Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/17/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200175
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200175.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej
a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu
ELEKTROMAX SK, s.r.o., 089 01 Stročín 123, IČO: 36 616 800, zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 18. decembra 2019 číslo: 102933265/2019 na
základe všeobecnej správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.12.2019 č. 102933265/2019 rozhodol žalovaný ako príslušný
odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 22.08.2019 č.
102003086/2019, ktorý podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej len daňový
poriadok ) v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 36.710 Eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, t,j, znížil nadmerný odpočet zo sumy
36.798,45 Eur na sumu 88,45 Eur tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového
úradu Prešov potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov
podal žalobca odvolanie s tým, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tieto odvolacie námietky
konkretizoval.

Ďalej uviedol, že Finančné riaditeľstvo SR v zmysle § 74 ods. 2 zákona o správe daní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok“) preskúmalo
odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102003086/2019 zo dňa 22.08.2019 a zo spisového
materiálu zistilo takýto skutkový stav:

Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu ELEKTROMAX SK, s.r.o., Matice Slovenskej 911/13,
091 01 Stropkov, IČO 36 616 800, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. daňovú kontrolu na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov na základe písomného oznámenia č. 100525203/2018 zo dňa 07.03.2018.

Kontrolovaný daňový subjekt podal za toto zdaňovacie obdobie daňové priznanie, v ktorom deklaroval
nadmerný odpočet vo výške 36 798,45 Eur.

V deň začatia kontroly 23.03.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie (zápisnica č. 100616428/2018) v
sídle spoločnosti v Stropkove, Matice Slovenskej 911/13, na ktorom konateľ spoločnosti predložil doklady
potrebné pre výkon kontroly.

Uplatnené odpočítanie dane v tomto období súviselo s nákupom suroviny glaukonit na výrobu pleťovej
masky od dodávateľa Contax Sk, s.r.o., Sovietskych hrdinov 467, 089 01 Svidník, IČO 45 714 533, DIČ
XXXXXXXXXX, IČ DPH A. na základe prijatých faktúr č. 12017/12/007 zo dňa 30.12.2017 v celkovej
sume 101 700,00 Eur, základ dane 84 750,00 Eur, 20% daň 16 950,00 Eur a faktúry č. 12017/12/005
zo dňa 14.12.20017 v celkovej sume 118 560,00 Eur, základ dane 98 800.00 Eur, 20 % daň 19 760,00
Eur. Z oboch dodaní si daňový subjekt odpočítal daň v celkovej výške 36 710,00 Eur.

V rámci preverovania uskutočnených zdaniteľných obchodov vykonal správca dane dňa 10.05.2018
miestne zisťovanie v skladových priestoroch kontrolovaného daňového subjektu v obci Stročín č. 123. Vo
vyhotovenej zápisnici č. 100935225/2018 uviedol, že za prítomnosti skladníka (zamestnanca daňového
subjektu) zistil, že v skladových priestoroch sa nachádzal tovar (glaukonit) v množstve tak, ako bolo
uvedené na skladových kartách. Išlo o skladové priestory vo vlastníctve kontrolovaného daňového
subjektu.

Správca dane dňa 30.05.2018 uskutočnil miestne zisťovanie v sídle daňového subjektu v Stropkove,
ul. Matice Slovenskej 911/13. Prítomný bol konateľ daňového subjektu B. C. D.. V zápisnici č.
101071731 //2018 správca dane uviedol vyjadrenie prítomného konateľa ohľadom priebehu obchodu
s dodávateľom glaukonitu spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. Podľa toho k obchodu došlo na základe
osobného dojednania oboch konateľov, tovar sa už nachádzal v skladových priestoroch v Stročíne č.
123. Následne bol odkúpený od Contax Sk, s.r.o. a cez internet sa daňový subjekt nakontaktoval na
firmu Jobs4People s.r.o. v Českej republike ako odberateľa tovaru. Prepravu tovaru do Čiech zabezpečil
odberateľ.

Dňa 20.06.2018 sa uskutočnilo u správcu dane ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti Contax
Sk. s.r.o. E. A.. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu č. 101214929/2018. V nej
zaznamenal vyjadrenie prítomného konateľa, ktorý uviedol, že predaj pleťovej masky glaukonit ponúkol
konateľovi ELEKTROMAX SK, s.r.o., s ktorým sa osobne dlho pozná. Tovar už mal nakúpený. Nakúpil
ho na ďalší predaj, lebo mal vedomosť, že o tento druh tovaru je na trhu záujem. Uviedol tiež, že tovar
(glaukonit) nakúpil od spoločnosti MAKADAR s.r.o., Konečná 12, 071 01 Michalovce, IČO 47 515 953,
DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A..

Na základe uvedeného zistenia správca dane predvolal listom č. 101196716/2018 zo dňa 20.06.2018
na vypočúvanie ako svedka B. F., konateľa spoločnosti MAKADAR s.r.o. v čase od 05.08.2107
do 07.12.2017. Upovedomil o tom kontrolovaný daňový subjekt listom č. 101196739/2019 zo dňa
20.06.2018.

Svedok B. F. bol správcom dane vypočúvaný dňa 24.07.2018 a z tohto ústneho pojednávania správca
dane vyhotovil zápisnicu č. 101426455/2018. Pri vypočúvaní bol prítomný konateľ kontrolovaného
daňového subjektu C. D.. Svedok uviedol, že spoločnosť ELEKTROMAX SK, s.r.o. pozná v súvislosti s
jej konateľom, s ktorým ho zoznámil konatel Contax Sk, s.r.o. Spoločnosť MAKADAR s.r.o. už odpredal

novému konatelovi pánovi D.. Správcom dane predložené faktúry pre spoločnosť Contax Sk, s.r.o.
označil za ním vyhotovené a podpísané. Pozná jej konateľa, obchody s touto spoločnosťou prebiehali
bez zmluvy, na základe telefonickej komunikácie. K predávanému tovaru (glaukonit) nemal žiadne
doklady (napr. certifikát). Predávaný tovar doviezol osobne on pánovi A. (konateľ Contax Sk, s.r.o.) do
skladu v Stročíne. Prepravu zabezpečil osobne on, na aute, ktorého EVČ si nepamätá a požičal si ho od
kamaráta. Ďalej uviedol, že tento tovar (glaukonit) nakúpil od spoločnosti NORIS SLOVENSKO, s.r.o.
so sídlom v Ardove. Pôvod tovaru uviesť nevedel. Ku kontaktu medzi NORIS SLOVENSKO, s.r.o. a jeho
spoločnosťou MAKADAR s.r.o. došlo prostredníctvom konateľov. Nakúpený tovar doviezol dodávateľ
NORIS SLOVENSKO, s.r.o. do skladu MAKADAR s.r.o. na ul. Stavbárov 5 v Michalovciach. Platby
za tovar boli bezhotovostné. Prítomný konateľ kontrolovaného daňového subjektu nepoložil svedkovi
žiadnu otázku.

Dňa 03.08.2018 uskutočnil správca dane ústne pojednávanie (zápisnica č. 101501128/2018) s
konateľom kontrolovaného daňového subjektu v sídle jeho spoločnosti. Oboznámil ho v súlade s
§ 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov so zistenými skutočnosťami
pri vykonávanej kontrole, konkrétne o ústnom pojednávaní vykonanom s ním osobne, s konateľom
spoločnosti Contax Sk, s.r.o. aj so svedkom B. F., pri ktorom bol osobne prítomný. Prítomný konateľ
nepodal žiadne vyjadrenie, pripomienky alebo návrhy.

Po vzájomnej dohode s konateľom daňového subjektu uskutočnil správca dane miestne zisťovanie
dňa 09.08.2018 v jeho skladových priestoroch v Stročíne. Dôvodom bolo preverenie existencie tovaru
(glaukonit) na základe prijatej faktúry č. 12017/12/007 a č. 12017/12/005. Zamestnancom správcu
dane bol umožnený vstup do skladových priestorov, kde sa nachádzal glaukonit uložený v bielych
plastových vedrách, po otvorení bolo zistené, že ich obsahom bola práškovitá zmes svetlozelenej
farby. Napočítaných bolo 75 vedier, čo zodpovedalo počtu, ktorý bol uvedený na skladových kartách
k 30.12.2017. Konateľ uviedol, že časť nakúpeného tovaru bola odpredaná do Čiech a na tovar,
ktorý zostal, hľadá iného odberateľa. Uvedené skutočnosti správca dane zaznamenal v zápisnici č.
101545031/2018.

