Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/193/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120405770
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:6120405770.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka proti
žalovaným: 1.) Z. S., N.. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX K., 2.) F.P. S., N.. XX.X.XXXX, V. XXX/XX, XXX
XX K., o zaplatenie 20.000,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovi istinu 20.000,00 eur a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 20.000,00 eur
od 25.3.2020 do zaplatenia.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o
ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho a
exekučného konania dňa 19. 10. 2020 domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej istiny vo výške 20.000,-
eur s prísl. a náhrady vzniknutých trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že je právnickou osobou zapísaná v obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 15294/B. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 24.03.2020 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovaným.Žalovaníbolivčasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnejvýzvepostupcuvnepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní.

3. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 26.05.2015 Zmluvu č. 5072672386 (ďalej len „Zmluva"), ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na
základe tejto Zmluvy boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 30.000,- eur. Podmienky
čerpania a splácania peňažných prostriedkov a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP.

4. Žalobca má zato, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o

úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

5. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, k čomu uviedol, že žalovaní
napriek opakovaným výzvam postupcu neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju
povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 19.05.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 18.05.2018, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 27 495,93

EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 20 397,73EUR, z riadneho úroku vo výške 5 632,49 EUR, z
úroku z omeškania vo výške 1 376,15 EUR a z poplatkov vo výške 89,56 EUR v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonali žiadne platby.
Dlžná suma ku dňu podania žaloby je vo výške 20 000 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny

úveru vo výške 20 000 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň
si uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 25.03.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. S
poukazom na vyššie uvedené sa žalobca na upomínacom súde domáhal vydania platobného rozkazu
v znení, ako je uvedené v 1. bode tohto odôvodnenia.

6. K žalobe žalobca predložil dôkazné listiny, a to Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver)
uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. - bankou a Z. S. a F. S., ako dlžníkmi zo dňa 26. 5. 2015,
prílohy k zmluve - súhlas k poisteniu úveru, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
a informácie o RPMN, prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s.

a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o., všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne,
a. s. zverejnené 31. 10. 2014, účinné od 1. 1. 2015, produktové obchodné podmienky pre hypotekárne
a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. účinné od 1. 1. 2015 a sadzobník Slovenskej sporiteľne,
a. s., oznámenie Slovenskej sporiteľne, a. s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19. 5.
2018, výzvu Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 16. 4. 2018 o oznámení, že dlžníci sú ku dňu 16. 4.

2018 v omeškaní so splatením pohľadávky vo výške 5.375,40 eur, ktorú majú uhradiť najneskôr do
15 dní, výpis z úveru Z. S. pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 5. 2020 preukazujúci poukázanie výšky
úveru 30.000,- eur a jeho čerpanie, prehľad splátok a popis transakcii predmetného úveru, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 3. 2020, pokus o zmier zo dňa 22. 7. 2020 s priloženým dokladom
z podacieho hárku žalobcu o potvrdení podania.

7. Upomínací súd vydal dňa 4. 11. 2020 platobný rozkaz, proti ktorému podali včas žalovaní odpor. V
jeho odôvodnení uviedli, že žalobu navrhujú v celom rozsahu zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:

- namieta vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko tento podľa Národnej banky Slovenska nemá

bankovú licenciu ( viď. www.nbs.sk ). Žalobcu eviduje NBS len pre poskytovanie
spotrebiteľských úverov zápisom zo dňa 05.08.2016 a nie ako banka.
S poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaní
vyvodili právny záver, že banka vôbec nemôže postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na
inú osobu, ako je iná banka. V opačnom prípade je takéto postúpenie absolútne neplatné pre rozpor so

zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Citoval § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý upravuje ochranu práv klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto
ustanovením, je neplatný právny úkon, k čomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo/147/2017) a iné rozsudky krajských súdov SR.

