Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201212
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6115201212.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu O. X., H..

XX. H. XXXX, XXX XX Z., C. N. XXX, zastúpeného Mgr. Filipom Šoltýsom, advokátom, 052 01 Spišská
NováVes,NadmedzouB-16,IČO:52934284,protižalovanémuS.N.-VIMAR,97401BanskáBystrica,
M. Čulena 25, IČO: 17 956 145, zastúpenému JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, 974 01 Banská
Bystrica, Komenského 18B, o náhradu škody v sume 30 789,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od

rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
vadným výrobkom (ďalej len „zákon č. 294/1999 Z.z.“) žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 30
789,11 eura (s úrokom z omeškania) predstavujúcu náhradu škody spôsobenej mu požiarom jeho
garáže dňa 22. decembra 2013. Ten podľa žalobcu, odvolávajúceho sa najmä na výpoveď požiarneho
vyšetrovateľa P.. R. S. a znalecké posudky znalcov P.. Š. C. a P.. S. Z., zavinil skrat v elektrickej inštalácii
kotla, ktorý žalobca kúpil od žalovaného.

2. Právny zástupca žalobcu tvrdí, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ohnisko požiaru,
ktorý spôsobil škodu žalobcovi, bolo v kotolni jeho garáže, že kotol na tuhé palivo bol vadný a
príčinou vzniku požiaru bola jeho technická porucha. Tým má za dostatočne preukázanú zodpovednosť
žalovaného ako výrobcu kotla za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Tvrdí, že žalovaný nepreukázal
žiaden zákonný liberačný dôvod, a preto za škodu plne zodpovedá. Odmieta aplikáciu § 5 ods. 1 písm.
d) zákona č. 294/1999 Z.z. v tomto konaní, lebo zmyslom tohto ustanovenia je podľa jeho názoru
ochranavýrobcu,akvadanevzniklavprocesevýrobyalebovzniklanásledkomnapr.nevhodnejprepravy

výrobku, jeho skladovania, či neodborným zásahom poškodeného do výrobku. Uvádza, že kotol bol
kontrolovaný a žiadna kontrola nepreukázala jeho závadu. Podľa právneho zástupcu žalobcu tu treba
aplikovať § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 294/1999 Z.z., podľa ktorého je výrobok vadný, ak nezaručuje
bezpečnosť použitia, ktorú možno od neho odôvodnene očakávať, najmä vzhľadom na jeho prezentáciu
a informácie, ktoré o ňom výrobca poskytol alebo mal poskytnúť. Právny zástupca žalobcu argumentuje
výpoveďou požiarneho vyšetrovateľa P.. R. S. a znaleckými posudkami znalcov P.. Š. C. a P.. S. Z..
Znalecký posudok č. 166/2018 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity odmieta

ako irelevantný a vykonaný v rozpore s procesným zákonom.

3. Žalovaný žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdí, že tvrdenia žalobcu sa opierajú len o fikcie,
ktorým chýba opora vo vykonanom dokazovaní, ktoré preukázalo, že výrobok nebol vadný ani v časepredaja, ani v čase škodovej udalosti. Žalovaný má za to, že preukázal liberačné dôvody na vylúčenie
zodpovednosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 294/1999 Z.z. Tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázať vadnosť kotla. Sám zmaril možnosť vykonať dôkaz ohľadne vadnosti kotla tým, že

ho po požiari vyhodil. Žalovaný uvádza, že ak by aj pripustil vadu elektroinštalácie alebo skrat, podľa
znaleckého posudku znaleckého ústavu a výpovede znalca P.. M. R. požiar spôsobiť nemohli. Naopak,
bolo dokázané, že žalobca porušil prevenčné povinnosti, keď nečistil a nekontroloval komín v súlade s
vyhláškou č. 401/2007 Z.z. (naposledy sa tak stalo 22.novembra 2012, t.j. 13 mesiacov pred požiarom,
čo potvrdil i požiarny vyšetrovateľ P., ktorý pripustil, že táto skutočnosť môže byť príčinou požiaru, pričom

zanesenie komína je zrejmé z fotodokumentácie, čo po nahliadnutí potvrdili znalec S. Z. i svedok P..
R. S.). Preto bola podľa žalovaného najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru nie vada kotla, ale
porušenie povinnosti žalobcu dodržiavať lehoty čistenia a kontroly komína.

