Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/305/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815211455
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7815211455.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1.) X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 2.)
W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, obaja zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom
ul. Cyrila a Metoda 4, Rožňava proti žalovanému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. W. XXX, zast.
JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 6C/689/2015, o dovolaní žalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. apríla 2021, sp.zn. 1Co/24/2020-249, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") potvrdil rozsudok

Okresného súdu Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie") zo 07. novembra 2019 č.k. 6C/689/2015-277 a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol
žalobu o určenie, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov patrí nehnuteľnosť, t.j. stavba - chata,
súpisné číslo XXX, postavená na parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2,
zapísaná na Okresnom úrade Y., Katastrálny odbor, na LV č. XXXX, kat. úz. B. W., obec B. W., Okres
Y. (ďalej len ,,chata") a zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol tak potom, ako bol jeho prvý rozsudok
z 20. júna 2017 č.k. 6C/689/2015-128, ktorým zamietol žalobu žalobcov pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, zrušený uznesením odvolacieho súdu zo 06. novembra 2018 č.k. 1Co/419/2017-155
s názorom, že žalobcovia osvedčili naliehavosť záujmu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že ak sa žalobcovia požadovaného určenia vlastníctva k označenej chate domáhajú

s tvrdením, že túto vybudovali ako novostavbu s plným vedomím, že sa jedná o neoprávnenú a
čiernu stavbu, ich žaloba nie je dôvodná, lebo neuniesli dôkazné bremeno keď nepreukázali, že
vlastníctvo nadobudli originárnym spôsobom, t.j. výstavbou chaty, pretože zo žaloby a z listinných
dôkazov, predovšetkým zo zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 10.05.1993 a oznámenia
o začatí konania o odstránení stavby z 11.11.1996, vyplýva, že žalobcovia boli stavebníkmi chaty, ale
túto postavili rozšírením drobnej stavby TJ ŽB K. W., a nie novovybudovaním chaty, navyše ako sami

žalobcovia v žalobe uviedli, túto stavbu uskutočnili bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku,
pričom stavbu zlegalizoval právny predchodca žalovaného obec B. W.. Dôvodil, že citované listiny
stavebného úradu jednoznačne potvrdzujú, že sa jednalo o rozšírenie existujúcej stavby. Uzavrel, že
žalobcovia v spore nepreukázali ani to, akým spôsobom a z akých dôvodov by malo dôjsť v úradných
listinách stavebného úradu k chybe, a to ani výpoveďou svedka, ktorý s odstupom času nevedel
jednoznačne potvrdiť, o akú pôvodnú stavbu šlo, ako sa tam dostala, z čoho pozostávala, pričom vedel

s istotou potvrdiť, že tam pôvodná stavba stála a že ju prestavali žalobcovia, čo napokon v konaní ani
nebolo sporné. Ďalej súd usúdil, že predložená fotodokumentácia nedáva s istotou odpoveď na otázkupôvodu a povahy pôvodnej stavby, lebo z čierno-bielych fotiek nie je celkom zrejmé, či sa jedná o spornú
lokalitu, ani z akého obdobia sú, preto je ich dôkazná hodnota sporná. Súd prvej inštancie nakoniec
uzavrel, že v danom konaní sa postup žalobcov javí byť v rozpore s dobrými mravmi.

3. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobcovia tvrdili, že
sú bezpodielovými vlastníkmi predmetnej chaty, a to od základov, pričom nešlo o odvodzovanie
vlastníckeho práva od predchádzajúceho vlastníka, lebo vlastníctvo k nej nadobudli originárne, t.j.
vytvorením novej veci. Bolo preto povinnosťou žalobcov, toto svoje tvrdenie v spore preukázať. Odvolací

súddospelkzáveru,žesúdprvejinštancieadekvátnevokolnostiachuzavrel,žežalobcovianepreukázali
svoje tvrdenie, že vlastníctvo k chate nadobudli originárnym spôsobom, keď pritom vychádzal z úsudku,
že sa jednalo o rozšírenie existujúcej stavby, ktorý vyvodil predovšetkým zo zápisnice z výkonu štátneho
stavebného dohľadu z 10.05.1993, podľa ktorého žalobca začal v septembri 1991 a od januára 1992 aj
obýva nadstavbu bytovej jednotky, z oznámenia Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia,
z 11.11.1996, o začatí konania o odstránení stavby umiestnenej na pozemku parc. č. KN XXXX, mpč