- žalovaní v odpore ďalej uviedli, že žalobca si nesplnil v písomnej žalobe zákonnú povinnosť tvrdenia
súčasne s dôkaznou povinnosťou, keď nepreukázal výšku reálne vzájomných finančných plnení, takže
nárok žalobcu je neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný a nedokázaný. K tomu uviedol, že v
danej veci sa jedná o spotrebiteľský spor, predmetom sporu je spotrebiteľská zmluva, ktorá je plná

neprijateľných zmluvných podmienok.

- z opatrnosti žalovaní vzniesli námietku premlčania, ktorú bližšie nešpecifikovali.- poukázali na porušenie ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
spojení s § 11 citovaného zákona, k čom uviedli, že veriteľom - úžerníkom viac vyhovujú nedisciplinovaní
a neplatbyschopní klienti, kedy banka má záruku vyšších ziskov z úročenia a poplatkov, ako aj z

následných dražobných podvodov.

- v súvislosti s nárokom prvotného veriteľa a následne žalobcu ohľadne úrokov po zosplatnení úveru
poukázali žalovaní na ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorých absencia stanovenia úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru nespôsobí

povinnosť platiť obvyklé úroky aj po zosplatnení úverovej zmluvy so spotrebiteľom.

- vytkli žalobcovi, že nepreukázal tú skutočnosť, že odsúhlasená výška poskytnutého úveru 30.000,-
eur bola žalovaným skutočne poskytnutá, k čomu žalobca nepredložil výpis z bankového účtu, čím
nepredložil dôkaz o výške reálne požičanej čiastky. Predložil len tabuľku bez označenia s drobnými
písmenami, z ktorej vyplýva, že žalovaní uhradili veriteľovi spolu 16.700,47 eur a postupníkovi 0,- eur,

čo nie je možné považovať za relevantný dôkaz.

V závere žalovaní zhrnuli úverové finančné údaje uvedené v predmetnej žalobe takto:

- zazmluvnená výška úveru 30.000,- eur, reálne poskytnutá výška - neznáma, lebo je žalobcom

nepreukázaná, suma plnení žalovaných pravdepodobne 16.700,47 eur - nedokázané žiadnym výpisom
z banky veriteľa, žalobcom nárokovaná čiastka - 20.000,- eur - chýba relevantný dôkaz o vzájomných
plneniach, predpokladaný finančný záver - ak je pravda, že žalovaní uhradili žalobcovi z požičanej sumy
30.000,-eursumu16.700,47eur,potomprirešpektovaníexistenciineprijateľnýchzmluvnýchpodmienok
v zmluve by mali vrátiť žalobcovi 13.299,537 eur. Nakoľko však z dôkazov predložených žalobcom nie

je možné zistiť, koľko vlastne žalovaní v prospech veriteľa plnili, nárok žalobcu vo výške 20.000,- eur je
úžernícky, nelogický a bez matematického odôvodnenia.

Žalovaní tak považujú celú žalobu za zmätočnú a neuznávajú ju.

- Žalovaní ďalej uviedli, že boli „otravovaní“ arogantnými vymáhačmi žalobcu osobne, aj SMS-správami
do mobilného telefónu, aj počas sviatkov po 18.00 hod., čo je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaní opakovane žiadali žalobcu o písomné potvrdenie
o vzájomných plneniach, ktoré žalobca doposiaľ žalovaným nevydal. V závere súdu navrhli, aby z
úradnej moci podrobil predmetnú zmluvu a dokumentáciu medzi veriteľom a žalovanými súdnej kontrole

a predbežnému právnemu posúdeniu. Navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko finančné
nároky žalobcu sú preukázateľne bez právneho titulu, sú bezdôvodným obohacovaním, predmetný úver
splnil všetky znaky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti, a odmietli platiť akékoľvek náhrady trov konania
nemorálnemu žalobcovi.