4. Žalovaný namieta znalecký posudok znalca P.. Š. C. tvrdiac, že nedisponuje požadovanou
odbornosťou - nemá oprávnenie na zisťovanie príčin vzniku požiaru, ani oprávnenie posudzovať

elektrotechniku v prípade posudzovania funkčnosti či poruchy kabeláže, ktorá mala byť podľa jeho
názoru vadná a od nej sa mala vznietiť ovládacia jednotka a stať sa tak spúšťačom požiaru. V reakcii na
závery znaleckého posudku S. žalovaný namieta, že znalec vychádza len z fotodokumentácie a posudok
nevypracoval na základe osobnej obhliadky miesta požiaru a zhoreného kotla.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu a konateľa žalovaného, svedka P.. R. S., znalcov
S. Z. a P.. M. R., oboznámením sa so znaleckými posudkami P.. Š. C. č. 12/2014 vrátane
doplnku, S. Z. č. 2/2017 a Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 43/2017, č. 166/2018 i
jeho odborným stanoviskom, certifikátmi kotla zn.VIGAS, návodom na inštaláciu, montáž, obsluhu a
použitie kotla, záručným listom a osvedčením o kvalite a kompletnosti, potvrdením o uvedení kotla do

prevádzky, protokolom o kontrole kotla, prospektom a technickou dokumentáciou, certifikátmi kontroly
a zhody, správou o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia, inšpekčným záznamom,
potvrdením o vykonaní čistenia a kontroly komína, oznámením škody, zápisnicou poisťovne o obhliadke
a oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti, fotodokumentáciou, správou hasičského a
záchranného zboru, podnetom žalovaného na znalca P.. Š. C. a oznámením ministerstva spravodlivosti

o výsledku vykonaného dohľadu, výpisom zo živnostenského registra, výpisom z LV č. XXX, zoznamom
zničeného majetku, predžalobnou výzvou na náhradu škody a ďalšími listinnými dokladmi, pričom zistil
pre rozhodnutie významné nasledovné:

6.Žalobcapredsúdomuviedol,žekotolkúpilvroku2009odfirmyIzoterm,ktoráhouviedladoprevádzky.

Tvrdil, že kotol každé tri mesiace čistil a kúril v ňom mäkkým drevom do vlhkosti 20 %. V miestnosti, v
ktorej sa kotol nachádzal, nebol žiadny horľavý materiál. Uviedol, že vie, že kotle od žalovaného dechtujú
a majú problém so spaľovaním. Pretože pri požiari vznikla škoda vyššia ako 30 000 eur, bol privolaný
požiarny vyšetrovateľ, ktorý určil príčinu požiaru nad kotlom, čo znamená, že ohniskom požiaru bol kotol.
Žalobca vysvetlil, že žalobu podal preto, lebo mu požiarny vyšetrovateľ povedal, že požiar vznikol na

technickom zariadení kotla. Po požiari bol kotol otvorený za prítomnosti servisného technika žalovaného
a znalca P.. Š. C.. Kotol bol pripojený k osemmetrovému komínu zn. Qatro, po požiari mu kominár
povedal, že komín nehorel.

7. Konateľ žalovaného v plnom rozsahu odkázal na výpovede svojich právnych zástupcov. Konštatoval,

že servisný technik žalovaného Z. D. bol pri otvorení kotla až tri alebo štyri mesiace po požiari, po tom,
čo sa žalobca neúspešne snažil uplatniť si náhradu škody v poisťovni.

8. Strany nespochybňujú, že v roku 2009 kúpil žalobca od spoločnosti Izoterm výrobok žalovaného
- kotol zn. VIGAS 40, výrobné číslo 090359, rok výroby 2009. Potvrdením má súd preukázané, že

kotol bol so všetkými náležitosťami uvedený do prevádzky dňa 20. októbra 2009 servisným technikom
predávajúceho, ktorý uskutočnil periodické ročné kontroly kotla v dňoch 18. októbra 2010, 17. októbra
2011, 13. októbra 2012 a 10. októbra 2013, vždy s konštatovaním, že kotol je „ bez závad “.

9. Elektrotechnický výskumný a projektový ústav vystavil dňa 24. januára 2005 Certifikát

00052/101/1/2500, ktorým potvrdil zhodu vlastností riadiaceho systému pre kotol ERS AK 2005
(použitého v prípade kotla zn. VIGAS 40) s technickými požiadavkami nariadenia vlády č. 308/2004 Z.z.
a vymenovanými STN.Technický skúšobný ústav Piešťany vystavil dňa 9.apríla 2008 ES Certifikát 812990017 o tom, že
teplovodný kotol na tuhé palivo (drevo a drevný odpad) s ručnou dodávkou paliva zn. VIGAS 40 spĺňa
základné požiadavky na bezpečnosť podľa smernice o tlakových zariadeniach 97/23/EC.