Správca dane preveroval odpredaný tovar do Čiech prostredníctvom medzinárodného dožiadania
ev. č. 101581860/2018 zo dňa 15.08.2018, v ktorom žiadal preveriť intrakomunitáme dodanie pre
odberateľa Jobs4People s.r.o., Podle náhonu 3294/55, 141 00 Praha 4 - Zábéhlice, IČO 24 720 577, DIČ
XXXXXXXX, IČ DPH G.. Z dôvodu preverovania skutočnosti u českej finančnej správy prerušil správca
dane rozhodnutím č. 101590636/2018 zo dňa 15.08.2018 vykonávanú daňovú kontrolu, a to odo dňa
22.08.2018 do dňa, keď sa získajú informácie, resp. podklady potrebné pre správne určenia dane.

Dňa 24.10.2018 správca dane dostal odpoveď na medzinárodné dožiadanie ev. pod č. 20180816/2018.
Daňovému subjektu oznámil listom č. 102172787/2018 zo dňa 06.11.2018, že dňa 24.10.2018 pominuli
dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená, a pokračuje v nej ďalej.

Podľa odpovede českej daňovej správy si firma Jobs4People s.r.o. nakúpený tovar (glaukonit) prepravila
sama do sídla spoločnosti podľa prepravného listu CMR SK 4595171.

Za uvedenú spoločnosť vystupovala jej konateľka H. I.. Tovar sa ku dňu vyhotovenia odpovede
českej daňovej správy nachádzal v sklade na adrese E. XXX, J. XXX XX a nebol nikomu odpredaný.
Odberateľovi nebol tovar uhradený. Daňový subjekt Jobs4People s.r.o. sa spoliehal na financovanie
v rámci rodiny, ktoré sa neuskutočnilo. Teraz si zabezpečuje financie na úhradu tovaru. Uvedené
skutočnosti nasvedčujú faktickému uskutočneniu tejto obchodnej transakcie.

Správca dane dňa 03.12.2018 nazrel so spisovej dokumentácie vyhotovenej z kontroly daňového
subjektu Contax Sk, s.r.o. Vyhotovil z tohto nazerania úradný záznam č. 102455087/2018. Prezrel si

zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102365539/2018 zo dňa 27.11.2018. V nej je zaznamenaná výpoveď
B. C. D. (konateľ ELEKTROMAX SK, s.r.o.) v súvislosti s výkonom kontroly u daňového subjektu Contax
Sk, s.r.o. Okrem iných skutočnosti vo svojej výpovedi uviedol, že so spoločnosťou M.I.M. Energy Slovakia
s.r.o., Volgogradská 13, 080 01 Prešov, IČO 44 310 820, DIČ XXXXXXXXX, IČ DPH A. neobchodoval,
neprijal od nej žiaden tovar, nemá vo svojom účtovníctve zaúčtovaná faktúru od tejto spoločnosti a
nepozná ju. Táto otázka súvisela so skutočnosťou, že správca dane pri výkone kontroly u daňového
subjektu Contax Sk. s.r.o. predložil prítomnému p. D. výdajky - prevodky, podľa ktorých firma M.I.M.
Energy Slovakia, s.r.o. vystavila pre ELEKTROMAX SK, s.r.o. výdajky na predaj glaukonitu. Správca
dane pri nazeraní prezrel zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102373530/2018 zo dňa 27.11.2018,
v ktorej je zaznamenaná výpoveď svedka J. J., konateľa daňového subjektu M.l.M. Energy Slovakia
s.r.o. Svedkovi predložil správca dane výdajku - prevodku zo dňa 13.02.2018, podľa ktorej spoločnosť
M.I.M. Energy Slovakia s.r.o. je dodávateľom tovaru (glaukonit v množstve 3 500 kg) pre ELEKTROMAX
SK, s.r.o. Svedok odpovedal, že nevie, prečo a na základe čoho bola výdajka urobená, lebo tovar
sa nefakturoval, žiadne faktúry vystavené neboli a tovar je na sklade. Dodal, že nemá poverených
zamestnancov, ktorí by mali právo nakladať s tovarom. Ďalej uviedol, že spoločnosť ELEKTROMAX
SK, s.r.o. a jej konateľa p. D. nepozná a nevie, kto to je. Do skladu v Stročíne žiaden tovar nepriviezol.
Ohľadom objednania tovaru s nikým nekomunikoval. Svedok pri odpovedi na ďalšie položené otázky
uviedol, že p. A. a jeho spoločnosť Contax Sk, s.r.o. pozná, ale spolu neobchodovali. Ako sa predmetná
výdajka o predaji glaukonitu dostala do skladových priestorov v Stročíne na paletu s vedrom naplneným
glaukonitom. nevedel. Uviedol tiež, že akákoľvek obchodná transakcia medzi jeho spoločnosťou a
spoločnosťami Contax Sk. s.r.o a ELEKTROMAX SK, s.r.o. neprebehla. Ďalej odpovedal, že spoločnosť
MAKADAR s.r.o. a jej súčasných i bývalých konateľov nepozná, o tejto spoločnosti nepočul a ani s ňou
neobchodoval.

Pri tomto nazeraní do spisu správca dane zistil aj tú skutočnosť, že B. K., konateľ NORIS SLOVENSKO,
s.r.o., nebol na vypočutie ako svedok predvedený ani v spolupráci s eskortnou skupinou policajného
zboru v Košiciach z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu nebýva.

Správca dane nazrel do spisu daňového subjektu Contax Sk, s.r.o. opakovane dňa 08.03.2019 (úradný
záznam č. 100594255/2019) a tam do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100445536/2019 zo dňa
14.02.2019 s konateľom Contax Sk, s.r.o. a jeho oboznámením so skutočnosťami zistenými pri výkone
kontroly tohto daňového subjektu. V tejto zápisnici sú uvedené nasledujúce zistené skutočnosti, s ktorými
bol oboznámený konateľ Contax Sk, s.r.o.: Svedok B. F. (konateľ MAKADAR s.r.o.) vypovedal, že
tovar (glaukonit) nadobudol od spoločnosti NORIS SLOVENSKO, s.r.o., ďalej vyjadrenie J. J. (konateľa
M.l.M. Energy Slovakia s.r.o.) o pôvode tovaru (glaukonit), že tovar nakúpil z Ukrajiny, následne bol
upravený (namletý) a balený do kozmetických dóz, papierových krabičiek alebo kozmetických téglikov,
nespracovaný glaukonit bol uskladnený vo vreciach a vo vedrách bielej a čiernej farby na paletách.
J. J. sa vyjadril, že od roku 2015 nevykonal žiaden predaj tovaru (glaukonit), keďže nebol oň záujem
zo strany odberateľov. Vyjadrenia od J. J. požadoval správca dane na základe toho, že na internete
je táto spoločnosť prezentovaná ako jediný distribútor glaukonitu. V predmetnej zápisnici je uvedená
aj skutočnosť, že dňa 05.09.2018 bolo vykonané ústne pojednávanie (zápisnica č. 101729874/2018) s
Róbertom Geročom (konateľ MAKADAR s.r.o.) a ten sa vyjadril, že o obchodných aktivitích s Contax Sk,
s.r.o. nemá vedomosť a podľa jeho vedomostí je glaukonit asi nejaká choroba. Ďalšie zistenia správcu
dane uvedené v predmetnej zápisnici boli o tom, že podľa výpisov UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia a OTP Banky Slovensko patriacich spoločnosti NORIS SLOVENSKO, s.r.o. v období december
2017 až november 2018 nemá táto spoločnosť na účtoch úhrady faktúr za dodávky glaukonitu od
odberateľa MAKADAR s.r.o., pričom NORIS SLOVENSKO s.r.o. bola deklarovaná ako priamy dodávateľ
glaukonitu pre MAKADAR s.r.o. Ďalej bolo zistené, že na adrese sídla NORIS SLOVENSKO s.r.o.,
Ardovo 83, 049 55 Ardovo sa nenachádza žiadne označenie tejto spoločnosti, ani zriadená poštová
schránka. Majiteľ objektu sa vyjadril, že uvedenú spoločnosť ani konateľa B. K. nepozná, a neudelil
súhlas na zriadenie sídla spoločnosti ani písomne ani ústne. Prostredníctvom interných systémov
finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť NORIS SLOVENSKO s.r.o. má z úradnej moci zrušenú
registráciu na DPH k 28.02.2018 a posledné daňové priznanie na DPH bolo podané za zdaňovacie
obdobie august 2017.