8. Žalobca v písomným vyjadrení k odporu (v replike) k tvrdeniu žalovaných, že absentuje uňho
aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní, nakoľko nie je držiteľom bankovej licencie, poukázal
na ustanovenie §§ 17, 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a k tomu uviedol, že v čase postúpenia
pohľadávky bola táto predčasne splatná a bola postúpená na subjekt, ktorý je od 5. 8. 2016

držiteľom oprávnenia poskytovať úvery bez obmedzenia rozsahu v zmysle rozhodnutia Národnej banky
Slovenska, dostupného na webovom odkaze htpps://subjekty.nbs.sk, v nasledovnom zmení: Národná
banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom ako útvar príslušný na konanie a rozhodovanie v
prvom stupni podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonodohľade')udeľuje

spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zapísanej
v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, odd.: Sro, vložka č.: 15294/B (ďalej len
„účastník konania') podľa ustanovenia § 20 a § 20a zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu

poskytovania spotrebiteľských úverov.“

9. Žalobca citoval ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v súvislosti s ktorým poukázal na to, že žalovaný
bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšieako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu
opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to:
- výzvou zo dňa 16.12.2019, ktorú predložil súdu k písomnému vyjadreniu spolu s podacím hárkom.

10. Na základe uvedeného žalobca považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol
včasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnejvýzvebankyvomeškanísosplnenímčolenčastisvojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že
zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

11. V súvislosti so vzneseniu námietkou premlčania, žalobca poukázal na skutočnosť, že pri dohode
o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa
stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich
plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník
ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka,

môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom
prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní,
trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky,
pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a

ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí
ani túto, ďalšiu splátku dlhu.

12. Žalobca ďalej citoval ustanovenie § 101, § 565, § 103 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V
súvislosti s premlčaním nároku žalobcu zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho

zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V
posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru (19.05.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 20.02.2018).
Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky,
potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie

splátky splatnej dňa 20.02.2018. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie
tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka dňa 20.03.2018, t. j. splatnosťou
ďalšejsplátkyúveru.Uviedol,žeakbyžalobcaprenesplnenietejtosplátkyvyhlásilmimoriadnusplatnosť
úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase
v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 19.05.2018 - toto svoje právo uplatnil v súlade
s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2018 a zároveň toto
svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s
platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

13. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej
dňa 20.04.2018. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.04.2018 tak začala v súlade s ust.
§ 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 20.04.2018) a uplynula

by najskôr dňa 20.04.2021. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 19.10.2020, žalobca má za to, že
svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva
názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko
nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. K tomu poukázal na viaceré uznesenia
súdov Slovenskej republiky zaoberajúce sa touto problematikou (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 25.5.2020, 15CoCsp/13/2020, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.04.2017,
17Co/228/2016, Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/141/2017 z 28.03.2018, Uznesenie
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/114/2017 z 28.04.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 11Co/13/2018 z 26.09.2018).

14. K tvrdeniu žalovaných v odpore, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
poukazujúc na nekalé obchodné praktiky postupcu, žalobca uviedol, že okrem stručného konštatovania
o neprijateľnosti dojednaných poplatkov (bez akéhokoľvek preukázania súvisu s predmetom konania),
žalobca nikde na 20 stranách podaného odporu nenašiel akékoľvek relevantné tvrdenia o ich existenciíprípadne uvedenie, ktoré zmluvné podmienky považujú žalovaní za neprijateľné. Žalobca preto bez
ďalšieho navrhuje, aby za súčasného stavu súd na takéto tvrdenia neprihliadal, k čomu podporne
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11CoCsp/45/2020 z 22.10.2020,

uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/291/2019 z 26.08.2020.

15. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaných v odpore, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca
uviedol, že z podania žalovaných nie je možné bez veľkých ťažkostí určiť, aké náležitosti zmluva o úvere
podľa jeho názoru neobsahuje. Žalovaní namietajú výlučne neuvedenie výšky poskytnutého úveru, k

