Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. máj 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/102/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108222755
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1108222755.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: A. O., bytom B. X,. XXX. XX. B., zastúpená: JUDr. M. K., advokát, G. X,. B. proti
odporcovi: A. - S. P., a.s., D. R. X,. B., IČO: XX. X. XXX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa: M. O., bytom B. X,. B. o zaplatenie 1.300,40,-EUR/39.176,-Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške1.300,40,-EURspolusúrokomzomeškaniaz
dlžnejsumyvovýške8,5%ročneododňa08.07.2008 aždozaplatenia,všetkodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 645,85,- EUR na účet právneho
zástupcu navrhovateľa vedený v T. B., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9. 7. 2008 domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 39.176,-Sk s príslušenstvom titulom poistného plnenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.7.2006 uzavrel s odporcom poistnú zmluvu na poistenie budov
a garáže. Počas celej doby poistenia platil dohodnuté poistné riadne a včas. Dňa 14.1.2008 došlo k

poistnej udalosti, ktorá vznikla v dôsledku prasknutia prívodného vodovodného potrubia v rodinnom
dome navrhovateľa v T. na R. ulici. Po vzniku poistnej udalosti si navrhovateľ uplatnil u odporcu poistné
plnenie na sumu 261.174,-Sk. Uvedená suma predstavovala náklady navrhovateľa na uvedenie veci
do pôvodného stavu a na jej opravu po vzniknutej poistnej udalosti. Odporca následne listom zo dňa
1.4.2008 informoval navrhovateľa, že poistné plnenie krátil o 15% z dôvodu neumožnenia uplatnenia
regresu v zmysle VPP článku 32 bod 2 h) a článku 33 bod 7, čiže z celkovej škody, ktorá bola poistenej
spôsobená vo výške 261.174,-Sk, odporca nevyplatil navrhovateľovi sumu 39.176,-Sk. Navrhovateľ s

uvedeným krátením poistného plnenia nesúhlasil, preto sa obrátil na súd.

Odporca žiadal, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. Argumentoval tým, že je pravdou, že s

navrhovateľom uzavrel dňa 6.7.2006 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie budov, s poistným
splatným ročne vo výške 2.634,-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné
podmienky (ďalej len "VPP") s ktorými bol navrhovateľ oboznámený. Dňa 21.1.2008 bola navrhovateľom
telefonicky nahlásená poistná udalosť, ktorá spočívala v poškodení majetku v dôsledku prasknutéhovodovodného potrubia. Odporca po prešetrení poistnej udalosti vyplatil navrhovateľovi z vyššie uvedenej
poistnej zmluvy poistné plnenie vo výške 7.368,98 EUR, po odpočítaní sumy 1.300,40 EUR, ktorá
predstavovala 15% krátenie poistného plnenia za nedodržanie povinností stanovených vo VPP čl. 32

písm. h) a l) (v prvotnom oznámení iba podľa písm. h)) v nadväznosti na čl. 33 bod 6 a 7 (v prvotnom
oznámení len čl. 33 bod 7). Podľa vyššie uvedených článkov je poistník povinný preukázať príčinu a
rozsah vzniknutej škody a predložiť doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada a zároveň je povinný vykonať
všetky úkony potrebné na zabezpečenie prechodu práva na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou na poisťovateľa. V prípade, že poruší uvedené povinnosti je poisťovateľ oprávnený poistné

plnenie krátiť prípadne odmietnuť. Listom zo dňa 7.3.2008 odporca vyzval navrhovateľa o predloženie
dokladov, konkrétne o predloženie pôvodných faktúr za vykonané vodoinštalačné práce aj z dôvodu, aby
bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť osobu zodpovednú za vznik škody. Uvedené doklady
odporcovi doposiaľ neboli predložené. Osoba označená v hlásení škodovej udalosti ako zodpovedná
za vznik škody odporcovi totiž telefonicky aj písomne oznámila, že síce robila na dome navrhovateľa
vodoinštalačné práce, ale len hrubých rozvodov, pričom montáž zariaďovacích predmetov a vodovodnej

