Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918204462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7918204462.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava
proti žalovanej F. K., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, zastúpenej občianskym združením Právna pomoc
poškodeným, Lipany, Janka Kráľa č. 12, IČO: 50 951 947, o zaplatenie 3.832,95 eura s prísl., o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn. 17Csp/225/2018-103 z 15.10.2019

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch III/ a IV/ a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) označeným rozsudkom
konanie proti pôvodne v 2. rade žalovanému Š. K., zomrelom XX.X.XXXX zastavil (výrok I/), konanie

v časti o zaplatenie sumy 331,80 eura s príslušenstvom zastavil (výrok II/), žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.501,15 eura spolu s úrokmi z omeškania vždy vo výške 5,05 % ročne z
jednotlivo dlžných súm postupne sa znižujúceho základu vždy za konkrétne vymedzené obdobie
omeškania žalovanej s úhradou konkrétnej splátky (výrok III/) a napokon žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 94 % (výrok IV/).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti pôvodne dvom žalovaným, v 1. a 2. rade,
priznania nároku na zaplatenie 3.832,95 eura spolu s príslušenstvom a to titulom vrátenia dlžnej sumy
pôžičky, ktorú im poskytol právny predchodca žalobcu na základe zmluvy zo 17.3.2015 vo výške 5.000
eur, z ktorej do podania žaloby žalovaní uhradili 1.942,61 eura a ktorú pôžičku - úver vzhľadom na
neplnenie dohodnutých splátok riadne a včas, právny predchodca žalobcu 19.11.2015 zosplatnil, o ktorej
skutočnosti žalovaných informoval listom z 29.11.2015, pričom celkový dlh predstavoval sumu 3.832,95

eura, zmluvnú pokutu 551,74 eura si žalobca neuplatňoval.

3.1. Súd na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
ako dlžníčkou a pôvodne žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke vo
výške 5.000 eur, ktorú žalovaní mali uhradiť v 72 splátkach vo výške 119,91 eura mesačne, s priemernou
hodnotouRPMN16,16%,ročnoufixnouúrokovousadzbou22%,termínomkonečnejsplatnosti3/2021a

celkovými nákladmi spotrebiteľa 3.633,52 eura. Predžalobnou upomienkou z 28.9.2015 vyzval pôvodný
veriteľžalovanúnasplatenienedoplatkunasplátkachvovýške383,71eurado5.11.2015supozornením
na zosplatnenie úveru. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaná na splátkach uhradila 1.942 61 eura.
3.2. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako dlžníčkou a
pôvodne žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá
pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie mal súd takisto

preukázané a preto mal aj danú aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní.3.3. Uzatvorenú zmluvu mal za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. Citujúc
§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52, § 53 odseky 1 až 3 a ods. 5 Obč.
zákonníka, § 524, § 657,§ 559 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako i § 3 nar.

vlády č. 87/1995 Z.z., uzavrel, že žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku a
splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, a preto jeho návrhu o zaplatenie 3.501,15 eura
vyhovel.Uviedol,žesúčasťoužalobnéhonávrhunebolitakénároky,ktorébyvzhľadomnaspotrebiteľský
charakterprávnehovzťahumedzižalobcomažalovanounemoholpriznať.Uviedol,žežalovanávkonaní
tvrdenia žalobcu nerozporovala a na svoju obranu uviedla, že po smrti svojho manžela, pôvodne v 2.

rade žalovaného nemala finančné prostriedky, aby mohla pôžičku sama ďalej splácať.
3.4. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi,
keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, aj nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania tak, ako tieto uviedol vo výroku III/ rozsudku, majúc tento nárok uplatnený v súlade so
zákonom.
3.5. V časti o zaplatenie 121,80 eura predstavujúcich náklady na vymáhanie pohľadávky, ako aj v časti

o zaplatenie 210 eur z dôvodu úhrady žalovanou po podaní žaloby, v ktorej časti žalobca zobral žalobu
späť, súd konanie spolu v časti o zaplatenie 331,80 eura zastavil.
3.6. V rozhodnutí o trovách konania odôvodnil, že si žalobca pôvodne uplatňoval sumu 3.832,95 eura,
žalobu v časti o zaplatenie 121,80 eura predstavujúcich náklady na vymáhanie pohľadávky vzal späť, čo
predstavuje neúspech žalobcu, a teda úspech žalobcu predstavoval v konaní 97 % a úspech žalovanej

3 %, a teda po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 94 %.

