Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Katarína Vorobelová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119207870.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci Ž. Q., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Y., D. Y. XX, pochádzajúcej z matky Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. Y. XX, a z otca R.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou,
advokátkou so sídlom Prešov, Slovenská 69, v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 24P/281/2014-48 zo dňa 09.10.2015 v časti výšky
výživného tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre Ž. Q.V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 Eur na
sumu 80 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám Ž. Q. od
01.01.2019 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné za obdobie od 01.01.2019 do 30.11.2021 vo výške 1 400 Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod
následkom straty výhody splátok,

III. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.04.2019 žiadala zvýšiť výživné na vtedy už
plnoletého B. a na maloletú Ž.. Vzhľadom k plnoletosti B. bolo konanie o zvýšenie výživného vylúčené na

samostatné konanie a v súčasnosti sa vedie pod sp. zn. 27Pc/39/2019. Matka žiadala zvýšiť výživné od
01.01.2018. Neskôr svoj návrh upravila a žiadala zvýšiť výživné od 01.01.2019. Toto vyjadrenie matky
súd posúdil ako späťvzatie návrhu v tejto časti. Matka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 40 Eur na sumu
100 Eur.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 24P/281/2014 zo dňa 09.10.2015, pričom týmto rozsudkom bolo zvýšené výživné pre maloletú Ž.

zo sumy 30 Eur na 40 Eur. V čase podania návrhu bola Ž. žiačkou Súkromného konzervatória E. Q. a
chcela pokračovať aj v štúdiu na vysokej škole. Matka nevedela aké sú finančné pomery otca.

3. V priebehu konania nadobudla Ž. dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, a pripojila sa k návrhu matky na
zvýšenie výživného aj za čas po jej plnoletosti.

4. Otec s návrhom matky, ako aj Ž. nesúhlasil. Uvádzal, že má zdravotné problémy, ktoré mu bránia v

hľadaní a v nájdení si práce a taktiež poukázal na svoj nízky príjem.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
preukazujúce príjmy a výdavky účastníkov, oboznámením sa s obsahom tunajšieho súdu sp. zn.24P/281/2014 a sp. zn. 27Pc/39/2019, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa 25.05.2020 vyhlásil
rozsudok, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 24P/281/2014-48 zo dňa 09.10.2015 v
časti výšky výživného tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre Ž. Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 Eur

na sumu 80 Eur mesačne, ktoré výživné mal platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám Ž. Q. od
01.01.2019 opakovane do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 01.01.2019 do 31.05.2020 vo výške
680 Eur súd polil otcovi zaplatiť v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do
úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, v prevyšujúcej časti návrh zamietol,
konanie v časti o určenie výživného od 01.01.2018 do 01.01.2019 zastavil, žiaden z účastníkov nemal

právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal povinný z výživného odvolanie.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21CoP/104/2020-109 zo dňa 28.01.2021 zrušil rozsudok
vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom ako aj o trovách konania. Krajský súd ponechal
v platnosti rozsudok, ktorým bolo v prevyšujúcej časti zamietnutý návrh na sumu 80 Eur. Krajský súd
v odôvodnení mimo iného konštatuje, že úlohou súdu prvej inštancie je teda nanovo rozhodnúť o

nároku navrhovateľky na zvýšenie výživného, zistiť skutočný stav veci, z ktorého vyplynú predovšetkým
reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča, vykoná dôkaz výsluchom navrhovateľky a dôsledne zistí
jej oprávnené potreby, súd vyhodnotí zákonné kritériá pre stanovenie rozsahu nového výživného. Na
základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

7. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, súd doplnil dokazovanie o výpisy z účtu povinného, vyjadrením
matky navrhovateľky ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Ž. Q. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok

sp. zn. 3C/42/2004 zo dňa 28.09.2004. Posledná úprava výživného bola rozsudkom tunajšieho súdu č.
k. 24P/281/2014-48 zo dňa 09.10.2015. Týmto rozsudkom bolo zvýšené výživné na vtedy ešte maloleté
detiQ.60Eur,B.50EuraŽ.40Eur.VtomčasemaloletáŽ.navštevovala9.ročníkzákladnejškoly,triedu
so športovým zameraním. Deti boli zdravé, prekonávali bežné detské ochorenia. Matka im uhrádzala
mesačne mobil 10 Eur, MHD 10 Eur. Ž. nosila okuliare s čím mala zvýšené výdavky. Matka žila s deťmi

v jednoizbovom prenajatom byte. Jej pravidelné mesačné výdavky predstavovali nájom 115 Eur, inkaso
154 - 173 Eur, stavebné sporenie 70 Eur, pôžička od Prima banky 33,77 Eur, životné poistenie 36 Eur,
úrazové poistenie 20 Eur, strava deti v škole 75 Eur, oblečenie 60 Eur. Okrem toho matka hradila deťom
mesačnénákladynazabezpečeniestravy,oblečenia,obuvi,hygienickýchpotriebakozmetikyminimálne
vo výške 230 - 250 Eur mesačne.

9. Matka pracovala ako diétna sestra vo fakultnej nemocnici s čistým mesačným príjmom asi 650 Eur.
Poberala rodinné prídavky a náhradné výživné vo výške 190 Eur. Otec žil v spoločnej domácnosti s
priateľkou v podnájme v dvojizbovom byte v B.. Bol nezamestnaný, bez príjmu. Od 01.06.2015 bol
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Predtým poberal dávku v hmotnej núdzi vo

výške 61,60 Eur. Od 01.08.2014 do 10.06.2015 poberal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 192,06 Eur. Bol spoluvlastníkom jednoizbového bytu
so svojou priateľkou. Nehnuteľnosť si zakúpili v roku 2014 za kúpnu cenu 1 000 Eur od bývalej majiteľky,
ktorú opatroval. Náklady na bývanie predstavovali 105 Eur mesačne, ktoré hradil spolu s priateľkou.
Napriek vlastníctvu bytu býval v podnájme, za ktorý uhrádzali 280 Eur mesačne. Jeho priateľka bola

na invalidnom dôchodku. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi R., ktorý v danom čase končil
strednú školu. Na jeho výživu platil minimálne výživné. Boli voči nemu vedené dve exekučné konania
vo výške 1 000 Eur a splácal ich po 10 - 15 Eur mesačne. Mal zdravotné problémy, bol trikrát operovaný
pre problémy so žalúdkom, pre ktoré môže vykonávať len ľahkú prácu. Prostriedky na živobytie si
zabezpečoval brigádnicky.

10. Matka v súčasnosti pracuje ako nutričný terapeut. Jej príjem je asi 850-870 Eur mesačne. Poberá
daňový bonus a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47 Eur. Rodičom ubudla vyživovacia povinnosť,
otcovi k synovi R., matke k dcére Q.. Matka s deťmi žila v prenajatom jednoizbovom byte. Jej výdavky
boli nájom 100 Eur, inkaso 180 Eur, splátky pôžičky od Prima banky 107 Eur, životné poistenie 36 Eur,

úrazové poistenie detí 20 Eur, televízia, internet, telefón 60 Eur mesačne.

11. Ž. študovala na Súkromnom gymnáziu E. Q., pričom po piatom ročníku štúdium ukončila. Náklady
boli 60 Eur školné aj počas prázdnin, stravné 30 Eur, MHD 10 Eur, telefón 10 Eur. Matka hradila účasťdcéry na vystúpeniach, ktoré organizovala škola. Bola to asi štyrikrát do roka. Odporca na výživu Ž., ako
aj B., za čas do ich plnoletosti, ale aj v súčasnosti prispieval nepravidelne sumami od 20 - 80 Eur.

