Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Perďochová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoRozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Pc/7/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203619
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5122203619.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v právnej veci manželov:
C. J., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XXX/XX, B., štátny občan SR, a E. J., rod. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XXX/XX, B., štátny občan SR, v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo manželov C. J., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a E. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev H. úradu v B., zv. XX, ročník XXXX, na str. XX,
pod por. číslom XX r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.05.2022 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom.
Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva nepochádzajú
žiadne deti. Obaja manželia majú trvalý pobyt na rovnakej adrese, avšak dlhodobo obaja žijú v
Holandsku. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, postupom času nastalo vzájomné odcudzenie.
Manželstvo sa snažili zachrániť, avšak následky vzájomných rozporov spôsobili, že prognóza riadne
fungujúcej a kompletnej rodiny a jej harmonickej existencie je v budúcnosti vylúčená. Vzťahy medzi
nimi sa naštrbili, nechcú už ďalej žiť v spoločnej domácnosti ako manželia, netrávia spoločne čas,
spoločensky sa spolu nerealizujú, čo je spôsobené manželskou krízou, ktorá nie je len prechodného
charakteru. Intímne spolu nežijú už dlhšiu dobu, pričom navrhovateľka vylúčila možnosť intímneho
spolužitia v budúcnosti. Nestarajú sa spoločne o uspokojovanie potrieb rodiny, vzájomne si nepomáhajú
a o veciach rodiny nerozhodujú spoločne. Nemožno od nich očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

2. Manžel sa k návrhu nevyjadril.

3. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 19.09.2022, na ktorom vec prejednal za prítomnosti
navrhovateľky a vo veci rozhodol. Manžel navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavil napriek riadne a
včas doručenému predvolaniu (č. l. 14 spisu), svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania
nežiadal.

4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sú medzi nimi neprekonateľné rozdiely. Ona sa vrátila
na Slovensko. Manžel ostal pracovať v zahraničí. Jednoducho im to nefunguje. Na otázku súdu, či sa
pokúsili nejakým spôsobom obnoviť rozvrátené manželské vzťahy, prípadne či vidí možnosť na nápravu
cestou manželskej poradne, navrhovateľka uviedla, že nie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise,
a to sobášnym listom (č. l. 4 spisu) a vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:

Podľa ust. čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej v texte len „ZoR“),
manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha
jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa ust. čl. 4 Základných zásad ZoR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať
a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a
povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoR, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

6. Predpokladom vyhovenia návrhu na rozvod manželstva je podľa cit. ust. § 23 Zákona o rodine
preukázanie rozvratu manželstva - teda že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možné očakávať obnovenie
manželstva. Toto ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na
subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov
znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti
rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia
týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi
manželmi.

7. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že sú naplnené obe podmienky stanovené v cit. ust. § 23
ods. 1 ZoR pre rozvod manželstva manželov. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť
k obnoveniu manželského spolužitia.

8. Vychádzajúc zo situácie, keď manželia spolu nežijú, nehospodária spoločne, súd dospel k záveru,
že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je len formálnym zväzkom. Nie je
naplnená funkcia biologická ani ekonomická, nakoľko každý z manželov zo svojho príjmu uspokojuje
len vlastné potreby a intímne spolu nežijú. Nie je naplnená ani funkcia vzájomnej pomoci a dôvery, čo
vyplynulo z vyjadrení navrhovateľky. Rozvod manželstva pritom nie je ani v rozpore so záujmom detí,

nakoľko z manželstva žiadne deti nepochádzajú, a teda výchovná funkcia, spočívajúca v riadnej výchove
detí, je tak v danom prípade bezvýznamná.

9. Po výsluchu na pojednávaní súd dospel k záveru, že za stavu, kedy navrhovateľka je presvedčená,
že vzťahy sú vážne narušené a vylučuje pokus o obnovenie manželského spolužitia, návrh na rozvod
manželstva je dôvodný. V danom prípade neexistuje medzi účastníkmi konania ani ďalšia perspektíva
obnovenia ich spolužitia, a to vzhľadom na jednoznačne odmietavé stanovisko navrhovateľky. Súd preto
dospel k záveru, že ide trvalý rozvrat v manželských vzťahoch. Nie je objektívne možné očakávať, že by
došlo k obnoveniu manželského spolužitia manželmi a to vzhľadom na hĺbku uvedeného odcudzenia.

10. Manželstvo je pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení
základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho
nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu
vzájomných vzťahov. Kvalifikovaný rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi bol preukázaný vyššie
uvedenými skutočnosťami. Keďže manželka jednoznačne trvala na rozvode manželstva, za súčasného
konštatovania vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a nemožnosti očakávania
obnovenia manželského spolužitia, nebolo možné manželov nútiť, aby v manželstve zotrvali proti svojej
vôli.

11. Súd tak dospel k nepochybnému záveru o naplnení podmienok stanovených pre rozvod manželstva
podľa § 23 ods. 1 ZoR a manželstvo manželov podľa ust. § 22 a § 23 ods. 1 ZoR rozviedol.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom, na to, že súd nevzhliadol v zmysle ust. §
55 CMP také okolnosti v konaní, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať niektorému
z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.