4. Proti výrokom I/ a II/ rozsudku odvolanie podané nebolo, tieto preto nadobudli právoplatnosť.

5. Proti rozsudku, v rozsahu jeho výrokov III/ a IV/, podala žalovaná podaním z 26.11.2019 odvolanie.
Uviedla, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzavrel s ňou
dňa 17.3.2015 na „formulovanom“ tlačive Zmluvu o pôžičke č. 8014559, na základe ktorej mala jej
byť poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur. Citujúc § 52 ods. 2 a § 53 ods. 9 Obč. zák. uviedla, že
„z predloženej upomienky z 28.9.2015 je jednoznačne preukázané, že vyhlásenie splatnosti úveru a

aj doba, kedy si po prvýkrát žalobca mal uplatniť nárok na súde je počnúc dňom 20.8.2015, kedy
sa žalovaný po prvýkrát dostal do omeškania troch splátok a od tejto doby začala plynúť 3-ročná
premlčacia lehota. V tejto lehote si žalobca svoj nárok neuplatnil. Návrh na súd bol podaný 1.10.2018.
Žalobca zaplatenie prvej splátky mohol uplatniť najneskôr dňa 20.6.2015, druhej splátky dňa 20.7.2015
a tretej splátky dňa 20.8.2015“, čo mala preukázané výzvou predchodcu žalobcu z 28.9.2015, „kde

je jednoznačne preukázané, že žalovaná už bola v omeškaní min. troch splátok, čo predstavuje
suma 383,71 eura na výzve“. V zmysle ustálených judikatúr súdov SR, uviedla žalovaná, označiac
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (rozhodujúceho o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Senica
1C/228/2012-71 z 27.11.2012) a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015 a
citujúc z nich, že je nutné túto pohľadávku pokladať za premlčanú. Citujúc § 101 a § 103 Obč. zákonníka

dospela k záveru, že právo na vydanie plnenia z úverovej zmluvy je premlčané a navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

6.1. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej podaním doručeným súdu elektronicky 24.4.2020. K
námietke premlčania uviedol, že k premlčaniu jeho nároku nedošlo a tento bol uplatnený v rámci plynutia

zákonnej 3-ročnej premlčacej doby. Vychádzal z toho, že premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade
s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre
posúdenie premlčania dlhu, uviedol že je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Mal
za to, že pre právne posúdenie prejednávaného sporu je dôležité ustanovenie zmluvných podmienok,
kdesavčl.12bod12.2.uvádza,žespoločnosťjeoprávnenávprípaderiadnehoavčasnéhonesplácania

splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je
klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia
dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka.
6.2. Citujúc § 565 Obč. zákonníka uviedol žalobca, že ako veriteľ má právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí. V tejto súvislosti odkázal

na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/447/2016 z 24.8.2017, v odôvodnení v bode 13
ktorého je uvedené, že „ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa
zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Obč. zákonníka, splátku zročnú
bezprostredne pred zosplatnením“. Takisto odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.11.2019sp.zn. 11Co/60/2019, z ktorého citoval, že „premlčanie zvyšku dlhu, ktorý bol zosplatnený nemožno
počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Ak by premlčacia doba mala plynúť od splátky, pre ktorú
došlo k zosplatneniu úveru (v danom prípade od splátky splatnej 20.7.2015), zároveň by došlo k zmene

počiatku premlčacej doby u splátok splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v období 8/2015 do
11/2015, u ktorých už začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103 veta prvá Obč. zákonníka. V súlade
sčl.12bod12.4Zmluvnýchpodmienok,vzmyslektoréhomusíveriteľevidovaťomeškaniejednejsplátky
počas doby dlhšie ako 3 mesiace, zosplatnenie nastalo vo vzťahu k omeškaným splátkam splatným
20.7.2015a20.8.2015,avšak3-ročnápremlčaciadobaohľadnezvyškunesplatenejistinypôžičkyzačala

plynúť až 20.11.2015, t.j. splátky splatnej bezprostredne pred zosplatnením úveru. Nakoľko žalobca
podal žalobu na súd 29.9.2018, jeho nárok čo do zvyšku zosplatnenej pohľadávky nie je premlčaný“.
6.3. Žalobca uviedol, že žalovaná bola formou Predžalobnej upomienky z 28.9.2015 upozornená na
možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Nakoľko u nej nedošlo k náprave finančnej disciplíny,
jeho právny predchodca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v celosti ku dňu 19.11.2015
(Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.11.2015). Žaloba bola podaná na súd v mesiaci

september2018,atedanebolapodanápozákonomstanovenej3-ročnejpremlčacejdobe.Vkonaníteda
nedošlo k premlčaniu jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej
doby na uplatnenie práva.
6.4. Ak by sa s tým súd nestotožnil, uviedol, že je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke, ktorá
sa stala splatnou jednotlivo.

