Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Krivdová

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 33Sa/15/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200236
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200236.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci
žalobcu: A. X., nar. X.XX.XXXX, bytom H. č. XXX/XX, F. N., právne zasúpený: Alušic s.r.o., so sídlom
Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so
sídlom J. M. Hurbana č. 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: UPS/
US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/3890 zo dňa 18.3.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.:
RK1/OPPKaPČ/SOC/2020/29382-6, 2020/119996, zo dňa 12.10.2020 podľa § 34 ods. 1 zákona č.
447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti účastníka konania
A. X. a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. V odôvodnení uviedol,
že účastník podal žiadosť o poskytnutie tohto príspevku dňa 12.8.2020. S poukazom na ustanovenia §
34 ods. 1 a § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. uviedol, že dňa 25.9.2020 vydal komplexný posudok č.
2020/113747, v ktorom bola stanovená miera funkčnej poruchy X. A.
na 70 %. V komplexnom posudku peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez
automatickej prevodovky nebol odporučený. Pán A. X. (t.j. žalobca) podľa lekárskeho posudku nie je
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona, t. j. nespĺňa
legislatívnu podmienku na poskytovanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.
Všetky druhy posúdenia odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu
v zmysle § 14 zákona, t. j. aj odkázanosť na peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla sú výlučne v kompetencii posudkového lekára. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom je jednou z legislatívnych podmienok pre poskytnutie peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla. Podľa lekárskeho posudku menovaný nie je odkázaný na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona, zvládne premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Prepravuje
sa do a zo zamestnania. Podľa lekárskeho posudku a podľa predložených lekárskych nálezov má
pán A. X. zachovanú mobilitu, samostatnú chôdzu, premiestňuje sa pomalším tempom s pomocou
francúzskej barle, preto mu nebol navrhnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
V prípade zmeny zdravotného stavu (zhoršenie) je možné na základe novej žiadosti a doložených
aktuálnych lekárskych nálezov opätovne prehodnotiť zdravotný stav fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím na účely posúdenia odkázanosti na niektorú z foriem kompenzácie sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia.

2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.j.: UPS/US7/
SSVODPPKPC1/SOC/2021/3890 zo dňa 18.3.2021 odvolanie účastníka zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že lekársku posudkovú činnosť vykonala posudková lekárska
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a
posudkových činností Žilina podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. na základe všetkých odborných
lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu ako
i odborných lekárskych nálezov doložených k odvolaniu. Posudková lekárka komplexne preskúmala
predloženú zdravotnú dokumentáciu menovaného a tiež lekársky posudok prvostupňového správneho
orgánu. Na základe všetkých objektívnych zistení (odborné lekárske vyšetrenia, nálezy a správy) dňa
3.2.2021 vypracovala lekársky posudok číslo spisu: ZA/2021/4329/3. Podľa tohto lekárskeho posudku
je miera funkčnej poruchy A. X. 70 % (60 % + 10 %) podľa prílohy č. 3, kde v časti XII. A.1.d.
bola stanovená miera funkčnej poruchy 60 %, a táto bola navýšená o 10 % v časti XII.B.B.2.15.c.1
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto sa menovaný
považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchy
chrbtice (vertebrogénny algický syndróm driekovej chrbtice s radikulopatiou L5 vľavo). Zároveň má
menovaný dokumentované obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺba, ťažký stupeň, vpravo a duševné
poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (organický psychosyndróm -
postraumatický pri chronickom abúze alkoholu - v abstinencii). V anamnéze má menovaný tiež arteriálnu
hypertenziu, stav po úraze hlavy s intraparenchýmovým krvácaním. Pri posúdení zdravotného stavu v
rámci lekárskej posudkovej činnosti vychádzala posudková lekárka odvolacieho orgánu z dostupných
objektívnych zistení: Z.. Z., Z.. N., Z.. Z., S.., Z.. N., Z.. S., Z.. A., Z.. R.. Účastník konania (t.j.
žalobca) sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je v dispenzárnej
starostlivosti viacerých odborných ambulancií. Je v liečbe ortopéda a neurológa pre vertebrogénne
ťažkosti s poruchou statodynamiky driekovej chrbtice s dokumentovanou radikulopatiou, tiež pre artrózu
pravého bedrového kĺba v progresii. Röntgenologicky hodnotená artróza pravého bedrového kĺba
III. štádia. Ortopédom hodnotené obmedzenie rozsahu pohybov v pravom bedrovom kĺbe o 65 -
75 % rozsahu, doporučená implantácia totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺba. Neurochirurg
doporučil v novembri 2020 pre chronické vertebrogénne ťažkosti driekovo - krížovej oblasti so zhoršením
mobility pre radikulopatiu L5 vľavo realizovať operáciu chrbtice, ktorú podľa dokumentácie doteraz
menovaný odmietal. Podľa posledných odborných nálezov je aktuálne mobilný s oporou. Pridružená
je porucha psychiky a správania spôsobená dlhodobým užívaním psychoaktívnych látok v kombinácii
s postraumatickým psychosyndrómom po kraniotraume v minulosti. Podľa vyjadrenia psychiatra
je psychický stav stabilizovaný, bez prejavov nepredvídateľného správania, nie je dokumentovaný
kognitívny deficit. Sfinkterové poruchy podľa dokladovanej zdravotnej dokumentácie nie sú prítomné.
Menovaný je orientovaný, poloha je aktívna, postoj a chôdza o širšej báze, s oporou. Menovaný nemá
dokumentovanú ťažkú poruchu mobility, duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažké poruchy zvieračov. V lekárskom posudku
v záveroch k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
posudková lekárka odvolacieho orgánu uvádza, že A. X. nespĺňa podľa v súčasnosti platných právnych
predpisov legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Po zhodnotení všetkých doložených odborných
lekárskych nálezov A. X. nespĺňa vyššie uvedenú zákonnú podmienku odkázanosti na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom potrebnú na indikáciu požadovaného peňažného príspevku.
Z uvedeného dôvodu v komplexnom posudku odvolacieho orgánu č. ZA/2021/4329/4-HUR zo dňa
26.02.2021 nebol navrhnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. V súvislosti s
poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poukázal na
to, že patria medzi fakultatívne príspevky, to znamená, že ich možno poskytnúť po splnení všetkých
zákonných podmienok, pričom na peňažné príspevky na kompenzáciu nevzniká právny nárok. Žalovaný
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými
platnými právnymi predpismi a nenašlo dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie. Podanie správnej žaloby odôvodnil tým, že zistenie skutkového stavu žalovaným