12. V školskom roku 2020/2021 oprávnená z výživného nastúpila na vysokú školu a to na Hudobnú
akadémiumúzickýchumenívY.,pričomtamštudovaladojúna2021.Väčšinaštúdiavšakboladištančná.
Napriek tomu však platila celý rok internát vo výške 200 Eur mesačne. V súčasnosti takýto spôsob
štúdia ukončila a od septembra 2021 opätovne študuje na Konzervatóriu E. Q. v šiestom ročníku. Ide o
nadstavbové štúdium aj s pedagogickým minimom. V Y. jej výdavky boli strava minimálne 100 Eur, MHD

50 Eur ročne, cestovné Y. - Y. a späť jedenkrát mesačne 30 Eur. V súčasnosti by mala opätovne platiť
školné 60 Eur, ešte tak neurobila z dôvodu, že sa menilo vedenie v škole a sú problémy v súvislosti s
touto situáciou. Okrem MHD, ktoré opätovne platí po 10 Eur, platí 20 Eur telefón, ďalšie výdavky má na
hygienu, oblečenie a stravu. Navrhovateľka prekonala koronu a v súčasnosti má problémy s prijímaním
mäsa, aj kvôli tomu musí výpadok bielkovín nahrádzať inými potravinami. Všetky výdavky navrhovateľky
hradí jej matka. Vzhľadom na korona krízu, navrhovateľka brigádnicky nepracuje. Brat navrhovateľky v

súčasnosti ostal bývať v byte kde bývali predtým, za ktorý uhrádzali inkaso 170 Eur mesačne, 100 Eur
nájomné. Matka s dcérou odišli bývať do dvojizbového bytu jej matky, za ktorý uhrádzajú v súčasnosti
234 Eur inkaso. Z toho navrhovateľka s matkou prispievajú sumou 100 Eur. Taktiež sa podieľajú na
spoločných nákladov za hygienu, stravu a podobne. Stará matka navrhovateľky, ktorá s nimi býva je
dôchodkyňa, má 83 rokov. Matka navrhovateľky uhrádza mobilný telefón 48,30 Eur, dcérin 20 Eur,

poplatok za internet 3,64 Eur, televízia 22,50 Eur, poistné matkine 36,22 Eur a obe deti 20,85 Eur
mesačne, ide o úrazové poistky.

13. Navrhovateľka naďalej nosí okuliare s čím sú taktiež zvýšené náklady.

14. Odporca sa oženil, žije s manželkou v jednoizbovom byte v podnájme, za ktorý uhrádza 230 Eur
mesačne nájom, 30 Eur elektrina a na lieky 30 Eur. Na manželku dávajú údajne 200 Eur mesačne na
rehabilitáciu. Manželka odporcu bola PN, ináč pracovala a jej príjem bol asi 400 Eur, poberá invalidný
dôchodok. Odporca uviedol, že pracuje tak, že rozváža stravu a pracuje asi štyri hodiny denne. Jeho
príjem podľa mzdového listu je asi 86 Eur.

15. Na tunajšom súde prebiehalo konanie o zvýšenie výživného pre B. Q., pod sp. zn. 27Pc/39/2019. V
danom konaní súd zmenil pôvodný rozsudok a zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 50 Eur na 80 Eur
pre B. Q.V. za obdobie od 25.04.2019 do 15.05.2020, kedy otcovi skončila vyživovacia povinnosť k B.
Q. pretože ukončil prípravu na svoje budúce povolanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.08.2021.

Dlh na výživnom za dané obdobie vo výške 380,55 Eur mal otec zaplatiť v 30 Eurových mesačných
splátkach. V danom konaní súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s výpismi z účtu otca za roky
2019 až 2021. Súd si pripojil daný spis a z oboznámených listinných dôkazov zistil, že celkové obraty
otca od januára 2019 do konca júna 2020 za rok a pol boli 18 621,63 Eur, čo predstavuje viac ako 1
030 Eur mesačne. Povinný z výživného tvrdil, že vzhľadom na svoj zdravotný stav rozváža stravu štyri

hodiny denne, pričom príjem z tejto práce je len niečo nad 100 Eur. Výpisy z účtu však preukázali, že
od konateľa danej firmy na účet otca prichádzajú sumy v oveľa vyšších čiastkach než je deklarovaný
príjem otca. Otec uvádzal, že ide o pôžičky zo strany konateľa firmy a prípadne náklady na benzín.
Jedine 22.03.2019 je uvedená suma 1 500 Eur ako príjem na účet podľa zmluvy o pôžičke. Pri ostatných
platbách je uvedená poznámka buď záloha, buď nafta alebo výplata. Na účet otca taktiež prichádzala

platba od spoločnosti X. T.. I.. N.., kde údajne pracovala manželka otca. V júni 2019 otcovi prišla suma
na účet 390 Eur pod označením výplata, v júli to bolo 610 Eur, v auguste to bolo 481 Eur, v apríli 2020 to
bola dokonca suma 834 Eur. Právna zástupkyňa otca - povinného z výživného sa snažila tvrdiť, že ide
o pôžičky na strane otca, pôžičku od jeho zamestnávateľa, ktorú mu takýmto spôsobom uhrádza. Súdu
však nepredložila ani zmluvu o pôžičke ani neozrejmila spôsob splácania splátky pôžičky.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20 Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. V predmetnom konaní súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k značnej zmene pomerov.
V čase pôvodného rozhodnutia bola Ž. maloletá, v súčasnosti nadobudla plnoletosť. V súčasnosti je
v nadstavbovom štúdiu strednej školy. Otec dlhodobo nejaví o oprávnenú z výživného záujem. Na jej
výživu prispieva len minimálne, prípadne vôbec. Jeho oficiálne príjmy sú minimálne. Z výpisu z účtu je
však zrejmé, že má príjmy, ktoré oficiálne jeho zamestnávateľ nevykazuje. Súd neuveril tvrdeniu otca,

že by platby označené ako výplata mali byť výplata pôžičky, pretože takýmto spôsobom pri príjme otca,
by sa otec mesačne zadlžoval aj o niekoľko stoviek Eur. Z čoho by potom jeho zamestnávateľ mal
záruku, že dlžné výživné mu bude vrátené? Ak by aj o takéto pôžičky išlo je zrejmé, že ide o záväzky
otca, ktoré na seba berie a ak takéto záväzky berie je zrejmé, že ich má z čoho aj splácať. Aj takáto
forma poskytovania finančných prostriedkov, ak by bola reálna, poukazuje na to, že otec iné príjmy

má. Súd však vychádzal z toho, že označenie „výplata“ je to čo aj označuje, teda výplata finančných
prostriedkov nad rámec oficiálne deklarovaných príjmov. Za takejto situácie a za situácie kedy v máji
2020 otcovi ubudla vyživovacia povinnosť, mal súd za to, že je tu dôvod pre zvýšenie výživného a to na
maximálne možnú sumu, aká vzhľadom na navrhové konanie súdu po rozhodnutí krajského súdu ostala
a teda na sumu 80 Eur mesačne. Je zrejmé, že krajský súd svojím rozhodnutím, vzhľadom na plnoletosť

navrhovateľky limitoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súdu sa javí, že by bolo namieste zvýšiť
výživné aj na vyššiu sumu, ale vzhľadom na vyššie uvedené to teda nie je možné. Súd bral do úvahy
aj zdravotný stav otca, je však zrejmé, že tento jeho zdravotný stav, ktorý má v súčasnosti, teda že je
PN, súd vnímal ako krátkodobý. Po absolvovaní operácie sa otec môže vrátiť do pracovného procesu
tak ako doteraz.

26. Zvýšením výživného od 01.01.2019 do 30.11.2021 vznikol povinnému dlh na výživnom vo výške 1
400 Eur (35 x 40 Eur), ktorý mu súd povolil zaplatiť v splátkach po 20 Eur.

27. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.29. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.

(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.