Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209689
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416209689.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o.,
so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovaným: 1/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. T. XX, XXX XX K., a 2/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. XX, XXX XX K., o zaplatenie sumy

9.696,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 6C/212/2016-196 zo dňa 07.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa žalovanej 2/ vo veci samej
a vo výroku o trovách konania z r u š u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 9.696,22 eura s príslušenstvom pohľadávky pozostávajúcim z
dohodnutého úroku v sume 3.752,97 eura, úrokov z omeškania v sume 200,07 eura, dohodnutého
úroku vo výške 13,40 % ročne zo sumy 9.696,22 eura od 28.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 1,00 % ročne zo sumy 9.696,22 eura od 28.5.2016 do zaplatenia a poplatky v sume

75,00 eura do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň im uložil aj povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré vydá po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Toto rozhodnutie súd odôvodnil s
odkazom na ustanovenie § 489, § 491 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,3,4,5, § 121 ods. 3, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 9 ods. 1,2 písm. a),b),k) a §11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie posúdil žalobu ako dôvodnú, pričom konštatoval,
že žalobca so žalovanými 1/, 2/ uzavrel zmluvu o OTP Ideal úvere zo dňa 06.02.2013, na základe
ktorej žalovaným poskytol spotrebiteľský úver v sume 10.000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali podľa

článku IV bod 1 uvedenej zmluvy zaplatiť spoločne a nerozdielne v 84 mesačných splátkach po 182,26
eura v 6. deň príslušného mesiaca. Prvá splátka bola splatná dňa 6.3.2013 a posledná bola splatná
6.2.2020. Súd mal z článku I bod 2 uvedenej zmluvy za preukázané, že bola dohodnutá pevná úroková
sadzba 12,60 % ročne a žalovaní mali zaplatiť konečnú sumu vo výške 15.309,84 eura (84 splátok x
182,26 eura). Žalovaní však doposiaľ zaplatili len 954,29 eura, a tak žalobca oznámením o predčasnej
splatnosti úveru zo dňa 03.06.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný; k uvedenému dňu nedoplatok

úveru predstavoval sumu 9.696,22 eura a aj v súčasnosti nesplatená istina úveru predstavuje 9.696,22
eura. Námietka premlčania vznesená žalovanými podľa záveru súdu nebola dôvodná, lebo žalobabola podaná v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote, t.j. dňa 07.06.2016, pričom splatnosť úveru
nastala 17.06.2014 doručením vyhlásenia žalobcu zo dňa 03.06.2014, že úver je predčasne splatný.
Súd urobil záver, že zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch, a preto neuznal námietku žalovaných, že úver je bez úrokov a poplatkov. V tomto prípade
bola totiž riadne dohodnutá výška, termíny a aj počet jednotlivých splátok. Súd preto v zmysle § 489
Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel. Žalobcovi okrem istiny priznal aj príslušenstvo pohľadávky, t.j.
kapitalizované dohodnuté úroky v sume 3.752,97 eura, kapitalizované úroky z omeškania v sume 200,07
eura, dohodnutý úrok vo výške 13,40 % ročne zo sumy 9.696,22 eura od 28.5.2016 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 9.696,22 eura od 28.5.2016 do zaplatenia, pričom
kapitalizovaný úrok 3.752,97 eura a aj kapitalizované úroky z omeškania v sume 200,07 eura boli
vypočítané za obdobie do 27.05.2016. Súd zároveň s ohľadom na článok V zmluvy o úvere uzavretej
medzi stranami zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi aj poplatky v sume
75 eur.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu
trov s ohľadom na jeho úspech v konaní.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie len žalovaná 2/, ktorá žiadala napadnutý

rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. V odvolaní odcitovala ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), c),
d), e), f), g), h) a § 366 CSP a uviedla, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa nej argumentácia žalobcu, že zmluva

obsahuje všetky náležitosti, neobstojí, lebo v nej absentujú údaje vyžadované v § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Poukázala zároveň na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na
Smernicu EP a Rady 2008/48. Podľa nej je potrebné zachovať výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch v tom zmysle, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny,
úrokov a poplatkov, inak by šlo o výklad zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej

istoty. V ďalšom texte odvolania poukázala na rôzne rozhodnutia niektorých krajských súdov. Podľa nej
neuvedenie rozčlenenia splátok tak, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku
istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, považuje ustálená judikatúra všeobecných
súdov za nenaplnenie požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto zmluvu treba považovať
za bezúročnú a bez poplatkov; ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách a zároveň

