Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. január 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 0T/336/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221010973
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221010973.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému

K. M. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2022 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
K. M., narodený XX. G. XXXX v Bratislave, trvale bytom E. Z. Č.. XXXX/XX, Bratislava, slovenský štátny
občan, kuchár v reštaurácii W., G.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 03. decembra 2021 v čase o cca 22.25 hod. z obce Most pri Bratislave do Bratislavy viedol,
po predchádzajúcom požití alkoholu, po ceste č. 572 osobné motorové vozidlo značky V. V., čiernej
farby, EČV: R.-XXXXJ, pričom pri napojení sa z vedľajšej cesty vyšiel na deliaci ostrovček, kde zrazil
dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, následne pokračoval do Bratislavy, kde bol motorizovanou
hliadkou OO PZ Ružinov - východ na križovatke Vrakunská - Ivánska cesta zastavený. Pri kontrole bol
obvinený, nakoľko z jeho dychu bolo cítiť požitie alkoholu, vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na

zistenie prítomnosti alkoholu elektronickým meračom typu AlcoQuant 6020 plus, K., ktorým bola v dychu
obžalovaného zistená hodnota 1,43 mg/l alkoholu, opakovanou skúškou bola zistená hodnota 1,21 mg/
l alkoholu v dychu obžalovaného,

t e d a

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, písmeno
l/ Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1 500,- /
tisícpäťsto/ EUR.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3/ tri/ mesiace.Podľa § 56 odsek 3 Trestného zákona súd povoľuje obžalovanému zaplatiť peňažný trest v desiatich
mesačných splátkach po 150,- EUR.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na dobu v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05.12.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II na obžalovaného K. M. obžalobu sp.
zn. XPv/XXX/XX/XXXX - 6 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Vec bola zaevidovaná na tunajšom súde pod spisovou

značkou 0T/336/2021.
Sudca pre prípravné konanie vydal dňa 07.12.2021 trestný rozkaz voči, ktorému okresný prokurátor,
podal v zákonnej lehote odpor, preto bolo nariadené vo veci hlavné pojednávanie.
Súd v predmetnej veci vykonal dňa 27.01.2022 hlavné pojednávanie, pričom intervenujúci prokurátor
zotrval na podanom odpore voči vydanému trestnému rozkazu. Po prednesení obžaloby a po poučení

podľaustanovenia§257Trestnéhoporiadku,obžalovanýurobilvyhláseniepodľa§257odsek1písmeno
b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, preto samosudca
primerane postupoval podľa § 333 odsek 3 Trestného poriadku.

Súd otázkami u obžalovaného K. M. zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 odsek

3 písmeno c/], či bol poučený o svojich právach [§ 333 odsek 3 písmeno d/], či rozumie právnej kvalifikácii
skutku [§ 333 odsek 3 písmeno f/], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 odsek 3
písmeno g/], a či sa dobrovoľne z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333
odsek 3 písmeno h/].

Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“, preto samosudca po pozitívnom vyjadrení
prokurátora k vyhláseniu, uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutkov uvedených v obžalobe a zároveň rozhodol, že dokazovanie ku skutkovým
okolnostiam nevykoná, pričom vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku
o treste - druh a výška trestu.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy a to výpis z ústrednej evidencie
priestupkov z č. l. 81, údaje zo systému REGOB z č. l. 82, výpis RT zo dňa 27.01.2022, výpis z listu
vlastníctva, lustrácia v systéme Sociálnej poisťovne zo dňa 27.01.2022,výpis z evidenčnej karty vozidla
z č. l. 73,výpis z evidenčnej karty vodiča z č. l. 75.

Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutkovým okolnostiam

Samosudca preskúmal obžalobu podanú na súd a po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím
spisom vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Súd, po prednese obžaloby a uplatnení nároku na náhradu škody poškodeným, prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Na podklade prijatého vyhlásenia obžalovaného súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa
stal, a že sa ho dopustil obžalovaný. V tomto je potrebné poukázať na dôkazy vykonané v prípravnom
konaní - najmä výsluchy svedka - príslušníka, ktorý sa vyjadril k skutkovým okolnostiam ohľadne
priebehu kontroly obžalovaného. Priznanie obžalovaného je podporované aj ďalšími dôkazmi a to najmä

zápismi o dychovej skúške obžalovaného s pozitívnym výsledkom na prítomnosť alkoholu v dychu
obžalovaného s hodnotami 1,43 mg/l a 1,21 mg/l /č. l. 51/, záznam o skutku /č. l. 67/, ohliadka miesta
DN /č. l. 54/.