Získaním uvedených dôkazov aj z iných daňových kontrol súvisiacich s dodávateľmi predmetného tovaru
(glaukonit) dospel správca dane k záveru, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov s dodávateľom
Contax Sk, s.r.o. nedošlo tak, ako to daňový subjekt ELEKTROMAX SK, s.r.o. deklaroval predloženými
faktúrami, a oboznámil s touto skutočnosťou a konkrétnymi zisteniami daňový subjekt dňa 15.04.2019
na ústnom pojednávaní (zápisnica č. 100881127/2019) s konateľom kontrolovaného daňového subjektu.

Správca dane konštatoval, že takýmto postupom uplatnením práva na odpočítanie dane vzdaňovacom
období december 2017 na základe faktúr za nákup tovaru (glaukonit) od Contax Sk, s.r.o., porušil
kontrolovaný daňový subjekt § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti správca dane nepriznal daňovému subjektu ELEKTROMAX
SK, s.r.o. právo na odpočítanie dane celkom v sume 36 710,00 eur, lebo nedošlo ku vzniku daňovej
povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona u jeho dodávateľa.

Dňa 06.05.2019 správca dane vyhotovil protokol č. 101042540/2019, ktorý spolu s výzvou č.
101043878/2019 zo dňa 06.05.2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal
daňovému subjektu. Protokol spolu s výzvou boli doručené dňa 15.05.2019 a daňový subjekt v
stanovenej lehote dňa 05.06.2019 predložil vyjadrenie k protokolu evidované pod č. 609589895/2019.

Správca dane sa oboznámil s pripomienkami daňového subjektu, ktoré uviedol vo vyjadrení, a
dňa 20.08.2019 ich prerokoval (zápisnica č. 101993306/2019) s daňovým subjektom za prítomnosti
splnomocneného zástupcu na toto prerokovanie. Správca dane svoje stanovisko nezmenil a uviedol, že
neuznáva vo vyrubovacom konaní nárok daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti
Contax Sk, s.r.o. v celkovej výške 36 710,00 Eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane určil rozhodnutím č. 102003086/2019 zo dňa
22.08.2019 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 36 710,00 eur daňovému subjektu ELEKTROMAX SK,
s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, t. j. znížil nadmerný odpočet
zo sumy 36 798,45 Eur na sumu 88,45 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane postupuje pri
správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich
procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať
sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje

a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane daňové
konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia
alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie aj spisový materiál a s námietkami daňového subjektu
sa vysporiadal nasledovne:

Daňový subjekt pochybuje o vydaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zákonným spôsobom a
poukazuje na postup citovaný na str. 19 uvedeného rozhodnutia. Odvolací orgán uvádza, že daňovú
kontrolu prerušil správca dane podľa § 61 ods. 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov vydaním rozhodnutia č. 1015900636/2018 dňa 15.08.2018, lebo dňa 15.08.2018 odoslal
medzinárodné dožiadanie. Po doručení odpovede na dožiadanie listom zo dňa 06.11.2018 oznámil,
že dňa 24.10.2018 pokračuje vo vykonávanej daňovej kontrole. Odvolaciemu orgánu nie zrejmé, aké
rozhodnutie, jeho str. 19 má na mysli odvolávajúci sa, pretože rozhodnutie o prerušení kontroly obsahuje
2 strany a napadnuté rozhodnutie správcu dane obsahuje celkom 8 strán.

Odvolací orgán nehodnotí námietku o pochybnostiach správcu dane pri dokazovaní dodávateľoch tovaru
repky olejnej, keďže predmetom zisťovania a dokazovania v danom prípade je tovar s označením
glaukonit, nie repka olejná.

Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal správca dane zo skutočnosti, že základným predpokladom
vzniku práva na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa tovaru v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane má právo preveriť
pôvod dodávaného tovaru, aby odstránil vzniknuté pochybnosti o jeho existencii, a v tomto prípade
preverovanie neobmedzil iba na prvého dodávateľa. V toku dodávaného tovaru bol prvým zisteným
dodávateľom NORIS SLOVENSKO s.r.o., u ktorého nebolo preukázané dodanie tovaru pre odberateľa
MAKADAR s.r.o., ktorého konateľ (L. D. - od 08.12.2017 do 03.04.2018) vypovedal, že o obchodných
aktivitách so spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. nemá vedomosť a nevie, čo je to glaukonit. Správca dane vo
vzťahu k uvedeným dodávateľom k deklarovanému druhu tovaru zistil, že podľa dostupných informácií je
ako jediný distribútor glaukonitu prezentovaná spoločnosť M.I.M. Energy Slovakia s.r.o., ktorá glaukonit
nakúpila z Ukrajiny, a od roku 2015 nevykonala žiaden predaj tohto tovaru pre nezáujem zo strany
odberateľov.

Spoločnosť MAKADAR s.r.o., ktorá deklarovala predaj glaukonitu spoločnosti Contax Sk, s.r.o., okrem
verbálneho tvrdenia jej bývalého konateľa (B. F. - od 05.08.2017 do 07.12.2017), ktorý bol konateľom
aj spoločnosti NORIS SLOVENSKO s.r.o. (prvý dodávateľ v reťazci), skutočné dodanie nepreukázala.
Preto správca dane vychádzal pri vyhodnotení dôkazov z logických záverov, a to, že u prvého dodávateľa
tovaru NORIS SLOVENSKO s.r.o. nebola preukázaná existencia a dodanie tovaru (glaukonit) pre
odberateľa MAKADAR s.r.o., ktorého konateľ nepreukázal ďalšie dodanie tovaru pre Contax Sk, s.r.o.,
preto nemohla spoločnosť Contax Sk, s.r.o. dodať glaukonit pre spoločnosť ELEKTROMAX SK, s.r.o.
tak, ako ho táto spoločnosť deklarovala.

Na základe takto vykonaných zistení nemožno na daný prípad aplikovať odvolávajúcim sa uvádzané
rozsudky, ktoré pojednávajú o prípadoch, kedy nebolo možné preveriť dodávateľových dodávateľov.

Daňový subjekt namieta a uvádza, že domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone daňovej
kontroly sú nedôvodné, nemajú oporu v zákone, čo je v priamom rozpore s Ústavou SR. Správca
dane pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov získal dôkazy vlastným zisťovaním a použil aj svedecké výpovede,
zápisnice o ústnych pojednávaniach z iných kontrol, ktoré priamo súviseli s deklarovanými dodávateľmi
a konkrétnym druhom tovaru (glaukonit). Závery, ktoré prijal, nie sú postavené na domnienkach, ale na
zistených skutočnostiach, preto nemožno konanie správcu dane považovať za nezákonné.

Správca dane vykonaným dokazovaním (miestne zisťovanie v skladových priestoroch daňového
subjektu) i na základe zistení z medzinárodného dožiadania o dodaní tovaru pre českého odberateľa
nespochybnil toto dodanie. Z vykonaného dokazovania však vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu
obchodovaného tovaru a jeho existencia u deklarovaných dodávateľov. Na základe toho správca dane
prijal záver, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil
odpočítanie dane, nedošlo tak, ako to daňový subjekt i jeho dodávatelia deklarovali, a kontrolovanému
daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane.

Pri vykonávaní kontroly daňový subjekt neuniesol ťarchu dôkazného bremena a nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa Contax Sk. s.r.o.,
lebo mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov z dodania tovaru, ktorého pôvod a existencia nebola preukázaná. To bolo dôvodom, prečo
správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane. Kontrolovaný daňový subjekt postupoval v rozpore
so zákonom a porušil ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Odvolací orgán konštatuje, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, v rámci ktorého preukázal
nesplnenie podmienok pre odpočítanie dane zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia i celého spisového materiálu v rozsahu námietok odvolávajúceho
sa odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných
právnych predpisov, posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, vyhodnotil ich podľa svojej úvahy,
všetky v ich vzájomnej súvislosti a v logických nadväznostiach a svoje zistenia v rozhodnutí náležíte
odôvodnil.

