Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Novák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/67/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010432
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6921010432.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcovMgr.JánaBednáraaJUDr.Bc.ViktoraMarka,PhD.,vtrestnejveciobžalovanéhoK.J.,preprečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 4. októbra 2022, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.
zn. 0T/101/2021 zo dňa 16.11.2021, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 0T/101/2021 zo dňa 16.11.2021 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
o d s u d z u j e
obžalovaného K. J. , nar. XX.XX.XXXX v W. I., trvale H. XXX, okres W. I.,
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/101/2021 zo dňa 16.11.2021 bol obžalovaný
K. J. uznaný za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 16.09.2021 o 16.00 hodine viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky C. V., zelenej farby,
evidenčného čísla W po ceste III. triedy číslo 2708 v smere od obce Z. S. na obec H., kde na suchej,
zjazdnej vozovke ovplyvnený alkoholom, narazil do oproti idúceho osobného motorového vozidla,
továrenskej značky C. F., evidenčného čísla W následne pokračoval v jazde, a v obci H. pred rodinným
domom číslo XX prešiel do protismernej časti vozovky, kde narazil s prednou časťou do svahu, pričom po
náraze vozidlo bolo odhodené späť na vozovku, následne bol vodič vyzvaný v nemocnici Svet Zdravia
v Rimavskej Sobote, hliadkou Obvodného oddelenia PZ Rimavská Sobota, aby sa podrobil vyšetreniu
na zistenie návykovej látky elektronickým meračom Alcotest 7510 ARMF-0598, pri ktorej mu bola včase o 17.03 hodine nameraná hodnota 1,32 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu a
opakovanou skúškou v čase o 17.18 hodine mu bola nameraná hodnota 1,20 miligramu etanolu na liter
vydychovaného vzduchu.
Za to okresný súd obžalovaného K. J. odsúdil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie
§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní
3 (troch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný proti
výroku o treste, ktoré písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Poukázal, že prokurátor
okresnej prokuratúry v záverečnej reči, rovnako aj on s obhajcom navrhli, aby súd
uložil podmienečný trest odňatia slobody. Súd však mal za to, že podmienečný trest odňatia slobody
dostatočne nezabezpečí ochranu spoločnosti a zároveň ani prvky individuálnej a generálnej prevencie
a z tohto dôvodu mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov. V tejto
súvislosti poukázal, že sa k spáchaniu skutku policajtom priznal ešte v nemocnici v Rimavskej Sobote.
Uvedeného skutku sa dopustil z mladíckej nerozvážnosti a je mu to veľmi ľúto čo sa stalo. Svedok
poškodený A. I. pri výsluchu potvrdil, že spanikáril a z miesta odišiel, pričom svojim vozidlom zachytil
jeho vozidlo. To že spanikáril potvrdzuje aj spolujazdec N. H.. Pred spáchaním predmetného prečinu
viedol riadny život. Tak isto aj po spáchaní prečinu sa snaží viesť riadny život a chce sa starať o svoju
vlastnú rodinu. Založil si živnosť, aby si mohol zarábať na svoje živobytie a na živobytie blízkych osôb. S
družkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, čakajú dieťa, ktoré sa má narodiť v mesiaci február 2023
(k tejto okolnosti predložil kópiu tehotenskej knižky), pričom družka je nezamestnaná a preto osobne
zabezpečuje aj jej výživu, ktorú v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody jej nebude môcť
poskytnúť, ani zabezpečiť a po narodení dieťaťa ani dieťaťu. Pri zohľadnení ustanovenia § 34 ods. 3
Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby a že v minulosti viedol riadny život a aj v súčasnosti vedie
usporiadaný život, má za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, pripadne peňažného
trestu alebo trestu povinnej práce za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v trvaní troch rokov bude dostatočne zabezpečená ochrana spoločnosti. Na záver odvolania
navrhol, aby odvolací súd zrušil výroky o trestoch a všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce napadnutého rozsudku a rozhodol tak, že mu uloží podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní dvoch mesiacov, prípadne peňažný trest alebo trest povinnej práce za súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní troch rokov
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za zákonný a správny, uložený trest za primeraný a navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že má za to, že na nápravu
obžalovaného bude postačovať podmienečný trest odňatia slobody, prípadne alternatívne tresty, ako
trest povinnej práce alebo peňažný trest. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s ich písomným
návrhom.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej §
309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §
312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, akby odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.
Krajský súd konštatuje, že obžalovaný K. J. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom
dňa 16.11.2021 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je
vinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne samosudca v súlade s ustanovením § 257 ods. 5
Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a
písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného prijal.
Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že výrok o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol
vyhlásený na základe prijatia vyhlásenia obžalovaným podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
nie je možné odvolaním napadnúť a v odvolacom konaní vecne preskúmať, keďže podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku, vyhlásenie obžalovaného je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), t. j. z dôvodu zásadného
porušenia práv obžalovaného na obhajobu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. len výrok o uloženom treste.
V súvislosti s ukladaním trestu za spáchaný trestný čin, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 34 ods.
1 Trestného zákona, ktoré ustanovuje účel a zásady ukladania trestov. Okrem represívnej a výchovnej
funkcie trestu, kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu
ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Za základnú funkciu trestu je možné
považovať represívnu (zabránenie v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú
funkciu trestu, či už vo vzťahu k páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo
vzťahu k ostatným občanom, potenciálnym páchateľom na generálnu prevenciu. Podľa § 34
ods. 2 Trestného zákona, trest možno ustanoviť len v intenciách zákona a v takej miere ako ustanovuje
zákon, v súlade so zásadou zákonnosti. Preto súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery
musí dôsledne zvážiť, akým spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom na proporcionalitu
zásahu do práv páchateľa. Nevyhnutným definičným predpokladom primeranosti trestu je zásada
individualizácie trestu obsiahnutá v rámci § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, ktorá nepriamo vyplýva
aj z čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako už bolo
uvedené požiadavku primeranosti trestu Dohovor priamo nezakotvuje, avšak judikatúra ESĽP uplatňuje
princíp proporcionality vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými
záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti
medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu
zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Trest má
byť zároveň aj humánny, vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby
táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do
základných ľudských práv páchateľa nesmie byť uložený mechanicky, bez zváženia všetkých okolnosti
konkrétnehoprípaduapomerovpáchateľa.Zpožiadavkyprimeranostitrestujednoznačnevyplývazákaz
akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutnej
miere.
Na základe rozvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako
vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, čo malo za následok, že uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody je neprimerane prísny, preto výrok o uloženom treste odňatia slobody zrušil a rozhodol
o treste sám.
Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcichokolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák., keďže obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa §
36 písm. l) Tr. zák., pretože sa k trestnej činnosti doznal a trestný čin oľutoval. Priťažujúce okolnosti
v zmysle § 37 Tr. zák. odvolací súd u obžalovaného nevzhliadol. V prípade obžalovaného K. J. druh
a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 289 ods. 1 Tr. zák. umožňujúci mu uložiť
trest odňatia slobody až na jeden rok. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu
spôsobil škodovú udalosť, mu krajský súd uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby v trvaní
šiestich mesiacov. Na rozdiel od okresného súdu však dospel k záveru, že v prípade obžalovaného sú
splnené zákonné podmienky na jeho podmienečné odsúdenie podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pretože
obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a taktiež na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil prečinu,
pri ktorom zákonodarca stanovil trest odňatia slobody do jedného roka a táto skutočnosť je odrazom
závažnosti konania obžalovaného, teda nejedná sa o typovo závažný trestný čin pri ktorom by bolo
nevyhnutné ukladať osobe, ktorá doposiaľ viedla riadny život nepodmienečný trest. Z uvedeného preto
odvolací súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 58 ods. 1 Tr. zák.,
určil obžalovanému skúšobnú dobu na dva roky.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 rokov,
tento zostal týmto rozhodnutím nedotknutý, pretože odvolací v tomto smere nezistil pochybenie, keďže
obžalovaný sa v prejednávanom prípade prejavil ako nedisciplinovaný vodič, ktorý závažným spôsobom
porušil predpisy na úseku cestnej dopravy.
Odvolací súd má za to, že obžalovanému uložené dva tresty popri sebe, povedú k dosiahnutiu
účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona.
Spoukazomnazhorarozvedené dôvodysenátkrajskéhosúdurozhodoltakakojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 2:1 (§ 163 ods.
4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.