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzala žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako i tým, že rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľne
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že aj keď komplexný posudok tvorí podklad
rozhodnutia, nepostačuje len mechanické prevzatie záverov komplexného posudku do rozhodnutia, ale
je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo vzájomných súvislostiach a aby odpoveď
na otázku, prečo peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nebol priznaný, bola
preskúmateľná. Napriek tomu, že posudok je podstatným podkladom pre rozhodnutie, v rozhodnutí
nemôže absentovať vlastná správna úvaha, skutkové vyhodnotenie veci a najmä jej právne posúdenie.
Prejavy jednotlivých ochorení vo vzťahu k potrebe ich kompenzácie musia byť preskúmateľným
spôsobom vyhodnotené, teda z rozhodnutia musí vyplývať preskúmateľný záver prečo ťažkú invaliditu
žalobcu v rozsahu 70% v kombinácii s inými diagnózami nie je potrebné kompenzovať peňažným
príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla. V posudku nie je uvedené z akých konkrétnych
odborných nálezov a správ posudkový lekár pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzal.
Žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v úzkej súčinnosti s ním ako účastníkom konania a
odmietol mu umožniť obranu jeho práv a oprávnených záujmov, pričom mu neumožnil vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia. V ďalšom namietal, že posudky (lekársky ako aj komplexný posudok) ako
podklad rozhodnutia a kompenzácií sú neúplné a najmä nelogické a nepresvedčivé nakoľko závery v
nich uvedené sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Žalobca namietal aj skutočnosť,
že žalovaný nezdôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % keďže
žalobca má aj ďalšie závažné postihnutia. Komplexný lekársky posudok zo dňa 26.2.2021, ktorý slúžil
ako podklad rozhodnutia žalovaného na jednej strane uvádza obmedzenie rozsahu pohybov v pravom
bedrovom kĺbe takmer o 65% - 75% a pre chronické vertebrogénne ťažkosti driekovo krížovej oblasti aj
zhoršenú mobilitu, zároveň artrózu pravého bedrového kĺbu v III. štádium a pohyb s oporou a dokonca za
asistencie sprievodcu zároveň na strane druhej však konštatuje, že žalobca je i napriek tomu je schopný
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a teda je schopný na rovnakom základe s ostatnými
fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti, zvládnuť uvedené úkony. Žalobca
poukazuje na účel úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým je podpora sociálneho začlenenia
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní
jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Zo skutkového
stavu zisteného správnymi orgánmi vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia pre žalobcu sociálne
dôsledky v oblasti mobility, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj prvostupňový správny
orgán vo svojom rozhodnutí dospeli k záveru, že žalobca je v sprievode inej osoby a s podporou
francúzkej barly schopný premiestiť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť do a
vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Takýto záver správnych
orgánov, podľa ktorého žalobca je schopný cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy v
sprievode inej osoby, a teda nie je schopný túto činnosť vykonať sám, považuje žalobca za rozporný
s § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti, zvládnuť uvedené
úkony. Záver, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
podľa názoru žalobcu nezodpovedá ani obsahu spisového materiálu. Z posudkov vyplýva, že žalobca,
vzhľadom aj na stupeň artrózy, rozsah obmedzenia pohybu pravého bedrového kĺbu 60%-75% tŕpnutie
rúk - ambulantná správa zo dňa 2.10.2020 od Z.. N. N., obmedzenie pohybu až o cca 70% pričom
správa konštatuje, že žalovaný prejde len krátke vzdialenosti, zároveň odporúča parkovací preukaz
ZŤP - ambulantná správa zo dňa 27.10.2020 nie je schopný sa sám premiestniť. Neodporúčanie
kompenzácie v oblasti mobility požadovaným príspevkom, odôvodňované tým, že je odkázaná na
sprievodcu (§ 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.) je rozporné. S prihliadnutím na vek a zdravotné
postihnutie sa posudzovanie žalobcu javí ako neúplné a nepresvedčivé. Žalovaný sa podľa jeho
názoru nedostatočne vysporiadal s tým, čo možno považovať za „zabezpečenie pohybu“ uvedené
v § 14 ods. 10 a schopnosti uvedené v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Podľa jeho názoru
je takýto záver v rozpore s ustanovením § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Výklad žalovaného,
že na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami sa rozumie aj schopnosť vyvinutia vlastnej
aktivity za pomoci inej osoby, podľa nášho názoru nezodpovedá ani slovnému, ani faktickému významu
tohto ustanovenia. Pokiaľ žalobca nie je schopný uvedené úkony (nástup a výstup z prostriedkov
verejnej hromadnej dopravy) zvládnuť bez pomoci inej fyzickej osoby a potrebuje sprievodcu nemožno
považovať vykonanie uvedených úkonov na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami, ktoré

pomoc inej osoby nepotrebujú. Ak žalovaný odporúča žalobcovi sprievodcu vzniká tú pochybnosť,
či žalobca je naozaj schopný činnosti uvedenej v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti ako to žalovaný
uviedol v rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa splnením tejto podmienky
- rovnaký základ s ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti nezaoberal,
resp. splnenie tejto podmienky nevyhodnotil. Z uvedeného dôvodu žalobca zastáva názor, že napadnuté
rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. V tej súvislosti poukázal aj na povinnosť vyplývajúcu
pre žalovanému z ust. § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so
zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Napadnuté rozhodnutie
žalovaného nie je v tomto smere vôbec odôvodnené. Žalovaný ani neskúmal možnosť a schopnosť
žalobcu chôdze po schodoch, ktoré je potrebné prekonať pri nastupovaní do prostriedkov verejnej
hromadnej dopravy. Žalovaný nevzal v úvahu, že je nemožné, aby osoba, ktorá sa drží na nohách
pomocou barly a ktorá trpí tŕpnutím rúk, artrózou pravého bedrového kĺbu v progresii a s poruchou
statodynamiky driekovej chrbtice mohla bezpečne nastúpiť do prostriedku verejnej hromadnej dopravy.
Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného
stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku
o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže
byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri
rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp.
zn. 10So/22/2017). Záver posudkového lekára žalovaného, že žalobca nie je odkázaný na kompenzáciu
v oblasti mobility, nie je odôvodnený dostatočne a presvedčivo, keď nevychádza z komplexného
vyhodnotenia všetkých zdravotných postihnutí, ktorými žalobca trpí v ich vzájomných súvislostiach a
z hľadiska ich dosahu a vplyvu vo vzťahu k objektívne zostávajúcej schopnosti/neschopnosti žalobcu
realizovať prepravu vozidlami hromadnej dopravy pri zachovaní jeho prirodzenej dôstojnosti. Vzhľadom
k uvedenému žalobca konštatuje, že z obsahu komplexného lekárskeho posudku žalovaného ani z
napadnutého rozhodnutia nie je preukázané, že by žalovaný mal dostatočné podklady na vydanie
rozhodnutia, keď nedisponoval lekárskym posudkom vystaveným v súlade s prílohou č. 2 k zákonu č.
447/2008 Z. z., obsahujúcim jeho obligatórnu náležitosť - zdôvodnenie aplikácie, resp. neaplikácie § 14
ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu žalobcu. Záverom žalobca uvádza,
že pokiaľ žalovaný a rovnako tak správny orgán 1. stupňa poukazuje na fakultatívnu povahu danej dávky,
ani táto skutočnosť nezbavuje správny orgán jeho povinnosti konať a rozhodnúť v súlade príslušnými
ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z.z. a správneho poriadku a správnu úvahu si nemožno zamieňať so
svojvôľou. V závere uviedol, že v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/63/2011.

4. K žalobe sa podaním zo dňa 13.7.2021 vyjadril žalovaný, ktorý zotrvávajúc na argumentácii
obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku), ktorú opätovne (a z pohľadu správneho
súdu úplne nadbytočne) uviedol i v tomto vyjadrení, navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k požiadavkám
na obsah vyjadrení správny súd vo všeobecnosti poznamenáva, že nepovažuje za účelné ani
hospodárne, aby žalovaný duplicitne uvádzal skutočnosti, ktoré sú už obsiahnuté v samotnom
rozhodnutí žalovaného, nakoľko účelom vyjadrenia je vecne reagovať na žalobné body a námietky
správnej žaloby, a nie opísať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Reagujúc na žalobné body
žalovaný uviedol, že určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti
a stanovenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu na účely zákona
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vo výlučnej kompetencii posudkových
lekárov správnych orgánov, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu a jednotlivých odkázaností
vychádzajú z predložených lekárskych nálezov, riadia sa platnou legislatívou a nie sú viazaní návrhmi
a odporúčaniami odborných lekárov. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár hodnotí
a posudzuje zdravotný stav, jeho zmeny a poruchy, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej
osoby na základe lekárskeho nálezu a doložených aktuálnych lekárskych správ a vyšetrení, určuje mieru
funkčnej poruchy, posudzuje sociálne dôsledky v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
posudzuje jednotlivé druhy odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Mieru funkčnej
poruchy určuje posudkový lekár v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného
v prílohe č. 3. Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa
miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym

ohodnotením. Mieru funkčnej poruchy možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy,
ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Čo sa týka námietky žalobcu
ohľadne nenavýšenia miery funkčnej poruchy poukázal na to, že v konkrétnom prípade posudková
lekárka navýšila mieru funkčnej poruchy o 10 % vzhľadom na skutočnosť, že žalobca trpí aj iným
zdravotným postihnutím, ktoré ovplyvňuje rozhodujúce zdravotné postihnutie. Pri výkone lekárskej
posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie,
na účely preukazu a na účely parkovacieho preukazu (príloha č. 1 k zákonu č. 447/2008 Z. z.), resp. z
ďalších predložených odborných lekárskych nálezov. Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach
kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá
nie je obsahom lekárskeho nálezu (vypĺňa všeobecný, resp. obvodný lekár), posudkový lekár túto
zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Posudkový lekár môže predvolať
fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického
záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so
špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť
diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti
posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej
zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada. V konkrétnom prípade žalobca písomne
požiadal o osobné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom.
V záujme ochrániť fyzické osoby bolo nutné, aby sa lekárska posudková činnosť počas mimoriadnej
krízovej situácie súvisiacej s pandémiou COVID 19 vykonávala bez prítomnosti posudzovanej osoby
(žalobcu). Žalovaný správny orgán v tejto veci postupoval striktne
v intenciách § 24 nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych
vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov. Takýto postup
nemá vplyv na kvalitu vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko predmetom tejto činnosti
primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať osoby (tieto úkony vykonávajú ošetrujúci a odborní lekári),
ale vykonať hodnotenie na základe predložených odborných lekárskych nálezov (listinné dôkazy, ktoré
fyzická osoba predloží) v súlade s aktuálne platnými právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že
správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom o správnom konaní, keď nevyzvali účastníka
konania (žalobcu), aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia s poukazom na § 33 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správny orgán je povinný dať účastníkom
konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie uviedol, že v zmysle § 53 ods. 2
zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu
o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie. Preto nebolo povinnosťou
správneho orgánu vyzvať žalobcu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadroval k jeho podkladom. Na
základe uvedenej skutočnosti posudková lekárka odvolacieho orgánu vykonala posúdenie zdravotného
stavu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (žalobcu) na základe predloženého lekárskeho
nálezu ako i ďalších doložených odborných lekárskych vyšetrení, nálezov a správ, v ktorých je
dokumentovaný objektívny zdravotný stav žalobcu, A. X.. V konkrétnom prípade posudková lekárka
žalovaného nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze
ako i ďalších doložených odborných lekárskych vyšetrení a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť
alebo úplnosť. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru
funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k
jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona
č. 447/2008 Z. z. a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje
inak. V ďalšom citujúc zo záverov lekárskeho posudku žalovaného číslo spisu: ZA/2021/4329/3 zo
dňa 3.2.2021 a jeho odôvodnenia (bod 2. tohto rozsudku) uviedol, že podľa posudkovej lekárky
žalovaného u posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím t.j. žalobcu nie sú
dokumentované ochorenia, na základe ktorých by v zmysle vyššie uvádzaných skutočností, týkajúcich
sa jeho zdravotného postihnutia, boli splnené legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Postoj a chôdza je o širšej báze, pohybuje sa s oporou. Pre
navrhnutie a poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla je jednou zo
základných legislatívnych kritérií stanovená podmienka odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona č.
447/2008 Z.z. Po zhodnotení všetkých doložených odborných lekárskych nálezov, vyšetrení a správ
dospel k záveru, že žalobca nespĺňa vyššie uvedenú zákonnú podmienku odkázanosti na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom potrebnú na indikáciu požadovaného peňažného príspevku.

Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť a v komplexnom posudku žalovaného č. ZA/2021/4329/4 - HUR
zo dňa 26.2.2021 navrhnúť požadovaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Čo
sa týka ďalších žalobných námietok uviedol, že v súvislosti s odkázanosťou na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom je potrebné upozorniť na to, že odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na sprievodcu automaticky nezakladá nárok na kladné posúdenie odkázanosti
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v ktorej súvislosti poukazujeme na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/24/2017 zo dňa 30.1.2018. Pri navrhovaní jednotlivých foriem
kompenzácie sa vychádzalo zo všetkých lekárskych nálezov, ktoré boli predložené a ktoré objektívne
dokumentujú zdravotný stav žalobcu. Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho a nekomplexného
zhodnotenia jeho zdravotného stavu posudkovou lekárkou žalovaného uvádzané v žalobe považuje
žalovaný za neopodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného
stavu žalobcu a vyhodnotila všetky predložené lekárske nálezy, správy a vyšetrenia, ktoré sa nachádzali
v spisovej dokumentácii správnych orgánov. Z lekárskeho posudku č. spisu: ZA/2021/4329/3 zo dňa
3.2.2021 je nepochybné, že posudková lekárka žalovaného pri posúdení zdravotného stavu žalobcu
vychádzala z odborných lekárskych vyšetrení Z.. Z., Z.. N., Z.. Z., S.., Z.. N., Z.. S., Z.. A., Z.. R.. Podľa
ortopéda u žalobcu je indikáciou k TEP pravého bedrového kĺba pre artrózu III st. Ďalej neurochirurg
doporučil žalobcovi v novembri 2020 pre chronické vertebrogénne ťažkosti driekovo - krížovej oblasti so
zhoršením mobility pre radikulopatiu L5 vľavo realizovať operáciu chrbtice. Pri posúdení zdravotného
stavu žalobcu teda nedošlo k opomenutiu žiadnych dôkazov. Vyššie uvedené operačné zákroky sa vo
všeobecnosti vykonávajú za účelom stabilizácie zdravotného stavu - v zmysle zlepšenia mobility (tzn.
pohybovej schopnosti dolných končatín, chrbtice). Tesne po operačných zákrokoch nasleduje obdobie
rekonvalescencie, ktoré obyčajne prebieha formou rehabilitácie a kúpeľnej liečby (balneoterapie).
Finálnym výsledkom uvedených liečebných procesov je celkové zlepšenie zdravotného stavu ako
takého. Odborné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na
účely zákona č. 447/2008 Z. z. (tzn. konkrétne aj na účely navrhnutia a poskytnutia peňažného príspevku
na kúpu osobného motorového vozidla) spadá výlučne do kompetencie posudkového lekára príslušného
správneho orgánu (Úrad PSVaR, Ústredie PSVaR), ktorý pri posudzovaní odkázanosti vychádza z
predložených lekárskych nálezov, riadi sa platnou legislatívou k danej problematike a nie je viazaný
návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov. Posúdenie jednotlivých druhov odkázaností (§ 14) na účely
zákona č. 447/2008 Z. z. je výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti (§ 11 ods. 11, § 13 ods.
1 citovaného zákona). Nejedná sa o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie
zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov. Žalovaný má zato, že v napadnutom
druhostupňovom rozhodnutí a komplexnom posudku, lekárskom posudku, ktoré sú jeho podkladom
dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnilo svoj záver, prečo žalobcovi nemožno navrhnúť ako vhodnú
formu kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia peňažný príspevok
na kúpu osobného motorového vozidla. Tak peňažné príspevky na kompenzáciu ako i parkovací
preukaz resp. preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sú určené na zmiernenie
alebo prekonanie trvalých znevýhodnení vyplývajúcich z ťažkého zdravotného postihnutia, nemožno
nimi kompenzovať stav, ktorý je možné ovplyvniť dostupnou liečbou, resp. zdravotnou starostlivosťou.
K námietke žalobcu v ktorej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/63/2011
žalovaný uviedol, že v danej veci Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
ktorý rozsudkom č.k. 13S/60/2010-46 zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného správneho
orgánu. Žalovaný, t. j. Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny so sídlom v Bratislave, bol teda v danej
veci úspešný a to v plnom rozsahu. Keďže žalobca sa neodvolal na konkrétne ustanovenie spomínaného
rozsudku, nie je zrejmé, na čo chcel žalovaný daným rozsudkom poukázať. Vzhľadom na skutočnosť,
že napadnuté rozhodnutie, ktoré považuje za vecne správne, závisí výlučne od posúdenia zdravotného
stavu žiadateľa (žalobcu) a posúdenia príslušnej odkázanosti posudkovým lekárom správneho orgánu,
považuje žalobný návrh za neodôvodnený.