aj o nekalú obchodnú praktiku. Spotrebiteľovi sú predložené na podpis zmluvy, v ktorých absolútne
nie je uvedené, v akej výške bude hradiť mesačne úroky úverov a istinu. V predmetnej zmluve sa
dajú identifikovať aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere uviedla, že povinnosť platiť
poplatok za spracovanie úveru a vedenie úverového účtu je v rozpore so zákonom č. 132/2013 Z. z.,
ktorýveriteľovivýslovnezakazuježiadaťúhraduzavedenie,evidenciuasprávuúčtu.Dohodaozrážkach

zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Paušálne poplatky za upomienky musia zodpovedať
povahe úkonu a aj skutočným nákladom veriteľa na jeho vykonanie, inak sú neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, ak si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ak núti
spotrebiteľariešiťsporylenvrozhodcovskomkonaní.Povinnosťspotrebiteľainformovaťbankuozámere
realizovať predčasné splatenie úveru najneskôr 15 dní pred dňom jeho realizácie - v dôsledku tejto

zmluvnej podmienky je spotrebiteľ povinný platiť úroky a náklady pri predčasnom splatení úveru podľa
§ 16 zákona o spotrebiteľských úveroch aj za obdobie od oznámenia svojho úmyslu predčasne splatiť
úver až do jeho splatenia, čím dochádza k ich navyšovaniu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že

mu žiadny predpis neukladal povinnosť uvádzať, akým spôsobom sa budú jednotlivé splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom. Ak je spotrebiteľ v zmluve o úvere oboznámený s výškou úveru
a aj s výškou splátok, s ohľadom na ostatné údaje v zmluve je spotrebiteľ dostatočne oboznámený
so špecifikami úveru ako aj jeho splácania. Žalovaní boli pred podpisom zmluvy upovedomení opodmienkachuzatvoreniazmluvyamaliprávokedykoľvekvyžiadaťsivýpiszúčtuvoformeamortizačnej
tabuľky. Poprel, že by bolo povinnosťou veriteľa uvádzať do zmluvy o úvere aj to, ako bude z mesačnej
splátkypriraďovaťjednotlivézložkykistine,úveruaostatnýmpohľadávkam.Tútopovinnosťnestanovuje

žiadna právna norma a v tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Nitre.
Predmetná zmluva podľa neho neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolanie žalovanej je v
celom rozsahu nesprávne, lebo v ňom nesprávne aplikovala právne predpisy či už tuzemské alebo aj
predpisy Európskej únie.

6. Žalovaná v následnej reakcii zotrvala na opodstatnenosti svojho odvolania, rovnako aj žalobca na
svojom vyjadrení.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) urobil záver, že vo vzťahu k žalovanej 2/ nie sú dané
podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozhodnutia. Preto rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania, týkajúcej sa žalovanej 2/, pre
nedostatok podmienky konania podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatoval, že žalobca podal na súd prvej inštancie
dňa 07.06.2016 žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovaným 1/, 2/ domáhal zaviazať ich spoločne a

nerozdielne na zaplatenie sumy 9.696,22 eura s príslušenstvom s tým, že túto sumu mu žalovaní
dlhujú z dôvodu neplnenia si záväzkov zo zmluvného vzťahu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie vyplýva, že žalobca dňa 06.02.2013 so žalovanými 1/, 2/ uzavrel zmluvu o OTP Ideal úvere
a na jej základe im poskytol spotrebiteľský úver v sume 10.000 eur, ktorý sa obaja zaviazali zaplatiť
spoločne a nerozdielne v 84 mesačných splátkach po 182,26 eura v 6. deň príslušného mesiaca, a to

odo dňa prvej splátky 06.03.2013 až do dňa poslednej splátky 06.02.2020, pri úrokovej sadzbe 12,60
% ročne, s povinnosťou zaplatenia celkovej sumy úveru 15.309,84 eura (84 splátok x 182,26 eura).
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní zaplatili len sumu 954,29 eura, a tak žalobca oznámením o
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 03.06.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom nedoplatok
úveru k tomuto dňu podľa žalobcu predstavoval sumu 9.696,22 eura. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli

úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, no nesporne šlo o zmluvu spotrebiteľskú,
a prednostne sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca teda poskytol spotrebiteľský úver žalovaným, ktorí podmienky zmluvy súvisiace so splácaním
nedodržali, úver riadne nesplácali a z toho dôvodu sa žalobca rozhodol vyhlásiť predčasnú splatnosť

úveru, čím žalovaní mali prísť o výhodu splátok a mali by splatiť zostatok úveru naraz.

9. Podľa obsahu spisu súd prvej inštancie vydal dňa 30.08.2016 platobný rozkaz č. k. 6C/212/2016-33,
ktorým uložil obom žalovaným povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia
zaplatiť žalobcovi 9.696,22 eura, úroky za obdobie od 27.05.2016 v sume 3.752,97 eura, s úrokom z

omeškania za obdobie od 27.05.2016 v sume 200,07 eura, poplatky v sume 75 eur, úroky z úveru vo
výške 13,4 % ročne zo sumy 9.696,22 eura od 28.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 1 % ročne z dlžnej sumy od 28.05.2016 do zaplatenia a trovy konania v sume 823 eur (tvorené
súdnym poplatkom v sume 823 eur) s tým, že plnením jedného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tomto súde.

10. Uvedený platobný rozkaz bol žalovanej 2/ riadne doručený, platobný rozkaz podľa dokladu o
doručení prevzala dňa 12.09.2016 a odpor proti nemu v zákonnej 15-dňovej lehote nepodala.

11. Žalovaný 1/ si platobný rozkaz na pošte neprevzal. Súd mu preto zásielku s platobným rozkazom

doručoval prostredníctvom polície, no bezúspešne.

12. Súd prvej inštancie potom uznesením č. k. 6C/2012/2016-47 zo dňa 26.06.2018, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že tento platobný rozkaz nebolo možné doručiťžalovanému 1/ do vlastných rúk, pričom toto uznesenie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 265
ods. 1, § 266 ods. 1 a § 266 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu
na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76. Následne sudca postupoval vo veci tak, že vykonával dokazovanie, konal voči
obom žalovaným a rozsudkom rozhodol voči obom žalovaným. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní
žalovanej 2/ vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

13. Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné

práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

14. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

15. Podľa § 266 ods. 1, 3 CSP: (1) Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do
vlastných rúk. (3) Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný
rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

16. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Samostatné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP - na rozdiel od nerozlučného spoločenstva (§ 77 CSP)

a núteného spoločenstva (§ 78 CSP) - sa v civilnom procese vyznačuje tým, že každý zo spoločníkov
koná sám za seba. Každý z nich je v samostatnom právnom vzťahu k druhej sporovej strane a spoločná
je len procesná stránka. Ak súd rozhodne voči takýmto spoločníkom jedným rozsudkom, rozhodne v
podstate o každom spoločníkovi osobitne. Výsledok sporu však môže byť ohľadom každého z nich
iný. Procesné úkony každého samostatného spoločníka sa týkajú len jeho a ostatní spoločníci z nich

nemôžu mať prospech ani ujmu. Rovnako povinnosť tvrdiť a preukázať tvrdenia splní len ten spoločník,
ktorý tvrdil a navrhol vykonanie dôkazov. Zo vznesenej námietky premlčania má prospech iba spoločník,
ktorý ju vzniesol. Zhodný režim sa vzťahuje aj na odvolacie konanie; samostatný spoločník je oprávnený
podať odvolanie iba za seba. V prípade, že by odvolací súd takto podané odvolanie napríklad odmietol
ako oneskorene podané, ostatní spoločníci by neboli oprávnení podať proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu dovolanie. V prípade solidárnych záväzkov podľa hmotného práva ide o samostatné procesné
spoločenstvo; naopak, v prípadoch tzv. nedielnych záväzkov podľa hmotné práva ide vždy o procesné
spoločenstvo nerozlučné. Pod nerozlučným spoločenstvom sa chápu situácie, kedy sa z povahy veci
účinok rozhodnutia vzťahuje na všetkých spoločníkov zhodne; tí sa preto nemôžu od seba procesne
odlúčiť a ani nemôžu postupovať v konaní každý inak.

19. Podľa obsahu spisu v tomto prípade žalovaní 1/, 2/ mali v konaní pri ich solidárnom záväzku
postavenie samostatných spoločníkov v zmysle § 76 CSP, podľa ktorého samostatné spoločenstvo je
procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba; súd
rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nijako nezdôvodnil, z čoho vyvodil, že platobný
rozkaz bol uznesením vyššieho súdneho úradníka zrušený v plnom rozsahu, t. j. aj vo vzťahu k žalovanej
2/, keďže zrušenie „v plnom rozsahu“ výrok tohto uznesenia neobsahuje. Z odôvodnenia uznesenia o
zrušení platobného rozkazu je zrejmé, že platobný rozkaz bol zrušený len z dôvodu, že nebol doručený

žalovanému 1/ do vlastných rúk. Zrušenie platobného rozkazu voči žalovanej 2/, ktorej bol riadne
doručený a ktorá odpor proti nemu nepodala, súd prvej inštancie nezdôvodnil ani v uznesení o zrušení
platobného rozkazu a ani v rozsudku, ktorý bol - podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne - vydaný
voči obom žalovaným 1/, 2/.

21. Odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania skúmal, či v prvoinštančnom konaní
boli splnené všetky procesné podmienky a či v súlade s tým bolo následne správne rozhodnuté aj voči
žalovanej 2/. Po prejednaní veci konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ boli z pohľadu hmotného práva povinní
zaplatiť dlh žalobcovi spoločne a nerozdielne, pretože solidarita plnenia bola medzi stranami sporudohodnutá zmluvne, čo malo oporu v ustanovení § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,

je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich; ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť
ostatných zanikne. Z procesného hľadiska však žalovaní 1/, 2/ mali pri ich hmotnoprávnom solidárnom
záväzku postavenie samostatných spoločníkov v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 78 CSP, v
dôsledku čoho u nich išlo o samostatné procesné práva a povinnosti s tým, že každý z nich mohol konať
len sám za seba a súd mohol rozhodovať o uplatnenom nároku žalobcu voči nim samostatne.

22. S prihliadnutím na to, že vo vzťahu k žalovanej 2/ súd prvej inštancie rozhodol právoplatne vo
veci vydaným platobným rozkazom (platobný rozkaz jej bol doručený do vlastných rúk a odpor proti
nemu nepodala), bolo možné urobiť záver, že uznesením o zrušení platobného rozkazu nedošlo k jeho
zrušeniu v plnom rozsahu, ale len vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorému platobný rozkaz nemohol byť
doručený do vlastných rúk, a to v nadväznosti na skutočnosť, že žalovaní mali v konaní postavenie

samostatných spoločníkov. V dôsledku toho súd prvej inštancie v ďalšom konaní bol povinný z tejto
skutočnosti vychádzať a po zrušení platobného rozkazu mohol konať už len voči žalovanému 1/, vo
vzťahu ku ktorému nebolo vo veci nijako rozhodnuté. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie bol povinný
prihliadať na to, že voči žalovanej 2/ bol právoplatne vydaný platobný rozkaz, t. j. že voči nej existuje
právoplatnérozhodnutiesúdu,apreprekážkuvecirozhodnutejmalkonaťužlenvovzťahukžalovanému

1/ a rozsudok mal smerovať už len voči nemu. Keďže žalovanému 1/ bol rozsudok súdu prvej inštancie
riadne doručený dňa 12.07.2019 (doručenie v spise na č. l. 205) a on odvolanie proti rozsudku nepodal,
potom rozsudok v časti týkajúcej sa jemu uložených povinností nadobudol právoplatnosť (§ 226, § 227
ods. 1 CSP).

23. S ohľadom na to, že pri samostatnom spoločenstve žalovaných 1/, 2/ bolo vo vzťahu k žalovanej
2/ rozhodnuté právoplatne platobným rozkazom, následné konanie vo vzťahu k nej bolo nadbytočné
a rozhodnutie rozsudkom voči nej predstavovalo duplicitné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie bolo z
hľadiska prekážky veci rozhodnutej (res iudicata) voči nej vydané procesne nesprávne. Odvolací súd
preto v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej

sa žalovanej 2/ vo veci samej a aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil. Na základe takéhoto
výsledku odvolacieho konania odvolací súd poznamenáva, že výsledok celého konania je ten, že
žalovaná 2/ je na plnenie zaviazaná právoplatným platobným rozkazom č. k. 6C/212/2016-33 zo dňa
30.08.2016 a žalovaný 1/ je na plnenie zaviazaný právoplatným rozsudkom č. k. 6C/212/2016-196
zo dňa 07.06.2019. Keďže vo výroku uznesenia č. k. 6C/2012/2016-47 zo dňa 26.06.2018, ktorým

došlo k zrušeniu platobného rozkazu, omylom absentuje časť výroku vo vzťahu k zdôvodneniu o
nemožnostidoručeniaplatobnéhorozkazuvýlučnežalovanému1/,súdprvejinštanciebymaltútozrejmú
nesprávnosť napraviť z hľadiska právnej čistoty opravným uznesením tak, že opraví výrok v znení: „Súd
zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/212/2016-33 zo dňa 30.08.2016 voči
žalovanému 1/“, a to v zmysle § 224 CSP, podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku

chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré
doručí subjektom konania.

24. Čo sa týka trov odvolacieho konania, odvolací súd prihliadal na to, že žalovaná v podanom odvolaní
žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a náhradu trov nikomu nepriznať. O jej odvolaní odvolací

súd nerozhodol úplne v súlade s jej odvolacím petitom, ale tak, že pre nedostatok procesnej podmienky
rozsudok vo vzťahu k nej zrušil. Za tejto situácie nebola v odvolacom konaní v podstate úspešná žiadna
strana sporu. O trovách odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodol aplikujúc na túto procesnú
situáciu analogicky ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu
(§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).