Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11P/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202391
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221202391.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti: K. D., nar. XX.XX.XXXX a J. D., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: D. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, I., a otca: Š. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. A., t.č. ÚVV a
ÚVTOS, T. X, I., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté deti: K. D., nar. XX.XX.XXXX, a J. D., nar. X.X.XXXX, sa
zverujú do osobnej starostlivosti matky.

II. Matka je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: K. D., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške vo
výške 90 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 26.04.2021.

IV. Zročné výživné na maloletú : K. D., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 26.04.2021 do 30.4.2022 v
sume 1.095 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého: J. D., nar. X.X.XXXX, výživným vo výške 70 €
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 26.04.2021.

VI. Zročné výživné na maloletého : J. D., nar. X.X.XXXX, za obdobie od 26.04.2021 do 30.4.2022 v
sume 851,66 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

VIII. Vo zvyšku sa návrh matky zamieta.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.04.2021, doplneným dňa 20.12.2021 sa matka
domáhala zverenia mal. K. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. D., nar. XX.XX.XXXX do svojej osobnej
starostlivosti, určenia výživného na každé z maloletých detí vo výške 150 eur mesačne, ako aj určenia

výživného 5 rokov spätne a zároveň zrušenia styku otca s maloletými deťmi.2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletých detí sa o deti nikdy nestaral a nemal žiadny
záujem prispievať na ne finančne, nakoľko sa mu nechcelo pracovať. Peniaze, ktoré matka dostávala
na deti, jej vždy zobral a prehral na automatoch. Živili ju rodičia, ktorí sa tiež starali aj o maloleté deti.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

4. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý s prejednaním veci v jeho neprítomnosti súhlasil. K návrhu

sa otec nevyjadril.

5. Obe maloleté deti sa narodili z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Maloletá K. je v súčasnosti
v predškolskom veku, navštevuje materskú školu. S maloletým J. je matka na rodičovskej dovolenke.
Obe maloleté deti bývajú spoločne s matkou u jej otca.

6. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti spolu vo výške 330 eur. Svojmu
otcovi dáva na nájom 70 eur mesačne a na stravu 100 eur mesačne. Hnuteľné veci väčšej hodnoty ani
nehnuteľnosti nevlastní.

7. Otec maloletých detí je od XX.XX.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody G. E. Z. s predpokladaným koncom trestu odňatia slobody dňa
XX.XX.XXXX.Momentálneniejepracovnezaradený. Vobdobí prednástupomdovýkonutrestuodňatia
slobody pracoval s prestávkami a na krátke obdobia na základe dohôd o pracovnej činnosti, a to s
minimálnympríjmom.Inávyživovaciapovinnosťotcakmaloletémudieťaťuzlustráciívykonanýchsúdom
nebola zistená.

8. Matka pred súdom vypovedala, že deti žiada zveriť do svojej starostlivosti, styk otca s deťmi upraviť
nežiada, nakoľko je teraz vo výkone trestu. Výživné žiada minimálne vo výške 80 eur na dieťa (t.j. spolu
160eur),lebožijesamasdeťmivdomácnostiusvojhootca.Poberárodičovskýpríspevok330eur,včom
sú zarátané aj prídavky na deti. Svojmu otcovi prispieva 70 eur na nájom a 100 eur mesačne na stravu.

Keby je finančne nevypomáhal otec (starý otec mal. detí), tak by to nezvládala. Dcéra chodila do škôlky
na J., ale podľa psychologičky má maloletá viaceré diagnózy (slabšiu motoriku, problémy vo vyjadrovaní
- skloňovaní slov atď.), preto jej odporúčali škôlku vo K.. Tam aj podala prihlášku (musela žiadať aj o
súhlas otca do ústavu na výkon trestu), ale ešte nemá rozhodnutie o prijatí. Na škôlku dcére platila
dohromady 100 eur (strava a školné), ale posledné dva mesiace do škôlky nechodí. V septembri ešte

do školy nepôjde, lebo psychologička jej odporučila odklad školskej dochádzky. Syn má X roky, matka je
s ním na rodičovskej dovolenke. Matka má na deti bežné výdavky primerané veku, je zdravá, rovnako aj
deti. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľnosti väčšej hodnoty. Otec výživné nikdy neplatil, keď spolu žili,
tak aj to, čo zarobil, prehral na automatoch. Otec detí je nemajetný, vzdelanie má základné, pracoval
brigádnicky, nebol schopný dlhšie vydržať v zamestnaní, pravdepodobne je zdravý. Momentálne je vo

výkone trestu za krádež. Otec sa o deti žiadnym spôsobom nezaujímal, ani keď nebol vo výkone trestu.
Občas zavolal, ako sa majú, a to bolo všetko. Žiadne darčeky alebo veci im nekupoval, keď mal peniaze,
tak ich prehral. Dokonca si pýtal peniaze od matky.

9. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas so zverením detí matke. Čo sa týka zastupovania a správy majetku

tak navrhol, aby oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo zverené matke,
nakoľko z jej výpovede vyplýva, že otec je závislý na hrách a naviac vo výkone trestu za krádež. Je
teda pochybné, či otec je schopný spravovať majetok detí, o ktoré sa ani nezaujíma. Kolízny opatrovník
vzhľadomnasituáciuotca,ktorýjeaktuálnebezpríjmu,atiežsohľadomnavekdetínavrholurčiťvýživné
vo výške 90 eur na staršiu K. a 70 eur na mladšieho J.. Styk navrhol neupravovať.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.11.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto
starostlivosť aj reálne vykonáva a s touto úpravou súhlasil aj kolízny opatrovník. Nakoľko otec je t.č.
vo výkone trestu, súd neupravoval styk otca s maloletými deťmi, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník.
Z obdobného dôvodu súd určil, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok má matka.

Hoci zastupovanie maloletých detí a správa ich majetku je súčasťou základných rodičovských práv a
povinností, súd prihliadol na komplikácie pri získavaní súhlasu otca pri zastupovaní detí vzhľadom na
jeho terajší pobyt v ústave na výkon trestu (napr. nutnosť žiadať súhlas otca s prihlásením dcéry do
škôlky do ústavu na výkon trestu a pod.), ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní.

17. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí predškolského
veku ako aj z možností otca. Odôvodnenými potrebami dieťaťa pritom nie sú len hmotné potreby ako
jedlo a ošatenie - výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj
dieťaťa.Akoužbolouvedenévyššie,otecjeaktuálnevovýkonetrestuodňatiaslobody.Ikeďsitentostav
zapríčinil svojim konaním, jeho možnosti sú aktuálne obmedzené a limitované len prípadnou odmenou

za prácu vo výkone trestu, pričom t.č. otec pracovne zaradený ani nie je. Z tohto dôvodu súd nevyhovel
matke v plnom rozsahu a priklonil sa k návrhu kolízneho opatrovníka. Súd nevyhovel matke ani čo
sa týka priznania výživného päť rokov spätne, nakoľko nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa tak, ako ich má na mysli § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné, ktoré súd určil, je pritom
na pomyselnej dolnej hranici a pokiaľ otec využije ponuky na prácu, prípadne aj pomoc príbuzných,

vyživovaciu povinnosť si dokáže splniť - hoc aj dodatočne po prepustení. Súd však zároveň poukazuje
na to, že rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery, na základe ktorých bolo určené.
Ukončenie trestu odňatia slobody je bezpochyby takýmto dôvodom a v prípade, že bude otec prepustený
na slobody, matka sa bude môcť domáhať zvýšenia vyživovacej povinnosti. Súd pripúšťa, že uvedená
situácia kladie na matku nároky, či už v podobe finančnej záťaže ako aj administratívnej (znovu podať

návrh),vkaždomprípadeje vhodnejšiezohľadniťaktuálnusituáciuotca, umožniťmupoukončenítrestu
odňatia slobody sa zamestnať, získať príjem a prispievať na výživu vyšším výživným, ako ho vystaviť
hrozbe ďalšieho trestu odňatia slobody, ktorý by sa opätovne negatívne prejavil na výške výživného.Zročné výživné súd určil za obdobie od podania návrhu, t.j. za 5 dní mesiaca apríl 2021 a za mesiace
máj 2021 až apríl 2022 (t.j. 12 celých mesiacov).

18. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie kolízneho opatrovníka a matky voči rozsudku nie je prípustné, pretože sa tohto práva vzdali,

po vyhlásení rozsudku, písomne, do zápisnice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.