prípojky, ktorá bola príčinnou vzniku škody si navrhovateľ mal realizovať sám.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa, svedka F. F., právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi a
to: poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, listom odporcu zo dňa 1.4.2008, výzvou

na zaplatenie zvyšnej časti poistného plnenia, listom spoločnosti P., hlásením škodovej udalosti,
predloženou fotodokumentáciou, pokladničnými bločkami, ako aj ďalšími písomnosťami založenými v
spise, z ktorého ustálil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že títo dňa 6.7.2006 uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo

poistenie budov (konkrétne rodinného domu v T. na R. ulici), s poistným splatným ročne vo výške 2.634,-
Sk, že neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky (ďalej len "VPP")
s ktorými bol navrhovateľ oboznámený, že dňa 21.1.2008 bola navrhovateľom telefonicky nahlásená
poistná udalosť, ktorá spočívala v poškodení majetku v dôsledku prasknutého vodovodného potrubia.
Sporná nebola ani výška poistného plnenia v uplatnenej sume 261.174,-Sk, ani to, že odporca po

prešetrení poistnej udalosti vyplatil navrhovateľovi z vyššie uvedenej poistnej zmluvy poistné plnenie vo
výške 7.368,98 EUR, po odpočítaní sumy 1.300,40 EUR, ktorá predstavovala 15% krátenie poistného
plnenia za nedodržanie povinností stanovených vo VPP čl. 32 písm. h) a l) (v prvotnom oznámení iba
podľa písm. h)) v nadväznosti na čl. 33 bod 6 a 7 (v prvotnom oznámení len čl. 33 bod 7). Tieto
skutočnosti mal súd za preukázané zo zhodného tvrdenia samotných účastníkov konania.

Sporné medzi účastníkmi zostalo len to, či bol odporca oprávnený znížiť poistné plnenie o 15% s
poukazom na čl. 32 písm. h) a l) v nadväznosti na čl. 33 bod 6 a 7 VPP.

11C 102/2008 -88

Podľa vyššie uvedených článkov je poistník povinný preukázať príčinu a rozsah vzniknutej škody a
predložiť doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada a zároveň je povinný vykonať všetky úkony potrebné
na zabezpečenie prechodu práva na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou na poisťovateľa.

V prípade, že poruší uvedené povinnosti je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie krátiť prípadne
odmietnuť.

Odporca v konaní predložil ako dôkaz list od spoločnosti Plynotherm (táto spoločnosť bola
navrhovateľom v hlásení o vzniku poistnej udalosti označená za zodpovedný subjekt za vzniknutú

škodu) označený ako "Vyjadrenie k poistnej udalosti" v ktorom táto spoločnosť uviedla, že na stavbe
rodinného domu v T. na R. ulici prevádzala vodoinštalačné práce ale iba hrubých rozvodov. Montáž
zariaďovacích predmetov a vodovodnej prípojky, ktorá bola príčinnou vzniku poistnej udalosti si
navrhovateľ zabezpečoval sám.

Za účelom zistenia zodpovednostného subjektu za vzniknutú škodu súd v konaní vypočul navrhovateľa,
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa a svedka p. F..Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že celú vodoinštaláciu na predmetnom rodinnom dome vykonávala
výlučne spoločnosť P. , ktorá robila nielen hrubé rozvody, ale aj vodovodnú prípojku a následné
nainštalovanie vodovodných zariadení, o čom navrhovateľ predložil pokladničné doklady o úhrade

predmetných prác spoločnosti P. ako aj fotodokumentáciu. Porucha vodovodného potrubia nastala
niekde na vonkajšom obvode vodovodného potrubia pri terase, pričom porucha bola odstránená tým
spôsobom, že sa vodovodné potrubie odrezalo na začiatku a potom na konci (v strede sa nachádzalo
porušené potrubie) a následne sa spravil obchvat. Tento postup nenamietal ani likvidátor odporcu. To, čo
sa z vodovodného potrubia odstránilo, tam predtým inštalovala práve spoločnosť P. (išlo o novostavbu).

Táto spoločnosť v rámci reklamácie bezplatne predmetnú poruchu vyššie uvedeným spôsobom aj
odstraňovala. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcovi predložil všetky doklady, ktoré mal, a ktoré sa
týkali vodoinštalácie. Iné doklady k dispozícii nemá.

V tomto smere sa rovnako vyjadril aj vedľajší účastník na strane navrhovateľa (manžel navrhovateľky),
ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že rodinný dom sa staval tak, že sa kúpil pozemok a spolu s

navrhovateľkou objednali od spoločnosti P. zrealizovanie vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky,
plynovej prípojky a kúrenia. Bola to "holá stavba", predtým tam nebolo nič nainštalované. Spoločnosť
P. im robila celú vodu, kanalizáciu aj plyn.

Navrhovateľka navrhla v konaní vypočuť svedka p. F., ktorý je ich susedom, nakoľko v danom prípade

ide o dvojdom, pričom tento svedok mal zabezpečovať aj objednanie spoločnosti plynotherm na
inštaláciu vody, kanalizácie a plynu do celého dvojdomu. Svedok F. vo svojej výpovedi uviedol, že on
zabezpečoval realizáciu výstavby celého dvojdomu, tým pádom sprostredkoval navrhovateľovi aj firmu
P. na vybudovanie vodoinštalácie aj s prípojkou, plynovú prípojku a kanalizačnú prípojku. Svedok vo
svojej výpovedi uviedol, že všetky vodovodné prípojky a inštalácie robila výlučne firma plynotherm, nič

iné tam predtým nebolo. Aj odstraňovanie zistenej vady na potrubí odstraňovala firma plynotherm v
rámci reklamácie bezplatne.

Právnyzástupcanavrhovateľasúčasnepoukázalnato,žebybolonelogické,abysinavrhovateľobjednal
u spoločnosti vykonanie týchto prác len na 90%, t.j. že by si objednali len hrubé rozvody a ostatné práce
by si realizoval samotný navrhovateľ.

Súd na prípadnú konfrontáciu predvolával svedka p. A., zástupcu firmy plynotherm, ktorý sa však,

napriek viacerým pokusom súdu o jeho predvolanie, na pojednávania nedostavil. Preto nezostávalo
súdu nič iné ako rozhodnúť na základe dôkazov vykonaných na pojednávaniach.

Vzhľadom na obsah vyššie uvedených výpovedí svedkov a navrhovateľa (ktorých vierohodnosť nebola
spochybnená,pričomichvystupovaniepredsúdombolopresvedčivé),súdmalzapreukázané,ževšetky

vodoinštalačné práce (t.j. nielen inštalácia hrubých rozvodov, ale aj realizácia vodovodnej prípojky,
ktorá bola príčinnou vzniku škody) vykonávala spoločnosť plynoterm. Táto spoločnosť aj zistenú vadu
bezplatne v rámci reklamácie odstránila a teda prichádza do úvahy ako subjekt, ktorý škodu zavinil
(škoda však mohla byť spôsobená aj z iného dôvodu napr. vadnosťou použitého materiálu, čo však v
súčasnosti už nie je možné nijako preukázať).

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne

prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

11C 102/2008 -89

Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa

poistenie vzťahuje.

Podľa § 810 Občianskeho zákonníka poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených
na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na
náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania, ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného v čase omeškania, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
(základnej úrokovej sadzby) určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Poistný pomer vzniká poistnou zmluvou. Pre uzavretie poistnej zmluvy platí zásadne zmluvná
voľnosť.To znamená,žeten,kto sachcedaťpoistiť alebochcedaťpoistiťiného,mámožnosť slobodne
sa rozhodnúť pre uzavretie poistnej zmluvy. Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom,
ktorý sa uzaviera medzi dvoma subjektmi. Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami

zmluvných strán. Poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (tzv. poistná udalosť). Rozsah plnenia poistiteľa teda
závisí od dohody a poistiteľ musí plniť až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená.
Poistník je povinný platiť poistné.

Poistenie majetku je jedným zo základných druhov poistenia a v rámci tohto poistenia možno poistiť
majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú.

Ustanovenie § 806 patrí medzi osobitné ustanovenia týkajúce sa poistenia majetku. Tieto ustanovenia

dopĺňajú predchádzajúce všeobecné ustanovenia o poistnej zmluve a o poistení pre oblasť
majetkového poistenia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že pri tomto druhu poistenia má poistený právo,
aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť
týka vecí, na ktorú sa poistenie vzťahuje. V prípade vzniku poistnej udalosti treba predovšetkým
zistiť, či sa týka poistenej veci. Poistená vec musí byť v poistnej zmluve určená tak, aby o tejto otázke

nevznikli určité pochybnosti.

Ďalej treba zistiť, či sa poistná udalosť zakladá na skutočnosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľ plniť. Napokon treba zistiť, v akom rozsahu má poistiteľ v prípade poistnej udalosti plniť.Výška plnenia poisťovne závisí predovšetkým od toho, aká škoda bola na majetku poisteného
spôsobená, či došlo len k poškodeniu majetku, alebo k jeho zničeniu, k jeho strate alebo k odcudzeniu.

Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci, ktorú mala vec
v čase spôsobenia škody.

Ustanovenie § 810 priznáva poistenému náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení
preventívnych povinností. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov však neviaže len na

preventívne povinnosti ustanovené v § 810, ale priznáva ich aj pri plnení iných preventívnych
povinností, teda aj takých, ktoré nie sú uložené zákonom alebo poistnou zmluvou. Stačí, že ide o
účelne vynaložené náklady

1. na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku
bezprostredne hrozila, alebo

2. ak ide o účelne vynaložené náklady na zmiernenie následkov
poistnej udalosti.

Ako už bolo vyššie uvedené v danom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku, či sa poistná udalosť týkala
poistenej veci, či sa poistná udalosť zakladá na skutočnosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti

poistiteľa plniť, a napokon bolo treba zistiť, v akom rozsahu má poistiteľ v prípade poistnej udalosti
plniť.

Z článku 2 VPP vyplýva, že v danom prípade predmetom poistenia je budova (rodinný dom) alebo
stavba uvedená v poistnej zmluve vrátane všetkých jej stavebných súčastí, odkvapových chodníkov,

vonkajšieho schodiska a vonkajších prípojok patriacich výlučne k budove, stavbe. Medzi účastníkmi
nebol sporný predmet poistenia ani to, že k poistnej udalosti došlo v dôsledku prasknutia vodovodnej
prípojky v presne nezistenom mieste na vonkajšom obvode vodovodného potrubia pri terase rodinného
domu. Je nepochybné, že vodovodná prípojka v danom prípade má charakter stavebnej súčasti
rodinného domu, nakoľko k hlavnej veci (rodinný dom) neoddeliteľne patrí a nemôže byť oddelená

bez toho, že by sa tým hlavná vec znehodnotila. Je teda nepochybné, že vodovodná prípojka bola
predmetom poistenia a v prípade jej poškodenia (vodou) zakladá nárok na plnenie zo strany poisťovne.
Okrem toho samotné VPP vonkajšie prípojky (a teda aj vodovodnú prípojku) patriace k budove zahŕňajú
do predmetu poistenia (článok 2 bod 1 písm. a)).

Podľa čl. 7 bod 2 VPP poistený má právo na poistné plnenie, ak poistená vec bola poškodená
alebo zničená vodou, kvapalinou alebo parou náhle a nekontrolovane unikajúcou z vodovodného
zariadenia, vykurovacieho systému, klimatizačného zariadenia, elektronického požiarneho systému.
Pod vodovodným zariadením sa rozumie prívodné, odvádzacie alebo odpadové potrubie, armatúry,
pevne pripojené zariaďovacie predmety (sanitárne zariadenia) a zariadenia na ohrev vody. Je teda

zrejmé, že poistná udalosť sa v danom prípade zakladá na skutočnosti, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť.

Pokiaľ ide o rozsah, v akom mal poistiteľ v prípade poistnej udalosti plniť, tento nebol medzi účastníkmi
sporný. Odporca nikdy nenamietal navrhovateľom vyčíslenú a uplatnenú škodu, ktorá mu vznikla na

poistnej budove poistnou udalosťou, iba krátil poistné plnenie o 15% z dôvodu porušenia povinností
uvedených v článku 32 VPP navrhovateľom.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že navrhovateľ si splnil všetky
povinnosti, ktoré mu vyplývali z poistnej zmluvy a VPP, t.j. predložil odporcovi

11C 102/2008 -90

všetky doklady týkajúce sa prevedených vodoinštalačných prác (iné doklady nemal), aj riadne označil
subjekt,ktorýbymoholbyťzodpovednýzavznikpoistnejudalostiatýmajškody.Súdmalzapreukázané,
že všetky vodoinštalačné práce na rodinnom dome navrhovateľa vykonávala spoločnosť plynoterm,

preto navrhovateľ iné doklady než tie, ktoré túto skutočnosť preukazujú (a ktoré aj odporcovi odovzdal),
odporcovi poskytnúť nemohol. Preto mal súd za to, že krátenie poistného plnenia odporcom o 15%
nebolo dôvodné. Odporca v konaní opak nepreukázal (t.j. nebolo preukázané, že by si vodovodnú
prípojku zabezpečoval navrhovateľ sám).Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Okrem vyššie uvedených skutočností, poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne

zmluvou spotrebiteľskou.

Základným princípom tzv. spotrebiteľských zmlúv je aj to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky.

Neprijateľné podmienky demonštratívne vymenúva ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Okrem tam uvedených prípadov, za neprijateľné podmienky možno považovať aj iné prípady, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, sú v neprospech
spotrebiteľa, prípadne robia právny vzťah neistým na úkor spotrebiteľa. Za takýto prípad možno

považovať aj situáciu, kedy poisťovňa v poistnej zmluve alebo vo VPP vymedzí sankciu pre spotrebiteľa
(poisteného), ktorej výška je neurčitá a ktorú spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nemôže predvídať (o
to horšie, keď ani samotná poisťovňa nemá stanovené kritéria na výpočet výšky takejto sankcie, a jej
uplatňovanie je výlučne na ľubovôli poisťovne).

Súd mal za to, že ustanovenia VPP podľa ktorých odporca postupoval pri krátení poistného plnenia sú
svojou povahou neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko umožňujú poisťovni pre
prípad porušenia niektorej (hoci aj menej významnej) z povinností poistníka a poisteného, sankcionovať
ho krátením príp. nepriznaním poistného plnenia, pričom toto krátenie resp. postup pri krátení je neurčitý,
závisílenodľubovôlepoisťovne,niesúurčenékritériajehouplatňovania,čímsapoistenýakospotrebiteľ

už v čase uzavretia poistnej zmluvy dostáva do pozície právnej neistoty.

V tomto smere sa súd dopytoval zástupcu odporcu, prečo práve v tomto prípade odporca krátil poistné
práveo15%(akoodporcadospelprávekčíslu15%,prečoneuplatnilkrátenienapr.o5%).Natútootázku
zástupca odporcu nevedel odpovedať, pričom pripustil, že nie sú dané žiadne kritéria a ide vyčíslenie

krátenia od prípadu k prípadu.

Práve to, že poistený ako spotrebiteľ nemôže dopredu predvídať aká sankcia ho čaká pre prípad
porušenia niektorej z povinností uvedenej v článku 32 VPP, mal súd za to, že nadväzujúce ustanovenie
článku 33 bod 6,7 VPP sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej (poistnej) zmluve, pričom takéto

neprijateľnépodmienkysúpodľa§53ods.4neplatnéapretosanemôžeodporcaprivybavovanípoistnej
udalosti na ne odvolávať. .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval žalovaný nárok za opodstatnený v celom
rozsahu, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania zo žalovanej istiny, súd v tomto smere poukazuje na ust. §
797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistné plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo
poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa však
musí vykonať bez zbytočného odkladu. Aby poistiteľ mohol začať so šetrením dôvodu a výšky plnenia,

treba, aby poistený splnil svoje povinnosti, najmä bez zbytočného odkladu oznámil poistiteľovi poistnú
udalosť. Navrhovateľ si svoje povinnosti (najmä povinnosť ohlásiť poistnú udalosť) splnil dňa 21.1.2008.
Zároveň k oznámeniu o vzniku škodovej udalosti pripojil všetky potrebné doklady, ktoré mal k dispozícii.
Odporca ukončil vyšetrovanie poistnej udalosti dňa 1.4.2008 (viď list odporcu zo dňa 1.4.2008 v ktoromtento konštatuje, že ukončil likvidáciu poistnej udalosti, ktorá vznikla v dôsledku prasknutia prívodného
vodovodného potrubia do rodinného domu v T.). Po uplynutí 15 dní sa stalo poistné plnenie splatným, t.j.
dňom 16.4.2008. Keďže odporca neposkytol navrhovateľovi poistné plnenie riadne (v správnej výške) a

včas, dňom 17.4.2008 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Ku dňu 17.4.2008 bola
základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25% p.a., dvojnásobok činí 8,50%. Podľa § 517 ods. 1 OZ
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z

omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi vznikol nárok na
úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 17.4.2008 do zaplatenia.

Navrhovateľ si však uplatnil úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,5% ročne až od 8.7.2008,
preto mu ich súd (viazaný žalobným návrhom) priznal až od tohto dátumu. Navrhovateľ pri uplatňovaní
úrokov z omeškania vychádzal z výzvy zo dňa 1.7.2008 adresovanej a doručenej odporcovi, v ktorej

žiadal odporcu, aby mu doplatil zvyšné (krátené) poistné plnenie a to v lehote do 7.7.2008. Keďže
odporca tak neurobil, navrhovateľ považoval za prvý deň omeškania sa odporcu s plnením peňažného
dlhu, deň nasledujúci po navrhovateľom vo výzve určenej lehote plnenia, t.j. deň 8.7.2008.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu aj k úhrade príslušných úrokov z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania nasledovne:

11C 102/2008 -91

I. súdny poplatok vo výške 78,-EUR

II. Trovy právneho zastúpenia:

Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ( ďalej len
"vyhláška", §10 ods. 1) vo výške 61,41 EUR bez DPH:

- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom - (§14 ods.1 (a)
vyhlášky ..................................................................................................................................61,41,-EUR

- výzva na zaplatenie zvyšnej časti poistného plnenia zo dňa 1.7.2008 - (§14 ods. 1 (c)
vyhlášky....................................................................................................................61,41,-EUR

- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej (žalobný návrh zo

dňa 8.7.2008) - (§14ods.1 (c) vyhlášky ....................................................61,41,- EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 25.05.2009 (§ 10ods. 1 a §14ods.1 (d),
vyhlášky....................................................................................................................61,41,- EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 13.07.2009 (§ 10ods. 1 a §14ods.1 (d),
vyhlášky....................................................................................................................61,41,- EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 08.02.2010 (§ 10ods. 1 a §14ods.1 (d),
vyhlášky....................................................................................................................61,41,- EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 03.05.2010 (§ 10ods. 1 a §14ods.1 (d),
vyhlášky....................................................................................................................61,41,- EUR

Trovy právneho zastúpenia bez DPH spolu:..........................................................429,87,-EUR

Trovy právneho zastúpenia s DPH spolu:...................................+...81,68,-EUR
(DPH).......................................................................................................................511,55,-EUR

Režijný paušál: 3 x 6,33,-EUR + 2 x 6,95,-EUR + 2 x 7,21,-EUR + DPH.............56,30,-EURSpolu trovy právneho zastúpenia ..........................................................................567,85,-EUR

Spolu trovy (I,II)....................................................................................................645,85,-EUR

Trovy spolu predstavujú sumu 645,85,- EUR, pričom právny zástupca navrhovateľa trovy konania
vyčíslil na sumu 727,19,- EUR (vrátane súdneho poplatku). Súd má za to, že takto vyčíslené trovy
právneho zastúpenia neboli trovy vyčíslené v súlade s citovanou vyhláškou z dôvodu že za jednej úkon

právnej pomoci, a to konkrétne za poradu s klientom pred pojednávaním dňa 22.5.2009, súd nemohol
priznať právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu, nakoľko tento úkon právnej pomoci nebol súdu
preukázaný (ani v rámci vyčíslenia trov konania).

Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia
iba vo výške 645,85,- EUR, pretože má za to, že takto vyčíslené trovy, sú trovy vyčíslené v súlade s

citovanou vyhláškou.

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k Vandám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis