Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 10, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283345
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Saganová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:6120283345.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou A. A. B., v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO:
50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02

Bratislava, o zaplatenie 620,16 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 620,16 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

ŽaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystricadňa14.04.2020sažalobcavrámciupomínacieho
konania domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie 620,16 Eur
a náhrady trov konania.

Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo
ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po
ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného.
Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal

uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť
oznámil žalovanému. Žalobca oprel svoj nárok na náhradu škody o § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a 15, §15
ods. 1 zákona o PZP a o § 442 ods. 1 OZ.

Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu spis.
zn. 34Up/758/2020 zo dňa 13.05.2020. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu
odpor, v ktorom neuznal uplatňovaný nárok v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že faktúra ohľadom
uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.
Domnieval sa, že žaloba nespĺňa kritéria podľa § 132 CSP, keďže v žalobe absentuje pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o existencii nájmu
náhradného vozidla, ktoré je dokladované Zmluvou o prenájme vozidla č. 206/302 zo dňa 17.04.2019,z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 17.04.2019 došlo medzi žalobcom a poškodeným k dohode o prenájme
náhradného vozidla, pričom už pri uzavieraní tejto zmluvy bolo dojednané, že nájom potrvá do
09.05.2019. Podľa žalovaného strany nemohli pri uzavieraní predmetnej zmluvy vedieť, kedy bude

vozidlo vydané zo servisu, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme.
Následne namietal aj jeho aktívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že v zmysle § 524 OZ nemohol
platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol
dlžníkom žalobcu. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy

ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného,
ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Na základe uvedeného
žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu. Keďže predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca
ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje
žalovaný takýto právny úkon za absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávok

považuje za rozporuplný a nejasný a to z dôvodu, že z obsahu popisovaného predmetu zrealizovaného
postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému,
ktorá má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej
zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti.
Poškodený podľa žalovaného zjavne postupuje pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok

poškodeného. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla uviedol, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1,
ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pritom rozsah poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla skutočne upravuje ust. § 4 zákona o PZP. V tomto smere

tvrdil, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP,
ani z OZ. Namietal tiež, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné
vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súčasne poukázal na
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019, v zmysle ktorého boli priznané náklady za nájom
náhradného vozidla v rozsahu 7 dní, a to vzhľadom na rozsah potrebných opráv na poškodenom vozidle.

Vzhľadom na uvedené mal za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného predstavovalo
maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie
nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.06.2020 doručil žalobca vyjadrenie
k odporu a návrh na pokračovanie v konaní, v ktorom bližšie špecifikoval skutočnosti uvedené v žalobe.
Uviedol, že dňa 24.03.2019 došlo v C. D. E. F. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle G.
H. ev. č. I. XXX H., spôsobenej poškodenej A. J., ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla J. G. ev. č. A. XXX K., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť eviduje

žalovaný pod č. 9528682143. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo
na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla J. G. ev. č. A. XXX L.
u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 206/302 zo dňa 17.04.2019. Po ukončení nájmu žalobca
vystavil poškodenému faktúru č. 190232 zo dňa 09.05.2019 s dátumom splatnosti 23.05.2019 na sumu
891,48 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie

udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 271,32 Eur. Žalobca vo
svojom vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v konaniach s obdobným predmetom sporu.
K tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa uvedenia presného dátumu ukončenia zmluvy o nájme uviedol,
že nič nebráni žalobcovi a poškodenému uzavrieť nájomnú zmluvu na akúkoľvek dobu. Relevantnou je
podľanehoskutočnosť,čibolprenájomrealizovanýpočasopravypoškodenéhovozidla(dobyfaktického

obmedzenia poškodeného), keďže len takéto náklady môžu byť poškodenému zo strany poisťovne
škodcu preplatené. Nájomná zmluva tak nevyhnutne nemusí byť uzatvorená len do doručenia krycieho
listu, dokonca nájom náhradného vozidla nemusí trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený
môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Žalovaným uvádzané tvrdenie podľa žalobcu nijako
nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu. Žalobca k námietkam

žalovaného týkajúcim sa postúpenia pohľadávok uviedol, že v danom prípade sa jednalo o štandardné
a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 09.05.2019
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej
udalosti zo dňa 24.03.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradnéhovozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky
je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca
vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu,

žalobca sa namiesto poškodeného domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov takéto
postúpenie pohľadávok neodporuje zákonu. Žalobca uviedol, že v danom prípade došlo k vzájomného
zápočtu nároku na náhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky, a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený.

Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje
voči poškodenému ako dlžníkovi. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným,
žalobca uviedol, že ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej
udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo prevzaté autoservisom za
účelom opravy, až do jej ukončenia a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému,
pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobeného dopravnou nehodou. Vo

svojom vyjadrení žalobca poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky,
ktorých predmet bol obdobný ako v prejednávanom spore. Žalobca navrhol pokračovať na miestne
príslušnom súde, t.j. Okresnom súde Žilina. Dňa 26.06.2020 bol predmetný spor postúpený Okresnému
súdu Žilina, ako súdu miestne príslušnému na prejednanie sporu.

Na základe výzvy súdu zo dňa 22.07.2021 bolo súdu dňa 30.07.2021 doručené vyjadrenie žalobcu,
v ktorom uviedol, že s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
3MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 nárok na náhradu škody (nákladov za nájom náhradného vozidla)
poškodenému vzniká po dobu, keď nemohol užívať svoje vozidlo v dôsledku poškodenia, teda

relevantným momentom je reálne odstránenie nežiaduceho stavu a refundácia vzniknutej škody.
Nájom náhradného vozidla počas faktického obmedzenia poškodeného v dôsledku škodovej udalosti
zapríčinenej poistencom žalovaného nemožno považovať za neopodstatnené navyšovanie nákladov,
nakoľko nežiaduci stav v tom čase ešte stále pretrvával. Uvedené vyplýva aj z predložených listinných
dôkazov, podľa ktorých bol prenájom náhradného vozidla ukončený dňa 09.05.2019, faktúra za opravu

poškodeného vozidla bola vystavená dňa 10.05.2019, pričom bežne sa faktúra vystavuje ešte pred
ukončením opravy, aby mohla byť zaslaná poisťovni za účelom vystavenia krycieho listu. Z uvedeného
je podľa žalobcu zrejmé, že nedošlo k žiadnemu predlžovaniu nájmu, keď nájom bol ukončený ešte
pred vystavením faktúry za opravu a skutočným odovzdaním opraveného vozidla poškodenému, ktorú
skutočnosť potvrdzuje aj vyhlásenie poškodeného na nájomnej zmluve, že v čase odovzdávania

náhradného vozidla žalobcovi (09.05.2019) bolo jeho vozidlo ešte v servise. Nie je cieľom ani servisu ani
žalobcu predlžovať opravu, keďže servis potrebuje preplatenie opravy čo najskôr a žalobca potrebuje
prenajať vozidlo ďalšiemu zákazníkovi. Aj v predmetnom prípade bola so servisom už pri zapožičaní
náhradného vozidla odkomunikovaná dĺžka opravy, pričom v prípade predĺženia opravy z objektívnych
dôvodov, bolo by ďalšie trvanie nájomnej zmluvy odkomunikované s poškodeným. Žalobca ďalej

uviedol, že nájomné zmluvy sú vystavované ako predtlač v sídle žalobcu ešte pred odovzdaním
vozidla s možnosťou dopísania neznámych údajov na mieste pri odovzdávaní náhradného vozidla
zákazníkovi priamo v servise. V prípade, že údaj o ukončení opravy nie je na začiatku prenájmu známy,
dopisuje sa do ukončenia opravy. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobca odkázal na
svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.05.2019

poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody,
a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo
k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Úhradu nájomného v danom prípade supluje samotné postúpenie.
Preto predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, keďže sa jednalo o nárok na náhradu
škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