XXX,resp.XXX,k.ú.B.W.,ktorúmalžalobcapostaviťrozšírenímdrobnejstavbyTJŽBK.W.preobsluhu
lyžiarskeho vleku bez stavebného povolenia a ktorú užíva na obytné účely bez súhlasu stavebného
úradu, z tvrdenia žalobcov, že stavbu uskutočnili bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku a
zo zistenia, že chatu zlegalizoval právny predchodca žalovaného obec B. W., a to za stavu, ak aj podľa
zápisnice Okresného úradu v Rožňave, odboru životného prostredia zo dňa 28.11.1996, pri lyžiarskom

vleku Z. bola v roku 1984 TJ ŽB K. W. vykonaná doplnková stavba pre Ski servis, pričom žalobca vykonal
jej rozšírenie nadstavbou servisnej stavby ako správca vleku, stavbu od roku 1991 užíval s rodinou a
ďalšie rozšírenie pre zabezpečenie stability stavby vykonal v roku 1994, a to bez stavebného povolenia,
na cudzom pozemku.

4. K námietke žalobcov, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností odvolací súd poukázal na to, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a
iba súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z odvolania žalobcov vyplývalo, že spochybnili
hodnotenievykonanýchdôkazovsúdomprvejinštancieaztohtoplynúceskutkovézistenia,predkladajúc
vlastné hodnotenie nimi predložených listinných dôkazov i ostatných vykonaných dôkazov na súde prvej

inštancie. Ani v tomto smere súdu prvej inštancie nevytkol žiadne pochybenie. Na nič nezmenila ani
námietka, že súd nevyhodnotil znalecký posudok Ing. B. O. č. 889-151/1999 z 05.11.1999, keď z obsahu
súdneho spisu nemožno vyvodiť, žeby takýto dôkaz bol v spore označený alebo predložený alebo
navrhnutý na vykonanie ako dôkazný prostriedok, čo plynie i z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa
07.11.2019, na ktorom súd vykonal dôkazy prečítaním všetkých listín založených v spise, strany sporu

náležite poučil a potom, ako strany sporu zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
nepredkladajú, súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

5. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj ,,dovolatelia") dovolanie,
ktorého prípustnosť odvodzovali z § 420 písm. f) CSP.

6. Namietli konštatovanie odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie ako aj
nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Ďalej namietli, že súd prvej inštancie si náležite
neozrejmil predmet konania, t.j. o ktorú chatu sa jedná. Chata, ktorá je predmetom konania bola
postavená dovolateľmi od základov a nešlo o odvodzovanie vlastníckeho práva od predchádzajúceho

vlastníka. Pokiaľ súd poukázal na Zápisnicu z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 10.05.1993, tento
zápis zrejme hovorí o tom, že v lyžiarskom stredisku bol stavebníkom chatky dovolateľ a rozšíril lyžiarske
stredisko o drobnú stavbu, t.j. chatu. Z tohto zápisu nie je možné vyvodiť záver o tom, že nešlo o
stavbu, ktorú by od základov nestavali dovolatelia. O tom, že predmetnú chatku postavili dovolatelia
svedčí zápisnica z 10.06.1993 z výkonu štátneho stavebného dohľadu, z ktorej vyplýva, že dovolatelia

v septembri 1991 začali s výstavbou chatky a od januára 1992 ju obývajú ako bytovú jednotku.
Ďalej z Oznámenia o začatí konania o odstránení stavby z 11.11.1996 vyplýva, že starosta obce dal
podnet na odstránenie predmetnej stavby kde uvádza, že stavbu postavili žalobcovia bez stavebného
povolenia. Ďalej zo Zápisnice Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia, z 28.11.1996,
č. ÚPaSP-XX/XXXXX, z konania o odstránení stavby vyplýva, že účastníci konania zistili stav, že v

