Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. október 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/79/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107213084
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1107213084.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25C 79/2007-103-

1107213084

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľov 1/ I.. A. I.,
bývajúceho v B., V. XX,. 2/ P.. K. B., bývajúcej v B., G. XX,. 3/ R.. J. I., bývajúceho v B., H. M. XX,.

všetkých zastúpených S. B. C., s.r.o., AK so sídlom v B., S. XX,. proti odporcovi H. M. S. R. B., IČO: XX.
XXX. XXX,. so sídlom v B., P. N. X,. o zaplatenie 4.809,80 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 24. apríla 2007 domáhali voči odporcovi
zaplatenia sumy 144.900,-Sk (4.809,80 Eur) s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedli, že sú
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - pozemku, parc. č. 12050/10, o výmere 483 m2, zapísaného na
LV č. 4213, pre k.ú. N. M., okres B. (ďalej len "pozemok" alebo "nehnuteľnosť"), ktorý využíva odporca.
Tento pozemok bol v zmysle Aktualizácie územného plánu H. M. S. R. B. (ďalej len "H. M.") z roku
1993 súčasťou viazanej plochy stavieb a zariadení viacpodlažnej bytovej zástavby, podľa ktorej plnil

funkciu vyhradenej, ochrannej zelene proti hluku z prevádzky hlavnej komunikácie na P. ulici. Keďže
odporca užíval nehnuteľnosť navrhovateľov pre potreby tejto pozemnej komunikácie, ktorej je zároveň
prevádzkovateľom, bez právneho dôvodu, bol povinný zaplatiť navrhovateľom za obdobie od 24.4.2005
- 24.4.2006 žalovanú istinu, ktorá predstavuje sumu nájomného vo výške 300,-Sk (9,96 Eur) za 1 m2
pozemku na jeden kalendárny rok.

Odporca v rámci prípravy pojednávania s návrhom navrhovateľov nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný

zamietnuť. Poprel, že by pozemok par. č. 12050/10 plnil funkciu prícestnej alebo ochrannej zelene
potrebnej k prevádzkovaniu pozemnej komunikácie na P. ulici. Keďže obe plochy sú od seba oddelené
existujúcim chodníkom, nemal dôvod užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľov v rozhodnom
období.Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa v prvom a treťom rade, výsluchom

svedka R. I., oboznámil sa s vyjadreniami a prednesmi splnomocnenej zástupkyne odporcu a právneho
zástupcu navrhovateľov, s listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu vlastníctva č. 4213, k.ú. N. M.,
obec B. N. M., okres B., geometrickým plánom I.. Ľ. B. č. 101/2004, stanoviskom oddelenia cestného
hospodárstva magistrátu H. M. S. R. B. z 12.7.2007, územnoplánovacou informáciou mestskej časti
B. - N. M. z 6.4.2006, územnoplánovacou informáciou pre obdobie od 24.4.2005-24.4.2006, listom

mestskej časti B. N. M. z 5.11.2008 a 9.8.2010, protokolom o zverení majetku o 7.1.1992 a jeho prílohou,
výpisom z územného plánu H. M. SR B., oboznámil sa s korešpondenciou medzi účastníkmi konania
a s fotografiami predloženými zo strany navrhovateľov, ako aj s ostatným obsahom spisu, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia v prvom až treťom rade sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č.

12050/10, o výmere 483 m2, druh pozemku ostatné plochy, v kat. území N. M., obec B., mestská časť
N. M., zapísanej na LV č. 4213 Správy katastra pre H. M. SR B., každý v podiele 1/3 na základe titulu D
512/99 Dnot 82/99 z 15.8.2001. Pozemok bol geometrickým plánom I.. Ľ. B. č. 101/2004 z 10.12.2005
odčlenený z pôvodného pozemku parc. č. 12050 o celkovej výmere 3.297 m2 a nachádza sa v susedstve
pozemku par. č. 22005/2, po ktorom vedie pozemná komunikácia s označením P..

Navrhovateľ v prvom a treťom rade vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že pozemok parc. č. 12050/10,
pred jeho odčlenením, slúžil pôvodne ako vinica, ktorú užívalo družstvo a niekedy v priebehu 60-
tych rokoch sa v oblasti začalo s bytovou výstavbou. Pozemok bol v tom čase určený na chodenie,
komunikáciu. Listom mestskej časti B. N. M. boli niekedy v roku 2008 vyzvaní, aby pozemok kosili a

udržiavali na ňom zeleň, na ktorú žiadosť však nereagovali.