Dňa 18.10.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu (č.l. 171), v ktorom uviedol, že poškodené
vozidlo bolo vo vlastníctve maloletého H. J., ktorého držiteľom je jeho matka A. J., ktorá skutočnosť
nepriamo vyplýva aj zo zmluvy o prenájme vozidla č. 206/302, kde je ako nájomca uvedený držiteľ

poškodeného vozidla. Podľa žalobcu držiteľ vozidla bol oprávnený podpisovať dokumenty súvisiace
s nájmom. Aktívnu vecnú legitimáciu podľa žalobcu potvrdzuje aj konanie žalovaného, ktorý v rámci
šetrenia poistnej udalosti poskytol poškodenému krátené poistné plnenie na základe dokumentov, ktoré
boli žalovanému zo strany žalobcu doručené.Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 11.10.2022, na ktorom vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, iba za účasti právneho zástupcu
žalobcu. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 10.10.2022 ospravedlnil svoju
a žalovaného neúčasť na pojednávaní s poukazom na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu v súvislosti
s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19. Zároveň súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na

doterajších vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

Súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo
v konaní vyšlo najavo, zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 24.03.2019 došlo v Žiline na Kysuckej ceste ku škodovej
udalosti na motorovom vozidle G. H., ev. č. I. XXX H., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola poškodená A. J.. Existenciu škodovej udalosti žalobca preukázal na základe Záznamu o dopravnej
nehode zo dňa 24.03.2019 (č.l. 11). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla J. G. ev. č. A.

XXX K., v danom čase povinne zmluvne poisteného v poisťovni žalovaného. Z oznámenia žalovaného
o poistnom plnení (č.l. 21) vyplýva, že žalovaný predmetnú poistnú udalosť eviduje pod č. 9528682143.
V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich
potrieb. Na tento účel došlo medzi poškodenou a žalobcom k uzavretiu zmluvy o prenájme vozidla
č. 206/302 zo dňa 17.04.2019 (č.l. 14), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné

motorového vozidlo značky J. G., ev. č. A. XXX L.. Denná sadzba prenájmu bola medzi stranami
zmluvy dojednaná na sumu 57,60 Eur. Účelnosť zapožičania náhradného vozidla bola zachytená priamo
v zmluve o prenájme vozidla vyhlásením poškodenej, kde uviedla, že účelom zapožičania náhradného
vozidla je dochádzanie do zamestnania na trase Lučenec- Žilina. V zmysle zmluvy o prenájme vozidla
bolo vozidlo dané poškodenej do užívania dňa 17.04.2019 a k vráteniu náhradného vozidla žalobcovi

došlo dňa 09.05.2019 s prehlásením nájomcu o rozsahu využívania náhradného vozidla „ Moje vozidlo je
v servise“. Po skončení nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil dňa 09.05.2019 poškodenej faktúru
č. 190232 (č.l. 16) za 23 dní užívania náhradného vozidla na sumu 891,48 Eur s dátumom splatnosti
23.05.2019.

Súd mal tiež v konaní za nesporné, že žalovaný splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia
§ 11 ods. 6 zákona o PZP, a do troch mesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti poskytol
poškodenej poistné plnenie resp. vysvetlenie dôvodov neposkytnutia poistného plnenia. Z oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019 vyplýva, že žalovaný, vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť

opravy, priznal poistné plnenie za max. 7 dní, pričom zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť
opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Žalovaný teda spochybnil
samotný nárok na náhradu škody, a to s ohľadom na dobu trvania nájomného vzťahu, keďže podľa
neho nebola preukázaná potreba dlhšej doby opravy motorového vozidla. S poukazom na uvedené súd
považoval medzi stranami za sporné, či krátenie poistného plnenia do dĺžky doby nájmu vozidla bolo

dôvodné a preukázané. Spornou v konaní ostala aj nutnosť a dôvodnosť užívania náhradného vozidla
poškodenou.