roku 1991 dovolatelia ako stavebníci postavili stavbu bez stavebného povolenia. Ďalej z Rozhodnutia
Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia, č.W Za, z 27.06.1997 vyplýva, že stavebníkmi
chaty boli dovolatelia. Z Listu Obecného úradu B. W., č.XXX/XX zo dňa 08.09.1997 vyplýva, že obecnézastupiteľstvo žiadalodovolateľovo predloženienávrhu,resp.spôsobuvysporiadaniavlastníctvachaty,
ktoré má záujem nadobudnúť do vlastníctva obce.

7. Podľa dovolateľov vlastnícke právo k predmetnej chate nadobudli pôvodným originárnym spôsobom
t.j. vytvorením veci. Neobstojí nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie, že dovolatelia odvodzujú
svojevlastníckeprávoodvlastníckehoprávapredchádzajúcehovlastníka.Dovolatelianavrhovali,abyim
súd poskytol súčinnosť a vyžiadal od okresného úradu spisy týkajúce sa štátneho stavebného dohľadu
č.L.-XX/XXXXX,SP-XX/XXXXXXXXZa, z ktorého by bolo možné zistiť jednoznačne a nepochybne

konštatovanie súdu prvej inštancie, z ktorého vyvodil nesprávne právne závery. Súd ich návrh zamietol
a vyvodil nesprávne skutkové, ako aj právne závery, ktoré sú podstatné pre ustálenie zásadnej otázky.
Súd mal zabezpečiť žalobcami navrhovaný dôkaz a odstrániť tak rozpornosť pri ustálení predmetu
konania a najmä či išlo o nadstavbu t.j. stavbu od základov na pozemku alebo o prístavbu na drevenej
pôvodnej stavbe. Z predložených fotografii a výpovede svedka p. K. vyplýva, že ide o stavbu postavenú
od základov a nie o nadstavbu, tak ako to mylne ustálil súd. Svedok potvrdil tvrdenia dovolateľov, že

pôvodne pri vleku stála búda, ktorá bola na drevených podvaloch, nemala pevné základy a túto tiež
postavili dovolatelia, ktorí ju odstránili a postavili murovanú stavbu s pevnými základmi a nie nadstavbu
drevenej stavby tak ako to, konštatuje súd prvej inštancie.

8. Dovolatelia nesúhlasili ani s vyhodnotením dôkazu súdom prvej inštancie, a to fotografií chaty.

Do súdneho spisu zaslali farebné fotografie, ktoré predložili k nahliadnutiu na pojednávaní. To, že
ide o spornú lokalitu a predmetnú nehnuteľnosť nespochybňoval ani žalovaný a dovolatelia predložili
fotografie pôvodného ako aj súčasného stavu. Z fotografii je zrejmé, že nejde o nadstavbu na drevenej
búde. Súd prvej inštancie nevyhodnotil ďalší dôkaz, a to znalecký posudok Ing. B. O. č. XXX-151/1999
z 05.11.1999, z ktorého je zrejmé, že znalec ohodnocoval aj chatu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že

chata má základy s vodorovnou izoláciou a že sa jedná o nehnuteľnosť a nie drevenú búdu a už vôbec
nie o nadstavbu na pôvodnej drevenej bunke, ktorá bola postavená na podvaloch.

9. Dovolatelia navrhli, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný navrhol dovolanie zamietnuť a žiadal priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
K tvrdeniu, že súd prvej inštancie si náležite neozrejmil predmet konania poukázal na rozhodnutie
súdu prvej inštancie a na rozsudok odvolacieho súdu, ktorý výslovne konštatuje, že súd prvej inštancie
správne stotožnil chatu a z rozhodnutia súdu prvej inštancie o tejto skutočnosti nevyplývajú pochybnosti.

