Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922201844
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6922201844.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v právnej veci
žalobcu: G. P., nar. XX. augusta XXXX, trvale bytom J. XX, zast. Advokátskou kanceláriou BE LEGAL,
s.r.o., IČO: 51 659 387, so sídlom Tomášikova 10A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ E. G., nar. XX. apríla
XXXX, trvale bytom R. H. XX a 2/ D. G., nar. XX. februára XXXX, trvale bytom R. H. XX, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 9C/53/2022-14 zo dňa 26. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
9C/53/2022-14 zo dňa 26. mája 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“)
zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti v katastrálnom území R. H., rodinný dom číslo súpisné XX, na
parcele číslo XX a parcelu číslo XX - záhrada o výmere 1358 m2, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na
liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie R. H. (prvá výroková veta) a žalovaným 1/ a 2/ právo na

náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ vypratať nehnuteľnosť v
katastrálnom území R. H., ktorých je vlastníkom, keďže žalovaní nehnuteľnosti užívajú bez právneho
dôvodu. V návrhu poukázal na skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol dňa

1.3.2022 na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva. Potrebu úpravy pomerov
žalobca odôvodnil užívaním nehnuteľností žalovanými bez právneho dôvodu, čím obmedzujú vlastníka
nehnuteľností v jeho vlastníckom práve a riadnom užívaní. K návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia predložil rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor, o vklade
vlastníckeho práva č. R LV č. XXX pre katastrálne územie R. H.; iné dôkazy k návrhu nepredložil.

1.2 Okresný súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že medzi žalobcom a žalovanými už
dlhodobo existujú sporné okolnosti; titulom nadobudnutia nehnuteľností bola kúpna zmluva z roku 2012,
no žalobca si až v roku 2021 uplatňoval právo na vydanie kópie kúpnej zmluvy od žalovaného 1/ na súde,
ktorýkonanieožalobenauloženiepovinnostižalovanému1/odovzdaťžalobcovirovnopiskúpnejzmluvy
zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu späť a následne ním podaný návrh na vydanie neodkladného
opatrenia bol súdom prvej inštancie odmietnutý.1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods.1 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); poukázal na účela charakter neodkladného opatrenia. Konštatoval,
že žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil len skutočnosť, že

je vlastníkom vyššie konkretizovaných nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej v roku 2012; predložil rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva ku dňu 1.3.2022. Žalobca
však neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa mala poskytnúť predbežná ochrana, nepreukázal
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, neosvedčil ani, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti a
žalobcovi bránia vo výkone jeho práv; nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že žalovaných po

nadobudnutí vlastníckeho práva vyzval na dobrovoľné vypratanie nehnuteľností. Súd prvej inštancie
nemal preukázanú ani existenciu bezprostrednej hrozby poškodzovania nehnuteľností, ktorá by
odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia.

1.4 Keďže žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu
bezodkladného upravenia pomerov medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, súd prvej inštancie návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.5 Okresný súd žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote

odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b), d) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie bol v čase rozhodovania oboznámený so
skutkovým stavom a mal vedomosť o tom, že žalovaný 1/ bránil odvolateľovi v jeho právach. Žalobca
uviedol, že pokiaľ okresný súd nemal preukázané, že žalovaní nehnuteľnosť skutočne užívajú, mal

možnosť nariadiť výsluch strán. Namietal, že súd prvej inštancie mal prioritne poskytnúť právnu ochranu
jemuakovlastníkovinehnuteľnostíanemalvodôvodnenírozhodnutiapoukazovaťnapotrebuvyjadrenia
sa žalovaných k užívaniu nehnuteľností. Žalobca v odvolaní ďalej konštatoval, že zamietnutím návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a k odopretiu právnej ochrany jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti chráneného

podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

2.2 Žalobca sa nestotožnil ani s konštatovaním okresného súdu o nepreukázaní nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy a neosvedčení potreby okamžitého zásahu do právnych vzťahov, pretože
samotné užívanie nehnuteľností žalovanými je bezprostredným zásahom do jeho vlastníckych práv.

Vyjadril názor, že nebolo jeho povinnosťou vyzývať žalovaných na dobrovoľné vypratanie nehnuteľnosti
za situácie, v ktorej sa takmer 10 rokov domáhal vydania rovnopisu kúpnej zmluvy, podával trestné
oznámenia a tieto skutočnosti boli súdu známe.

