Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/830/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108203138
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108203138.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: F.. A. A. J. D. V. R. E. Č. Í. A. H. V. Á. , bytom X. B.,
O. Č.. XXX/XX, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie č. 13, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8. apríla 2011, č.k. 10 C 18/2008-73,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8. apríla 2011, č.k. 10 C 18/2008-73, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 8.4.2011, č.k. 10 C 18/2008-73, zastavil konanie o určenie,
že odmeňovanie navrhovateľky uskutočňované podľa § 67 (resp. § 66 ods. l) zákona č. 385/2000
Z.z. v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného

zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania; zároveň sa
navrhovateľka domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 130.930,09 € (3.944.400,--
Sk). Navrhovateľka nezaplatila poplatok z predmetu konania v sume 7.955,30 € súčasne s podaním
návrhu a ani dodatočne na výzvu súdu napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia poplatku. Nejde o
konanie, kedy by mohol súd pokračovať v konaní bez zaplateného súdneho poplatku za návrh, a tak
ani nerozhodoval o neskoršom návrhu navrhovateľky na zmenu a rozšírenie návrhu na začatie konania.

Uznesenie odôvodnil ustanovením § 5 ods. l písm. a/, § 8 ods. l, § 10 ods. l veta prvá, ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení jeho zmien.
Napokon si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí. Napadnutým
uznesením rozhodol súd prvého stupňa v osobe sudcu JUDr. Dany Káčerovej po tom, čo uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.1.2011, č.k. 11 NcC 73/2010-47, JUDr. Dana Káčerová nebola
vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka. V prvom rade vytýkala súdu prvého
stupňa pochybenie v tom, že skôr, ako rozhodol o jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, rozhodol napadnutým uznesením. Dôvodila ďalej, že dané konanie je oslobodené od súdnych
poplatkov aj vecne. Jej návrh na začatie konania vo veci samej bol doručený súdu dňa 30.1.2008,
teda v čase účinnosti zákonov č. 330/2007 a č. 511/2007 Z.z., ktorými došlo k novelizácii zákona o

súdnychpoplatkochč.71/1992Zb.,súčasťouktoréhojeajsadzobníksúdnychpoplatkovsúčinnosťouod
1.1.2008; sadzobník súdnych poplatkov neustanovuje poplatok z návrhu, predmetom ktorého je konanie
vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a náhradou nemajetkovej ujmy
s tým spojenou. Až zákonmi č. 264/2008 Z.z., č. 465/2008 Z.z., ktorými s účinnosťou od 1.1.2009 došlo
k novelizácii zákona č. 71/1992 Zb., došlo k zavedeniu spoplatnenia nárokov vo veciach súvisiacich s
porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona (č. 757/2004 Z.z.), a to či už

bez alebo s náhradou nemajetkovej ujmy s tým súvisiacou, ktorý poplatok je zavedený pod položkou 7d
písm. a/, b/ sadzobníka súdnych poplatkov a v tejto nezmenenej podobe, pokiaľ ide o totožné nároky,pretrváva doposiaľ. Je teda jednoznačne nespochybniteľné, že pokiaľ súd pri svojej činnosti rešpektuje
zákon, spoplatňovať návrhy vo veciach týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa
osobitného zákona (č. 757/2004 Z.z.) a vyzývať navrhovateľov domáhajúcich sa takýchto nárokov

na zaplatenie súdneho poplatku pod následkom zastavenia konania (za predpokladu že im neprizná
oslobodenie od súdnych poplatkov) môže len v prípade, ak deň vzniku poplatkovej povinnosti nastal po
nadobudnutí účinnosti novely zákona o súdnych poplatkoch, teda po 1.1.2009. Pokiaľ deň poplatkovej
povinnosti nastal predtým, tieto konania sú jednoznačne oslobodené od súdnych poplatkov. Ak za tohto
stavu súd vyzve účastníka na zaplatenie súdneho poplatku, rozhodne v rozpore so zákonom a takéto

rozhodnutie je povinný aj bez návrhu zrušiť. Okrem toho sú všeobecne známe rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava I., ktorý v skutkovo totožnej veci rozhodol v prospech navrhovateľa bez toho, aby mu
bola uložená poplatková povinnosť, prípadne navrhovateľom nebola doručená ani výzva na zaplatenie
súdneho poplatku, pričom takéto poplatky už ani v zmysle § 13 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. vyrubiť
nemožno. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Uznesením zo dňa 31.7.2013, č.k. 10 C 18/2008-80, súd prvého stupňa navrhovateľke nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov postupom podľa ustanovenia § 138 ods. l, 2 O.s.p., proti ktorému
navrhovateľka odvolanie nepodala. Nedošlo teda k zrušeniu uznesenia o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku podľa ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v

čase rozhodovania súdu o žiadosti navrhovateľky podľa ustanovenia § 138 ods. l O.s.p. (od 15.6.2013).

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355
O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia ako správnymi, odôvodnenie
uznesenia odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na tomto
mieste treba ešte uviesť, že navrhovateľka poplatok z predmetu konania nezaplatila ani v odvolacej

lehote [§ 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
napadnutým uznesením (od 1.6.2010)].

Pre správnosť dôvodov napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné. Zostalo nepochybné, že návrh na začatie konania navrhovateľka podala na súde prvého

stupňa dňa 30.1.2008. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď vyzval navrhovateľku na zaplatenie
súdneho poplatku podľa všeobecnej položky č. l [poplatková povinnosť navrhovateľke vznikla podaním
návrhunasúd(§5ods.lpísm.a/zákonač.71/1992Zb.vzneníúčinnomvčasepodanianávrhunasúd;§
17 ods. l) a poplatok za podanie návrhu bol splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. l citovaného
zákona o súdnych poplatkoch)]. Zákonodarca dal navrhovateľke možnosť zaplatiť takýto poplatok

ešte neskôr, na základe výzvy, správnej, zo strany súdu prvého stupňa a po poučení o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. l citovaného zákona o súdnych poplatkoch). Vtedy mala
možnosť zaplatiť súdny poplatok až do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku; čo sa ale vôbec nestalo. Navrhovateľkou uvádzané dôvody
by prichádzali do úvahy len v takom konaní, keď nebolo možné nároky navrhovateľa spoplatniť ani

podľa všeobecnej položky (položky č. l) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
zákona č. 71/1992 Zb., o čo nejde v prejednávanej veci; konanie nebolo a nie je
vecne oslobodené od súdnych poplatkov (§ 4 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.), navrhovateľka nepožívala
a nepožíva osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.). Zostalo
právne irelevantné aj tvrdenie navrhovateľky v tom, že už v súčasnosti by nebolo možné súdny poplatok

vyrubiť. Totiž navrhovateľke poplatková povinnosť vznikla podaním návrhu na súd (dňa 30.1.2008),
podľa výzvy súdu prvého stupňa poplatkovú povinnosť si mala splniť do 10 dní od doručenia výzvy
(od 4.11.2010), najneskôr do konca 15-dňovej lehoty na podanie odvolania počítanej od doručenia
napadnutého uznesenia navrhovateľke (od 19.4.2011), a teda následky nezaplatenia súdneho poplatku
nastali ešte v roku 2011, najneskôr v roku 2013 právoplatnosťou uznesenia súdu prvého stupňa o

nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Navrhovateľka v odvolaní síce dôvodila iným súdnym
konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I. v obdobnej skutkovej a právnej veci, ktoré však
presne neoznačila.Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok
odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001,
č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre

ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva
konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie
práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnom skončení konania
vo veci samej spolu s rozhodovaním o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa (§ 224 ods. l,
§ 142 a nasl. O.s.p.; § 151 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.