K právnej kvalifikáciiVšetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného

konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa
stal a napĺňa všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
1 Trestného zákona.
Súd kvalifikoval konanie obžalovaného v zhode s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, nakoľko
obžalovaný v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával

činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom miera jeho ovplyvnenia presahovala
súdnou praxou stanovenú mieru jedného promile.

K výroku o treste:

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné

Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom /§
34 odsek 2 Trestného zákona/. Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy /§ 34 odsek 4 Trestného zákona/.

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je
výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí až na jeden rok.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov, podľa
ktorej sa obžalovaný za posledných desať rokov dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky /
júl 2021, september 2013/ , za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami vo výške 20,- €. Podľa registru
trestov obžalovaný nebol ešte súdom právoplatne odsúdený, a jedná sa teda o prvopáchateľa. Z karty

vodiča ako aj z potvrdenia a rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 03.12.2021 vyplýva,
že vodičské oprávnenie skupiny B, A/50 bolo obžalovanému udelené 17.02.2005 a vodičský preukaz bol
obžalovanému bezprostredne po dopravnej nehode zadržaný a doposiaľ mu nebol vrátený. Obvinený
nie je typickým porušovateľom dopravných predpisov, čo evidentne vyplýva zo skutočnosti, že medzi
poslednými blokovými pokutami uplynulo 8 rokov. Obžalovaný je zamestnaný v dvoch zamestnaniach

jednak ako kuchár v spoločnosti L., E.. A.. O.. s miestom výkonu zamestnania v pizzerii v obci Malinovo
s čistým mesačným príjmom vo výške 630.- Eur, jednak je súbežne zamestnaný v spoločnosti L.
Slovenská A. s čistým mesačným príjmom vo výške cca 700,- |€. Obžalovaný je otcom maloletého K.
Ú., na ktorého výživu prispieva platením výživného. Obžalovaný je vlastníkom bytu č. X na E. Z. č. 31,
Bratislava, na ktorom je vedené záložné právo v prospech VÚB banky z roku 2013 z titulu poskytnutia

hypotekárneho úveru.

Súd u obžalovaného zistil celkovo dve poľahčujúce okolnosti - vedenie riadneho života pred spáchaním
trestného činu /§ 36 písmeno j Trestného zákona - obvinený je riadne dlhodobo zamestnaný, prakticky
beznegatívnejkriminálnejminulosti,dosiaľnetrestaný,otecmaloletéhodieťaťa,naktoréhovýživuriadne

prispieva/, priznanie sa k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie /§ 36 písmeno l Trestného zákona/,
zároveň súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona, čo malo
za následkom, že trestná sadzba sa individuálne upravovala v prospech obžalovaného v zmysle kritéria
§ 38 odsek 3 Trestného zákona, to jest zníženie hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. V prejednávanom prípade to znamenalo, že trestná sadzba u obžalovaného bola určená podľa

zákonných ustanovení v rozmedzí do 8 mesiacov.

Pri určovaní druhu trestu súd primárne vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 6 Trestného zákona,
podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenáv osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Z
uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov, čo je aj prípad prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, nemusí mu uložiť trest odňatia slobody /§ 34 odsek
6 Trestného zákona argument a contrario/. V takom prípade teda súd môže uložiť aj samostatné
alternatívne tresty, prípadne aj viac z nich medzi sebou kombinovať.

Súddospelkzáveru,žeprenápravuobžalovanéhopostačíajuloženiealternatívnehotrestu-peňažného

trestu, pričom súd vychádzal z toho, že obžalovaný je dlhodobo aktívne zárobkovo činný - dve
zamestnania u rôznych zamestnávateľov a teda bude schopný tento trest uhradiť. Súd má rovnako za
to, že sú splnené všetky podmienky vyžadované v ustanovení § 56 odsek 2 Trestného zákona, teda že
sa jedná o prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa súd trest
odňatia slobody neukladá.
Súd zároveň poukazuje, že v osobe obžalovaného sa nejedná o typického páchateľa trestnej činnosti,

ale že sa u neho jedná o ojedinelé vybočenie z noriem spoločensky žiaduceho správania sa. Ďalšie
relevantné skutočnosti rozhodné pre určenie druhu a výšky trestu a to existencia iba poľahčujúcich
okolnostípodľa§36písmenoj/písmenol/Trestnéhozákona,neprítomnosťpriťažujúcichokolnostípodľa
§ 37 Trestného zákona, spolu s ohľadom aj na postoj obžalovaného k prejednávanej veci, doznanie a
oľutovanie trestnej činnosti, vyhlásenie o uznaní viny, vo svojom súhrne nasvedčujú možnosti uloženia

peňažného trestu.
Poukazujúc na vyššie uvedené úvahy a okolnosti je súd toho názoru, že peňažný trest vo výške
1500,- € s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov /pre prípad úmyselného
zmarenia výkonu peňažného trestu/ je trestom primeraným z hľadiska potreby zabezpečenia požiadavky
generálnej aj individuálnej prevencie, a že takto uložený trest zodpovedá závažnosti spáchaného

trestného činu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a primeraný
a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Súd umožnil
obžalovanému peňažný trest zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 150,- €, pod stratou
výhody splátok v prípade neuhradenia jednej alebo viacerých splátok.