3. Žalovaní 1/ a 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodali.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že neodkladným opatrením
dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov alebo
zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; jeho nariadeniepredpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti

účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný; meritórnym rozhodnutím,
pokiaľ účastníci podajú návrh, môže o veci rozhodnúť inak. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je postačujúce aspoň osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie; miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia; pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemusí vykonávať dokazovanie; nie je potrebné vyjadrenie

ostatných účastníkov (§ 329 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

6. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca návrh vo veci samej nepodal; navrhol aby
súd rozhodol neodkladným opatrením. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil len tvrdením,
že je vlastníkom nehnuteľností; tieto nehnuteľnosti žalovaní užívajú bez právneho dôvodu; žalovaní
tak obmedzujú žalobcu v jeho vlastníckom práve a riadnom užívaní pre potrebu svoju a svojej rodiny.

Žalobca napokon poukázal na skutočnosť, že je úverovým dlžníkom voči VÚB, a.s. a na splatenie
hypotekárneho úveru potrebuje s nehnuteľnosťami disponovať, v čom mu bránia žalovaní 1/ a 2/.

6.1 Okresný súd konštatoval, že pod sp.zn. 12C/18/2021 bolo vedené konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému 1/ povinnosť odovzdať mu rovnopis

kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.2012, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom navrhovaného vypratania aj prejednávanej veci; návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol právoplatným uznesením okresného súdu odmietnutý. Zároveň pod sp.zn. 8C/32/2021
bolo vedené konanie o žalobe o uloženie povinnosti žalovanému 1/ odovzdať žalobcovi rovnopis kúpnej
zmluvy zo dňa 14.2.2012, po vyjadrení žalovaného žalobca zobral žalobu späť a následne bolo konanie

zastavené.

6.2 V konaní vedenom pod sp.zn. 12C/18/2021 žalobca predložil fotokópiu kúpnej zmluvy medzi
žalovaným E. G. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim; predmetom prevodu vlastníctva mali byť
nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX pre k.ú. R. H., a to rodinný dom súp.č. XX postavený na parcele

č.C-KN XX o výmere 1318m2 a pozemok - záhrady parc.č. C-KN XX o výmere 1358m2. Ide o fotokópiu
zmluvyopatrenejpečiatkouVÚB,a.s..(Zrejme)nauvedenúzmluvužalobcačerpalúver,podľapripojenej
požiadavky na čerpanie úveru vo výške 41.565,60 Eur. Žalobca ale predložil aj listinu označenú ako
„Uznanie dlhu“, ktorú spísala D. G. (žalovaná 2/), celkom na sumu 55.229,07 Eur, ktorá má pozostávať
zo sumy 41.565,60 Eur (ktorá jej mala byť v celosti ako kúpna cena nehnuteľnosti poukázaná z

hypotekárneho účtu vedeného vo VÚB, a.s. s názvom G. P.) s príslušenstvom. Podľa predloženého
listu vlastníctva je k nehnuteľnostiam zapísaná ťarcha - záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej
banky, a.s., zapísané dňa 13.3.2012. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam je kúpna zmluva V 349/2022, povolená dňa 1.3.2022.

7. Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobca pri podaní návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, neosvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou vydania neodkladného opatrenia
s tým, že žalobcovi nič nebráni, aby podal riadnu žalobu na vypratanie nehnuteľností voči žalovaným,
ktorí podľa jeho tvrdenia užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu; až v riadnom konaní bude môcť

byť vykonané riadne dokazovanie, žalovaní sa budú môcť vyjadriť a bude možné skúmať, či žalovaní
nemajú nejaké práva k nehnuteľnostiam, ktoré by mohli obmedzovať vlastnícke právo žalobcu.

7.1 S uvedeným záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí.

7.2 Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal bez toho, aby podal žalobu vo veci samej;
žalobou vo veci samej by v danom prípade bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, výrok požadovaného
neodkladného opatrenia by bol zhodný s výrokom, ktorého by sa žalobca mohol dožadovať vo veci
samej. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie výpisom z listu vlastníctva osvedčil, že je vlastníkom
nehnuteľností, ktoré žiada vypratať formou neodkladného opatrenia; osvedčil, že na nehnuteľnostiach

viazne ťarcha zapísaná už 13.3.2012; osvedčil, že sám vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou, vklad ktorej bol povolený dňa 1.3.2022 (takmer 10 rokov potom, ako bolo zapísané záložné
právo). Z pripojeného spisu (sp.zn.12C/18/2021) vyplýva, že kúpna zmluva mala byť podpísaná dňa
14.2.2012; s prihliadnutím na všetky okolnosti je dôvodné domnievať sa, že na zaplatenie kúpnej ceny(50.000,-Eur) žalobca použil finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy s VÚB, a.s. (v konečnom
dôsledku tomu nasvedčuje znenie predloženej kúpnej zmluvy - kúpna cena bude vyplatená z účelového
hypotekárneho úveru - Flexihypotéka poskytnutého VÚB bankou, a.s. ako aj zápis záložného práva v

prospech VÚB, a.s. na liste vlastníctva). Inú zmluvu (ktorá by bola titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobcu k nehnuteľnostiam) žalobca nepredložil.