Z výpovede svedka R. I. súd zistil, že vyhotovoval fotodokumentáciu založenú v spise na č.l. 47-55. Táto
zachytáva cestnú komunikáciu na P. ulici spolu s pozemkami, ktoré sa nachádzajú po celej jej dĺžke.
Svedoksabližšievyjadrilkfotografii,naktorejje,okremsamotnéhopozemkunavrhovateľov,vyobrazená

aj voľne stojaca lavička; tú navrhovatelia na pozemok neumiestnili. Pozemky v susedstve, ktorých
vlastníkom je odporca a na ktorých sa podľa fotografie nachádzali reklamný billboard a zariadenie
pre psíčkarov, odporca neoplotil, z dôvodu ktorého majitelia psov užívali celú plochu zelene, vrátane
pozemku navrhovateľov, neobmedzene.

Podľa územnoplánovacej informácie k aktualizácii územného plánu hlavného mesta z roku 1993 v
znení neskorších zmien a doplnkov bola parcela č. 12050/10 súčasťou funkčnej plochy určenej pre
funkciu bývanie- viacpodlažná bytová zástavba. Územný plán k tejto bytovej zástavbe určil fakultatívne
aj doplňujúce plochy stavieb a zariadení bývania a účelovo viazané plochy stavieb a zariadení
bývania, ktorými mohli byť, okrem iného, občianska vybavenosť, zeleň, vybavenosť prevádzky a údržby,

zariadenia CO a pod. Aktualizácia územného plánu z roku 1993 bola zrušená uznesením mestského
zastupiteľstva z 31.5.2007, č. 123/2007, a to s účinnosťou od 1.9.2007.

Z obsahu podania Mestskej časti B. N. M. z 9.8.2010, v ktorom odpovedal na výzvu súdu, a z obsahu
pripojených príloh vyplýva, že na základe Protokolu o zverení majetku zo 7.1.1992 bola H. M. SR B.

do správy mestskej časti zverená verejná zeleň nachádzajúca sa na časti parcely č. 12050/1. Mestskej
časti nebola teda do správy zverená parcela, len zeleň na tejto parcele. V priebehu roku 2005-2006
zabezpečovala mestská časť prostredníctvom príspevkovej organizácie EKO podniku VPS údržbu
zelenepôvodnenacelejparcele12050/1,ktorejsúčasťoubolbezvyznačeniaajpozemoknavrhovateľov,
neskôr z nej odčlenený. V predmetnom podaní mestská časť potvrdila, že podľa aktualizácie územného

plánu H. M. SR B. z roku 1993 bol pozemok par. č. 12050/10 v k.ú. N. M. určený na využitie pre
viacpodlažnú bytovú zástavbu. V súčasnom období, podľa územného plánu H. M., je predmetný
pozemok evidovaný ako ochranná a izolačná zeleň, a podľa informácii na liste vlastníctva mu bol
pridelený kód 14410 - pozemok slúžiaci ako okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, verejná a
funkčná zeleň.

Z listu Magistrátu H. M. SR B., oddelenie cestného hospodárstva z 16.8.2010 súd zistil, že pozemok par.
č. 12050/10 nie je súčasťou cestnej komunikácie na P. ulici v B., ktorá je zaradená medzi komunikácie II.triedy a jej súčasťou je priľahlý chodník a svah. Keďže P. ulica je situovaná v zastavanom území obce,
nie sú pri nej vymedzené hranice cestného ochranného pásma.

Právny zástupca navrhovateľov vo svojich prednesoch na pojednávaní zotrval na tvrdení, že
navrhovatelia nemohli v rozhodnom období 2005-2006 užívať pozemok v ich vlastníctve z dôvodov
na strane odporcu. Vychádzal pritom z listu Mestskej časti B. N. M. z 6.4.2006 adresovaného
navrhovateľom, nakoľko územnoplánovaciu informáciu predloženú odporcom považoval za značne
všeobecnú. Z obsahu listu vyplývalo, že pozemok ako účelovo viazaná plocha plnil funkciu ochrannej

zóny, pretože sa na ňom nachádzala tzv. ochranná zeleň. Tá mala zamedziť hluku z hlavnej komunikácie
užívanej a prevádzkovanej odporcom. Keďže pozemok navrhovateľov evidentne slúžil pre potreby
pozemnej komunikácie a plnil výslovne ochrannú funkciu, navrhovateľom neostalo iné, než túto
skutočnosť rešpektovať. Práve z tohto dôvodu nemohli s pozemkom nakladať a predať ho.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľov svoje tvrdenia upravil a doplnil, keď uviedol, že

