
mu nepatrí.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zrušenie práva
spoločného nájmu bytu je podaný dôvodne , pretože za trvania manželstva vzniklo účastníkom okrem

spoločného nájmu bytu aj spoločné členstvo manželov v družstve, keďže odporcovi bol pridelený 2-
izbový družstevný byt č.XX/A na 3.poschodí na vtedajšej ul.M. na sídlisku J. v T. a po rozvode
manželstva sa účastníci nedohodli o ďalšom nájme bytu a preto súd na návrh navrhovateľky musel
rozhodnúť o zrušení práva spoločného nájmu bytu ako aj o určení , ktorý z účastníkov bude byt ďalej
užívať ako nájomca a zároveň ako člen družstva. Pri tomto rozhodovaní musí súd podľa zákona zobrať

na zreteľ najmä záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, avšak v tomto prípade nebolo
potrebné zohľadňovať záujmy maloletých detí, nakoľko dcéry účastníkov boli plnoleté už v čase rozvodu
manželstva a stanovisko prenajímateľa bolo neutrálne s tým, že tento prakticky ponechal rozhodnutie
na úvahu súdu. Pri rozhodovaní , kto zostane nájomcom bytu, zobral súd do úvahy skutočnosť, ženavrhovateľka v dôsledku psychického a fyzického napádania zo strany odporcu bola nútená ešte pred
rozvodom manželstva opustiť byt a odvtedy býva v podnájme, pričom z obsahu rozvodového spisu
vyplýva, že odporca navrhovateľku fyzicky napádal, vulgárne jej nadávala a táto viackrát musela opustiť

spoločnú domácnosť a nakoniec jej odporca vyhádzal aj osobné veci z bytu, toto vyplýva aj z výpovede
dcére účastníkov P. K., ktorá jednoznačne potvrdila uvedené agresívne správanie sa odporcu a aj
samotný odporca nepoprel, že si počas manželstva vypil , pričom v rozvodom konaní sám potvrdil, že
má agresívnu povahu a to hlavne pod vplyvom alkoholu a navrhovateľke celý život ubližoval, pričom táto
musela viackrát odísť. Okrem toho musel súd zvážiť nielen súčasnú bytovú situáciu oboch účastníkov,

ale aj ich dospelých detí , ktoré nemajú vytvorené samostatné domácnosti a sú odkázané na bývanie
s rodičmi a v tomto prípade je to bývanie s matkou a ďalšou okolnosťou, ktorú súd zobral do úvahy, je
skutočnosť, že odporca je výlučným vlastníkom ďalšieho 2-izbového bytu v T., ktorý sa už vyše roka
neužíva , keďže matka odporcu , ktorá má právo bývania v tomto byte, býva u svojej dcéry a podľa
vyjadrenia odporcu, chce u nej aj zostať
trvalo. Z uvedených dôvodov súd po zrušení práva spoločného nájmu bytu určil, že navrhovateľka

ako člen družstva, bude ďalej nájomcom bytu a odporcu zaviazal vysťahovať sa z bytu do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že bytová náhrada mu nepatrí.

O bytovej náhrade pre odporcu rozhodol súd v zmysle §-u 712a ods.8 OZ, ktorý v prípade dopúšťania
sa fyzického alebo psychického násilia zo strany jedného z manželov či už za trvania manželstva alebo

po rozvode, jednoznačne uvádza, že v takomto prípade bytová náhrada nepatrí a keďže súd mal za
preukázané, že zo strany odporcu dochádzalo za trvania manželstva voči navrhovateľke k psychickému
a fyzickému násiliu, tak zákon nepripúšťa žiadne úvahy o tom, či manželovi, ktorý sa násilia dopúšťal,
patrí (a v akej forme) alebo nepatrí bytová náhrada a preto súd nemá inú možnosť, len rozhodnúť tak, že
rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil alebo sa dopúšťa takéhoto správania, bytová náhrada nepatrí

(Rozsudok NS SR 3Cdo/42/2007). Podľa názoru súdu na preukázanie psychického a fyzického násilia
nemusí byť v každom prípade predchádzajúce rozhodnutie súdu v trestnom konaní, ale postačí keď sa
toto násilie preukáže inými dôkaznými prostriedkami a v tomto prípade mal súd existenciu psychického
a fyzického násilia za manželstva účastníkov preukázanú jednak ich výpoveďami v rozvodovom konaní
ako aj výpoveďou dcéry P. K. a túto skutočnosť musel súd zobrať do úvahy, či už pri samotnom

rozhodovaní o ďalšom nájme bytu ako aj pri rozhodovaní o bytovej náhrade. Pri tomto rozhodovaní
zákon neumožňuje vziať na zreteľ žiadne iné skutkové okolnosti ako je napríklad užívanie bytu v čase
po rozvode manželstva iba jedným z bývalých manželov ako aj platenie nájomného iba ním , ale súd
musí vychádzať z toho, že pokiaľ sa jeden z manželov dopúšťal fyzického násilia alebo psychického
násilia, tak bytová náhrada mu nepatrí.

Z uvedených dôvodov súd určil za nájomcu bytu navrhovateľku a odporcu zaviazal vysťahovať sa z bytu
bez zabezpečenia bytovej náhrady.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľke , ktorá mala vo

veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 49,75 eur , čo predstavuje polovicu zaplateného
súdneho poplatku , pretože navrhovateľka požadovala náhradu trov konania iba do tejto výšky a okrem
toho rozhodnutie súdu v tejto veci rieši bytovú situáciu oboch účastníkov z dôvodu, že po rozvode
manželstva medzi nimi nedošlo k dohode.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova-

žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .