Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. január 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10P/215/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202610
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8321202610.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletej B. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné za účasti rodičov B.. V. N., B.., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, K., zast. Centrom
právnej pomoci, Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30 798 841, Centrum právnej pomoci, Kancelária
Humenné, Lipová 1, Humenné a R.. W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, K. o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd maloletú B. W., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. W. sumou vo výške 150 eur mesačne od podania
návrhu od 18.8.2021 do právoplatnosti tohto rozsudku a od právoplatnosti tohto rozsudku vo výške 180
eur mesačne, z toho 150 eur mesačne na výživné a 30 eur mesačne na tvorbu úspor maloletej, ktoré je
otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Číslo účtu, na ktoré má otec posielať 30 eur na tvorbu úspor, oznámi matka otcovi písomne do 7 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zaostalé výživné za obdobie od 18.8.2021 do 28.1.2022 vo výške 319,99 eur je otec povinný zaplatiť
do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie výživného zamieta.

Styk otca s maloletou B. W. súd neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd maloletú B. W., nar. XX.X.XXXX zveril do jej
osobnej starostlivosti, zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou vo výške 200 eur mesačne
a aby styk otca s maloletou súd neupravoval.
Vo svojom návrhu matka maloletej uviedla, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú a nikdy nežili v
spoločnej domácnosti. Matka sa s otcom maloletej stretávala pred narodením maloletej a po oznámení,

že je tehotná, nebol otec maloletej tou správou nadšený. Až v poslednom trimestri sprevádzal otec matku
na vyšetrenia, do poradne a navrhovateľka sa stretla asi trikrát aj s matkou otca.
Matka maloletej je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 465,80 eur mesačne a poberá rodinné
prídavky vo výške 25,50 eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkovsúvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 35,88 eur. Spolu s
maloletou býva matka u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 103 eur mesačne a hradí
poplatok za internet vo výške 10 eur mesačne. Maloletá navštevuje predškolské zariadenie, kde sa platí

poplatok vo výške 7,50 eur mesačne a strava vo výške cca 33 eur mesačne. Do triedneho fondu sa
platí 22 eur mesačne raz za rok. Náklady na maloletú matka vyčíslila na sumu 120 eur mesačne na
stravu, 50 eur mesačne na oblečenie a obuv, 7,50 eur mesačne poplatok za škôlku, 33 eur mesačne
poplatok za stravu v škôlke, 40 eur mesačne jazyková škola, 30 eur mesačne iné výdavky - lieky,
zdravotná starostlivosť, 51,50 eur mesačne ako náklady na bývanie vo výške 1. Spolu náklady na

maloletú predstavujú sumu 347 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že matka má záujem na
rozvíjaní pozitívneho vzťahu medzi otcom a maloletou, nežiada upravovať styk otca s maloletou.

2. Spolu s návrhom matka predložila súdu rodný list maloletej, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
3.12.2020 - výška invalidného dôchodku 465,80 eur, oznámenie o vyradení z evidencie uchádzačov
o zamestnanie zo dňa 18.9.2020 od 16.9.2020, poštovú poukážku na sumu 33 eur zo dňa 14.5.2021,

doklad SIPO za 1,2,3/2021 na meno V. N. - plyn záloha 125 eur, voda záloha 40 eur, elektrina záloha
41 eur, spolu 206 eur.

3. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec je zamestnancom Ministerstva vnútra SR
- H. B. B. od 1.10.2013.

Bol predložený mzdový list otca za obdobie od 1-9/2021, kde celková výška čistého príjmu, ktorý bol
poukázanýnaúčetotcabolavovýške9486,66eurataktiežbolozistené,žeotcovimaloletejjevyplácaný
daňový bonus na maloletú vo výške 46,44 eur mesačne.
Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 22.11.2021 súd zistil, že otec nie je vedený
ako vlastník(držiteľ) motorových vozidiel.

4. Na pojednávaní dňa 28.1.2022 predložila matka rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 3.12.2021,
kde je výška invalidného dôchodku 471,90 eur mesačne.
Zástupkyňa matky uviedla, že podľa potvrdenia o výške príjmu otca je jeho príjem minimálne 1 000 eur
mesačne. Matka má vzhľadom na svoj zdravotný stav obmedzené možnosti zamestnať sa, na čo by

mal súd prihliadnuť aj pri určovaní výživného.
Otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že žije sám v rodinnom dome, ktorý patrí rodičom. Náklady na
bývanie sú vo výške 40 eur mesačne za plyn a za elektrinu sa robí vyúčtovanie raz ročne a vyúčtovanie
ešte nemá. Vykurovanie v rodinnom dome je plynom. Otec nemá žiadne dlhy, nemá inú vyživovaciu
povinnosť, nie je vlastníkom motorového vozidla. Do podania návrhu prispieval matke sumou 50-60 eur

mesačne, od podania návrhu prispieva sumou 100 eur mesačne.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že medzi rodičmi je sporná iba výška výživného. Otec uviedol, že by
bol ochotný prispievať sumou 150 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol túto sumu a vzhľadom na
skutočnosť,žeotecjepoberateľomdaňovéhobonusu,abytútosumouposielalmaloletejnatvorbuúspor.
Tvorbu úspor kolízny opatrovník odôvodnil tým, že matka maloletej vzhľadom na svoj zdravotný stav nie

je schopná sa zamestnať a zvýšiť svoj príjem, preto je vhodnejšie, aby maloletá mala aj nejaké úspory.
Matka trvala na výške výživného 200 eur mesačne a netrvala na tom, aby bola nejaká suma určená
na tvorbu úspor.

5. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

6. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že rodičia maloletej nie sú manželia a nažijú v

spoločnej domácnosti. Obaja rodičia súhlasili, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky,
ktorá sa o ňu riadne stará od narodenia a má vytvorené vhodné podmienky pre jej ďalšiu starostlivosť.
Taktiež súd neupravoval styk otca s maloletou, pretože rodičia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali, že pri stretávaní sa otca s maloletou vznikajú nejaké problémy.
Matka maloletej je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 465,80 eur mesačne, od 1.1.2022 vo
výške 471,90 eur mesačne a poberá rodinné prídavky vo výške 25,50 eur mesačne a peňažný príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla vo výške 35,88 eur. Spolu s maloletou býva matka u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie
sumou 103 eur mesačne a hradí poplatok za internet vo výške 10 eur mesačne. Maloletá navštevuje
predškolské zariadenie, kde sa platí poplatok vo výške 7,50 eur mesačne a strava vo výške cca 33 eur
mesačne. Do triedneho fondu sa platí 22 eur mesačne raz za rok. Náklady na maloletú matka vyčíslila

na sumu 120 eur mesačne na stravu, 50 eur mesačne na oblečenie a obuv, 7,50 eur mesačne poplatok
za škôlku, 33 eur mesačne poplatok za stravu v škôlke, 40 eur mesačne jazyková škola, 30 eur mesačne
iné výdavky - lieky, zdravotná starostlivosť, 51,50 eur mesačne ako náklady na bývanie vo výške 1.
Spolu náklady na maloletú predstavujú sumu 347 eur mesačne.
Otec maloletej je zamestnaný a jeho príjem za obdobie od 1-9/2021 bol vo výške 9 486,66 eur, čo

predstavuje mesačne sumu 1 054,07 eur v čistom. Náklady otec vyčíslil na sumu 40 eur mesačne za
plyn, ktorý používa na kúrenie. Náklady na elektrinu hradí raz ročne, sumu neuviedol. Keďže žije sám,
jeho náklady na elektrickú energiu môže byť vo výške maximálne 50 eur mesačne. Otec maloletej nie
je vlastníkom motorového vozidla, nemá dlhy ani inú vyživovaciu povinnosť.
Pri určovaní výšky výživného súd tak vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 9 486,66 eur mesačne.

Vychádzal aj z materiálu Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom: „Doporučená výchozí
rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudu v otázkach
výživného na nazaopatřené deti,“ podľa ktorého výška výživného pre maloleté dieťa vo veku 5 rokov
(od 0 do 5) predstavuje 11-15% z čistého príjmu povinného rodiča, v tomto prípade 11-15% z čistého
príjmu 1 054,07 predstavuje sumu od 115,99 eur do 157,11 eur mesačne. Vzhľadom na rozpätie rokov

a vek maloletej (5 rokov) ako aj výdavky otca (nevyhnutné výdavky na bývanie cca 100 eur mesačne)
súd určil výživné vo výške 150 eur mesačne, t.j. pri hornej hranici rozpätia. Výživné vo výške 150 eur
mesačne pokrýva všetky nevyhnutné výdavky maloletej, vrátane nákladov na škôlku, okrem nákladov
na bývanie, ktoré hradí matky. Matka neuviedla žiadne výdavky, ktoré by odôvodňovali výživné v sume
200 eur mesačne, preto v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

Zároveň sa súd stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že je potrebné prispievať maloletej aj na
tvorbu úspor, pretože vzhľadom na zdravotný stav matky si táto nemôže nájsť zamestnanie a zvýšiť
svoj príjem a jediným jej príjmom je invalidný dôchodok. Okrem toho otec na maloletú poberá aj daňový
bonus, takže je správne, aby bol tento použitý pre maloletú. Preto od právoplatnosti tohto rozsudku súd
zaviazal otca maloletej prispievať maloletej aj na tvorbu úspor vo výške 30 eur mesačne.

8. Obaja rodičia potvrdili, že otec na výživu maloletej prispieva od podania návrhu sumou 100 eur
mesačne. Keďže súd určil výživné vo výške 150 eur mesačne, vznikol otcovi dlh na výživnom, mesačne
po 50 eur. Od podania návrhu vznikol dlh vo výške 319,99 eur ( za 8/2021 - 50:30 x 12 = 19,99 eur, za
9-12/2021 - 4 x 50 = 100 eur, 1-2/2022 - 2 x 50 eur = 100 eur). Dlžné výživné súd uložil otcovi uhradiť

v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože otec maloletej má príjem, ktorý mu
umožňuje uhradiť túto sumu v hotovosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.