Okrem toho súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dobu 30 mesiacov. Tento trest sa súd rozhodol uložiť vzhľadom k tomu, že obžalovaný
svojím nezodpovedným správaním sa pri vedení motorového vozidla porušil jednu z najzákladnejších
povinností vodiča a to neviesť vozidlo pod vplyvom alkoholu. Je zrejmé, že vedenie vozidla pod vplyvom
návykovej látky, respektíve alkoholu je jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd, ktoré

sú sprevádzané s veľmi vážnymi, niekedy až fatálnymi následkami /ťažká ujma na zdraví, prípadne
smrť účastníkov DN/. Požitie alkoholu má zrejmý negatívny vplyv na rozhodovanie sa vodiča, na jeho
rozpoznávacie schopnosti, na jeho schopnosť správne a rýchlo zareagovať a vyhodnocovať aktuálnu
situáciu v cestnej premávke. Pri ukladaní tohto trestu vzal do úvahy osobu obžalovaného ako vodiča,
ktorý nie je pravidelným porušovateľom dopravných predpisov. Za posledných 10 rokov sa dopustil

porušení pravidiel cestnej premávky, ktoré pochádzajú z roku 2021 a 2013, pričom sa jednalo o menej
závažné priestupky, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami vo výške od 20,- € /rýchlosť jazdy
a používanie telefóniu počas jazdy/. Obžalovanému predtým bolo zadržané vodičské oprávnenie v
priestupkovom konaní v roku 2014. Súd je toho názoru, že uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na tretine hranici trestnej sadzby je dostatočný, mal by ho napraviť a mal by

pôsobiť preventívne do budúcnosti, tak aby sa obdobných konaní vyvaroval.
Súd sa pri uložení trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody pre jeho rozpor s vnútorným presvedčením súdu, nakoľko takýto trest považoval za
neprimerane prísny a to najmä s poukazom na osobu páchateľa /jedná sa v podstate o bezúhonného
riadne zamestnaného občana/ tak vo vzťahu k jeho výchovnému účinku na obžalovaného, ako aj

jeho významu pre spoločnosť, ktorej záujmom nie je represívnymi trestami postihovať bezúhonných
páchateľov trestných činov nižšej „spoločenskej nebezpečnosti“. V tomto smere si súd dovoľuje
poznamenať, bez snahy bagatelizovať a ospravedlniť konanie páchateľa, že obžalovaný sa dopustil
skutku , ktorý bol do rekodifikácie Trestného zákona v roku 2006 kvalifikovaný ako priestupok, pričom v
súčasnosti predmetné protiprávne konania Trestný zákon kvalifikuje ako úmyselný prečin s možnosťou

odňatia slobody až na jeden rok, čo je druhá najnižšia trestná sadzba zo všetkých úmyselných aj
nedbanlivostných trestných činov stanovených v Trestnom zákone.
Je nepochybné, že exces obžalovaného spočívajúci v jazde pod vplyvom alkoholu je nutné hodnotiť
ako vážne porušenie predpisov na úseku dopravy, na strane druhej však na základe takýchtookolností skutkového deja nemožno bez ďalšieho ignorovať ďalšie pre rozhodnutie o druhu a výške
trestu významné skutočnosti, ktoré z hľadiska účelu trestu podľa názoru súdu vylučujú uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd v danej konkrétnej veci zásadne nesúhlasí s návrhom

prokurátorky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca.
Podľa názoru súdu možno nepodmienečný trest odňatia slobody ukladať iba vtedy, pokiaľ je to z hľadiska
záujmu spoločnosti absolútne nevyhnutné, pričom v danom prípade by takýto trest nepochybne nebol
úmerný závažnosti protiprávneho konania obžalovaného ako aj možnosti jeho nápravy. Súd je toho
názoru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore so zákonnou úpravou