6.5. Vzhľadom na uvedené, mal odvolanie žalovanej v celom rozsahu za neodôvodnené. Mal za to, že
žalovaná neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mu nemal byť priznaný nárok na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu ako vecne správny, v napadnutých výrokoch potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania.

7.1. Na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu žalovaná reagovala podaním doručeným odvolaciemu
súdu 8.7.2020. Mala za to, že v odvolaní preukázala, a že z predloženej upomienky z 28.9.2015 je
jednoznačné, že vyhlásenie splatnosti úveru a aj doba, kedy si po prvýkrát žalobca mal uplatniť nárok
na súde, je počnúc dňom 20.8.2015, kedy sa žalovaná po prvýkrát dostala do omeškania 3 splátok a od

tejto doby začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. V tejto lehote si žalobca svoj nárok neuplatnil. Návrh
na súd bol podaný 1.10.2018. Žalobca zaplatenie prvej splátky mohol uplatniť najneskôr dňa 20.6.2015,
druhej splátky dňa 20.7.2015 a tretej splátky dňa 20.8.2015, mala to preukázané výzvou predchodcu
žalobcu z 28.9.2015, z ktorej je jednoznačné, že žalovaná už bola v omeškaní min. troch splátok, čo
preukazuje suma 383,71 eura na výzve. Žalobca mohol žalovať nárok zo zmluvy po 3 mesiacoch od

omeškania so splatením splátok a musel tak urobiť do najbližšej splatnosti splátky. To znamená, že
keď oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti adresoval 28.9.2015 k dátumu podľa upomienky, je
potrebné počítať premlčaciu lehotu tak, že táto 3-ročná premlčacia lehota celého dlhu začala plynúť od
splatnosti splátky splatnej v mesiaci jún 2015, ktorá bola splatná 20.6.2015 a vtedy začala plynúť 3-
ročná premlčacia doba na uplatnenie celého zostatku dlhu. Keďže žaloba bola podaná 10.10.2018, po

uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, v odvolaní vzniesla námietku premlčania.
7.2. Žalovaná tvrdila, že § 103 Obč. zákonníka ukladá veriteľovi, aby čo najskôr prikročil k vymáhaniu
svojej pohľadávky, a preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané, kedy veriteľ využije svoje právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva,
t.z.,kedymoholprvýkrátvyužiťtotoprávomimoriadnezosplatniťdlh.Malazato,ženámietkapremlčania

bola vznesená dôvodne a súd mal na túto námietku prihliadnuť a žalobu zamietnuť.

8. Podaním doručeným 30.7.2020 sa žalobca vyjadril k otázke overovania bonity žalovaných. Poukázal
na to, že občianske preukazy žalovaných neboli odcudzené, boli predložené k podpisu zmluvy, rovnako
ako fotokópie preukazov poistenca a žalovaní spĺňali štandardné riskové podmienky. Podpisom zmluvy

prehlásili, že uvádzané údaje sú pravdivé a tiež prehlásili, že im nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na riadne plnenie ich záväzku. Tieto vyhlásenia sú súčasťou uzavretej zmluvy, a teda
žalovaní mali možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovali. Žalovaní preukázali
výšku ich mesačného príjmu a na druhej strane aj ich mesačné výdavky, doložili výpisy z bankových
účtov a potvrdenia o vyplácaní dôchodku zo Sociálnej poisťovne (žalobca tieto doklady predložil spolu s

vyjadrením). Uviedol, že zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanými
uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Podotkol, že nemal dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy
znemožnili žalovaným riadne splácať poskytnutý úver.9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania žalovanej, ktoré bolo
podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 - 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi ( § 380 a § 365 CSP)
vymedzenými žalovanou, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (ako i konanie, ktoré mu
predchádzalo) a dospel k záveru, že v dôsledku žalovanou v odvolaní vznesenej námietky premlčania
(ktoré premlčanie nebolo súdom prvej inštancie posudzované) a v tejto súvislosti vzniknutej potreby
posúdenia otázky začatia plynutia premlčacej doby, pričom otázka kedy nastala zročnosť dlhu nebola na

súde prvej inštancie vôbec posudzovaná, je súdom zistený skutkový stav veci nepostačujúci, a doplniť
dokazovanie odvolacím súdom (vzhľadom na jeho predpokladaný rozsah) sa nejaví byť účelné, preto
odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu jeho
výrokov napadnutých odvolaním zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil späť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V podanom odvolaní žalovaná vzniesla námietku premlčania celého žalobou uplatneného nároku
žalobcu.