5. Žalobca nevyužil svoje zákonné právo reagovať na vyjadrenie žalovaného replikou.

6. V dôsledku absencie žiadosti účastníkov konania o nariadenie pojednávania krajský súd v Žiline ako
správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok v § 107
ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a contrario v
spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.9.2022 a o jeho vyhlásení bola
spísaná zápisnica.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. SSP, zohľadniac
skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci. Správny súd skonštatoval, že žaloba nie
je dôvodná, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby, nakoľko nezistil jej
dôvodnosť a ani iné skutočnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 199 ods. 1, písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 199 ods. 2 SSP V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak,
použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j.
do 18.3.2021 (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne
vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho
preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy
na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1)

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je
podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej
aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je
znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a
ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. funkčná porucha je nedostatok telesných schopností,
zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného
vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto
zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"),
ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu
posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera
funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia
s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2
možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie
s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu
a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb,
b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. posudok podľa odseku 1 príslušný orgán nevypracúva, ak
miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50%.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva
posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon
špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú
spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové
lekárstvo.

9. V posudzovanej veci nebolo sporné, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s
mierou funkčnej poruchy 70 %. Spornou však zostala otázka odkázanosti osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím - žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

10. Príspevok na kúpu osobného motorového vozidla ako aj príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť len
ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovenú podmienku odkázanosti na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 34 ods. 1 a § 38 ods. 11 zákona č. 447/2008
Z.z.). To znamená, že musí ísť o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná
na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa
v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej
dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

11. V zmysle ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. je podkladom na rozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa vyhotovuje na základe
vypracovaného lekárskeho posudku (§ 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.). Lekársky posudok je
jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz,
pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či
úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov
vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť
ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti,
celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva
spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

12. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je
posudzovať,či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj procesnoprávnymi predpismi. V tomto konaní o priznaní príslušných peňažných príspevkov
sa vyhotovuje lekársky posudok, ktorý predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou
formou, a tým, že odpovedá na zákonom uložené otázky, zásadným spôsobom rieši formou podkladu
rozhodnutia aj predbežnú otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacimi, alebo vyvolanými zdravotným
stavom žalobcu v zmysle hmotnoprávnom vystupujúcemu v pozícii žiadateľa o priznanie príslušných
peňažných príspevkov. Vo vzťahu k prejednávanej veci bolo teda úlohou správneho súdu posúdiť aj to,
či si správny orgán splnil svoju povinnosť zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie a tiež posúdiť,
či závery z nich plynúce a posudkovým lekárom vyhodnotené sú postačujúce a dostatočne presvedčivé
na konštatovanie v posudku prijatých záverov.

13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pre jeho rozhodnutie o podanej správnej žalobe
platí zásada vyplývajúca z úpravy § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorej je pre rozhodnutie správneho
súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. S ohľadom na túto
právnu úpravu tak správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, ako aj procesné postupy týchto orgánov
vedúce k ich vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti (nesporná
skutočnosť) napadnutého rozhodnutia.

14. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že predmetné správne konanie
(konanie o žiadosti žalobcu o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla)
prebehlo tak ako je chronologicky opísané v bodoch 1. a 2. tohto rozsudku. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok rozhodnutím č. RK1/OPPKaPČ/SOC/2020/29382-6, 2020/119996 zo dňa
12.10.2020 podľa § 14 ods. 6, § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti zo dňa 12.8.2020,
ktorú podal žalobca a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 12.10.2020, doručené prvostupňovému
správnemu orgánu dňa 3.11.2020, v ktorom namietal, že správny orgán neprihliadol na jeho aktuálny
zdravotný stav a myslí si, že lekárske posudky, ktoré predložil, neboli dôsledne, hodnoverne, objektívne
a nezaujato posúdené v súlade s platnými právnymi a internými predpismi, preto žiada o nové posúdenie
jeho zdravotného stavu. Pripojil nové ambulantné správy z chrbtice a bedrového kĺbu, konkrétne nález
z algeziologickej ambulancie vystavený Z.. N. N. zo dňa 27.10.2020 a nález ortopéda Z.. N. Z., S..
vystavený dňa 22.10.2020. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/ SSVODPPKPC1/SOC/2021/3890 zo
dňa 18.3.2021 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