II.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedol,
že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vykonanej v súlade s
ustanoveniami zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v
znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z..z o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 44 až § 47
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie december 2017 bola začatá na základe Oznámenia
o vykonaní daňovej kontroly č. 100525203/2018 zo dňa 09.03.2018.

Správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov vykonanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z..z o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a v súlade s § 44 až § 47 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní(daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie december 2017 a
znížil nadmerný odpočet zo sumy 36 798,45 eura, slovom tridsaťšesťtisíc sedemstodeväťdesiatosem
eur štyridsaťpäť eurocentov, na sumu 88,45 Eur, slovom osemdesiat osem eur štyridsaťpäť eurocentov.

V zmysle odvolania podaného zástupcom kontrolovaného daňového subjektu proti rozhodnutiu
Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov č.
102003086/2019 zo dňa 22.08.2019, bolo toto napadnuté v nasl. častiach:

Jednotlivé citované časti zápisnice sú len vytrhnuté z kontextu opisu skutočností zistených z účtovných
dokladov a zmlúv predložených v priebehu daňovej kontroly. Kontrolovaný daňový subjekt predložil
správcovi dane v zákonnej lehote vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom sa presne vyjadril
k jednotlivým sporným častiam protokolu a tieto svoje tvrdenia podporil aj citáciu príslušných ustanovení
zákona, ktoré dôvody navrhol správcovi dane aj v priebehu vyrubovacieho konania a svoje návrhy na
doplnenie dokazovania predniesol správcovi dane aj pri ústnom pojednávaní dňa 20.08.2019, pričom
správca dane tvrdí, že neboli uvedené nové skutočnosti, s ktorými sa správca dane v protokole už
nevysporiadal.

Postup správcu dane pri MVI rozporuje skutočnosť, že sa správca dane v protokole nevyporiadal s tým,
že daňová kontrola bola prerušená skôr ako sa začalo konanie o získanie informácie podľa osobitného
predpisu, teda kedy bola žiadosť o zaslanie žiadosti o MVI zaslaná na FRSR, a kedy FRSR zaslalo
žiadosť o MVI v súlade so zákonom č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe
daní a Nariadenia Rady EU č. 904/2010 dožiadanému správcovi dane a poukazuje na rozhodnutie súdu,
ktorý sa s uvedeným nevyporiadal a toto rozhodnutie je predmetom konania o kasačnej sťažnosti. Z
uvedeného dôvodu možno mať pochybnosť, že správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly zákonným spôsobom a podľa postupu cit. na str. 19 tohto rozhodnutia, s ktorým sa nevyporiadal
v tomto rozhodnutí t.j. neuviedol, či rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal skôr, ako FRSR

zaslalo žiadosť o MVI dožiadanému správcovi dane. Teda z uvedeného nie je zrejmé, či správca
dane neporušil postup podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a ukončil daňovú kontrolu v
zákonnej lehote jedného roka odo dňa jej začatia. Uvedené skutočnosti sú uvedené v zápisnici o ústnom
pojednávaní podporené konkrétnym dátum toho ktorého úkonu podľa obsahu daňového spisu a táto
námietka nedodržania lehoty na ukončenie daňovej kontroly z dôvodu neplatného právneho úkonu
pri prerušení daňovej kontroly a teda vady celého konania bola vznesená na ústnom pojednávaní
20.08.2019 a s tou sa správca dane vo svojom rozhodnutí nevyporiadal a rovnako sa nevyporiadal s
dôkazmi - rozsudkami NS SR, ktoré mal uplatniť v tomto konaní v súlade s § 3 ods. 9 Daňového poriadku.

Ďalšie vyhodnotenie správcu dane viažuce sa k nespolupráci oprávnených osôb je predčasné ako je
vyššie uvedené, pretože správca dane vyhodnotil v neprospech kontrolovaného daňového subjektu, že
dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu v čase dodania mal predmet dodania v zákonnej držbe
a tento tovar aj dodal.

V predmetnom rozhodnutí sa správca dane nevyporiadal s preukázaním prepravy tovaru do skladu v
Stročíne a rovnako tak z jeho manipuláciou zamestnancom skladu, ktorý uvedené skutočnosti potvrdil.

Máme za to, že kontrolovaný daňový subjekt so správcom dane spolupracoval a preukázal dodanie
predmetných tovarov po formálnej aj materiálnej stránke. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o
realizácii predmetných dodaní bolo jeho povinnosťou v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku a
judikatúry NS SR zabezpečiť dôkazy reálne vyvracajúce tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu.
Správca dane mal vykonať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia aj zvláštnej povinnosti za účelom čo
najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy daní, pričom nie je viazaný nie len
návrhmi daňového subjektu teda nepostupuje len striktne podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku ale v
komparácii jednotlivých ustanovení zákona.

Ďalej poukazujem na skutočnosť, že v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku mal správca dane
prihliadať aj na skutočnosti jemu známe z iných daňových kontrol prebiehajúcich u obchodných partnerov
kontrolovaného subjektu, ktoré nebolo potrebné preukazovať. Správca dane na zistenia v prospech
kontrolovaného daňového subjektu v iných daňových kontrolách ukončených bez nálezu neprihliadal.
Nie je v danom prípade možné aby správca dane uvedené rozhodnutie postavil len na domnienkach a
neodôvodnených pochybnostiach.

Žalovaný napr. neprihliadol na dôkazy a na skutočnosti známe správcovi dane z podaných súhrnných
výkazov, účtovných závierok, predložených skladových kariet, ktoré dôkazy preukazujú uskutočnenie
zdaniteľných plnení nie len po formálnej ale aj skutkovej stránke a vzhľadom na vyššie uvedené nie je
preukázané, že tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, čím porušil
základné zásady daňového konania § 3 ods. 1 až 9 Daňového poriadku, v dôsledku čoho tvrdenia
správcu dane v tomto rozhodnutí nemožno považovať za preukázané a rovnako žalovaný nevykonal
dokazovanie o pochybnostiach ktoré uvádza na str. 19-23 predmetného rozhodnutia a tieto neodstránil
aj keď mal postupovať podľa § 74 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný odvolacie dôvody
nepreskúmal a dokazovanie nevykonal podľa vyššie cit. ust. zák. a svoje závery odôvodnil nasl:

Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie aj spisový materiál a s námietkami daňového subjektu
sa vysporiadal nasledovne:

Daňový subjekt pochybuje o vydaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zákonným spôsobom a
poukazuje na postup citovaný na str. 19 uvedeného rozhodnutia. Odvolací orgán uvádza, že daňovú
kontrolu prerušil správca dane podľa § 61 ods. 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov vydaním rozhodnutia č. 1015900636/2018 dňa 15.08.2018, lebo dňa 15.08.2018 odoslal
medzinárodné dožiadanie. Po doručení odpovede na dožiadanie listom zo dňa 06.11.2018 oznámil,

že dňa 24.10.2018 pokračuje vo vykonávanej daňovej kontrole. Odvolaciemu orgánu nie zrejmé, aké
rozhodnutie, jeho str. 19 má na mysli odvolávajúci sa, pretože rozhodnutie o prerušení kontroly obsahuje
2 strany a napadnuté rozhodnutie správcu dane obsahuje celkom 8 strán.

Odvolací orgán nehodnotí námietku o pochybnostiach správcu dane pri dokazovaní o dodávateľoch
tovaru repky olejnej, keďže predmetom zisťovania a dokazovania v danom prípade je tovar s označením
glaukonit, nie repka olejná.

Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal správca dane zo skutočnosti, že základným predpokladom
vzniku práva na odpočítanie dane je vznik daňov. dodávateľa tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane má právo preveriť pôvod dodávaného tovaru,
aby odstránil vzniknuté pochybnosti o jeho existencii, a v tomto prípade preverovanie neobmedzil iba na
prvého dodávateľa. V toku dodávaného tovaru bol prvým zisteným dodávateľom NORIS SLOVENSKO
s.r.o., u ktorého nebolo preukázané dodanie tovaru pre odberateľa MAKADAR s.r.o., ktorého konateľ (L.
D. - od 08.12.2017 do 03.04.2018) vypovedal, že o obchodných aktivitách so spoločnosťou Contax Sk,
s.r.o. nemá vedomosť a nevie, čo je to glaukonit. Správca dane vo vzťahu k uvedeným dodávateľom i
k deklarovanému druhu tovaru zistil, že podľa dostupných informácií je ako jediný distribútor glaukonitu
prezentovaná spoločnosť M.I.M. Energy Slovakia s.r.o., ktorá glaukonit nakúpila z Ukrajiny, a od roku
2015 nevykonala žiaden predaj tohto tovaru pre nezáujem zo strany odberateľov.

Spoločnosť MAKADAR s.r.o., ktorá deklarovala predaj glaukonitu spoločnosti Contax Sk, s.r.o., okrem
verbálneho tvrdenia jej bývalého konateľa (B. F. - od 05.08.2017 do 07.12.2017), ktorý bol konateľom
aj spoločnosti NORIS SLOVENSKO s.r.o. (prvý dodávateľ v reťazci), skutočné dodanie nepreukázala.
Preto správca dane vychádzal pri vyhodnotení dôkazov z logických záverov, a to, že u prvého dodávateľa
tovaru NORIS SLOVENSKO s.r.o. nebola preukázaná existencia a dodanie tovaru (glaukonit) pre
odberateľa MAKADAR s.r.o., ktorého konateľ nepreukázal ďalšie dodanie tovaru pre Contax Sk, s.r.o.,
preto nemohla spoločnosť Contax Sk, s.r.o. dodať glaukonit pre spoločnosť ELEKTROMAX SK, s.r.o.
tak, ako ho táto spoločnosť deklarovala.

Na základe takto vykonaných zistení nemožno na daný prípad aplikovať odvolávajúcim sa uvádzané
rozsudky, ktoré pojednávajú o prípadoch, kedy nebolo možné preveriť dodávateľových dodávateľov.
Daňový subjekt namieta a uvádza, že domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone daňovej
kontroly sú nedôvodné, nemajú oporu v zákone, čo je v priamom rozpore s Ústavou SR. Správca
dane pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov získal dôkazy vlastným zisťovaním a použil aj svedecké výpovede,
zápisnice o ústnych pojednávaniach z iných kontrol, ktoré priamo súviseli s deklarovanými dodávateľmi
a konkrétnym druhom tovaru (glaukonit). Závery, ktoré prijal, nie sú postavené na domnienkach, ale na
zistených skutočnostiach, preto nemožno konanie správcu dane považovať za nezákonné.

Správca dane vykonaným dokazovaním (miestne zisťovanie v skladových priestoroch daňového
subjektu) i na základe zistení z medzinárodného dožiadania o dodaní tovaru pre 102933265/2019
českého odberateľa nespochybnil toto dodanie. Z vykonaného dokazovania však vyplynula
nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho existencia u deklarovaných dodávateľov.
Na základe toho správca dane prijal záver, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, z ktorého si
kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie ako to daňový subjekt i jeho dodávatelia deklarovali, a
kontrolovanému daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane.

Pri vykonávaní kontroly daňový subjekt neuniesol ťarchu dôkazného bremena a nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa Contax Sk, s.r.o.,
lebo mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov z dodania tovaru, ktorého pôvod a existencia nebola preukázaná. To bolo dôvodom, prečo
správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane. Kontrolovaný daňový subjekt postupoval v rozpore

so zákonom a porušil ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Odvolací orgán konštatuje, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, v rámci ktorého preukázal
nesplnenie podmienok pre odpočítanie dane zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia i celého spisového materiálu v rozsahu námietok odvolávajúceho
sa odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných
právnych predpisov, posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, vyhodnotil ich podľa svojej úvahy,
všetky v ich vzájomnej súvislosti a v logických nadväznostiach a svoje zistenia v rozhodnutí náležíte
odôvodnil.

Kontrolovaný daňový subjekt má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované, tieto transakcie boli
okrem potvrdenia predloženými dokladmi potvrdené i štatutárnymi zástupcami spoločností, s ktorými
daňový subjekt obchodoval ako aj príslušnými dokladmi. Mám za to, že kontrolovaný daňový subjekt
preukázal formálne podmienky uskutočnených zdaniteľných obchodov ako aj ich reálne splnenie, naplnil
tak podmienky vyplývajúce zo zákona o dani z pridanej hodnoty a Daňového poriadku.

Tvrdenia správcu dane citované v protokole z daňovej kontroly a v odvolaním napadnutom rozhodnutí
rozporujú dôkazy získané správcom dane v daňovej kontrole, a tými sú výpovede svedkov, ktorý sa
priamo zúčastnili predmetného zdaniteľného plnenia za obchodné spoločnosti MAKADAR s.r.o., Contax
SK, s.r.o. a ako uvádza správca dane pri výsluchoch NORIS SLOVENSKO, s.r.o..

Z obsahu zápisnice o výsluchu p. F. je zrejmé, že správca dane získal vysvetlenie k dodávateľskej faktúre
kladením otázok, aj keď to takto nie je zaznamenané v zápisnici pretože v opačnom prípade by išlo len
o konštatovanie správcu dane potvrdené konateľom dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu.

Z uvedeného dôvodu možno dospieť k záveru, že správca dane nepostupoval podľa ustanovení
daňového poriadku o výsluchu svedka v § 25 Daňového poriadku.

Aj napriek uvedenému kladením otázok získal správca dane bez pochybnosti odpovede, ktoré
preukazujú reálne dodanie tovaru, keď v obsahu zápisnice sú uvedené tvrdenia zaznamenané v
predmetných zápisniciach ako sa dodanie služby uskutočnilo, kedy došlo k dodaniu tovaru, a že spôsob
a predmet fakturácie korešponduje s výpoveďami svedkov. Uvedené tvrdenia sa týmto procesným
úkonom správcu dane (spísanie zápisnice) stali dôkazom, ktorý správca dane nespochybnil a z obsahom
zápisnice súhlasil a námietky a vyjadrenia neuviedol.

Vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

Svedok p. E. A. potvrdil vystavenie správcom dane predloženej dodávateľskej faktúry z účtovníctva
kontrolovaného daňového subjektu. Teda uvedené je dôkazom v súlade s § 71 ods. 1 písm. c) Daňového
poriadku.

Napriek uvedenému sa však žalovaný s týmito dôkazmi vo svojom rozhodnutí nevyporiadal a v
predmetnom rozsahu dokazovanie ani nevykonal.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovených
zákonom o dani z pridanej hodnoty a teda, že bolo preukázané dodanie tovarov z tuzemska do iného

členského štátu podľa § 43 zákona o DPH nielen po formálnej, ale aj vecnej stránke (písomnosti z
účtovnej evidencie, interné smernice, obeh tovaru, svedkovia) a teda, že kontrolovaný daňový subjekt
vierohodne preukázal vznik nároku na odpočítanie dane a naplnenie podmienok vyžadovaných v zmysle
§ 49, § 51 zákona o DPH. Pochybnosti správcu dane k pôvodu tovaru však pri výpočte dane z pridanej
hodnoty neboli zohľadnené a preto máme za preukázané že predmetné dodanie sa uskutočnilo bez
pochybnosti, právne a logicky odôvodneným záverom.

V zmysle vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie obchodov,
objednávka, nákup tovaru, jeho preprava, platba za tovar, ako aj jeho následný predaj, spolu s
podrobnosťami ktoré osoby vykonávali kontrolu kvality tovaru a ktoré osoby boli pri obchodoch prítomné,
pričom kontrolovaný daňový subjekt tieto tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi, tieto skutočnosti
potvrdili aj svedkovia. Uvedený status je odôvodnený medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho
priamymi obchodnými partnermi.

Skutočnosti vyplývajúce z uvedenej svedeckej výpovede, potvrdzujúce existenciu tovaru, manipuláciu
s tovarom, jeho kontrolu, kontrolu množstva ako aj druhu tovaru a jeho nezameniteľnosť tak žalovaný
opomenul v predmetnom protokole zahrnúť.