čomu žalobca poukazuje na to, že výška poskytnutého úveru 30.000,- eur je uvedená v čl. I. Zmluvy
o úvere. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle čl. III. ods. 1 sú súčasťou Zmluvy o úvere
Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne. V zmysle čl. III. ods. 3 postupca odovzdal tieto
súčasti elektroniky prostredníctvom služby Internetbanking alebo na elektronickú adresu dlžníka. Žiadna
normaspotrebiteľskéhoprávaSlovenskejrepublikyaleboEurópskejúnienevyžaduje,abyspotrebiteľská
zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne

podpísaná. Možno poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. V
citovanej veci Súdny dvor interpretoval smernicu o spotrebiteľských úveroch, ktorá prikazuje písomnú
formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdny dvor v tejto súvislosti judikoval, že pri tejto úprave „zmluva
o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky [podstatné náležitosti]
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči“. Je teda možné uzavrieť, že to či zmluva o

spotrebiteľskomúverevzmyslezákonaospotrebiteľskýchúverochmôžebyťtvorenáviacerýmilistinami,
právnym putom previazanými komponentmi, ktoré sú spotrebiteľovi odovzdané pred podpisom zmluvy,
už zodpovedal Súdny dvor EÚ.

16. Ku konštatovaniu žalovaných, že mali byť počas sviatkov a po 18:00 hodine kontaktovaní žalobcom,

žalobca uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé. Zamestnanci žalobcu žalovaného nikdy nenavštívili
osobne a telefonické a písomné výzvy na zaplatenie neboli žalovanému zasielané nikdy počas sviatkov
a po 18:00 hod. Dodal, že žalovaní nikdy nedoručili žalobcovi písomnú žiadosť o potvrdenie plnení ako
tvrdia v podanom odpore.

17. K požadovanej výške žalovanej sumy žalobca uviedol, že žalovaní dňa 26.05.2015 čerpal peňažné
prostriedky v celkovej výške 30.000,- € - čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii
označené ako „Čerpanie“.
Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 13 720,69 €, a to nasledovne: 20.07.2015
- 62,06 €, 20.07.2015 - 422,68 €, 20.08.2015 - 103,86 €, 21.08.2015 - 380,88 €, 20.09.2015 - 484,74 €,

20.10.2015 - 484,74 €, 20.11.2015 - 484,74 €, 20.12.2015 - 468,77 €, 21.12.2015 - 15,97 €, 20.01.2016
- 484,74 €, 20.02.2016 - 484,74 €, 20.03.2016 - 329,84 €, 21.03.2016 - 154,9 €, 20.04.2016 - 327,24 €,
25.04.2016 - 157,5 €, 20.05.2016 - 95,35 €, 24.05.2016 - 389,39 €, 20.06.2016 - 484,53 €, 30.06.2016 -
0,21 €, 20.07.2016 - 304,8 €, 27.07.2016 - 131,6 €, 01.08.2016 - 47,5 €, 19.08.2016 - 0,84 €, 20.08.2016
- 322,06 €, 26.08.2016 - 162,68 €, 20.09.2016 - 321,81 €, 26.09.2016 - 162,93 €, 20.10.2016 - 484,74

€, 20.11.2016 - 172,99 €, 24.11.2016 - 311,75 €, 20.12.2016 - 1,28 €, 22.12.2016 - 1,6 €, 05.01.2017
- 59,19 €, 19.01.2017 - 322,9 €, 25.01.2017 - 99,77 €, 25.01.2017 - 307,91 €, 08.02.2017 - 160,44 €,
08.02.2017 - 8 €, 08.02.2017 - 16,39 €, 20.02.2017 - 3,64 €, 23.02.2017 - 464,71 €, 23.02.2017 - 16,39
€, 20.03.2017 - 310,28 €, 22.03.2017 - 21,4 €, 30.03.2017 - 136,67 €, 30.03.2017 - 16,39 €, 20.04.2017
- 9,18 €, 19.07.2017 - 10 €, 19.10.2017 - 150 €, 05.01.2018 - 299,17 €, 05.01.2018 - 4,83 €, 19.03.2018