15. Z lekárskeho posudku vypracovaného posudkovou lekárskou žalovaného č. spisu: ZA/2021/4329/3
zo dňa 3.2.2021 vyplýva, že ide 58-ročného posudzovaného, ktorý je v liečbe ortopéda pre
vertebrogénne ťažkosti poruchou statodynamiky driekovej chrbtice, zdokumentovanou radikulopatiou,
tiež pre artrózu pravého bedrového kĺbu v progresii. Röntgenologicky hodnotená artróza pravého
bedrového kĺbu III. štádia. Ortopédom hodnotené obmedzenie rozsahu pohybov v pravom bedrovom
kĺbe o 65-75% rozsahu, doporučená implantácia totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu.
Neurochirurg doporučil v novembri 2020 pre chronické vertebrogénne ťažkosti driekovo-krížovej oblasti
so zhoršením mobility pre radikulopatiu L5 vľavo realizovať operáciu chrbtice, ktorú podľa dokumentácie
doteraz odmietal. Mobilný je aktuálne podľa posledných odborných nálezov s oporou. Pridružená je
porucha psychiky a správania spôsobená dlhodobým užívaním psychoaktívnych látok v kombinácii
s posttraumatickým psychosyndrómom po kraniotraume v minulosti. Podľa vyjadrení psychiatra je
psychicky stav stabilizovaný, bez prejavov nepredvídateľného správania. Nie je dokumentovaný
kognitívny deficit. Sfinkterové poruchy podľa dokladovanej zdravotnej dokumentácie nie sú prítomné.
Po zhodnotení dokladovaných odborných nálezov je stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie
porucha chrbtice s recidivujúcou chronickou radikulopatiou s určenou mierou funkčnej poruchy podľa
prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. 60% s navýšením o 10% pre ťažkú artrózu bedrového kĺbu na
celkovo 70%. Po prehodnotení dokladovaných odborných nálezov, objektívnych nálezov pri vyšetrení
špecialistami, podľa aktuálne platnej legislatívy, možno konštatovať, že nespĺňa kritériá na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., nakoľko nie sú
dokumentované ťažké poruchy mobility, v dôsledku ktorých by sa nemohol premiestniť k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v
ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, netrpí duševnými poruchami
s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, v
dôsledku ktorých by sa nemohol prepravovať vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, nemá ťažkú
poruchu zvieračov, v dôsledku ktorej nie je schopný prepravovať sa s vozidlom verejnej hromadnej
dopravy. Nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
motorového vozidla na účely § 14 ods. 10 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko nie je zaradený
do chronického dialyzačného programu alebo transplantačného programu, neposkytuje sa mu akútna
onkologická liečba ani udržiavacia liečba pri hemato-onkologickom ochorení. Pre poruchy chrbtice,
rozsiahle degeneratívne zmeny III. IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými
iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia
svalového korzetu) so zaradením podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. bola posudkovou lekárkou
žalovaného priznaná miera funkčnej poruchy na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia 50-60%
vo výške 60%, ktorá bola v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. zvýšená o 10%, nakoľko
posudzovaný trpí inými zdravotnými postihnutiami, ktoré ovplyvňujú rozhodujúce zdravotné postihnutie,
a to obmedzením pohyblivosti bedrového kĺbu, ťažkého stupňa, jednostranne so zaradením pod kapitolu
XII. oddiel B. oddiel B.2. položka 15. písm. c, bod 1. Výsledná miera funkčnej poruchy v percentách:
70 %.

16. Vo vzťahu k námietke žalobcu vytýkajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu,
že v ňom absentuje vlastná správna úvaha, skutkové vyhodnotenie veci a najmä jej právne posúdenie
a tiež, že v posudku nie je uvedené z akých konkrétnych odborných nálezov a správ posudkový lekár
pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzal správny súd konštatuje, že nie je dôvodná. V

odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného (strany 4 a 5) ako i v samotnom lekárskom posudku
č. sp. ZA/2021/4329/3 zo dňa 3.2.2021 sú prehľadne uvedené závery neurologického, psychiatrického a
ortopedického vyšetrenia, ako i závery novodoložených odborných nálezov z psychiatrického vyšetrenia
Z.. Z. zo dňa 5.10.2010, z ortopedického vyšetrenia Z.. Z., S.. zo dňa 22.10.2020, z algeziologického
vyšetrenia Z.. N. zo dňa 27.10.2020 a z neurochirurgického vyšetrenia Z.. S. zo dňa 23.11.2020.
Neurochirurg doporučil v novembri 2020 pre chronické vertebrogénne ťažkosti driekovo - krížovej oblasti
so zhoršením mobility pre radikulopatiu L5 vľavo realizovať operáciu chrbtice, ktorú podľa dokumentácie
doteraz žalobca odmietal. Podľa posledných odborných nálezov je žalobca aktuálne mobilný s oporou.
Pridružená je porucha psychiky a správania spôsobená dlhodobým užívaním psychoaktívnych látok
v kombinácii s posttraumatickým psychosyndrómom po kraniotraume v minulosti. Podľa vyjadrenia
psychiatra je psychický stav žalobcu stabilizovaný, bez prejavov nepredvídateľného správania, nie je
dokumentovaný kognitívny deficit. Sfinkterové poruchy podľa dokladovanej zdravotnej dokumentácie nie
sú prítomné, žalobca je orientovaný, poloha je aktívna, postoj a chôdza o širšej báze s oporou. Žalobca
nemá dokumentovanú ťažkú poruchu mobility, duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi
agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ani ťažké poruchy zvieračov. Pokiaľ
žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože nemá
dokumentovanú ťažkú poruchu mobility - je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy
osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy,
vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a tiež nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm.
b), c) zákona č. 447/2008 Z. z., t.j. nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nemá ťažkú poruchu zvieračov, pričom podľa
posudkovej lekárky žalovaného u žalobcu ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie sú
dokumentované ochorenia, na základe ktorých by boli splnené legislatívne podmienky odkázanosti na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, takýto záver žalovaného zodpovedá stavu veci
a zákonu. Žalovaný rozhodol na základe podkladov, pričom sa logicky a vecne správne vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobcu o poskytnutie
predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu, o ktorom rozhodoval. Súd dospel k rovnakému
záveru ako žalovaný, že žiadosti žalobcu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že komplexný posudok,
ktorý bol záväzným podkladom rozhodnutia žalovaného, ako aj lekársky posudok, závery ktorého
boli zohľadnené v komplexnom posudku č. ZA/2021/4329/4-HUR zo dňa 26.2.2021, boli dostatočne
doložené obsahom pripojených lekárskych správ, pričom súd v rámci preskúmavania zákonnosti
predmetného rozhodnutia neposudzoval vecnú správnosť odborných medicínskych záverov. Posudkový
lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť vychádzal z lekárskych nálezov predložených samotným
žalobcom. Z lekárskeho posudku je zrejmé, ktoré konkrétne odborné nálezy boli posudzované. Na
základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že v konaní pred správnymi orgánmi bol dostatočne
zistený skutkový stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Žalovaný sa dostatočným
spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní zo dňa
29.10.2020, v ktorom žalobca namietal, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku
neprihliadol na jeho aktuálny zdravotný stav a myslí si, že lekárske posudky, ktoré predložil neboli
dôsledne, hodnoverne, objektívne a nezaujato posúdené v súlade s platnými právnymi a internými
predpismi, a preto žiada o nové posúdenie jeho zdravotného stavu v jeho prítomnosti a prikladá nové
ambulantné správy z chrbtice a bedrového kĺbu. Žalobca k odvolaniu pripojil nález z algeziologickej
ambulancie zo dňa 27.10.2020 a z ortopedického vyšetrenia zo dňa 22.10.2020, ktoré boli v lekárskom
posudku žalovaného posudkovou lekárkou žalovaného vyhodnotené. Pokiaľ v lekárskom posudku v
záveroch k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím posudková
lekárka žalovaného uviedla, že žalobca nespĺňa podľa v súčasnosti platných právnych predpisov
legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa §
14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., a žalovaný sa s týmto názorom stotožnil, správny súd konštatuje,
že tento záver zodpovedá podľa obsahu administratívneho spisu stavu veci a zákonu. V predmetných
komplexných posudkoch neboli zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov, diagnózami
odborných lekárov a posudkovými závermi. Vzhľadom k uvedenému správny súd konštatuje, že závery
správnych orgánov v komplexných posudkoch sú bez nejasností a vnútorných rozporov, sú komplexné,
riadne a logicky zdôvodnené a vzájomne si neodporujúce. Z uvedených dôvodov krajský súd námietku
nesprávneho posúdenia zdravotného postihnutia žalobcu na účely priznania požadovaného peňažného
príspevku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v podanom odvolaní tiež žiadal, aby bol prítomný pri
posudzovaní jeho zdravotného stavu v odvolacom konaní. Uvedenej žiadosti nebolo možné vyhovieť
s poukazom na ustanovenie § 24 nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z. z. z 28.4.2020 o niektorých

opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb, zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, podľa
ktorého v čase krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby pri výkone lekárskej
posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu vykoná bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby,
ak posudkový lekár neurčí inak (§ 11 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov). Uvedenú
skutočnosť žalobca v správnej žalobe však nenamietal.

17. Ani ďalšiu žalobnú námietku, podľa ktorej žalovaný nepostupoval v úzkej súčinnosti s ním ako
účastníkom konania a odmietol mu umožniť obranu jeho práv a oprávnených záujmov, pričom mu
neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nepovažuje správny súd za relevantnú. V tejto súvislosti
správny súd rovnako ako žalovaný poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008
Z.z. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní (Správny poriadok) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak..
Z ustanovenia § 53 ods. 2 označeného zákona vyplýva, že ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2,
§ 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach
kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Vychádzajúc zo znenia
kogentného ustanovenia § 53 ods. 2 označeného zákona, ktoré aplikáciu § 33 ods. 2 Správneho poriadku
(podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť,
aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie) expressis verbis vylučuje, správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako
nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný nezdôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi zvýšenie miery
funkčnej poruchy o 10%, keďže žalobca má aj ďalšie závažné postihnutia, táto žalobná námietka je v
rozpore so zisteným skutkovým stavom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na lekársky posudok
žalovaného č. ZA/2021/4329/3 zo dňa 3.2.2021, kde v časti miera funkčnej poruchy v percentách: 70%
pod písm. b) sa uvádza zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10% podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008
Z. z., nakoľko žalobca trpí inými zdravotnými postihnutiami, ktoré ovplyvňujú rozhodujúce zdravotné
postihnutie, zaradené podľa Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. pod kapitolu XII. oddiel A bod 1 písm.
d) s priznanou mierou funkčnej poruchy v percentách na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia
vo výške 60%.