Žalovaný a rovnako správca dane v predmetnom konaní neprihliadali na všetky potrebné dôkazy a
informácie svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu, prípadne mali pochybnosti podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku odstrániť, vysvetliť, resp. vyzvať daňový subjekt na predloženie dôkazov
a vysvetlenie nejasností pretože tieto skutočnosti preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu
daňovej kontroly , vyrubovacieho a odvolacieho konania. Žalovaný obdobne ako správca dane sa
neoboznámil ani s kontrolnými výkazmi dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu aj keď má tieto
k dispozícii.

Kontrolovaný daňový subjekt nemal najmenší dôvod preverovať daňové subjekty, s ktorými obchodovali
jeho dodávatelia a odberatelia a navyše na uvedené nedisponuje ani zákonnými prostriedkami, nad
rámec overenia či sa subjekty, jeho priami dodávatelia, nenachádzajú v zozname dlžníkov finančnej
správy, čo aj urobil. Teda z uvedeného je zrejmé, že kontrolovaný platiteľ nezneužil zásadu daňovej
neutrality a ani nezískal neoprávnenú daňovú výhodu A z uvedeného dôvodu sa na uskutočnené
obchodné transakcie majú uplatniť nižšie cit. rozhodnutia NSSR.

V rozsudku sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, predseda senátu JUDr. Ivan Rumana, Najvyšší
súd SR poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5 Afs 131/2004 zo
dňa 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na
preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha
úplne iný subjekt. Nemožno preto vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z
toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s
ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí
uvádza : Najvyšší súd preto dospel k záveru, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho
plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a
tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku
skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu
správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní
mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne
uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. “

V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, na str. 6: Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2
písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu.
Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa
jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno

daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto
súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C- 354/03
(Optigen), C- 355/03 (FulcrumElektronics) a C-484/03 (BondHouse), kde súdny dvor vyslovil, že nárok
na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo
následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. “

Nemožno pripisovať na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu neplnenie si povinností zo strany
dodávateľov jeho dodávateľa, ktorí neboli priamymi dodávateľmi kontrolovaného platiteľa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovených
zákonom o dani z pridanej hodnoty a teda, že bolo preukázané dodanie tovarov z tuzemska do iného
členského štátu podľa § 43 zákona o DPH nielen po formálnej, ale aj vecnej stránke (písomnosti z
účtovnej evidencie, interné smernice, obeh tovaru) a teda, že kontrolovaný daňový subjekt vierohodne
preukázal vznik nároku na odpočítanie dane a naplnenie podmienok vyžadovaných v zmysle § 49, §
51 zákona o DPH.

V zmysle vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie obchodov,
objednávka, nákup tovaru, jeho preprava, platba za tovar, ako aj jeho následný predaj, spolu s
podrobnosťami ktoré osoby boli pri obchodoch prítomné, pričom kontrolovaný daňový subjekt tieto
tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi, tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia.

Naopak, zo záverov správcu dane vyplýva, že správca dane napriek ustálenej rozhodovacej praxi NS SR
(K uvedenému sa už vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku 6Sžf/81/2013, str. 5, štvrtý odsek, cit: ,,.,že
nebolo možné preveriť účtovnú evidenciu u dodávateľov dodávateľa žalobcu, na ktorú skutočnosť
žalobca ako daňový subjekt však nemá vplyv. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u
určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že
u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. V skutočnosti ani nie je možné, aby daňový subjekt
sledoval a zabezpečoval evidenciu dodávok alebo služieb svojich dodávateľov a subdodávateľov, za
ktorá nemôže niesť žiadnu zodpovednosť, okrem prípadov, že by vedel alebo mal vedieť, že v prípade
dodávok ide o podvodné plnenia jeho dodávateľov alebo subdodávateľov“), pripísal v neprospech
kontrolovaného daňového subjektu nespoluprácu jeho dodávateľov o ktorých správca dane na základe
vykonaného dokazovania pochybuje, že boli dodávateľom tovaru. Z vykonaného dokazovania správcu
dane však je zrejmé, že ním získané informácie a dôkazy majú len povahu formálneho dôkazu.

Preto je tvrdenie správcu dane o nesplnení zákonných podmienok neúplne vyhodnotené po skutkovej
stránke a teda je tento záver predčasný.

Ďalšie vyhodnotenie správcu dane viažuce sa k nespolupráci oprávnených osôb je rovnako predčasné
ako je vyššie uvedené, pretože správca dane vyhodnotil v neprospech kontrolovaného daňového
subjektu len formálne dôkazy nie skutkové, teda bez pochybnosti nepreukázal, že dodávateľ
kontrolovaného v čase dodania nemal predmet dodania v zákonnej držbe a tento tovar aj dodal.

Medzi uvedené formálne dôkazy získané a vyhodnotené správcom dane patria aj výpisy mýtnych
transakcií na motorové vozidlá do 3,5 t, správca dane nepreukázal dôvod pochybnosti o uskutočnení
prepravy tak ako ju deklaroval daňový subjekt a výpovede svedkov, pretože skutkový stav preukázaný
a potvrdený kontrolovaným daňovým subjektom o existencii uskutočneného zdaniteľného plnenia takú
pochybnosť neumožňuje a tento stav potvrdzuje aj skutočnosť, že predmetné obchodné transakcie boli
uskutočnené.

Predmetné dodania boli kontrolovaným daňovým subjektom preukázané po formálnej stránke, aj
skutkovej, potvrdenie prepravy prepravcom pri nakládke a vykládke predmetu dodania. Výpis z mýtneho
systému a pochybnosť správcu dane však nie je dokazovaním po skutkovej stránke, správca dane
neoveroval či sú splnené zákonom ustanovené dôvody na jeho pochybnosť.

Teda ak má správca dane preukázanú prepravu, existenciu tovaru, spôsob zaplatenia a pôvod
vystavených zaúčtovaných dokladov, má bez pochybnosti v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku
vykonať dokazovanie tak aby tvrdenia podložené dôkazmi kontrolovaného platiteľa vyvrátil.

Vzhľadom na vyššie uvedené, kontrolovaný daňový subjekt zotrváva na svojich vyjadreniach k
vydanému protokolu z daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní.

Domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly sú nedôvodné a nemajú
oporu v zákone a rovnako odporujú ustálenej rozhodovacej činnosti N S SR, čo vyplýva z vyššie cit.
rozsudkov NS SR a Súdneho dvora Európskej únie. Uvedené tvrdenie správcu dane je v priamom
rozpore s čl. II. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (t. j. subjektívne výklady,
dohady a interpretačné konštrukcie správcu dane nad rámec práva nie sú prípustné).

Tvrdenia správcu dane uvádzané v predmetnom rozhodnutí tak vzhľadom k vyššie uvedenému
považujeme za neodôvodnené a nepreukázané, nemajúce oporu v zákone.

V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.

Aj napriek skutočnosti, že daňový subjekt riadne preukázal formálne aj reálne nadobudnutie a dodanie
tovaru, správca dane na uvedené skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal
a zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom
v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil
skutočnosti pri správe daní čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec.

Správca dane pripísal na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu neplnenie si povinností iným
subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou. najmä na rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo dňa 06.07.2006 v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04
(Belgický štát proti RecoltaRecycling SPRL), kde Súdny dvor prijal záver, že s uvedenými cieľmi
(spoločný systém DPH a zaistenie právnej istoty) je a fortiori v rozpore povinnosť daňového úradu
brať na účely určenia, či je dotknuté plnenie dodávkou vykonanou platiteľom dane a hospodárskou
činnosťou, do úvahy úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého
dodávateľského reťazca, a/alebo podvodnú povahu, o ktorej tento platiteľ dane nevedel a nemohol
vedieť, iného plnenia, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení
uskutočnenom týmto platiteľom dane (rozsudok Optigen a i.)

Súdny dvor z toho v bode 51 už citovaného rozsudku Optigen a i. vyvodil záver, že plnenia, ktoré nie
sú samy o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú
platiteľom dane a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 Šiestej
smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného
subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo
na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť,

ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom
dane.

Z ustálenej judikatúry súdneho dvora EU (okrem uvedených rozsudkov napr. aj rozsudok C-80/11 a
C-142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid z 21.06.2012) jednoznačne vyplýva nielen právo daňových
orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne
preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že
platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho
názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z rozsudku Súdneho dvora EU v spojených veciach
C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Péter Dávid vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet
dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa
dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného
dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo
nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Založením
systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných
financií (bod 48). Rozsudky Súdneho dvora EU C- 439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD a aj iné rozsudky
umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby
neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové
povinnosti sami riadne splnili. Tieto judikáty je možné jednoznačne aplikovať aj na predmetné daňové
konanie.

Súdny dvor upresnil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia na odpočet DPH zaplatenej
na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia
súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré
je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
Rovnaký záver platí, ak sú takéto plnenia, bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť,
vykonané v rámci podvodu spáchaného predávajúcim.

V súvislosti s uvedeným sa zdá, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od
nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide
o podvod vo vzťahu k DPH, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto
plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.

Teda v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že
dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchanom predávajúcim, sa má článok 17 Šiestej smernice
Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní
z obratu vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej
zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou
ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za
následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom dane. V tejto súvislosti je nepodstatná
otázka, či táto neplatnosť vplýva z podvodu vo vzťahu k DPH, alebo z iných podvodov.

V tejto súvislosti si dovoľuje kontrolovaný daňový subjekt poukázať na Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C 277/14, PPUH Stehcemp sp. j. Florián Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslaw Stefanek
zo dňa 22. októbra 2015 vo výroku ktorého Európsky súdny dvor uvádza: „Ustanovenia šiestej smernice
rady 77/388/EHS zo 17.mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov tykajúcich sa
daní z obratu - spoločný systém dane z priadnej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej
a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. Mája 2002 sa má vykladať v tom zmysel, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet
dane z priadnej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný a to z dôvodu, že faktúru
vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za
neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu,

že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali
overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že
uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.

Zdaniteľnej osobe sa nemá zamietnuť právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý
jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených
touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného
dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho. aby sa od
tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba
vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť
vnútroštátnemu súdu.

Súdny dvor ďalej v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že určenie opatrení, ktoré možno
v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej právo na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jej plnenia neboli súčasťou podvodu spáchaného subjektom na vstupe, závisí
predovšetkým od okolností uvedeného prípadu. Pokiaľ má takáto zdaniteľná osoba indície smerujúce k
podozreniu o existencii nezrovnalostí alebo podvodu, možno jej síce uložiť povinnosť informovať sa o
subjekte, u ktorého plánuje kúpiť tovar alebo služby, aby sa ubezpečila o jeho spoľahlivosti, daňový orgán
však vo všeobecnosti nemôže od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby jednak preverila, že vystavíte!’
faktúry vzťahujúcej sa na tovar a služby, na základe ktorých sa požaduje výkon tohto práva, disponuje
predmetným tovarom, je schopný ho dodať a splnil si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH,
aby sa tým ubezpečila, že na strane subjektov na vstupe nie sú nezrovnalosti alebo podvod, a jednak,
aby v tejto súvislosti disponovala príslušnými dokumentmi.

Kontrolovaný daňový subjekt má za to, že v danom prípade správca dane nezachoval nestrannosť,
nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, čím porušil
práva kontrolovaného daňového subjektu a zásady pri správe daní vyplývajúce z § 3 ods. 1 až 9
Daňového poriadku.

V predmetnom prípade nemožno tiež obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne
orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať
všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda de
facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu
a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie- „ in dubio
mitius“.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo
(ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov na str. 9-10 predmetného rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku vyhodnotil
ako nedôveryhodné, pričom na dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal aj keď
sám uvádza pochybnosti, ktoré správca dane v daňovej kontrole ani vyrubovacom konaní nezistil čo
najúplnejšie a materiálnu stránku uskutočnenia zdaniteľného plnenia neoveril napriek dokazovaniu
navrhnutému kontrolovaným platiteľom.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo
(ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

V zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo nie však výpočet procesných úkonov, ktoré
nevykonal kontrolovaný platiteľ pretože ho k tomu správca dane nevyzval najmä ak správca dane, teda
aj žalovaný, mal zistiť skutočnosti pri správe daní čo najúplnejšie.

Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že správcovi dane predložil dôkazy preukazujúce
zdaniteľné plnenia a podklady k fakturácii za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2017.

Počas celého trvania predmetného daňového konania žalobca so správcom dane komunikoval,
poskytoval mu súčinnosť a zúčastňoval sa úkonov, pričom správcovi dane doložil všetky doklady
preukazujúce reálnosť plnenia. Predmet plnenia bol okrem listinných dôkazov jednoznačne preukázaný
aj svedeckými výpoveďami. Žalovaný počas celého konania žiadnym spôsobom nešpecifikoval akým
spôsobom by mal žalobca reálnosť uvedených služieb preukázať až FRSR v rozhodnutí v odvolacom
konaní. Dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu opomenul a nesplnenie si povinností iných
subjektov pripísal na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu. Vo svojom rozhodnutí žiadnym
spôsobom nešpecifikoval, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, v dôsledku čoho tak
žalobca považuje rozhodnutie správcu dane za nezákonné.

Máme za to. že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Finančné
riaditeľstvo SR ako odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevvsporiadal s námietkou odvolávajúceho
sa ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR rovnako nepreskúmal nezákonnosť
doručenia protokolu z daňovej kontroly, keď osoba ktorej bola písomnosť doručovaná bola v tom
čase vypovedať ako svedok za inú obchodnú spoločnosť a správca dane neoveroval či táto osoba je
oprávnená konať za kontrolovaného platiteľa resp. či kontrolovaný má ustanoveného zástupcu a teda či
konanie na správnom súde o ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy má povahu predbežnej
otázky, pretože svojím spôsobom výrazne chráni kontrolovaného platiteľa pred nezákonným postupom
finančnej správy v prípade ak vplyvom nezákonne ukončenej daňovej kontroly trpí vadou zákonnosti
celé konanie aj vyrubovacie aj odvolacie.

Žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní bolo zistenie
skutkového stavu žalovaným, ako orgánom verejnej moci nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
zároveň je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

Uvedené je v priamom rozpore s aktuálnou a platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, s ktorou sa
správca dane nevysporiadal.

Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi
nepreukázal, pričom pochybenia a neplnenie si povinností na strane iných daňových subjektov
vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. V tomto prípade správca dane ako
aj Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán nevzali do úvahy fakt, že ide o skutočnosť, na ktorú
žalobca nemá žiadny vplyv a teda nemôže z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu a správca dane

mal uplatniť postup v súlade s § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku samozrejme len v prípade ak by
bola kontrola ukončená zákonným spôsobom.

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu je nezákonné, pretože daňový subjekt
bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vyhodnotil dôkazy
v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Mieru pochybenia správneho orgánu
vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti predmetnej veci
možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania,
pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne
závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení práve v tomto prípade, ktoré by
sa pri ich jednotlivom posudzovaní mohli javiť ako marginálne, avšak súhrne dosiahli zásadnú intenzitu
do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

V predmetnom prípade nemožno tiež obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne
orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať
všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona,
teda de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať
podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie-
„in dubiomitius“.

Vzhľadom na uvedené namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správna súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe prakticky zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej
v preskúmavanom rozhodnutí a nevrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že má za to, že žalovaný sa s jeho námietkami
uvedenými v odvolacom konaní nevysporiadal dostatočným spôsobom, pričom neprihliadal na výsledky
dokazovania a postupoval v rozpore s Daňovým poriadkom a s ustálenou judikatúrou kasačného súdu
uvedenou v predmetnej žalobe, na ktorú žalobca, ako kontrolovaný daňový subjekt poukazoval počas
celej doby trvania daňovej kontroly ako aj následného vyrubovacieho konania.