územnoplánovaciadokumentáciaurčilapozemoknabytovúzástavbu,avšakpodľageometrickéhoplánu
je na pozemku park, o čom mali svedčiť aj lavičky, ktoré sa na ňom aj v súčasnosti nachádzajú. Právny
zástupca potvrdil, že navrhovatelia disponovali a naďalej disponujú všetkými vlastníckymi oprávneniami
k pozemku, mohli a môžu ho predať, prenajať, dať oplotiť, odporca im v tomto smere nijako nebránil s
pozemkom nakladať. Obmedzenia sa týkali samotného užívania pozemku pre zeleň a stromy, ktoré sa

na pozemku nachádzajú. I napriek tomu, že zeleň, ani stromy navrhovatelia nevysadili, boli vyzvaní k
zabezpečeniu ich celoročnej údržby listom mestskej časti B. N. M. zo dňa 5.11.2008.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na tvrdení, že odporca
navrhovateľom v užívaní pozemku, ktorý nebol a ani v súčasnosti nie je zastavaný, ani oplotený, nijako

nebránil.Pozemokodporcasámneužíval,nepotrebovalhonaprevádzkucestnejkomunikácienaP.ulici.
Navrhovatelia preto mohli svoje vlastníctvo nerušene užívať. Odporca nemá záujem oplotiť pozemky
jemu patriace, ktoré sa nachádzajú v susedstve pozemku navrhovateľov; navrhovateľom preto nič
nebráni v tom, aby si vlastný pozemok sami oplotili. Pokiaľ ide o zeleň na pozemku, táto bola vysadená
niekedy v 60. rokoch a prešla do správy H. M. v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

Mestská časť B. N. M. ako správca zelene vyzvala navrhovateľov na údržbu zelene, v čase keď došlo k
zápisu ich vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností na základe dedičského rozhodnutia
a úpravy podľa geometrického plánu. Zástupkyňa odporcu nepoprela, že podľa územnoplánovacej
informácie bol pozemok navrhovateľov pôvodne určený na bývanie, bytovú zástavbu. Hoci územný plán
determinuje každého vlastníka, tento, pokiaľ nie je spokojný s využitím pozemku, môže sa na hlavné

mesto obrátiť so žiadosťou o zmenu jeho funkcie a využitia územia. Aj pôvodná parcela č. 12050 bola
určená ako vinica, preto v prípade žiadosti navrhovateľov o zmenu využitia pozemku parc. č. 12050/10,
mohol by sa tento používať na uvedený účel.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len "cestný zákon") cestné

správne orgány dbajú o to, aby bola na cestných pomocných pozemkoch, prípadne na iných vhodných
pozemkoch tvoriacich súčasť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií (svahy násypov, odpočívadlá a
podobne), primerane podľa miestnych podmienok pestovaná vhodná cestná zeleň; pritom je potrebné,
aby nebola ohrozovaná bezpečnosť cestnej premávky alebo aby nebolo neúmerne sťažované použitie
týchto pozemkov na účely správy diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií alebo na obhospodarovanie

susedných pozemkov.

Podľa § 18 ods. 1 vyhlášky FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, na pomocných
cestných pozemkoch a na iných pozemkoch tvoriacich súčasť miestnych komunikácií sa vysadzuje a
udržiava vhodná cestná zeleň, najmä traviny, kvetinová výsadba, kry a stromovie. Ošetrovanie cestnej

zelene zabezpečuje príslušný správca komunikácie.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, cestné pomocné
pozemky sú pozdĺž všetkých diaľníc, ciest a miestnych komunikácií I. až III. triedy mimo súvisle
zastaveného územia. Cestným pomocným pozemkom môže byť aj iné vymedzené priľahlé územie.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, cestné ochranné
pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimozastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie; vnútri tohto územia sa zriaďujú
ochranné pásma podľa osobitných predpisov.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je nedôvodný.

Bezdôvodné obohatenie je občianskoprávnym inštitútom, ktorý spôsobuje vznik záväzkových vzťahov
(§ 489 OZ). Jeho právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka má
za cieľ poskytnúť ochranu majetkovým vzťahom a zabezpečiť, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil, toto obohatenie vydal. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia

je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom, keď sa jeho majetkový stav buď
zväčšil alebo sa neznížil, hoci sa tak malo stať, a to na úkor iného, v ktorého majetkovej sfére sa táto
zmena prejavila negatívne. K neoprávnenému získaniu prospechu sa zásadne nevyžaduje protiprávne
konanie, pretože ide o objektívne vzniknutý stav, keď bez zákonom uznaného dôvodu došlo k presunu
majetkových hodnôt, resp. k ich neodčerpaniu, od jedného subjektu k druhému. Otázka zavinenia teda

nie je rozhodujúca. Splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia zaťažuje v súdnom konaní
toho, kto sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v konaní o zaplatenie 4.809,80 Eur (144.900,-Sk) dôkazné bremeno
zaťažuje navrhovateľov, ktorí musia preukázať splnenie predpokladov pre vznik bezdôvodného
obohatenia zo strany odporcu. Navrhovatelia vznik bezdôvodného obohatenia odvodzovali od tvrdenia,

