Rozhodnutie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Daniel Koneracký

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/61/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321203196
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4321203196.3

Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., IČO:
35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna
48, proti žalovanému: E. V., X.. XX.XX.XXXX, L. V. Z., prechodne Z., J. X, o zaplatenie 1.232,59 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to čo do sumy 122,04 eur s príslušenstvom.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a. s., podal na tunajší súd návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.232,59
eur s príslušenstvom. V takomto návrhu žalobca poukázal na skutočnosť, že ako veriteľ so žalovaným
ako dlžníkom dňa 15.12.2010 uzatvoril zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na
základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18 %, pričom ku dňu vystavenia
výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a bol povinný
žalobcovi zaplatiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- eur. Žalovaný si následne neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu, pričom pred
odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie bol vystavený ku dňu 09.07.2022 nový výpis z bankovej
knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2021 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov,
sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným
zostatkom na úhradu vo výške 1.232,59 eur. Konečný dlh žalovaného pozostávajúci z neuhradeného
dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 1.232,59 eur, ktorú si tak žalobca uplatňuje podanou
žalobou.

2. Súd následne doručil žalobu žalovanému a vyzval ho, aby sa k nej vyjadril v zmysle § 167 ods.
2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), pričom ten napriek tomu, že mu bola doručená riadnym
spôsobom, sa k nej nevyjadril.

3. Počas konania právny predchodca žalobcu požiadal o pripustenie zmeny žalobcu z dôvodu, že malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky, a to s poukazom na § 80 CSP. Z uvedených dôvodov tak tunajší súd
uznesením zo dňa 26.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2022 pripustil zmenu žalobcu
tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca, a to spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o. s
poukazom na § 80 CSP.

4. Súd následne nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom
ten svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že zúčastnil sa ho žalovaný. Z uvedených dôvodov
tak súd podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má podanú žiadosť o osobný bankrot, ktorú podal v decembri
2021, avšak v súčasnosti ešte nemá rozhodnutie o vyhlásení takéhoto bankrotu. Tiež platí súdnemu
exekútorovi mesačné splátky vo výške 180,- eur a to Mgr. Polákovi. Pokiaľ ide o predmetnú platobnú
kartu, tak tá bola nevýhodná, ale zobral si ju preto, lebo bol finančne na dne. V čase uzavretia zmluvy
pracoval v spoločnosti SBS GAMA GROUP ako zamestnanec, pričom finančné prostriedky z predmetnej
karty s úverovým rámcom použil na nákup spotrebných vecí. Nepoužil ich v súvislosti s výkonom
povolania. Na Ulici V. X, Z. býval asi rok, potom sa presťahoval do V. Z.. V roku 2018 už v V. Z.C.
nebýval a v tom čase už býval v podnájme. Nepamätá si, či oznamoval zmenu svojho bydliska právnemu
predchodcovi žalobcu.

6. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, žiadosť o
vydanie nákupnej karty zo dňa 15.12.2010, listinný doklad (čl. 13), výpis z bankomatky Quatro (čl. 14-20),
elektronické podanie (čl. 34 a nasl.), príloha č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenie o
postúpení pohľadávok (čl. 44), žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 24.09.2021, dodatok č. 4 (čl. 51-53)
k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, uznesenie (čl. 64) právoplatné 29.07.2022, rámcová zmluva
o postúpení pohľadávok (čl. 95), výpis z Obchodného vestníka (čl. 101), elektronické podanie právneho
zástupcu žalobcu (čl. 107), doručenka (čl. 119-120), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti (čl.
121), predžalobná upomienka zo dňa 02.08.2018, cenník VÚB a. s., indikatívny výpočet RPMN (čl.
128-129), listinný doklad (čl. 130), obchodné podmienky (čl. 131-132), výpis z Obchodného vestníka
(čl. 137), výpis z Obchodného vestníka zo dňa 22.09.2022, a vypočul žalovaného, zistil nasledovný
skutkový stav veci:

7. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka a. s. a žalovaný uzavreli na základe žiadosti
o vydanie nákupnej karty NAY Extra Premium zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úverový rámec vo výške 600,- eur s dojednanou splátkou 20,- eur mesačne, pričom štandardná úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 18 % ročne. Táto zmluva bola uzavretá dňa 15.12.2010 a z tejto
zmluvy okrem iného vyplýva, že žalovaný bol v čase jej uzavretia zmluvy ženatý, mal jednu vyživovaciu
povinnosť voči deťom, jeho náklady na bývanie predstavovali sumu 155,- eur s tým, že bol štátnym
zamestnancom a jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných 6 mesiacov predstavoval sumu
450,- eur. Jeho výdavky vo výške 155,- eur predstavovali platby za byt, na ktorý splácal pôžičku. Okrem
toho celková výška mesačných splátok za pôžičky, lízingy ako aj hypotéky predstavovala priemerne
sumu 120 eur. Súd ďalej zistil, že podľa zrealizovaných transakcií v období od 15.08.2012 do 30.06.2021
boli vykonané debetné transakcie v rozsahu 4.046,78 eur a kreditné transakcie v rozsahu 2.814,19
eur. Žiadosťou o pripustenie zmeny žalobcu, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 07.10.2021
právny zástupca žalobcu požiadal o zmenu žalobcu, nakoľko mala byť postúpená pohľadávka v zmysle
rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding
a. s., Všeobecnou úverovou bankou a. s. a spoločnosťou Intrum Slovakia v spojení so žiadosťou o
postúpenie a prevod zo dňa 24.09.2021, ako aj prílohy č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok
s tým, že malo ísť o pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová
banka a. s., listom zo dňa 28.09.2021 mal oznámiť žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu,
pričom tento list bol adresovaný na adresu V. Z., P. X. Právny zástupca žalobcu v elektronickom podaní
(čl. 107-118) uviedol, že žalovaný dňa 09.12.2010 vyplnil žiadosť o vydanie nákupnej karty NAY Extra
Premium, pričom v zmysle obchodných podmienok platných a účinných v čase podpisu žiadosti a prijatím
resp. schválením žiadosti o vydanie takejto nákupnej karty zo strany banky došlo k uzavretiu zmluvy
o vydávaní a použití kreditnej platobnej karty. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa
15.12.2010, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Kreditná karta je tak forma revolvingového
úveru, automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty a žalovaný ako
majiteľ môže, ale nemusí tento úver čerpať. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 900,- eur so zmluvným úrokom vo výške 18 % ročne, so štandardnou
splátkou vo výške 30 % mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec dňa 15.08.2012 ako vyplýva
z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 02.09.2018 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku
z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných
splátok v stanovenej výške, a to v súlade s článkom V bod 37 písm. a) obchodných podmienok. Zároveň

právny zástupca žalobcu poukázal aj na skutočnosť, že išlo o revolvingový úver, pri ktorom nie je
možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka.
Okrem toho v predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky, sa
nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona. Žalovaný bol tiež oboznámený s
výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom cenníka VÚB a. s. pre produkty vydané
v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. Z uvedených dôvodov tak RPMN v
zmluve nie je možné objektívne určiť, a preto z tohto dôvodu nie je takýto úver bezúročný. Pokiaľ ide o
rozsah čerpania úveru žalovaným, tak ten predstavoval debetné transakcie, ktoré špecifikoval v takomto
písomnom podaní a zároveň tiež špecifikoval aj jednotlivé kreditné operácie vykonané žalovaným. Pokiaľ
ide o uplatnenú sumu vo výške 1.232,59 eur, tak tá predstavuje debetný stav na kartovom účte po
zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie
poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 734,74
eur, poplatkov vo výške 17,38 eur, štandardného úroku vo výške 375,81 eur ako aj sankčného úroku
vo výške 104,66 eur. Žalobca tiež zobral žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu 122,04 eur (poplatky a
sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
Z uvedených dôvodov si tak žalobca uplatňoval voči žalovanému zaplatenie peňažnej sumy vo výške
1.110,55 eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21.07.2021 do zaplatenia. Z doručenky (čl.
119-120) vyplýva, že žalovanému na adresu V. X, Z. mala byť doručovaná poštová zásielka od právneho
predchodcu žalobcu, a to predžalobná upomienka zo dňa 02.08.2018, ktorou právny predchodca
žalobcu vyzýval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach vo výške 86,94 eur s tým, že ak
do 16.08.2018 nezaplatí takéto dlžné splátky, medzi ktorými je aj splátka splatná v mesiaci jún 2018,
bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Doručenka sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát
je neznámy, a to dňa 08.08.2018. Dňa 02.09.2018 mal oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru právny predchodca žalobcu zosplatniť takýto úver a žiadať zaplatenie peňažnej sumy vo výške
752,52 eur od žalovaného. Žalobca tiež predložil cenník VÚB a. s. pre produkty vydávané v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., ktorý upravuje poplatky za jednotlivé služby takejto
spoločnosti. Tiež bol predložený indikatívny výpočet RPMN (čl. 128) ako aj príklad pre dovolenkovú kartu,
kartu ING Bonus, kartu O2, kartu T-Mobile, kartu T-Mobile, nákupnú kartu NAY Extra Premium (čl. 129).
Ďalej boli predložené poplatky pri bezúčelových úveroch v rámci programu hypo pôžičky poskytované
v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding ako aj obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a. s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. Z uvedených podmienok a to článku V /bod 37/ okrem
iného vyplýva, že ak je klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote tak banka má
právo vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný ako aj postúpiť pohľadávku voči tretej osobe. Z týchto
podmienok a to z článku X /bod 63/vyplýva, že zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky, sa
uzatvára na dobu neurčitú a zaniká odstúpením od zmluvy, dohodou zmluvných strán, alebo výpoveďou
ktorejkoľvek z nich. Súd ďalej zistil, že na žalovaného nebol vyhlásený konkurz ani oddlženie /výpis z
Obchodného vestníka čl. 137/.

8. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

10. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

11. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za
splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

16. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu postúpenia pohľadávky,
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu
- Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, pričom právny predchodca
žalobcu konal pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s tým, že zmluva
mala formulárový charakter a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, musel ju prijať ako celok alebo
odmietnuť. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný uzatváral túto zmluvu,
resp. čerpal finančné prostriedky v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou alebo v súvislosti
s výkonom povolania. Následne súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah vzhľadom na skutočnosť, že išlo o spotrebiteľský úver tak ako
to definuje § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom žalovaný mal postavenie spotrebiteľa a právny
predchodca žalobcu mal postavenie veriteľa s poukazom na § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z.
Súd sa najskôr zaoberal, či žalobca je aktívne legitimovaný vzhľadom na skutočnosť, že si uplatňuje
pohľadávku, ktorá mu bola postúpená. Napriek tomu, že súd pripustil zmenu na strane žalobcu, v
zmysle § 80 CSP tak z judikatúry a to uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2011
spisová značka 6Cdo/42/2011 vyplýva, že súd nemá v rámci rozhodovania o zmene žalobcu hodnotiť
právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho
nástupníctva z pohľadu hmotno-právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre
rozhodnutie vo veci samej s tým, že súd pri rozhodovaní o súhlase so zmenou žalobcu musí len posúdiť,
či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely takéhoto rozhodnutia
stačí preukázanie, že nastala formálno-právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za
následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť
či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotno-právnej úpravy. Z
uvedených dôvodov tak súd napriek tomu, že pripustil zmenu na strane žalobcu, má oprávnenie pri
rozhodovaní vo veci samej hmotnoprávne preskúmať platnosť resp. neplatnosť postúpenia pohľadávky.
Keďže právny predchodca žalobcu bola banka, ktorá postúpila pohľadávku na žalobcu, tak bolo potrebné
aplikovať ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako aj § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nakoľko je potrebné aby boli splnené osobitné podmienky
pri postúpení takejto pohľadávky. Súd je v konaní povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu,
ktorá znamená označenie stavu vyplývajúce z hmotného práva kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide.(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Zároveň povinnosť
skúmať vecnú legitimáciu v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z

27.10.2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020: „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu
z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej
Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ
nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
upravuje osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe vrátane osoby, ktorá nie je bankou.
Takéto ustanovenie vyžaduje splnenie nasledovných zákonných podmienok: 1. existencia splatnej
pohľadávky, 2. písomná výzva banky dlžníkovi a 3. dlžníkove omeškanie so splnením dlhu trvajúce
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. /napr. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 1Cdo/147/2017
zo dňa 24.04.2018/. Súd sa
najskôr zaoberal otázkou či došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a či pohľadávka z úverovej
zmluvy bola v čase jej postúpenia splatná v celom rozsahu, pretože táto skutočnosť, môže mať
význam na platnosť postúpenia pohľadávky. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich
účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného
práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych
vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou
osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité,
či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov
zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie
zásielok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn.
5 Cdo 36/2020 ). Ustanovenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv
v splátkach. Podľa tejto úpravy veriteľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto
lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní
odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do
dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Podľa
názoru súdu nebolo v súdnom konaní preukázané, že by žalobca preukázal splnenie podmienok
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že právny predchodca
žalobcu postupoval pri predčasnom zosplatnení úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou
zo dňa 02.08.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok s tým, že ak nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 06/2018 do 16.08.2018 tak bude oprávnený úver zosplatniť, pričom takáto
upomienka bola žalovanému doručovaná na adresu, ktorú uviedol v úverovej zmluva. Poštová zásielka
s takouto upomienkou sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 08.08.2018 ako nedoručená z
dôvodu, že adresát je neznámy. Následne mal právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.09.2018
oznámiť žalovanému predčasné zosplatnenie úveru. Žalobca však počas súdneho konania nepreukázal
účinné doručenie takéhoto oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému a to v
zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takéto oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
by bolo tiež možné považovať aj za osobitnú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách s tým, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o doručení takejto písomnosti. S prihliadnutím na článok X. bod 63
obchodných podmienok podľa ktorého bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú ako aj na článok V. bod
37 podľa ktorého bol právny predchodca oprávnený predčasne zosplatniť úver, tak nebolo preukázané
zo strany žalobcu splnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie mimoriadneho zosplatnenia úveru
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, a preto ku dňu
postúpenia pohľadávka nebola v celom rozsahu splatná, v dôsledku čoho nebola splnená zákonná
podmienka uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nemohlo dôjsť k platnému predčasnému zosplatneniu
úveru a to z dôvodu porušeniu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11
ods. 2 takéhoto právneho predpisu. Podľa čl. 8 odsek 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské
štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na

základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 27.03.2014, LCL Le Crédit
Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 okrem iného uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu
s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo bez predchádzajúceho
posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie
sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto
správania dopustia. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou
starostlivosťou s tým, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale
od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Cieľom zákonodarcu je
tak efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Pri získavaní informácií o bonite spotrebiteľa za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza, ako z informácií, ktoré mu poskytne samotný spotrebiteľ ako aj z informácií, ktoré
získava z iných dostupných zdrojov. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a
výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o spotrebiteľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je tak povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné presné a pravdivé údaje, avšak
táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Preto veriteľ musí okrem iného
analyzovať tak príjmy ako aj výdavky spotrebiteľa. Na základe uvedenej skutočnosti tak podľa názoru
súdu právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu žalovaného, pretože z úverovej zmluvy
nie je zrejmé, akým spôsobom bola skúmaná táto bonita. Z uzavretej zmluvy iba vyplýva /článok V bod.
14, 15/, že žalovaný súhlasí so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a
bankových zárukách, ktoré mu boli poskytnuté ako aj údajov o splácaní jej záväzkov z poskytnutých
úverov resp. údajov o svojej bonite a dôveryhodnosti z hľadiska splácania záväzkov resp. súhlasil so
sprístupnením a poskytnutím jeho osobných údajov so Sociálnej poisťovni, pričom v článku I. uviedol
údaje o rodinnom stave, počte vyživovacích detí, pracovné zaradenie, výšku nákladov ako aj výšku
mesačných splátok záväzkov resp. priemerný čistý mesačný príjem. Nie je tak možné konštatovať, že
právny predchodca žalobcu by relevantným a zákonným spôsobom posudzoval schopnosť spotrebiteľa
splácať takýto úver, najmä že by aj reálne preveril bonitu žalovaného /napríklad v príslušných registroch,
prípadne mal preukázané výšku mesačných poplatkov za bývanie resp. poplatkov za záväzky a pod./.
Keďže právny predchodca žalobcu podľa názoru súdu nemal k dispozícii všetky relevantné údaje, aby
posúdil bonitu žalovaného, tak s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
nebol oprávnený vyžadovať od neho jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru. Je nedostatočné
ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo osobných a majetkových
pomeroch, pretože odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol, si veriteľ aj overí
minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. /obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019/. Okrem toho
aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18.12.2014 vo veci Consumer Finance SA
proti Ingrid Bakausovej vyplýva, že poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi a tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Preto postúpenie pohľadávky je tak
neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože bolo urobené v rozpore so
zákonom a to § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ako
aj v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že oprávnenie právneho
predchodcu žalobcu postúpiť pohľadávku /článok V bod 37 všeobecných obchodných podmienok/ by
bolo neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože umožňovalo postúpiť
pohľadávku aj bez splnenia zákonných podmienok obsiahnutých v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Okrem toho má takéto dojednanie aj charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka nakoľko bolo dojednané jednoznačne v prospech veriteľa, pretože žalovaný
ako spotrebiteľ súhlasil s postúpením pohľadávky bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky
uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom tieto všeobecné obchodné podmienky mali formulárový
charakter, vopred ich pripravil právny predchodca žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť ich obsah.
Pokiaľ ide o oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021 tak súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, ktoré sa zaoberá právnym rozborom
rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003, pričom okrem iného z neho vyplýva,
že : „Podľa názoru vec prejednávajúceho trojčlenného senátu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom
spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského
práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné.
Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva
toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti

plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani
nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď
samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa OZ obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§
525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené
konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si
uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom
rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko
vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe
(postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe
veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba
oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.“. Z uvedených dôvodov tak oznámenie o
postúpení pohľadávky nekonvaliduje prípadnú neplatnosť postúpenia pohľadávky a to aj s prihliadnutím
na spotrebiteľský charakter sporu. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v dôsledku
čoho súd jeho žalobu zamietol v celom rozsahu.

21. Súd tiež konanie čiastočne zastavil, a to čo do sumy 122,04 eur s príslušenstvom s poukazom na
§ 145 ods. 2 CSP, pretože žalobca, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom konania, zobral do
začiatku pojednávania žalobu čiastočne späť, a to bez uvedenia dôvodu. V dôsledku tejto skutočnosti
tak súd dospel k záveru, že je potrebné konanie v tejto časti zastaviť, a to aj bez súhlasu žalovaného,
nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo do začiatku pojednávania.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 ako aj § 256 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol
úspešný v súdnom konaní v takmer celom rozsahu, resp. žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania,
avšak žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na ich náhradu proti
žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.