Žalobca má za to, že v rámci jemu dostupných zákonných prostriedkov overovania obchodného partnera
si tohto náležíte preveril a túto skutočnosť aj správcovi dane preukázal, v tomto smere tak vyčrpal
dôkazné bremeno. Nie je v kompetencii žalovaného prenášať na žalobcu dôkazné bremeno takej miere,
ktoré nie je od neho objektívne možné požadovať, žalovaný však v tomto prípade tak urobil a na základe
domnienok vyvodil tieto skutočnosti v rozpore so zákonom v neprospech žalobcu.

Taktiež si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že dnešnému dňu žalovaný opätovne odmieta
prihliadať na dôkazy, preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré svedčia v prospech
žalobcu a tieto odmieta vyhodnotiť. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom
konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a
obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov subjektov a ostatných
zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené
rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Neznamená to
však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostného postavenia daňových orgánov. Preto
ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej
povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodnutí vychádzať z objektívnych a spoľahlivých
zistení.

V.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, keďže účastníci konania
súhlasili, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
v súlade s § 137 ods. 4 SSP riadne a včas oznámil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej
stránke a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane, ktorý podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 36.710 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2017, t.j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 36.798,45 Eur na sumu 88.045 Eur.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu
dane potvrdil.

Zníženie nadmerného odpočtu súviselo s nákupom suroviny glaukonit na výrobu pleťovej masky od
dodávateľa Contax Sk, s.r.o. na základe faktúr č. 12017/12/007 zo dňa 30.12.2017 v celkovej sume
101.700 Eur z toho 20% daň 16.950 Eur a č. 12017/12/005 zo dňa 14.12.2017 v celkovej sume 118.560
Eur z toho 20% daň 19.760 Eur, t.j. z oboch dodaní si žalobca odpočítal daň v celkovej výške 36.710 Eur.

Správca dane na základe výsledkov z vykonaného daňového konania mal preukázané, že žalobca tovar
uvedený na faktúrach č. 12017/12/005 a č. 12017/12/007 síce nakúpil od svojho dodávateľa spoločnosti
Contax Sk, s.r.o., ale nepreukázal pôvod tohto tovaru.

Prvostupňový správny orgán aj žalovaný vychádzali z tézy, že základným predpokladom vzniku práva
na odpočítanie dane je v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( ďalej
len Zo DPH ) vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa.

Ak nedošlo k dodaniu tovaru, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti.

Zároveň platí, že správca dane má právo preveriť pôvod dodávaného tovaru a v konkrétnom prípade
zistil, že prvým zisteným dodávateľom suroviny glaukonit bola spoločnosť NORIS SLOVAKIA, s.r.o.,
u ktorej nebolo preukázané dodanie tovaru pre odberateľa MAKADAR s.r.o., ktorého konateľ okrem
verbálneho tvrdenia skutočné dodanie glaukonitu spoločnosti Contax Sk, s.r.o. nepreukázal.

Keďže u prvého dodávateľa tovaru ( glaukonit ) pre odberateľa MAKADAR s.r.o., u ktorého konateľ
nepreukázal ďalšie dodanie tovaru pre Contax Sk, s.r.o. nemohla spoločnosť Contax Sk, s.r.o. dodať
glaukonit žalobcovi.

Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr bolo teda nepreukázanie
zákonných podmienok na odpočítanie dane a neunesenie dôkazného bremena žalobcu.

Žalobca napriek svojej dôkaznej povinnosti právo na odpočítanie dane nepreukázal, pričom je nutné
zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a žalobca bol povinný ho uniesť.

Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil za zákonom
stanovených podmienok, čo v predmetnom prípade nebolo splnené, keď pochybnosti správcu dane
neboli žalobcom vyvrátené.

Správny súd v súvislosti s dôkazným bremenom a s poukazom na žalobnú námietku poukazuje na posun
v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle
ktorej .... „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet uznaný ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk NSS SR a rozhodnutí súdov
pod R26/2021, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk
NSS SR a rozhodnutí súdov pod R6/2020 ).

Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je však akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná. Teda len taká pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených
skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise, je riadne identifikovaná (odôvodnená) a je
naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018
zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom
konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí
posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

V danom prípade sa správny súd zaoberal aj otázkou zákonného prenosu dôkazného bremena zo
správcu dane na žalobcu ( § 46 ods. 5 Daňového poriadku ), teda či bol žalobca riadne oboznámený
s konkrétnymi pochybnosťami správcu dane, či bol vyzvaný aby sa k nim vyjadril.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.04.2019 č. 100881127/2019 súd zistil, že
o pochybnostiach správcu dane o reálnom dodaní glaukonitu spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. bol
žalobca riadne upovedomený, žalobcovi boli predložené k nahliadnutiu jednotlivé zápisnice získané
od inej kontrolnej skupiny, teda ja zápisnice súvisiace s daňovou kontrolou vykonanou v spoločnosti
Contax Sk, s.r.o., pri ktorej bolo spochybnené nadobudnutie glaukonitu spoločnosťou Contax Sk, s.r.o.
od dodávateľov NORIS SLOVENSKO, s.r.o. › MAKADAR s.r.o. ( zápisnica o ústnom pojednávaní zo
dňa 14.02.2019 č. 100445536/2019 ), pričom uvedené pochybnosti žalobca neodstránil a teda svoje
dôkazné bremeno neuniesol.

Vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora Európskeho súdu C 354/03, C – 355/03, C – 484/03, C – 80/11,
C – 142/11, C – 440/04, C – 439/04, C – 277/14 správny súd uvádza, že z nej vyplýva, že právo na
odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené.
Uplatňuje sa bezprostredne na celkovú výšku dane z pridanej hodnoty zaťažujúcej plnenie uskutočnené
na vstupe. Je to iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti. Je však potrebné
zdôrazniť, že žalovaný ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach primárne definovali nesplnenie
zákonných podmienok ustanovených v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 21 ods. 1 písm. a) Zo DPH, pre ktoré
neuznali právo na odpočítanie dane a neuviedli, že dôvodom zníženia práva na odpočítanie dane bolo
konanie žalobcu poznačené podvodným alebo zneužívajúcim konaním.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly v súvislosti s jej
prerušením, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zaslal dňa 15.08.2018 žiadosť
o medzinárodnú výmenu informáciu pre českú finančnú správu. Z uvedených dôvodov dňa 15.08.2018
rozhodnutím č. 101590636/2018 prerušil daňovú kontrolu od 22.08.2018 v súlade s § 61 ods. 1
písm. b) Daňového poriadku. Keďže dňa 24.10.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená, správca dane listom č. 102172787/2018 zo dňa 06.11.2018 žalobcovi oznámil, že dôvody
prerušenia pominuli a správca dane pokračoval v daňovej kontrole. Daňová kontrola bola prerušená od
22.08.2018 do 24.10.2018, spolu 64 dní. Nešlo teda o neprimerane dlhú dobu prerušenia konania. Nešlo
ani o bezdôvodné prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola začala 23.03.2018 a ukončená bola
15.05.2019. Pri zohľadnení doby prerušenia daňovej kontroly ( 64 dní ) jej výkon trval 355 dní a teda
nebola prekročená zákonná lehota na jej vykonanie.

Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku smerujúcu k doručovaniu protokolu osobe, ktorá
nebola oprávnená konať v mene žalobcu. Protokol z daňovej kontroly nebol doručovaný osobe, ktorá
vypovedala ako svedok za inú obchodnú spoločnosť. Protokol č. 101042540/2019 zo dňa 06.05.2019
bol spolu s výzvou č. 101043878/2019 zo dňa 06.05.2019 doručený v zmysle § 31 ods. 3 Daňového
poriadku do vlastných rúk na adresu žalobcu ELEKTROMAX SK, s.r.o., Matice slovenskej 911/13, 091

01 Stropkov a doručenie týchto písomností bolo potvrdené podpisom oprávnenej osoby na doklade
o doručení, doručenke.

Vzhľadom na uvedené, pri určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu za mesiac december 2017
správca dane aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom, rozhodnutia vychádzajú z presne a úplne
zisteného skutkového stavu, zistený skutkový stav bol správne právne posúdené, rozhodnutia sú logicky
a zrozumiteľne odôvodnené.

Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 veta prvá SSP.
Žalobca nebol v konaní úspešný a správny súd nezistil dôvod na postup podľa § 168 veta prvá SSP,
podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Z uvedených
dôvodov správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.