- 100 €, 16.04.2018 - 70 €, 19.04.2018 - 30 €, 24.05.2018 - 100 €, 03.07.2018 - 100 €, 23.07.2018 -
63,52 €, 23.07.2018 - 36,48 €, 21.09.2018 - 100 €, 19.10.2018 - 100 €, 22.11.2018 - 91,33 €, 22.11.2018
- 8,67 €, 28.12.2018 - 80 €, 23.01.2019 - 100 €, 21.02.2019 - 100 €, 05.04.2019 - 33,82 €, 05.04.2019
- 313,72 €, 05.04.2019 - 72,46 €, 22.05.2019 - 241,26 €, 22.05.2019 - 178,74 €, 24.06.2019 - 139,52 €,
24.06.2019 - 280,48 €, 25.07.2019 - 28,87 €, 25.07.2019 - 315,19 €, 25.07.2019 - 75,94 €, 05.11.2019

- 100 €, 19.11.2019 - 100 €, 17.01.2020 - 34,52 €, 17.01.2020 - 65,48 €.
Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 9 602,27 €, na poplatky bola započítaná
suma vo výške 368,58 €, na riadny úrok suma vo výške 3 747,75 € a na úrok z omeškania suma vo
výške2,09€.Postúpenáistinatakpredstavuje„Čerpanie“mínusúhradyžalovanéhozapočítanénaistinu
(30.000,- € - 9 602,27 € = 20 397,73 €). Žalobca si vrámci svojho dispozičného oprávnenia uplatňuje iba

časť neuhradenej istiny vo výške 20.000,- €. Nakoľko si žalobca neuplatňuje v konaní zmluvné úroky po
zosplatnení k námietke žalovaného týkajúcej sa tejto skutočnosti sa nevyjadroval.
Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č.
160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok.18. V zmysle ustanovení § 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní, bola vec Okresným súdom Banská Bystrica postúpená na ďalšie konanie Okresnému súdu

Spišská Nová Ves, ktorý vyzval žalovaných k písomnému vyjadreniu k vyjadreniu žalobcu k odporu.
Žalovaní písomným podaním zo dňa 31. 12. 2020 (v duplike) doručili súdu totožný text odporu, ktorý
bol podaný voči žalobe na upomínacom súde. S poukazom naňho zotrvávali na stanovisku, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9. 6. 2021, ktorého sa žalovaní osobne nezúčastnili,
doručenie predvolania bolo u nich riadne vykázané. Nakoľko svoju neúčasť písomne, ani žiadnym
iným spôsobom neospravedlnili, súd vo veci pojednával za ich neprítomnosti za použitia ustanovení
§ 180 C.s.p. Žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý na žalobe a na všetkých
písomných vyjadreniach v celom rozsahu zotrvával. Mal zato, že žalobca osvedčil všetky skutkové
a právne skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok. Námietky žalovaných v odpore považoval za

nedôvodné. Poukázal na to, že žalobca preukázal odoslanie výzvy pred zosplatnením úveru s podacím
hárkom, rovnako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou, ako aj odoslanie výzvy pred
postúpením pohľadávky s podacím hárkom. Pokiaľ ide o skúmanie bonity, žalobca poukázal na písomné
vyjadrenie, ktorým reagoval na dupliku žalovaných, v ktorom uviedol, že odborná starostlivosť pri
posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu

nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté
všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra (nie je tak
pravdivé tvrdenie, že veriteľa porušila uvedené predzmluvné povinnosti). Výsledkom daného posúdenia
schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/ schopnosti splácať
daný úver.

20. Existujúce splátky úverov a úverová história klientov bola poskytovateľom úveru, teda bankou,
overená dopytom do Úverového registra. Pritom bolo zistené, že 2 účastníci úveru žijú v spoločnej
domácnosti, pričom prvý účastník úveru mal deklarovaný príjem overený v SP: 671 EUR (420 závislá
činnosť, 251 dôchodok, oba overené v Sociálnej poisťovni). Druhý účastník úveru mal deklarovaný

príjem: 329 EUR (dôchodok overený v Sociálnej poisťovni). Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré
je možné použiť na splátky úverov (55% z akceptovaného príjmu) Ukazovateľ schopnosti splácať
(disponibilný zostatok 550 EUR) : 1074 x 55% = 550 Existujúce záväzky: 0 EUR Splátka poskytnutého
úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov
klienta bola splnená.

21. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2020, sp.
zn. 8Co/233/2019 (v prvom stupni vedený na OS BA II pod sp. zn. 8Csp/42/2018), kde súd uviedol:,,...k
tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný mal hrubo porušiť povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, z
dôvodu, že žalobkyňa mala v čase podpisu zmluvy čistý príjem pod sumu životného minima, odvolací

súd poznamenáva, že poskytnutie úveru žalobkyni ani za týchto jej majetkových pomerov nezakladá
hrubé porušenie povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, pretože to bola v prvom
rade samotná žalobkyňa, ktorá mala uvážiť, či je v jej možnostiach z jej príjmu úver splácať po 30
eur mesačne, keďže ide o osobu s vysokoškolským vzdelaním pôsobiacu v oblasti finančných služieb
ako finančný sprostredkovateľ. Na posúdenie svojich finančných možností žalobkyňa nepotrebovala

právnické ani ekonomické vzdelanie. Hrubé porušenie povinností žalovaným vylučuje aj skutočnosť,
že žalobkyňa úver pravidelne splácala a predčasne ho splatila...“. Právny zástupca žalobcu v závere
uviedol, že uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti pri
posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver a predmetný úver nie je bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu nedostatočného a neodborného posudzovania bonity žalovaných. Navyše poukázal na to, že

žalovaní uznali dlh v Dohode o uznaní dlhu zo dňa 25. 4. 2019 a rovnako ho uznali v časti rozdielu
medzi poskytnutým úverom a vykonanými úhradami aj na strane 10 podaného odporu proti platobnému
rozkazu.

22. K výške vypočítanej dlžnej sumy právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa predmetnej úverovej

zmluvy žalovaní čerpali úver vo výške 30.000,- eur, uhradili sumu vo výške 13.720,69 eur, z ktorej bola
žalobcom na istinu započítaná suma vo výške 9.602,27 eur. Zvyšok bol započítaný na riadny úrok a
príslušenstvo. Na súčasného žalobcu tak bola postúpená istina vo výške 20.397,73 eur, čo je rozdielposkytnutého úveru a úhrad započítaných na istinu. Z tejto sumy si žalobca uplatňuje nižšiu sumu vo
výške 20.000,- eur.

23. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (26. 5. 2015), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (26. 5. 2015), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (26. 5. 2015), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase
uzatvorenia zmluvy (26. 5. 2015), spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

27. Podľa § 7 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia
zmluvy (26. 5. 2015), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

28. Podľa§53ods.9 Občianskehozákonníkavzneníplatnomkudňuuzavretiazmluvy(26.5.2015), ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (26. 5. 2015),
nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (26. 5. 2015), ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,

len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.31. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
(26. 5. 2015), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná

právna forma banky sa zakazuje.

32. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (26.
5. 2015), o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového
povolenia pre banky podľa osobitného predpisu rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní

s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového
povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

33. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
(26. 5. 2015), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 1 a

2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov).

34. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz

text oboch uvedených ustanovení súčasne.

35. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (26. 5.
2015) o postúpení pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so

všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou
- Slovenskou sporiteľňou, a. s. sídlom Tomášikova 48, Bratislava, ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2.
rade, ako dlžníkmi, bola dňa 26. 5. 2015 uzavretá zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na

základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 30.000,- eur, a to spotrebný úver na čokoľvek
s fixnou úrokovou sadzbou 8,90 % p. a. do splatnosti úveru s výslednou výškou úrokovej sadzby po
zohľadnení zľavy 6,90 % p. a., ktorú sa žalovaní zaviazali splácať po 484,74 eur mesačne 20. deň v
kalendárnom mesiaci v počte splátok 81, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 20. 7. 2015, ročná
percentuálna miera nákladov 8,40 %, priemerná hodnota RPMN 10,39 %, celková čiastka spojená s

úverom 39.262,44 eur a poplatkom za poistenie úveru 16,39 eur splatným v termíne a periodicite splátky
úveru. Podľa bodu II. ods. 1 predmetnej zmluvy súd zistil, že úver bol použitý na vyplatenie záväzkov v
banke,atopredošlýchsplátkovýchúverovvpočte3-krát,ktorýchaktuálnyzostatokkudňu podpisovania
predmetnej úverovej zmluvy bol spolu vo výške 22.053,44 eur.

37. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať Zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase
jej uzatvorenia, ktorý okrem iného definuje pojem spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, osobu veriteľa i osobu spotrebiteľa. Súd preskúmal predmetnú zmluvu o úvere, či táto vyhovuje

náležitostiam tak, ako ich určuje Zákon o spotrebiteľských úveroch a predovšetkým sa zaoberal
vznesenou námietkou žalovaných nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vychádzajúc z
prostriedkov procesnej obrany žalovaného zistil, že predmetná námietka žalovaných je nedôvodná,
nakoľko v čase postúpenia pohľadávky bol žalobca od 5. 8. 2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úverybez obmedzenia rozsahu, a to v zmysle rozhodnutia Národnej banky Slovenska. Súd sa nestotožňuje
s tvrdením žalovaných, že žalobca nie je držiteľom bankovej licencie. Jeho stanovisko nie je podložené
zákonnými argumentmi, preto na ním vznesenú námietku nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácie

neprihliadal.

38. Ďalej sa súd zaoberal otázkou vznesenej námietky premlčania žalovaných, ktorí však predmetnú
námietku žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikovali. Pri posudzovaní, či predmetný nárok žalobcu
je podaný v zákonnej premlčacej lehote, sa súd v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom a presnou

špecifikáciou aplikácie ustanovení § 101, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako
to žalobca správne uviedol a vysvetlil v replike, teda v písomnom vyjadrení k odporu (viď body 12, 13
tohto odôvodnenia).

39. Súd sa nestotožňuje ani s ďalšou argumentáciou žalovaných, že žalobca nepostupoval v súlade s
§ 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., teda že si nesplnil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosťdlžníkasplácaťúver,atedaniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplatenie
úveru a predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v spojení s § 11 citovaného zákona. Z obsahu
zmluvy je zrejmé a zrozumiteľné, že predmetný úver bol žalovaným poskytnutý na vyplatenie predošlých
záväzkov - predošlých troch úverov od Slovenskej sporiteľne, a. s. Z textu zmluvy bola táto skutočnosť
zrozumiteľná, žalovaní túto zmluvu podpísali. Že boli predmetné financie im poskytnuté, vyplýva z

písomných dôkazov predložených žalobcom - výpisu z prevodných účtov žalovaných a prehľadu
bezhotovostných platieb. Žalobca zároveň preukázal a zrozumiteľne popísal, ako boli zisťované
ukazovatele schopnosti splácania u oboch dlžníkov, ktorí deklarovali svoje príjmy dokladmi zo Sociálnej
poisťovne a dokladmi o príjmoch zo závislej činnosti. Pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať
úver, súd má zato, že právny predchodca žalobcu zachoval odbornú starostlivosť. Súd sa aj v tomto

prípadestotožňujesostanoviskomžalobcuamázato,žebolopredovšetkýmvprvomradenasamotných
žalovaných uvážiť, či budú schopní predmetný úver splácať. Súd má zato, že vzhľadom na to, že tento
úver bol použitý na uhradenie dlhov z predošlých úverov, samotná banka zvýhodnila žalovaných, aby
pristúpili k splácaniu už len jedného úveru, ktorý žalovaní aj v prvých rokoch boli schopní splácať. Z
prehľadu splátok je zrejmé, že žalovaní si plnili svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy od 20. 7.