Keďže žalovaný v priebehu sporu spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenia

neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu, táto ostala medzi stranami sporná. Preto sa
súd prioritne zaoberal posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V dôsledku Zmluvy o postúpení
zo dňa 09.05.2019 (č.l. 20) došlo medzi postupcom (poškodenou) a postupníkom (žalobcom)
k postúpeniu pohľadávky, ktorá mala povahu budúcej pohľadávky, nakoľko jej vznik bol viazaný na ďalšie
právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie

pohľadávok. Listom zo dňa 09.05.2019 (č.l. 19) bolo žalovanému oznámené, že došlo k postúpeniu
pohľadávky spočívajúcej v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č.
9567069675zodňa24.03.2019ztitulunáhradyúčelnevynaloženýchnákladovnaprenájomnáhradného
vozidla vo výške 891,48 Eur s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Zo zmluvyo postúpení pohľadávok nepochybne vyplýva predmet- pohľadávka vo výške 891,48 Eur z titulu
nároku poškodeného podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. – nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa

24.03.2019 na vozidle G. H. ev.č. I. XXX H.. V zmysle bodu 4 zmluvy o postúpení pohľadávky bolo
postúpenie pohľadávky odplatné, výška odplaty bola zmluvnými stranami dojednaná na sumu 891,48
Eur,ktorázodpovedáfaktúreč.190232.Podľabodu5zmluvymedzizmluvnýmistranamidošlokdohode,
že ich vzájomné nároky – nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo- sa započítavajú. Postúpená môže byť len existujúca pohľadávka,

hoci aj premlčaná, ale aj budúca pohľadávka pod podmienkou, aby bola určitá a identifikovateľná.
„Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované
z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru,
že v danom prípade sa jedná o odplatné postúpenie pohľadávky so vzájomným zápočtom nároku na
úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto
postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, a teda je

daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. O tom, že žalovaný akceptoval predmetnú
zmluvu o postúpení pohľadávok svedčí aj Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019, podľa
ktorého poistné plnenie vo výške 271,32 Eur vyplatil priamo na účet žalobcu, nie poškodenej (postupcu).

Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

preukázané nároky na náhradu

a)škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b)škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,c)účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d)ušlého zisku.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak

z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517
ods.2 OZ/.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom.
V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku poistnej
udalosti (škodová udalosť nebola medzi stranami sporná) zavinenej škodcom – poistencom žalovaného
dostaladosituáciežebolanútenásiprenajaťnáhradnévozidlo.Žalobcapreukázal,ževpriamejpríčinnej

súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodená užívala prenajaté vozidlo od 17.04.2019, kedy
poškodená uzavrela so žalobcom Zmluvu o nájme č. 206/2019, do 09.05.2019, počas opravy jej
motorového vozidla v autoservise. Denná sadzba nájomného bola zmluvnými stranami dojednaná na
57,60 Eur. V časti zmluvy o prenájme vozidla označenej ako „Pri ukončení prenájmu- Prehlásenie
nájomcu o rozsahu využívania náhradného vozidla“ bolo uvedené: „09.05.2019 – moje vozidlo je

v servise“. Pri ukončení nájmu bola denná sadzba prenájmu motorového vozidla upravená na sumu
38,76 Eur. Dňa 09.05.2019 poškodená odovzdala náhradné vozidlo žalobcovi, čím sa ukončil aj nájom
náhradného vozidla, hoci poškodená v tom čase nemala svoje motorové vozidlo k dispozícii, keďže
sa nachádzalo v autoservise. Súd uvádza, že až odovzdaním opraveného vozidla poškodenému
pominie faktické obmedzenie poškodeného dopravnou nehodou. Po skončení nájmu vystavil žalobca

poškodenej faktúru č. 190232 zo dňa 09.05.2019 na celkovú sumu 891,48 Eur, z ktorej ďalej vyplýva,
že motorové vozidlo J. G. bolo prenajaté po dobu 23 dní, pri dennej sadzbe nájomného vo výške
32,30 Eur bez DPH ( 38,76 Eur s DPH). Celková suma 891,48 Eur bola žalobcom vypočítaná 23
dní x 32,30 Eur x 20% DPH. Poškodená si dala svoje poškodené vozidlo opraviť u spoločnosti
T.A. autoopravovne s.r.o. (č.l. 13), pričom za opravu vozidla jej bola fakturovaná suma 2.026,34 Eur

faktúrou č. 20190161 zo dňa 10.05.2019, dátum dodania 10.05.2019. Bežnou praxou autoservisov
v obdobných prípadoch je, že servis vystaví faktúru, spravidla pred odovzdaní opraveného motorového
vozidla a zasiela ju poisťovni za účelom vystavenia krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu vozidlo
vydá poškodenému. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu v tom, že poškodená
vynaložila náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti

nemohla užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje poškodenej stav,
keď nemôže, nie z vlastnej viny, svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou
škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady
za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poisteniazodpovednostisapoškodenémuuhrádzajúuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v
tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá

sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie
poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo
nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené
dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu
spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne

vynaložené na požičanie náhradného vozidla.

Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného
vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla
poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku

čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak
by poškodená mohla používať vlastné motorové vozidlo. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa
31.05.2019 oznámil, že krátil poistné plnenie z dôvodu doby trvania nájmu, kedy priznal plnenie max. za
7 dní, čo dôvodil tým, že nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom
pre danú značku vozidla. Z oznámenia o poistnom plnení jednoznačne vyplýva, že k ukončeniu šetrenia

poistnej udalosti došlo dňa 29.05.2019, avšak nie je z neho zrejmé, z akých dôvodov došlo ku kráteniu
poistného plnenia o dobu 16 dní. Výpočty krátenia poistného plnenia nepreukázal ani neodôvodnil.
Žalovaný v konaní iba tvrdil, že doba nájmu bola neprimerane dlhá a prevyšuje skutočný čas opravy
poškodeného vozidla predpísaný výrobcom pre daný typ a značku vozidla, no nijakým spôsobom toto
tvrdenie nepreukázal. K uvedenému súd poznamenáva, že ak by aj samotný výrobca určil primeranú

dobu opravy vozidla (čo žalovaný súdu nepreukázal), nie je možné určiť dobu opravy paušálne počtom
dní. V tomto smere reálnu dĺžku opravy vozidla je možné určiť iba posúdením okolností konkrétneho
prípadu, odborníkom z príslušného odboru, a nie na základe koeficientov a počítačového softvéru
nakonfigurovaného samotným žalovaným, resp. vytvoreným pre jeho potreby. Na druhej strane súd
konštatuje, že žalobca ohľadom svojho nároku na uplatnenie nájomného za celú dobu nájmu v trvaní 23

dní preukázal svoje tvrdenia, a to Zmluvou o nájme náhradného vozidla ako aj faktúrou z autoservisu,
ktorý vykonával opravu vozidla poškodenej. S poukazom na uvedené súd považoval krátenie poistného
plnenia za neoprávnené, nakoľko v dôsledku škodovej udalosti poškodená nemohla svoje vozidlo reálne
užívať, až do ukončenia opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenej, pretože
až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodenej spôsobené dopravnou nehodou. Podľa názoru

súdu prenájom náhradného vozidla bol v období od 17.04.2019 do 09.05.2019 nevyhnutný a účelný.
Vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu žalovaný v rámci popretí skutkových tvrdení neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na skutočnom stave. Na základe
uvedeného má súd preukázané, že poškodená užívala náhradné vozidlo od 17.04.2019 do 09.05.2019,
a tak nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nájomného za 23 dní prenájmu náhradného vozidla

považoval za dôvodný. Súd je teda toho názoru, že poškodená v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohla užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho
opravu, a preto si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Už v samotnej zmluve
o prenájme vozidla je konštatované, že účelom zapožičania náhradného vozidla bolo dochádzanie do
zamestnania Lučenec – Žilina. Naopak krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným

podložené nijakými dôkazmi ani relevantnou argumentáciou. Stav, do ktorého sa dostala poškodená
(právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať
u poškodenej neprimeraným zaťažovaním a požadovať od nej, aby v sieti opravovní zisťovala a hľadala
opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno
od poškodenej spravodlivo požadovať, aby počas opravy jej poškodeného motorového vozidla zisťovala

alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového
vozidla, tento stav riešila napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bola poškodená
neprimerane a nedôvodne zaťažovaná. S poukazom na uvedené má súd za to, že nutnosť a účelnosť
vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy
poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, bola podľa názoru súdu žalobcom preukázaná.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 620,16 Eur titulom ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods.1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení
vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda
podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a tak bol žalobca

úspešnoustranousporu,pretomusúdpriznalprotižalovanémuprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.