K tvrdeniam, že súd nezabezpečil nimi navrhované dôkazy žalovaný uviedol, že dovolatelia v konaní
neunieslidôkaznébremeno.Poukázalnato,žeObecB.W.chatunadobudlatitulommimosúdnejdohody
dovolateľov a obce, pričom uzavretím dohody dovolatelia vysporiadali dlh voči obci, ktorý si obec voči
nimužnásledneneuplatňovala.Žalovanýzastávalnázor,žetakétokonanieprerozporsdobrýmimravmi
nemôže požívať právnu ochranu.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je

uvedené v nasledovných bodoch.

12. Dovolatelia namietali nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nesprávne
právne posúdenie veci a nedostatky v dokazovaní.

13. Dovolací súd odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku." Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli,pretohotrebapovažovaťzaaktuálneapresúdnupraxpoužiteľné.Obsahspisunedávapodklad
pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska, ktorá predstavuje výnimku z prvej vety a týka sa výlučneojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad, ktorým by došlo k porušeniu práva
dovolateľov na spravodlivý proces.

14. K námietkam dovolateľov vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku dovolací súd poukazuje na to, že
konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich kompletizujúcu jednotu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej

inštancie. Odvolací súd sa v odôvodnení riadne vysporiadal s odvolacími námietkami dovolateľov, keď
mal za to, že súd si náležite ozrejmil predmet konania, t.j. o ktorú chatu sa jedná (odsek 17 odôvodnenia),
vysporiadalsasnámietkamivovzťahukdokazovaniu(odseky30až39odôvodnenia)azároveňdospelk
záveru, že súd prvej inštancie adekvátne v okolnostiach súdnej veci uzavrel, že dovolatelia nepreukázali
tvrdenie, že vlastníctvo k označenej chate nadobudli originárnym spôsobom (odsek 29 odôvodnenia), a
keďže súdy dospeli k uvedenému záveru, tak sa ďalej nezaoberal tvrdeniami dovolateľov, že stavba nie

je súčasťou pozemku. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho
viedli k rozhodnutiu, jeho postup vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie
nemožno považovať za neodôvodnený, pričom odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má všetky
náležitostivzmysle§393CSP.Zodôvodneniarozhodnutíobochsúdovjezrejmé,zakýchprávnychúvah
vychádzali. Súdy nižších inštancií náležite rozhodnutie odôvodnili v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi

z § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP. V preskúmavanej veci z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na § 387 ods. 2 CSP, ktorý
umožňuje použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením
súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdí.

15. K námietke dovolateľov vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolací súd poukazuje
na to, že tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, v zásade nemožno
právne kvalifikovať ako dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, pokiaľ nedosahujú intenzitu
nepreskúmateľnosti, t.j. takú vadu, ktorá neumožňuje dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel

súd nižšieho stupňa k svojmu záveru. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový
stav. Dovolatelia v danej súvislosti namietali, že súdy dospeli k nesprávnym právnym záverom o tom,
že dovolatelia nenadobudli vlastnícke právo k chate originárnym spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že
dovolatelia namietali, že súdy na základe vykonaného dokazovania dospeli k nesprávnym záverom.
Podľa názoru dovolacieho súdu predmet sporu, teda chata, ku ktorej malo byť určené vlastnícke právo

dovolateľov, bol súdmi riadne ustálený a odvolací súd nenadobudnutie vlastníckeho práva dovolateľmi
k tejto chate odôvodnil ústavne konformným spôsobom, t.j. dostatočne a relevantne, umožňujúc
dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel k svojmu záveru. Odvolací súd dostačujúco odôvodnil,
prečo dospel k záveru, že dovolatelia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že predmetnú chatu vystavali
od počiatku a nešlo o nadstavbu predošlej stavby.

16. Dovolací súd v súvislosti s prevažnou argumentáciou dovolateľov týkajúcou sa nedostatkov v
procese zisťovania a hodnotenia skutkového stavu uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací
súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený

preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v
dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať
revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi
závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady
voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, v

posudzovanom spore však dovolací súd takúto vadu nezistil.

17. Dovolatelia sa domáhali, aby súd prvej inštancie vyžiadal od okresného úradu spis týkajúci sa
štátneho stavebného dohľadu č.ÚPaSP-XX/XXXXX,SP-XX/XXXXXXXXZa, z ktorého by bolo možnévyvrátiť konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prípade chaty išlo o nadstavbu a nie o výstavbu novej
chaty. Dovolatelia zároveň namietali vyhodnotenie dôkazov súdmi, keď namietali, že zo Zápisnice z
výkonu štátneho stavebného dohľadu z 10.06.1993 vyplýva, že v lyžiarskom stredisku bol stavebníkom

chatky dovolateľ a rozšíril lyžiarske stredisko o drobnú stavbu, t.j. chatu a nevyplýva z nej, že nešlo
o stavbu, ktorú by od základov nestavali dovolatelia na vlastné náklady, avšak z bodov 5 a 13 tejto
zápisnice vyplýva, že dovolateľ v 1.) rade nad dreveným objektom pri lyžiarskom vleku v septembri
1991 začal od januára 1992 obývať nadstavbu bytovej jednotky. Rovnako tak z Oznámenia o začatí
konania o odstránení stavby z 11.11.1996, na ktoré poukazovali dovolatelia vyplýva, že starosta obce

dal podnet na odstránenie predmetnej stavby kde uvádza, že stavbu postavili dovolatelia bez
stavebného povolenia, avšak zároveň z uvedeného oznámenia vyplýva, že dovolateľ v 1.) rade postavil
chatu rozšírením drobnej stavby. Dovolatelia ďalej poukazovali na Zápisnicu Okresného úradu Rožňava,
odbor životného prostredia, z 28.11.1996, č. ÚPaSP-XX/XXXXX, z konania o odstránení stavby z ktorej
podľa dovolateľov vyplýva, že účastníci konania zistili stav, že v roku 1991 ako stavebníci postavili
stavbu, ktorú od roku 1991 užívali na bývanie a túto postavili bez stavebného povolenia a je nimi

užívaná aj v čase predmetného konania, teda v novembri 1996, avšak z obsahu Zápisnice vyplýva,
že išlo o nadstavbu servisnej stavby v roku 1991. Aj z odôvodnenia Rozhodnutia Okresného úradu
Rožňava, odbor životného prostredia, č.W003 Za, z 27.06.1997, na ktoré poukázali dovolatelia vyplýva,
že dovolateľ stavbu chaty vykonal nadstavbou a dostavbou k pôvodnej doplnkovej stavbe ski-servisu.
Zároveň dovolatelia namietali vyhodnotenie výsluchu svedka súdom prvej inštancie. Dovolací súd mal

za to, že obsah jednotlivých listín v spise dostatočne presvedčivo odôvodňuje záver, ktorý si osvojili
konajúce súdy nižších inštancií a ich skutkové závery i hodnotenie dôkazov možno považovať za
dostatočné. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že výpoveď svedka p. K. nebola spôsobilá vyvrátiť
závery súdov, keď tento nevedel s určitosťou uviesť či dovolateľ v 1.) rade odstránil pôvodnú stavbu
alebo išlo o nadstavbu a závery súdov neboli spôsobilé vyvrátiť ani predložené fotografie, ako súdy

správne uzavreli. K námietkam o nevyhodnotení znaleckého posudku Ing. B. O. dovolací súd poukazuje
na to, že právny zástupca dovolateľov na pojednávaní dňa 16.05.2019 uviedol, že dovolatelia disponujú
znaleckým posudkom, ktorý predložia do spisu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že tento do konania
nepredložili a na pojednávaní dňa 07.11.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie,
nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Najvyšší súd v zmysle uvedeného odmietol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP bez toho, aby skúmal
vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní

neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.