že odporca využíval ich pozemok parc. č. 12050/10 o výmere 483m2 v k.ú. N. M. ako plochu ochrannej
zelene pre prevádzkovanie susediacej miestnej komunikácie na P. ulici, čomu mala nasvedčovať nielen
informácia od mestskej časti B. N. M. zo 6.4.2006, ale aj geometrický plán, podľa ktorého bol pozemok
určený sčasti za park a plnil funkciu vyhradenej a ochrannej zelene. Tieto skutočnosti sa navrhovateľom
v konaní nepodarilo preukázať. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že pozemok navrhovateľov netvoril

súčasť miestnej komunikácie II. triedy na P. ulici v B., nespĺňal charakter cestného pomocného pozemku,
na ktorom sa v zmysle vykonávacej vyhlášky č. 35/1984 Zb. k zákonu o pozemných komunikáciách,
pestuje vhodná cestná zeleň, ani charakter cestného ochranného pásma, keďže tak pomocný pozemok,
ako aj ochranné pásmo sa vytvárajú na miestnych komunikáciách mimo súvisle zastavaného územia.
Je potom zrejmé, že pozemok navrhovateľov neslúžil na prevádzkovanie komunikácie na P. ulici a

odporca ho v súvislosti s využívaním tejto komunikácie nepotreboval. Pokiaľ sa teda navrhovatelia
odvolávali na informáciu podanú mestskou časťou B. N. M., príp. na geometrický plán nepodarilo sa
im preukázať, že predmetný pozemok mal z hľadiska využitia zelene, ktorá sa na ňom nachádzala,
prospievať cestnej komunikácii a plniť ochrannú funkciu. Napokon, taká skutočnosť nevyplývala z
obsahu územnoplánovacej dokumentácie predloženej zo strany odporcu (v podobe územnoplánovacej

informácie)a zostranymestskejčastiB.N.M.(č.l.80).Znichjelenzrejmé,ževobdobírokov2005-2006
pozemok slúžil ako účelovo viazaná plocha s funkciou bývanie- viacpodlažná bytová zástavba, ktorá
okolnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, pričom fakultatívnu zložku k nej tvorili aj účelovo
viazané plochy stavieb a zariadení bývania, okrem iného, aj zeleň. Z tejto dokumentácie a podanej
informácie nemožno teda automaticky vyvodiť záver o tom, že pozemok navrhovateľov a zeleň na

nej plnili ochrannú úlohu vo vzťahu k cestnej komunikácii na P. ulici, a ani to, že funkčné zaradenie
(určenie) pozemku by nejako bránilo navrhovateľom v jeho riadnom užívaní. Napokon, aj samotný
právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní súdu potvrdil, že navrhovatelia neboli zo strany odporcu
nijako obmedzovaní pri nakladaní s pozemkom a mohli pozemok prenajať, predať, robiť na ňom rôzne
činnosti, na ktoré sú oprávnení z pozície vlastníkov. Pokiaľ namietali vstup cudzích ľudí na pozemok

z dôvodu, že bol verejne prístupný, nič im nebránilo v tom dať si pozemok oplotiť, a tým zamedziť
vstupunepovolanýchosôb. Pokiaľnavrhovateliapovažovalizajedenzargumentovnemožnostiužívania
pozemku zeleň vysadenú na ich parcele, tu treba uviesť, že zástupkyňa odporcu potvrdila, že táto
bola vysadená na pôvodne celom pozemku parc. č. 12050/1, niekedy v 60. rokoch, neskôr prevedenádo správy hlavného mesta, ktoré jej údržbu zverilo následne mestskej časti B. N. M.. Mestská časť
zabezpečovala jej údržbu pôvodne na celej časti, avšak po odčlenení pozemku parc. č. 12050/10 podľa
geometrického plánu, vyzvala navrhovateľov k realizácii všetkých potrebných činností smerujúcich k

údržbe zelene. Túto skutočnosť napokon potvrdil vo svojej výpovedi aj navrhovateľ v prvom rade.
Podľa názoru súdu aj táto okolnosť preukazuje, že po odčlenení parcely navrhovateľov odporca nijako
nebránil navrhovateľom vo využívaní ich pozemku a rešpektujúc ich vlastnícke oprávnenia vyzval ich
prostredníctvom mestskej časti B. N. M. k zabezpečeniu celoročnej starostlivosti o zeleň na pozemku v
súlade so všeobecne záväzným nariadením mestskej časti č. 3/1996 Z.z. o starostlivosti o zeleň.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a v
konaní nijako nepreukázali splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu
na ich úkor. So zreteľom na túto skutočnosť súd rozhodol tak, že ich návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal ich náhradu
voči navrhovateľom, ktorí vo veci úspech nemali, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a
sám o ich náhradu ani nežiadal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 1. októbra 2010 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: