Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/2/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200268
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200268.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu O. H., trvale
bytom XXX XX D. XX, IČO: 40637 999, zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom
Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040
01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. septembra 2016 číslo: V./D./
XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX, v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 30. júna 2016
číslo: P:XX/XXXX - R, S/XXXX/XXX/XXXXX/XX na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému iba právo na úplnú náhradu trov kasačného konania s tým, že
o výške náhrady týchto trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Na základe výsledkov inšpekcie práce vykonanej u sťažovateľa dňa 24.02.2016 vydal Inšpektorát
práce Prešov (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) dňa 30.06.2016 rozhodnutie č. k. : P:XX/XXXX-
R, S/XXXX/XXX/XXXXX/XX, ktorým uložil sťažovateľovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z.“) pokutu vo výške 7.000,- Eur, za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 82/2005 Z.z.“), ktorého sa dopustil tým, že ako podnikateľ dňa 24.02.2016
o 08. hodine 35 minúte využíval závislú pracú fyzických osôb: S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
2, C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 1, N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX a K. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, ktorí pre sťažovateľa vykonávali stavebné práce na pracovisku:
„Rekonštrukcia budovy pre zdravotne postihnutých, bývalé vojenské kasárne, Masarykova, Prešov“ a
nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku (ďalej len „zákonník
práce“).

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré žalovaný
rozhodnutím zo dňa 12.09.2016 č. V./D./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že zistený skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné
dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodovaní žalovaný, ale aj prvostupňový správny orgán vychádzali,
a ktoré nesporne potvrdzujú spáchaný správny delikt sťažovateľom, a to najmä protokol, dodatok č.
1 k protokolu, zápisnice o podaní informácie, výpisy z registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ktoré vedie sociálna poisťovňa.

3. Skutočnosť, že kontrolované fyzické osoby dňa 24.02.2016 o 08.35 hod. vykonávali stavebné práce
pre sťažovateľa, vyplýva jednak z potvrdenia o realizácii sponzoringu vydaného dňa 02.03.2016 ZOM
Prešov, občianskym združením ľudí so zdravotným postihnutím, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
sponzorskú pomoc v podobe sanačných prác na objekte na Masarykovej ulici poskytoval sťažovateľ a
nie kontrolované fyzické osoby a sám sťažovateľ vo svojom vyjadrení k začatému správnemu orgánu
zo dňa 19.05.2016 uvádzal, že o výpomoc pri rekonštrukcii objektu fyzické osoby požiadal on. Táto
skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácie, kde sťažovateľ uvádzal, že s menovanými
osobami nemal založený žiaden pracovnoprávny vzťah ani iný právny vzťah a účtovníčka mala pripraviť
dohody. Rovnako ide o dohodu vo vzťahu k odmene. Akcentoval, že ekonómka ich neprihlásila do
sociálnej poisťovne, keďže sťažovateľ čakal, či dostane zákazku napevno.

4. Žalovaný považoval za jednoznačne preukázané, že sťažovateľ dňa 24.02.2016 o 08.35 hod.
využíval závislú prácu uvedených fyzických osôb bez ich prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového poistenia vedeného sociálnou poisťovňou, a teda si nesplnil povinnosť
ustanovenú zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tým, že
kontrolované fyzické osoby neprihlásil do registra vedeného v SP najneskôr pred začatím výkonu
činnosti zamestnancov.

5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaný zdôraznil, že inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce
postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Kontrolované fyzické osoby žiadnym spôsobom
neovplyvňovali a skutkový stav zistili dostatočne a rovnako zabezpečili dostatok dôkazných prostriedkov
na konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

6. Ďalej konštatoval, že závažnosť zisteného nedostatku spočíva v tom, že nelegálna práca,
nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovnoprávnym problémom spoločnosti, ktorý je
potrebné eliminovať a v záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať
udeľovať pracovné úlohy zamestnancom až po založení pracovnoprávneho vzťahu. Uvedenú povinnosť
si sťažovateľ nesplnil, čím sa dopustil nelegálneho zamestnávania uvedených fyzických osôb a
argumentácia žalobcu, že si riadne plnil svoje povinnosti voči štátu nie je spôsobilá privodiť pre neho
priaznivejší záver.