2015 približne do februára 2018 (následné splátky boli podstatne nižšie ako dohodnuté). Aj z uvedenej
platby schopnosti žalovaných vyplýva, že žalobca pri posudzovaní bonity žalovaných, ako dlžníkov,
postupoval v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

40. Ako je už vyššie uvedené, súd predmetnú úverovú zmluvu podrobil prieskumu, či táto vyhovuje

náležitostiam tak, ako to určuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, teda či obsahuje iné neprijateľné
zmluvné podmienky, ako boli uvádzané v odpore žalovaných. Z predmetnej úverovej zmluvy a z
podaného odporu nie je možné vyvodiť, aby predmetný úver súd mal považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného ku

dňu uzatvárania zmluvy. Správne je uvedený údaj o RPMN, ročnej úrokovej sadzbe, ktorá podstatne
nepresahuje výšku úrokových sadzieb v obdobných úveroch v rozhodnom období. Je z nej zrejmé, v
akej výške a na aký účel bol úver poskytnutý. Zo žalobcom predložených dokladov - prehľadu platobnej
histórie je zrejmé, že žalovaní z úveru uhradili sumu vo výške 13.720,69 eur. Predmetná suma bola
započítaná na istinu vo výške 9.602,27 eur, pričom zvyšok bol započítaný na riadny úrok a príslušenstvo,

na čo má žalobca do mimoriadneho zosplatnenia úveru nárok. Dlžná istina je tak vo výške 20.000,- eur.

41. Predmetná zmluva korešponduje s úpravou zákona č. 129/2010 Z.z., a § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka a neobsahuje také neprijateľné podmienky, ktoré by mali mať za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Súd z dokazovania vzal za preukázané, že žalovaní, ako dlžníci

boli s obsahom zmluvy riadne oboznámení. Táto je jasne a čitateľne formulovaná (jedná sa o typovú
zmluvu vopred pripravenú žalobcom), súd má teda zato, že so zmluvou a zmluvnými podmienkami
súhlasili, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi. Dôvodnosť žaloby opodstatňuje aj ďalší právny úkon,
ku ktorému žalovaní pristúpili dňa 25. 4. 2019, kedy podpísali Dohodu o uznaní dlhu a čiastočne uznali
výšku dlhu (13.299,537 eur) aj v písomnom vyjadrení v odpore.

42. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
Právny predchodca žalobcu si splnil svoju povinnosť, keď poskytol žalovaným úver, ktorý oni prevzali,
avšak žalovaní si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu im zo zmluvy, keď so splatením splátok sa dostalido omeškania. V súlade so zmluvným dojednaním bol postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý
pristúpilpodľa§53ods.9Občianskehozákonníkavspojenís§565Občianskehozákonníkakdoručeniu
oznámenia o uplatnení práva o zosplatnení celej pohľadávky a následne k uplatneniu tzv. sankcie straty

výhod splátok. Je nesporné, že žalovaní si svoju povinnosť vyplývajúcu im z predmetnej úverovej zmluvy
-splatenieúverupojejzosplatnenínesplnili, apretosúdvzáverekonštatuje,ženárokžalobcujevcelom
rozsahu opodstatnený. Žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia predloženými dôkaznými
listinami, ktoré preukazujú správnosť požadovaného nároku žalobcu. Rešpektujúc aktuálne zákonné
ustanovenia si neuplatňuje úroky z omeškania po zosplatnení úveru.

43. Čo sa týka ďalších tvrdení žalovaných v odpore, ktoré opakovane uvádzali vo svojich ďalších
písomnýchpodaniach(trikrátpredložilisúdurovnakýtextpísomnéhostanoviskakžalobe,ajkpísomným
vyjadreniam žalobcu), súd sa ďalšími námietkami tam uvádzanými podrobne nezaoberal, nakoľko
tieto námietky sú všeobecného charakteru, netýkajú sa konkrétnej úverovej zmluvy. Opakovane
žalovaní citujú jednotlivé zákonné ustanovenia a paragrafové znenia Zákona na ochranu spotrebiteľa

a Občianskeho zákonníka.

44. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.“

45. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Nakoľko žalovaní sa svojou nečinnosťou dostali do omeškania, nepristúpili k zaplateniu dlhu ani
napriek výzvam a upozorneniam o mimoriadnom zosplatnení úveru, ani napriek predžalobným výzvam
žalobcu, súd priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, podľa
vyššie citovaných zákonných ustanovení, a to odo dňa 25. 3. 2020, teda odo dňa nasledujúceho po

dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Žalobca mal v konaní plný úspech, požadoval náhradu trov konania, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, o ktorých výške súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.