7.3 Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca žalobu vo veci samej nepodal, odvolací súd zdôrazňuje, že
žalobca sa môže súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia domáhať bez toho, aby podal

žalobu vo veci samej; prípadne bez toho, aby konanie o vec samej prebiehalo; žalobca tak (zrejme)
predpokladal, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. S
prihliadnutím na charakter konania o nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že v
tomto konaní (na rozdiel od konania vo veci samej) súd nemá a ani nemôže mať náležite zistený stav
veci, nakoľko môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7.4 Je osvedčené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré žiada vypratať, resp. že žalobcovi
svedčí zápis na príslušnom liste vlastníctva. Nie je však zrejmé, odkedy žalovaní 1/ a 2/ predmetné
nehnuteľnostiužívajú,odakéhomomentupovažuježalobcatotoužívanienehnuteľnostízaneoprávnené
tak, aby bolo možné dospieť k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navyše žalobca síce tvrdí, že
na kúpu nehnuteľnosti mu bol už v roku 2012 (kúpna zmluva) poskytnutý úver a zapísané záložné

právo v prospech VÚB, a.s., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedáva odpoveď na právny
význam uznania dlhu žalovanou 2/, ktoré žalobca predložil v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/18/2021.
Z elementárnej právnej logiky vyplýva, že ak poskytnutý úver prostredníctvom VÚB, a.s. mal slúžiť
na kúpu nehnuteľností (tvrdenie v návrhu), nie je zrejmé, z akého dôvodu je spísaná listina - uznanie
dlhu žalovanou 2/. Zaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva nemôže mať za následok

vznik nového záväzku, ktorý mala žalovaná 2/ uznať (a ktorá jej mala byť vyplatená ako kúpna cena
nehnuteľnosti z hypotekárneho úveru žalobcu). Nepochopiteľná sa javí aj argumentácia žalobcu o tom,
že nedisponoval originálom kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.2012 (ktorá by nepochybne bola obsiahnutá v
zmluvnej dokumentácii s bankou pri poskytnutí úveru) a z toho dôvodu musel žalovať žalovaného 1/ na
vydanie originálu listiny. Navyše odvolací súd poukazuje na článok VIII. bod 4 kúpnej zmluvy zo dňa

14.2.2012, podľa ktorého v prípade, že zmluvné strany nepodajú návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností do 3 rokov od podpísania tejto zmluvy, podľa § 47 ods.2 OZ platí, že od
tejto zmluvy odstúpili. Niet sporu (čo vyplýva z listu vlastníctva), že vklad vlastníckeho práva bol pod V
469/2022 povolený dňa 1.3.2022; návrh na vklad vlastníckeho práva v lehote troch rokov od podpisu
zmluvy (14.2.2012) podaný nebol.

7.5 Tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom vyvolávajú viac otázok ako poskytujú odpovedí, a to aj
vo vzťahu k prípadnému posudzovaniu platnosti kúpnej zmluvy; na absolútnu neplatnosť musí súd
prihliadať ex offo.

7.6 Aj uvedené závery poskytujú pre odvolací súd dôvody pre všeobecné konštatovanie, že rozhodnutie
o vyprataní nehnuteľnosti je meritórnym rozhodnutím, vypratanie nehnuteľnosti nemožno nariadiť
neodkladným opatrením; takéto neodkladné opatrenie by viedlo k naplneniu cieľa a účelu sledovaného
žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, avšak bez vykonaného kvalifikovaného dokazovania vo veci samej;
žalovaní by boli povinní vypratať nehnuteľnosť už okamihom doručenia neodkladného opatrenia (§ 332

ods.1 C.s.p.). Závažnosť sporu - vypratanie nehnuteľností, podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňuje
záver, že je potrebné ho vecne prejednať, s vykonaním riadneho dokazovania, pri umožnení obom
stranám sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a najmä procesnej obrany, čo v dôsledku vyššie
uvedeného v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia možné nie je.