7. Príslušné ustanovenia zák. č. 125/2006 Z.z. a zák. č. 82/2005 Z.z. správnym orgánom nedávajú
možnosť upustiť od potrestania za správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale ukladajú povinnosť
správnemu orgánu sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu
nelegálneho zamestnávania a to v minimálnej sume 5.000,- Eur, ak ide o nelegálne zamestnanie dvoch a
viac fyzických osôb súčasne. Záverom konštatoval, že uložená sankcia v sume 7.000,- Eur je primeraná,
plní preventívnu funkciu, a keďže bude citeľná k majetkovej sfére sťažovateľa, splní aj svoju represívnu
funkciu a odradí ho od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.

II.
Konanie pred správnym súdom

8. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský
súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na
ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby krajský súd znížil výšku uloženej pokuty.

9. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že
- prvostupňový správny orgán uložil pokutu bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci;

- dňa 24.02.2016 fyzické osoby nevykonávali závislú prácu pre sťažovateľa, ale pomocné stavebné
práce pre občianske združenie ZOM Prešov v rámci sponzorskej pomoci z dôvodu bezodkladného
odstránenia škôd na budove;
- prvostupňový správny orgán si svojvoľne prevzal do zápisníc len tie výpovede osôb, ktoré považoval
za vhodné a potrebné pre začatie správneho konania, ktoré navyše nie sú presnými výpoveďami osôb;
- dňa 25.02.2016 boli fyzické osoby ako zamestnanci prihlásení sťažovateľom ako zamestnávateľom
do sociálnej poisťovne, keďže uvedeného dňa pracovali pre sťažovateľa na základe dohody a za výkon
práce bola dohodnutá odmena a dňa 24.02.2016 nebol dôvod na ich prihlásenie, pretože nešlo o výkon
závislej práce zamestnancov pre zamestnávateľa;
- podľa výpisu z podnikateľského účtu vedeného v Československej obchodnej banke, a.s., za obdobie
od 29.02.2016 do 06.07.2016 sťažovateľ nemal z vykonania sanačných prác žiaden príjem a išlo výlučne
o sponzorskú činnosť;
- vykonaním ústneho pojednávania by došlo k objasneniu skutkového stavu veci a k odstráneniu
rozporov medzi závermi správneho orgánu a tvrdením sťažovateľa;
- preskúmavané rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo má dopad na jeho preskúmateľnosť a
zákonnosť;
- žalovaný sa nevysporiadal s jednotlivými námietkami a dôkazmi;
- v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia chýba uvedenie všetkých relevantných listinných dôkazov,
ktoré by jednoznačne potvrdzovali skutkový stav zistený výkonom inšpekcie práce, rozbor dôkazov
a ostatných podkladov, dostatočné vysvetlenie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré
dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na ich základe zistil a ako tento skutkový stav posúdil z vecného
hľadiska po právnej stránke, ako i uvedenie všetkých podstatných vyhodnotení vykonaných dôkazov a
to v ich vzájomných súvislostiach, ktoré by boli oporou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia;
- uložená pokuta je pre sťažovateľa likvidačná.

10. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1S/42/2016 - 52 zo dňa 11.07.2017 dospel k záveru o tom,
že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že
- z vysvetlenia podaného sťažovateľom pred začatím správneho konania ani z vysvetlenia podaného
fyzickými osobami nevyplýva, že tieto vykonávali sponzoring pre občianske združenie pre zdravotne
postihnutých ZOM Prešov v rámci sponzorskej činnosti;
- z vysvetlení podaných fyzickými osobami vyplýva, že tieto boli k sťažovateľovi vo vzťahoch
nadriadenosti a podriadenosti, vykonávali jeho pokyny a mali určený pracovný čas;
- v prípade sponzoringu pre občianske združenie ZOM Prešov, tento sponzoring vykonával sťažovateľ
prostredníctvom iných osôb, čo vyplýva z potvrdenia ZOM Prešov zo dňa 02.03.2016;
- sťažovateľ po oboznámení s obsahom protokolu zo dňa 28.02.2016 v protokole uvedené skutočnosti
iba vzal na vedomie, pričom mu nič nebránilo v tom, aby otázku prác v objekte uviedol;
- sťažovateľ neuviedol aké skutočnosti mali byť predmetom ústneho pojednávania;
- správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a konanie sťažovateľa správne subsumovali pod ust.
§ 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2002 Z.z.;
- z odôvodnení rozhodnutí jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké
úvahy viedli správny orgán pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých správne orgány rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia;
- nie je zrejmé, akú správnu úvahu mali správne orgány uvádzať, keď jednoznačne uviedli, že sťažovateľ
v správnom konaní vierohodným spôsobom nepreukázal, že jeho tvrdenie o sponzoringu zodpovedá
realite;

III.
Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu

11. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.
1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a navrhol ho zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä
uviedol, že

- dňa 24.02.2016 fyzické osoby vykonávali pomocné stavebné práce pre občianske združenie ZOM
Prešov v rámci sponzorskej pomoci, s čím sa krajský súd vôbec nevysporiadal;
- sťažovateľ predpokladal, že v správnom konaní bude riadne vypočutý a vysvetlí správnemu orgánu
dôvod prítomnosti osôb na objekte na Masarykovej ul. v Prešove. Správny orgán však sťažovateľa
nevypočul a uloženie pokuty postavil iba na výpovediach, ktoré boli poskytnuté pred začatím správneho
konania;
- správny orgán si svojvoľne prevzal do zápisníc len tie výpovede osôb, ktoré považoval za vhodné a
potrebné pre začatie správneho konania, ktoré navyše nie sú presnými výpoved'ami osôb;
- sponzorská činnosť v podobe sanačných prác dňa 24.02.2016 bola potvrdená občianskym združením;
- z výpisov z podnikateľského účtu vedeného v Československej obchodnej banke, a.s. za obdobie od
29.02.2016 do 06.07.2016 vyplýva, že sťažovateľ nemal z vykonania sanačných prác žiaden príjem a
išlo výlučne o sponzorskú činnosť, s čím sa žalovaný a ani krajský súd vôbec nevysporiadali;
- sťažovateľom predložené dôkazy neboli správnym orgánom riadne vyhodnotené;
- rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku, a ich postup je v
rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku v nadväznosti na § 32 ods. l a § 46;
- žalovaný sa s námietkami sťažovateľa a ním predloženými dôkazmi vôbec nevysporiadal, resp. na
niektoré reagoval v 4 odsekoch preskúmavaného rozhodnutia, ktoré považuje sťažovateľ za marginálne;
- krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami uvedenými v
správnej žalobe;
- krajský súd sa nezaoberal návrhom na zníženie výšky uloženej pokuty, ktorá je pre sťažovateľa
likvidačná;

13. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Právne závery kasačného súdu

14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
žalovaný v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej
sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu
s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie (§ 461 ods. 1 S.s.p.).

15. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. januára 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

16. V prejednávanej právnej veci je nesporné, že dňa 24.02.2016 bola u sťažovateľa a v dňoch
29.02.2016 a 02.03.2016 na inšpektoráte práce vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu
dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri jej výkone bolo zistené
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sťažovateľom, ktoré bolo zdokumentované protokole
zo dňa 29.02.2016 č. X.-XX-XX-X.X/P-EXX-XX, XXXX/XX, XXXX/XXXX, v ktorom bolo sťažovateľovi
vytknuté využívanie závislej práce 4 fyzických osôb, s ktorými nemal založené pracovnoprávne vzťahy
podľa Zákonníka práce. Tento skutok bol v protokole kvalifikovaný ako nelegálne zamestnávanie a
žalobcovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky a uviesť svoj postup do súladu so zákonom.

17. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

18. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

19. Podľa § 12 ods. 2 písm. j) bod 3 zák. č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa
závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený podať návrh na začatie konania o uložení
pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu.

20. Kompetencie a právomoci Inšpekcie práce sú dané osobitným právnym predpisom, ktorým je
zák. č. 125/2006 Z.z., pričom hmotným, zachytiteľným výsledkom kontroly je Protokol o výsledku
inšpekcie práce (ďalej aj ako „protokol“), ktorého obsahom je popis celého priebehu inšpekcie práce
konkrétnym inšpektorom, s uvedením konkrétnych zistení a prijatím opatrení, ktoré sa v prípade
existencie proklamovaného porušenia povinností zamestnávateľom demonštruje vo forme nariadenia
Inšpektora práce a uloženia povinností zamestnávateľovi. V protokole zachytený výsledok inšpekcie je
spolu s dodatkom k protokolu (§ 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z.) podkladom pre podanie návrhu
na začatie konania o uložení pokuty.

21. Podľa § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie
inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie
práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že informácie, ktoré poskytli fyzické osoby
24.02.2016 boli zistené v súlade s postupom správnych orgánov podľa § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z.
a v správnom konaní, ani v priebehu správneho súdneho konania neboli relevantne spochybnené, keď
sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by obsah poskytnutých informácií (písomných informácií)
spochybnil, keď všetky fyzické osoby, v súvislosti s vykonávanou kontrolou, podali podobné vysvetlenia
k dôvodu svojej prítomnosti na pracovisku, preto je potrebné týmto odpovediam priznať relevanciu.
Z obsahu odpovedí fyzických osôb v zápisniciach o podaní informácií, kasačný súd nezistil, že by
obsah zistení správnymi orgánmi, bol nedostatočný pre rozhodnutie vo veci a že je potrebné, aby
sa fyzické osoby vyjadrili k ďalším okolnostiam, ktoré ani sťažovateľ bližšie nešpecifikoval. Zároveň
sťažovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by vysvetlenia fyzických osôb boli nesprávne alebo
neúplne zachytené, pričom správnosť ich zápisu bola fyzickými osobami vlastnoručným podpisom
potvrdená. Podľa kasačného súdu si správne orgány zabezpečili dostatočné podklady pre začatie
správneho konania o uložení pokuty, ako aj pre vydanie správneho rozhodnutia vo veci.

23. Napokon ust. § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. upravuje povinnosť akejkoľvek fyzickej osoby a
právnickej osoby poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Ide teda aj o povinnosť
každej fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracoviskách zamestnávateľa preukázať svoju totožnosť a
vysvetliť dôvod svojej prítomnosti na pracovisku inšpektorovi práce, ak ho k tomu inšpektor práce vyzve.
Získavanie týchto informácií nie je samoúčelné, ale nachádza svoj význam v procese posudzovania
konkrétnej situácie, či táto je alebo nie je v súlade s dotknutými právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie
uvedené a s prihliadnutím na charakter a účel protokolu, ako podkladového materiálu (ktorý okrem
iného obsahuje aj informácie o zistených porušeniach predpisov), na základe ktorého je inšpektor práce
oprávnený iniciovať správne konanie, považoval kasačný súd sťažnostný bod, týkajúci sa neprípustnosti
použitia výpovedí z dôvodu ich získania pred začatím správneho konania, za nedôvodný.

24. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na potvrdenie o realizácii sponzoringu, vydané ZOM Prešov, občianske
združenie ľudí so zdravotným postihnutím zo dňa 02.03.2016, z tohto vyplýva iba skutočnosť, že
sťažovateľ vykonával pre túto organizáciu sponzoring v dňoch 23.2. - 24.02.2016. Vo vzťahu k fyzickým
osobám, ktoré sa nachádzali na pracovisku neposkytuje žiadne informácie, ktoré by podporovali trvdenie
o výkone sponzoringu zo strany ďalších osôb. Takýto záver napokon nevyplýva z vysvetlení podaných
fyzickými osobami prítomnými na pracovisku ani zo zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom
(sťažovateľom) zo dňa 24.02.2016. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa krajský súd, ako aj správne
orgány dostatočným spôsobom zaoberali, preto pokiaľ sťažovateľ v tejto súvislosti namietal aj
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, resp. preskúmavaného rozhodnutia, tento sťažnostný bod
považoval kasačný súd za nedôvodný.

25. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

26. Správny poriadok v § 21 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie,
ak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný
zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej
povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Je potrebné si uvedomiť, že správne konanie je
spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti
v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Cieľom ústneho pojednávania v
správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých
účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku resp. výsluch svedkov. Zákon o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní (zák. č. 125/2006 Z.z.) ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne
pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje.

27. V danom prípade ani podľa názoru kasačného súdu nebolo potrebné ústne pojednávanie nariaďovať
vzhľadom na vyjadrenia fyzických osôb, ktorých vyjadrenia boli prenesené resp. boli uskutočnené v
rámci výkonu inšpekcie v špecifikovaných zápisniciach. Z takto získaných informácií nevyplývajú žiadne
rozpory. Z tohto dôvodu nariadenie pojednávania nebolo potrebné.

28. Kasačný súd sa stotožnil so sťažnostným bodom, v ktorom sťažovateľ vytýkal krajskému súdu
nezaoberanie sa jeho návrhom na zníženie výšky uloženej pokuty 7.000 Eur (čím de facto vytýkal
krajskému súdu vadu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.). V danom prípade sťažovateľ v správnej žalobe
podal návrh na zníženie výšky peňažného plnenia s odkazom na ust. § 192 S.s.p. (peňažná moderácia),
avšak z tohto návrhu, ako aj jeho odôvodnenia nepochybne vyplýva, že žiada o zníženie výšky sankcie
(t.j. o sankčnú moderáciu). Ust. § 198 S.s.p. upravuje možnosť tzv. sankčnej moderácie, pri ktorej
správny súd môže za stanovených podmienok, na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania a
na návrh žalobcu buď zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie. Vo svojej
podstate má takýto návrh žalobcu povahu žalobného návrhu podľa § 182 ods. 1 písm. h) S.s.p.

29. Podstata sankčnej moderácie spočíva v tom, že v rámci správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy výrok o vine za spáchaný priestupok, iný správny delikt alebo
iné podobné protiprávne konanie zostane nezmenený, ale správny súd zmení v prospech žalobcu výrok
o sankcii. Konkrétne dôjde k zmene tohto výroku buď vo vzťahu k druhu sankcie (správny súd uloží
miernejšiu sankciu), alebo vo vzťahu k výške uloženej sankcie (správny súd uloží sankciu v menšej
výmere), alebo k upusteniu od uloženia sankcie.

30. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kasačný súd takéto oprávnenie nemá. Účinnosťou Správneho
súdneho poriadku bolo v Slovenskej republike zavedené jednoinštančné správne súdnictvo. Z toho
je možné preto vyvodiť záver, že Najvyšší súd SR v konaní o kasačnej sťažnosti v rámci súdneho
prieskumu rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, nemá
obdobné oprávnenie ako krajský súd a súdnu úvahu krajského súdu o moderácii výšky pokuty nahradiť
nemôže. Vo vzťahu k diskrécii súdu I. stupňa môže kasačný súd hodnotiť len skutočnosť, či krajský súd
neprekročil zákonom stanovené medze správneho uváženia, či z nich nevybočil alebo voľné uváženie
nezneužil a či je jeho súdna úvaha preskúmateľná. Kasačný súd v prejednávanom prípade nemohol

vyššie uvedené kritéria hodnotiť vzhľadom na to, že sa krajský súd návrhom sťažovateľa na uplatnenie
sankčnej moderácie vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru o potrebe
zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou
krajského súdu starostlivo zvážiť návrh sťažovateľa o uplatnenie sankčnej moderácie a svoje závery
náležite odôvodniť.

V.
Opätovné konanie pred správny súdom

31. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 1Asan/5/2018 ( § 469 S.s.p. ) vyplýva, že aj podľa kasačného súdu bolo
nepochybné, že postup správneho orgánu bol súladný so zákonom, keď uložil žalobcovi podľa § 19
ods. 2 písm. a), bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že ako
podnikateľ dňa 24.02.2016 o 08:35 hod. využíval závislú prácu štyroch fyzických osôb, ktoré pre žalobcu
vykonávali stavebné práce na pracovisku presne špecifikovanom v rozhodnutí a nemal s nimi založený
pracovnoprávnych vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.

32. Vytkol však krajskému súdu, že sa nezaoberal návrhom žalobcu na zníženie výšky uloženej pokuty
o 50%, čím de facto vytýkal krajskému súdu vadu podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p..

33. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bolo teda posúdiť návrh žalobcu o uplatnenie sankčnej
moderácie a svoje závery náležite odôvodniť.

34. Podľa § 198 ods. 1 S.s.p. Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

35. Podľa § 198 ods. 2 S.s.p. správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

36. Zákon pre uplatnenie sankčnej moderácie ustanovil 3 dôvody, ktoré sa viažu na spôsob rozhodovania
správneho súdu a to:
a) neprimeranosť sankcie povahe skutku
b) likvidačný charakter sankcie pre žalobcu
c) dosiahnutie účelu správneho trestania samostatným prejednaním veci.

37. Zároveň z ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že správny súd môže pri sankčnej
moderácii rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy a
teda správny súd je viazaný normatívnou úpravou v rovnakom rozsahu ako bol viazaný orgán verejnej
správy.

38. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 7.000 Eur za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.

39. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi, alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 Eur
do 200. 000 Eur a ak ide o nelegálne zamestnanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000
Eur.

40. S poukazom na vyššie uvedené, aj pri uplatnení sankčnej moderácie v zmysle § 198 ods. 1 S.s.p.,
upustenie od uloženia sankcie neprichádza do úvahy, lebo to zákon nepripúšťa ( .... inšpektorát práce

uloží pokutu .... ) a zároveň platí, že pokuta nemôže byť nižšia ako 5.000 Eur, keďže žalobca súčasne
nelegálne zamestnával štyri fyzické osoby.

41. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré žalobca žiadal uloženú pokutu znížiť uviedol, že ide o pokutu
likvidačnú.

42. Argumentoval, že podniká ako fyzická osoba živnostník, je už dlhšiu dobu práceneschopný a nemá
pravidelný príjem. Vyplývať to malo z bankových účtov žalobcu, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu.

43. Z výpisov z bankového účtu za obdobie od 29.02.2016 do 05.05.2016 nachádzajúcich sa v
administratívnom spise však skutočnosť, že pokuta má pre žalobcu likvidačný charakter nevyplýva.

44. Z výpisov vyplývajú jednotlivé platby, ale nie sú dôkazom, že pokuta je spôsobilá zásadným a
dlhodobo ťažko zvrátiteľným spôsobom zmeniť finančnú a sociálnu situáciu žalobcu tak, aby došlo napr.
k strate bývania, k strate možnosti vykonávať zamestnanie alebo podnikanie, resp. k strate schopnosti
starať sa o rodinu a podobne.

45. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu o zníženie výšky pokuty o 50% zamietol.

46. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 veta prvá v spojení s § 467 ods. 3 a
§ 175 ods. 1, 2 S.s.p..

47. Žalobca bol úspešný len v kasačnom konaní, preto mu správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení
s § 467 ods. 3 S.s.p. priznal len právo na úplnú náhradu trov kasačného konania s tým, že o výške
náhrady týchto trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením ( § 175 ods. 2 S.s.p. ).

48. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo nenastal dôvod uvedený v § 168 veta prvá, podľa
ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

49. Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 S.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.