upravujúcou účel, ktorý sa má trestom dosiahnuť, ktorým má byť najmä ochrana spoločnosti a morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd má za to, že už pobyt obžalovaného v cele predbežného
zadržania v trvaní viac ako tri dni, mal nepochybne na obžalovaného taký preventívny účinok, že sa
v budúcnosti už podobného konania nedopustí. Ďalší výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody
by mal na neho neprimerane negatívny dopad a to s poukazom na obžalovaného ako bezúhonnú
osobu, ktorá našťastie svojou jazdou nespôsobila žiadne nezvratné následky. Izolácia obžalovaného

od spoločnosti by v danom prípade nesplnila žiaden zo spoločensky významných účelov trestu. Skôr
naopak, jeho izolácia by viedla iba ku zbytočnému narušeniu sociálnych väzieb obžalovaného vrátane
jeho rodinných, pracovnoprávnych vzťahov, pričom by k ochrane spoločnosti /túto funkciu v danom
prípade má ambíciu zabezpečiť prísnejší peňažný trest a uložený trest zákazu činnosti/ už ničím
neprispela.

Záverom si dovolí súd istým spôsobom “zafilozofovať” ohľadne predvídateľných následkov spojených s
odňatím slobody. Je potrebné uviesť, že výkon trestu odňatia slobody by s vysokou pravdepodobnosťou
mal za následok, že obžalovaný by stratil zamestnania, ktorými si legálne zadovažuje prostriedky
na svoju obživu, na platenie výživného pre svojho maloletého syna, respektíve platenie splátok
hypotekárneho úveru, ktorého existenciu naznačuje vyznačené záložné právo v prospech banky.

Strata príjmov zo zamestnaní, by následne potenciálne u obžalovaného mohla vyústiť do straty bytu /
nemožnosť platiť splátky hypotekárneho úveru/, prípadne nemožnosť prispievať na výživu svojho
maloletého syna, a teda by sa mohol stať páchatateľom ďalšej trestnej činnosti. S ohľadom na
pretrvávajúcu aktuálnu situáciu v spoločnosti v súvislosti s prijatými opatreniami súvisiacich s vírusom
Covid 19 /zvyšujúca sa nezamestnanosť v spoločnosti, menej možností zamestnať sa, zatváranie

prevádzok najmä v gastro sektore, teda v segmente, v ktorom je obžalovaný zamestnaný a pod./ súd
považuje svoje vyššie uvedené úvahy o možnom negatívnom vplyve “zavretia obžalovaného do basy”
za reálne a pravdepodobné. Rozhodnutie o treste by malo byť tak zákonné ako aj spravodlivé, aby bolo
pre páchateľa jednak poučením a jednak, aby ho do budúcnosti odradilo od spáchania protiprávneho
konania,zároveňvšak,abynespôsobilneprimeranézásahydoživotaobžalovanéhoaabyminimalizoval

vplyvy na jeho rodinu a blízke osoby /zásada ukladania ochranných opatrení uvedená v § 35 odsek 2
Trestného zákona.
Súd sa rovnako nestotožnil s návrhom trestu prokurátora vo vzťahu k uloženiu trestu prepadnutia veci
- motorového vozidla Chevrolet Cruze, teda vozidla, ktoré obžalovaný viedol pod vplyvom alkoholu.
Podľa názoru súdu uloženie tohto trestu je nedôvodné a nadbytočné s poukazom na uložené tresty

- peňažný trest vo výške 1500,- € a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v
trvaní 30 mesiacov. Obžalovanému bol uložený trest, ktorý sa nepochybne dotkne jeho majetkových
pomerov,pričomďalšízásahdomajetkuobžalovanéhovpodobestratyvlastníctvavozidla,súdpovažuje
za neprimeraný s ohľadom na neexistenciu jeho kriminálnej minulosti a súčasne existenciu dôvodného
predpokladu, že sa v budúcnosti protiprávneho konania nedospustí. Ak prokurátor navrhoval trest

prepadnutia vozidla, aby do budúcnosti zabránil obžalovanému páchať trestnú činnosť v súvislosti
s vedením motorového vozidla, je podľa názoru súdu postačujúce uloženie zákazu činnosti viesť
motorového vozidlá. Jedná sa o štandardný trest ukladaný v typovo podobných prípadoch, ktorého
uloženie pôsobí pre bežných páchateľov a najmä u prvoodsúdených osôb dostatočne preventívne
a “odstrašujúco” do budúcnosti, tak aby sa obdobných konaní vyvarovali. Súd nevzhliadol v konaní

obžalovaného existenciu nejakých mimoriadnych okolností, ktoré by ho viedli k potrebe uložiť tento druh
trestu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.

Okresný súd Bratislava II

V Bratislave dňa 27. januára 2022