8. S prihliadnutím na dlhodobé užívanie nehnuteľností žalovanými, napriek podpisu kúpnej zmluvy už
dňa 14.2.2012, neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaní užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Ak
odvolateľ tvrdí, že sa domáhal vydania kúpnej zmluvy a splnenia kúpnej zmluvy, k takémuto postupu
pristúpil až v roku 2021 (čo vyplýva zo spisových značiek súdnych konaní); nemôže tak dôvodne tvrdiť
osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu; uvedené konštatovanie je umocnené

vyššieuvedenýmirozpormivovzťahukukúpnejzmluve,kúpnejcene,uznaniudlhu,ktorýmalvdôsledku
kúpnej zmluvy vzniknúť.8.1 Žalobcovi nič nebránilo podať žalobu o uloženie povinnosti vypratať sporné nehnuteľností; ochranu
vlastníckeho práva môže žalobca dosiahnuť žalobou podľa ustanovenia § 126 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Navyše, žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia

totožnej povinnosti, ako by tomu bolo vo veci samej; v zmysle ustanovenia § 330 ods.2 Civilného
sporového poriadku však nariadiť neodkladné opatrenie s totožným výrokom ako vo veci samej možno
nariadiť iba ak to povaha veci pripúšťa; túto otázku a povahu veci je potrebné v každom prípade
individuálne posúdiť s prihliadnutím na charakter uplatneného nároku.

8.2 Povaha veci v posudzovanom prípade neumožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil povinnosť vypratať nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu; ide totiž o nárok na plnenie;
tento nárok a jeho opodstatnenosť je možné posúdiť až na základe riadne vykonaného dokazovania.
Aj komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,
Tomašovič a kol., Nakladatelství C.H.BECK, 2016, str. 1086) uvádza, že v prípade neodkladných
opatrení, ktorých obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, ide „spravidla o tzv. zdržovacie nároky,

v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami
vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia“, je ťažké formulovať navrhovaný výrok
rozhodnutia odlišne od rozhodnutia vo veci samej. Navyše, z charakteru neodkladného opatrenia
je zrejmé, že neodkladné opatrenie je opatrením dočasným a jeho nariadením v zásade nemôže
byť vytvorený nenávratný stav; účinky neodkladného opatrenia nemôžu povinnú osobu obmedziť

neprimeraným spôsobom a v rozpore s princípom proporcionality napríklad v jej práve na spravodlivý
proces, ktoré je v prípade neodkladného opatrenia so zhodným výrokom ako vo veci samej značne
obmedzené.

8.3 Aj z vyššie uvedených dôvodov odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a závery súdu prvej inštancie nie sú výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia. Tvrdenie odvolateľa o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie
o tom, že nie je daný naliehavý právny záujem odvolateľa na ochrane jeho vlastníckych práv je v
rozpore s napadnutým uznesením; súd prvej inštancie sa k otázke naliehavého právneho záujmu,
pochopiteľne, nevyjadroval, ale konštatoval neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov; v

konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa naliehavý právny záujem neposudzuje tak ako v prípade
určovacej žaloby.

8.4 Odvolací súd súhlasí s tvrdením odvolateľa, že súd prvej inštancie mal možnosť aj v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia nariadiť výsluch strán; v prvom rade to bol ale navrhovateľ

neodkladného opatrenia, ktorý mal osvedčiť aspoň dôvodnosť a trvanie nároku a zároveň existenciu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu; toto žalobca neosvedčil a s prihliadnutím na vyššie
uvedenú argumentáciu ani osvedčiť nemohol (bod 8.2 tohto uznesenia).

8.5 Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces a odoprel mu

súdnu ochranu. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovi právny poriadok poskytuje právny
prostriedok dostatočný na ochranu jeho práv (§ 126 ods.1 Občianskeho zákonníka), voľba prostriedku
ochrany práva bola na navrhovateľovi neodkladného opatrenia; ak z dôvodov vyššie uvedených súd
prvejinštanciedospelkzáveruoabsenciipotrebybezodkladnejúpravypomerovaodvolacísúdsúhlasís
konštatovaním, že pre zákonné rozhodnutie o takomto návrhu (žalobe o vypratanie) je potrebné vykonať

riadne dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, argumentácia
žalobcu nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia nebola spôsobilá privodiť ani argumentácia o tvrdenej
vedomosti súdu prvej inštancie o tom, že medzi účastníkmi konania je spor nielen o užívanie
nehnuteľnosti,aleajovydanieveci(rovnopisukúpnejzmluvy).Uvedenéskutočnostimusížalobcanielen

tvrdiť, ale svoje tvrdenia aj osvedčiť.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom
podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku o nároku na
náhradu trov konania. Žalovaným účasťou v konaní pred okresným súdom žiadne trovy nevznikli.

10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1
C.s.p., podľa zásady úspechu v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania patrí v odvolacomkonaní úspešným žalovaným. Nakoľko žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní a žiadne trovy im
nevznikli, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.