11.1. Najskôr, vzhľadom na odvolaciu námietku žalovanej, žiada sa odvolaciemu súdu vyjadriť k otázke
možnosti vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní (hoci táto možnosť nebola zo strany

žalobkyne spochybnená) a to vzhľadom na sprísnenie koncentrácie konania od účinnosti Civilného
sporového poriadku (t.j. od 1. júla 2016). V predchádzajúcej procesnej úprave (Občiansky súdny
poriadok), zohľadniac dovtedajšiu úpravu koncentrácie konania, účastníci neboli na vznesení námietky
premlčania obmedzení a mohli namietať premlčanie počas celého konania.
11.2.Zasúčasnéhoprávnehostavu,vzhľadomnajednoznačnúdikciu§152CSP,ktorézahmotnoprávnu

námietku považuje právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany,
námietku premlčania radíme k hmotnoprávnym námietkam, keďže jej vznesenie (námietky premlčania)
nepochybne spôsobuje oslabenie práva protistrany: jej nárok sa dostáva do pozície naturálnej obligácie,
ale nezaniká úplne, hoci ho súd už priznať v zásade nemôže. Námietka premlčania je teda právnym
úkonom s hmotnoprávnymi následkami, pretože mení obsah právneho vzťahu, o ktorý v sporovom

civilnom konaní ide.
11.3. Pri spotrebiteľských sporoch, podľa § 296 CSP platí, že spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť
všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácie konania sa nepoužijú.
11.4. To znamená, že spotrebiteľ (v tunajšej veci žalovaná) môže predložiť alebo označiť všetky

skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej. V prípade, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je podané odvolanie zo strany spotrebiteľa,
je potrebné za konečné rozhodnutie vo veci samej považovať až rozhodnutie odvolacieho súdu. A
teda žalovaná ako spotrebiteľka môže vzniesť námietku premlčania ako hmotnoprávnu námietku proti
uplatnenému nároku žalobcu, na základe § 296 CSP aj v odvolacom konaní.

11.5. Námietkou premlčania vznesenou v odvolacom konaní je preto potrebné sa zaoberať, a v prípade
ak bola dôvodne vznesená, na ňu prihliadnuť. Súd prvej inštancie keďže na to nemal dôvod, otázku
premlčania neposudzoval.

12.1. Pre posúdenie v odvolaní vznesenej námietky premlčania je potrebné najskôr ustáliť otázku

začatia plynutia premlčacej doby, t.z. kedy premlčacia doba začala plynúť. To, že sa v danom prípade
uplatní všeobecná trojročná premlčacia doba nebolo medzi stranami sporné. Rozdielne však strany
posudzovali práve otázku, kedy premlčacia doba začala plynúť.
12.2. Žalovaná, odvolávajúc sa na upomienku žalobcu z 28.9.2015, mala za to, že si prvýkrát žalobca
mohol/mal nárok uplatniť na súde dňom 20.8.2015, kedy sa prvýkrát dostala do omeškania s úhradou

troch splátok a od uvedeného dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, do uplynutia ktorej si žalobca
nárok na súde neuplatnil, návrh podal až 1.10.2018, a teda je nárok premlčaný. Zároveň uviedla, že si
žalobca zaplatenie prvej splátky mohol uplatniť najneskôr dňa 20.6.2015, druhej splátky dňa 20.7.2015
a tretej splátky dňa 20.8.2015, čo mala preukázané výzvou predchodcu žalobcu z 28.9.2015.
12.3. Žalobca tvrdil, že premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno

počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale od splatnosti tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť
celého dlhu. Pre právne posúdenie otázky premlčania mal za dôležité ustanovenie čl. 12 bod 12.2.
zmluvných podmienok, podľa ktorého spoločnosť (t.z. veriteľ) je oprávnená v prípade riadneho a
včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta (t.z. dlžníka) zaplatenie celej pohľadávky, ktorása stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia
jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9
a § 565 Obč. zákonníka. Citujúc § 565 Obč. zákonníka uviedol žalobca, že ako veriteľ má právo na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí.
12.4. Žalobca uviedol, že žalovaná bola formou Predžalobnej upomienky z 28.9.2015 upozornená na
možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Nakoľko u nej nedošlo k náprave finančnej disciplíny,
jeho právny predchodca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v celosti ku dňu 19.11.2015
(Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.11.2015). Žaloba bola podaná na súd v mesiaci

september2018,atedanebolapodanápozákonomstanovenej3-ročnejpremlčacejdobe.Vkonaníteda
nedošlo k premlčaniu jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej
doby na uplatnenie práva. Ak by sa s tým súd nestotožnil, uviedol, že je povinný skúmať premlčanie pri
každej splátke, ktorá sa stala splatnou jednotlivo.

13.1. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že sa súd otázkou zročnosti

žalovanejpohľadávkyvôbecnezaoberal.Sporovéstranynazročnosťdlhuazačiatokplynutiapremlčacej
doby mali rozdielne názory.
13.2. Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že dňa 19.11.2015 úver zosplatnil, o čom boli žalovaní
informovaní listom z 29.11.2015. T.z. žalobca vychádzal zo splatnosti celého dlhu odo dňa 19.11.2015.
13.3. Žalovaná v podanom odvolaní vychádzala zo splatnosti celého dlhu odo dňa 20.8.2015

odvolávajúc sa na predžalobnú upomienku z 28.9.2015. Avšak opomenula, dodáva odvolací súd,
akokoľvek sa vyjadriť k Oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.11.2015.

14.1. Ako súd posúdil otázku zročnosti/splatnosti žalovanej pohľadávky, nie je z jeho rozsudku zrejmé,
nakoľko sa ňou nezaoberal. Z rozsudku nevyplýva, aj keď súd v bode 5. odôvodnenia rozsudku

uviedol, že sa oboznámil o.i. aj s oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, aké skutočnosti
z tohto písomného dôkazu zistil a ako tieto súd premietol do zistení o skutkovom stave veci. V tomto
smere je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Je síce pravdou, že žalovaná v konaní pred
súdom prvej inštancie ani nenamietala premlčanie, ani skutkové tvrdenie žalobcu v žalobnom návrhu o
zročnosti, a to že sa stal celý dlh zročný dňa 19.11.2015 na základe tzv. zosplatnenia úveru výslovne

nepoprela, ale z rozsudku súdu vôbec nie je zrejmé ako túto podstatnú otázku posúdil, či vychádzal zo
skutočnosti, že sa stal celý dlh (resp. pohľadávka žalobcu) naraz/okamžite zročným, potom je otázne
na základe akej skutočnosti a kedy taká zročnosť nastala, príp. či vychádzal z postupnej zročnosti
jednotlivých mesačných splátok. Otázka zročnosti/splatnosti dlhu je významná i pre posúdenie začatia
omeškania dlžníka s plnením dlhu a pre posúdenie nároku na úroky z omeškania. V danej veci súd

priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania od 5.12.2015, je teda možné predpokladať, že súd ustálil
splatnosť dlhu na deň 4.12.2015 (keďže od nasledujúceho dňa priznal veriteľovi nárok na úroky z
omeškania), avšak nie je možné zistiť na základe akej skutočnosti.
14.2. Pre posúdenie žalovanou vznesenej námietky premlčania, a to prvotne pre určenie začatia plynutia
premlčacej doby, je súdom prvej inštancie zistený skutkový stav veci nepostačujúci a je potrebné

najskôr ustáliť, kedy sa pohľadávka žalobcu (dlh žalovanej) stala zročnou/splatnou v dôsledku žalobcom
tvrdenéhotzv.zosplatneniaúveru.Vtakomprípadealeprevšetkydotzv.zosplatneniaúverusamostatne
splatné splátky zostane zachovaná ich pôvodná lehota zročnosti/splatnosti.

15. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.19. Vzhľadom na právne uzávery žalovanej ohľadne plynutia premlčacej doby odo dňa zročnosti
nesplnenejsplátky(aplikujúc§103vetadruháObč.zák.),odvolacísúdmázapotrebnédaťdopozornosti

a zdôrazniť, že v prípadoch dlhov zo spotrebiteľských zmlúv, pri posúdení otázky začatia plynutia
premlčacejdobyzosplatnenéhodlhu(mimoužsplatnýchsplátok)jemožnépoužitieust.§103vetadruhá
Obč. zák. iba za súčasnej aplikácie ust. § 565 Obč. zák. a ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. pri jeho výklade.

20.1. Podľa odvolacieho súdu, pri stanovovaní začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 veta

druhá Obč. zák. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročný celý dlh, v prípadoch
spotrebiteľských zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho
výklade je potrebné zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v § 53 ods. 9 Obč. zák., v dôsledku čoho
sa v týchto prípadoch k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť
uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej plnením. S takouto ďalšou udalosťou však ust. § 103 Obč.
zák. (rovnako ako ani § 565 Obč. zák.) explicitne nepočíta.

20.2. Pri zohľadnení potreby uplynutia troch mesiacov, premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu
(§ 565 Obč. zák.) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na úpravu § 53 ods. 9 Obč. zák.
až uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Inak povedané, za
splátku, ktorá vyvolala zosplatnenie je potrebné považovať až v poradí tretiu (nezaplatenú) splátku,
poslednú zročnú splátku pred zosplatnením.

21. Odvolací súd zastáva názor a je presvedčený, že by bolo nelogické a časovo paradoxné, ak by
premlčacia doba zosplatneného dlhu mala začala plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá
bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia
doba by mala začať plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo

zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade by začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza
právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú dobu na
vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť podľa § 101 Obč. zák. trojročná, by bola skrátená o
tri mesiace).

22. Je preto v takých prípadoch potrebné zohľadniť, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru
až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa má stať splatným celý
dlh (ak upozornil dlžníka na túto možnosť aspoň 15 dní pred vyhlásením predčasnej splatnosti).

23. Keďže je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný pokiaľ sa jedná o otázku ako súd

posúdil zročnosť/splatnosť žalovanej pohľadávky žalobcu, nakoľko nie je zrejmé ako súd vykonal
dokazovanie listinou - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a k akým záverom na
základe dôkazu touto listinou dospel, je pre odvolací súd súdom prvej inštancie zistený skutkový stav
nepostačujúci pre posúdenie žalovanou v odvolaní vznesenej námietky premlčania celého uplatneného
nároku žalobcu. Pre jej správne posúdenie je potrebné ustáliť kedy v danom prípade nastala zročnosť/

splatnosť pohľadávky a následne posúdiť plynutie premlčacej doby tzv. predčasne zosplatneného dlhu,
prípadne zohľadniť a posúdiť i samostatné plynutie premlčacej doby splátok jednotlivo splatných do
tzv. predčasnej splatnosti celého úveru. Keďže vzhľadom na absenciu akýchkoľvek záverov súdu prvej
inštancie ohľadom otázky zročnosti dlhu v rozsudku, odvolací súd nemal za účelné v tomto smere
dopĺňať dokazovanie, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

24.1. Po vrátení veci súd prvej inštancie prvotne doplní dokazovanie (listinou Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru) za účelom ustálenia skutkového stavu, kedy došlo k zročnosti/splatnosti
žalovanej pohľadávky, či veriteľ dodržal zákonné postupy podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Obč.

zák. a či došlo k predčasnej zročnosti pohľadávky, ak áno na základe akej právnej skutočnosti a
kedy sa stala pohľadávka predčasne zročnou a na základe omeškania s plnením ktorej konkrétnej
splátky, od splatnosti ktorej bude potom potrené počítať začatie plynutia premlčacej doby celej takto
splatnej pohľadávky, príp. posúdi či (ne)dochádzalo k postupnej zročnosti jednotlivých mesačných
splátok, ak áno, ktorých. Ak došlo k splatnosti celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, súd

vymedzí splátku, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celým dlh a od jej zročnosti potom bude počítať
plynutie premlčacej doby celého zročného dlhu. Súd bude povinný zohľadniť, že pri všetkých do tej doby
zročných/splatných splátkach bude pre každú takú splátku plynúť premlčacia doba samostatne vždy od
jej zročnosti.24.2. Len na základe ustálenia zročnosti/splatnosti či už jednotlivých splátok alebo celého dlhu bude
môcť súd posúdiť žalovanou vznesenú námietku premlčania, s tým že pri posudzovaní otázky začatia
plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu zohľadní právny názor odvolacieho súdu.

25. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.