18. Žalobca tiež namietal, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán dospeli k záveru, že
žalobca je v sprievode inej osoby a s podporou francúzskej barly schopný premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť do a vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle
verejnej hromadnej dopravy, pričom takýto záver správnych orgánov, podľa ktorého žalobca je schopný
cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy v sprievode inej osoby, a teda nie je schopný túto
činnosť vykonať sám, považuje žalobca za rozporný s ustanovením § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z..
Vychádzajúc z konštantnej judikatúry správny súd dospel k záveru, že ani táto žalobná námietka nie je
dôvodná. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžsk/24/2017 zo dňa 30.1.2018 konštatoval:
„Kasačný súd sa nemohol stotožniť so záverom správneho súdu, že ťažko zdravotne postihnutá
fyzická osoba používa prostriedky verejnej hromadnej dopravy na rovnakom základe s inými fyzickými
osobami a pri zachovaní jej prirodzenej dôstojnosti len vtedy, ak je schopná zvládať vyššie uvedené
situácie vo verejnej hromadnej doprave sama. Na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
podľa názoru kasačného súdu nemusí byť odkázaná ani taká ťažko zdravotne postihnutá osoba,
ktorá prepravu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy zvláda za pomoci inej fyzickej osoby. V
tomto zmysle možno súhlasiť s názorom žalovaného, že takáto pomoc nemusí nevyhnutne znižovať
dôstojnosť ťažko zdravotnej postihnutej osoby alebo inak narúšať „rovnaký základ“ takejto prepravy s
ostatnými fyzickými osobami. Možno to nepriamo vyvodiť aj z judikatúry Najvyššieho súdu, na ktorú
poukazuje sťažovateľ (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 1Sžso/68/2014, 9Sžso/63/2011).“. Uvedenú
námietku preto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú aj v súvislosti s tvrdením žalobcu, že napadnuté
rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, lebo žalovaný sa splnením podmienky - rovnaký základ s
ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti nezaoberal.

19. Vo vzťahu k žalobnej námietke, podľa ktorej žalovaný nevzal v úvahu, že je nemožné, aby
osoba, ktorá sa drží na nohách pomocou barly a ktorá trpí tŕpnutím rúk, artrózou pravého bedrového
kĺbu v progresii a s poruchou statodynamiky driekovej chrbtice mohla bezpečne nastúpiť do prostriedku
verejnej hromadnej dopravy, správny súd podotýka, že mu nie je zrejmé z čoho odvodzuje žalobca túto
skutočnosť, nakoľko podľa záveru lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 3.2.2021 ako aj komplexného

posudku žalovaného zo dňa 26.2.2021 žalobca nemá dokumentovanú ťažkú poruchu mobility, je
schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do tohto vozidla,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z tohto vozidla, tiež nemá duševné poruchy s často sa
opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a ťažké poruchy
zvieračov, pričom nemá ani ochorenie uvedené v § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. a ani v
oblasti orientácie, ktorá je posudzovaná spoločne s mobilitou, podľa komplexného posudku žalovaného
nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Pre tvrdenie, že záver posudkového lekára
žalovaného nevychádza z komplexného vyhodnotenia všetkých zdravotných postihnutí, ktorými žalobca
trpí v ich vzájomných súvislostiach a z hľadiska ich dosahu a vplyvu vo vzťahu k objektívne zostávajúcej
schopnosti/neschopnosti žalobcu realizovať prepravu vozidlami hromadnej dopravy pri zachovaní jeho
prirodzenej dôstojnosti, žalobca žiaden dôkaz nepredložil a opora pre takéto tvrdenie nevyplýva ani z
obsahu predloženého administratívneho spisu.

20. Nakoľko odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je jednou z
legislatívnych podmienok pre poskytovanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla a žalobca túto podmienku nespĺňa, nebolo možné uvedený peňažný príspevok žalobcovi
navrhnúť ani v komplexnom posudku a následne ani v napadnutom rozhodnutí.

21. Podstatou namietaných nedostatkov postupu správnych orgánov a nimi vydaných rozhodnutí
je námietka žalobcu, že obidva správne orgány sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s jeho
zdravotným stavom, ktorý sa najmä prejavuje subjektívnymi pocitmi bolesti. Z argumentácie žalobcu
vyplýva, že ide o také subjektívne tvrdenia, ktoré nie sú podložené lekárskymi správami, ktoré
by spochybňovali závery posudkových lekárov o tom, že v komplexnom posudku opísaný ako
aj vyhodnotený zdravotný stav žalobcu neodôvodňuje priznanie požadovaného kompenzačného
príspevku. K uvedenému záveru správny súd vedú aj kópie lekárskych nálezov, ktoré žalobca pripojil
k žalobe, pretože žiaden z nich nedokumentuje ďalšie lekárske vyšetrenia, ktoré by viedli k inému
diagnostickému záveru, než z akého vychádzala posudková lekárka žalovaného v lekárskom posudku
zo dňa 3.2.2021. Posudkový lekár žalovaného v zmysle príslušných ustanovení zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu je kompetentným na určovanie jednotlivých druhov odkázanosti a
pri svojom rozhodovaní je striktne viazaný príslušnými zákonnými kritériami a nie odporúčaniami
všeobecných, resp. odborných lekárov. U žalobcu pritom bolo zistené, že nespĺňa zákonom stanovenú
podmienku na navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, pretože netrpí ťažkou poruchou mobility, duševnou chorobou a často
sa opakujúcimi prejavmi agresivity a ani ťažkou poruchou zvieračov. Žalobca nie je ani zaradený do
chronického dialyzačného programu, alebo do transplantačného programu a ani sa mu neposkytuje
akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

22. Správny súd konštatuje, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach
spoľahlivo a náležite ustálili skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotili so zachytením výsledkov tohto
hodnotenia v odôvodnení rozhodnutí, správne právne zistený skutkový stav posúdili, ich rozhodnutia sú v
súlade s administratívnym spisom a majú v ňom oporu a zároveň postup týchto správnych orgánov, ktorý
viedol k ich vydaniu, neporušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. V postupe a rozhodnutiach
správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného neboli správnym súdom zistené ani skutočnosti, ktoré
by zakladali ich nesúlad s úpravou Ústavy SR a žalobkyňou označenými článkami Dohovoru o právach
osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle
tvrdení uvádzaných v správnej žalobe.

23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať.
Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov
konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.