Technický skúšobný ústav Piešťany Certifikátom 00029/104/2/2009 osvedčil, že teplovodný kotol na
tuhé palivo (drevo a drevný odpad) zn. VIGAS 40 žalovaného má vlastnosti zhodné s technickými
požiadavkami STN EN 303-5:2001.

10. Účtovným dokladom má súd preukázané, že žalobca kúpil dňa 31. augusta 2009 od
spoločnosti Qatro komínové tvarovky pre komínový systém Qatro zodpovedajúce podľa ES certifikátu
vnútropodnikovej kontroly 1301-CPD-0107 Technického a skúšobného ústavu stavebného norme EN
12446-2011.

11. Potvrdením o vykonaní čistenia a kontroly komína má súd za preukázané, že dňa 22. novembra

2012 vykonal kominár čistenie a kontrolu komína pripojeného na kotol zn. VIGAS v garáži žalobcu.

12. Zo správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia vykonanej v apríli 2012
súd konštatuje, že elektrické zariadenie v garáži žalobcu vyhovovalo bezpečnej prevádzke.

13. Niet sporu o tom, že dňa 22. decembra 2013, v čase medzi 9:00 - 12:00 hod., došlo k požiaru garáže
žalobcu, ktorý spôsobil pomerne rozsiahlu škodu.

14. Z odborného posudku hasičského a záchranného zboru zo dňa 6. júla 2016 vypracovaného
požiarnym vyšetrovateľom P.. R.X. S. súd konštatuje, že v čase vzniku požiaru bolo v kotli zakúrené.

Na základe výpovede manželky žalobcu a stôp po šírení požiaru, bolo miesto vzniku požiaru
určené v kotolni na tuhé palivo. Z miesta požiaru neboli odobraté vzorky na expertízne skúmanie.
Pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bola podľa autora posudku nešpecifikovaná technická porucha
kotla na tuhé palivo. Neboli zistené skutočnosti preukazujúce úmyselné založenie požiaru. Šírenie
požiaru ovplyvňovala najmä drevená strešná konštrukcia garáže. Predpisy o ochrane pred požiarmi

porušené neboli.

15. Autor posudku, požiarny vyšetrovateľ P.. R. S., ako svedok uviedol, že má za to, že požiar vznikol
v kotolni oddelenej od garáže priečkou. Najpravdepodobnejšou príčinou požiaru bola podľa neho
nešpecifikovaná technická porucha kotla. Garáž bola požiarom tak zničená, že prípadné porušenie

požiarnych predpisov nebolo možné zistiť. V čase vyšetrovania bol komín už zvalený. Pri posudzovaní
vychádzal z fotodokumentácie, z ktorej nebolo zrejmé, že by vložka v komíne bola zadymená. Preto
chýbala indícia, že by požiar spôsobili sadze z komína. Domnieva sa, že sa komín zvalil následkom
teploty, ktorá vznikla pri požiari a pádu konštrukcie strechy. Po nahliadnutí do fotodokumentácie
zanesenia komína sadzami vyslovil svedok názor, že takéto zanesenie by nemalo spôsobiť požiar, ale

videl už aj menej zanesené komíny, ktoré požiar spôsobili. Preto za rozhodujúcu pre posúdenie rizika
požiaru nepovažuje vrstvu zanesenia, ale dodržiavanie lehôt čistenia komína.

16. Zo zápisnice o obhliadke kotla dňa 14. apríla 2014 za prítomnosti o.i. žalobcu, znalca P.. Š. C. a
servisného technika Z. D. delegovaného žalovaným, súd konštatuje, že zástupca žalovaného pripustil

možné príčiny požiaru - vypadnutie uhlíka, vznik požiaru od komína, alebo od kolena, ktoré vychádza z
komína. V protokole o oprave a montáži servisný technik konštatuje, že na kotli nezistil žiadne závady,
ktoré by mohli spôsobiť požiar, kotol bol „akurát extrémne zadechtovaný“.

17. Žalobca predložil súkromný znalecký posudok č. 12/2014 znalca z odboru strojárstvo P. Š. C.. V

závere posudku znalec uvádza, že „znaleckým dokazovaním bolo zistené, že k požiaru s najväčšou
pravdepodobnosťou došlo tak, že nastal skrat na elektrickej inštalácii kotla a začala horieť kabeláž
kotla, umiestnená v hornej časti kotla a od nej sa vznietila ovládacia jednotka“. V doplnku znaleckého
posudku na žalobcom zadané otázky znalec o.i. odpovedá, že s najväčšou pravdepodobnosťou možno
konštatovať, že k vzniku požiaru mohlo dôjsť na základe poruchy na kotli.

18. Súd na návrh nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru požiarna ochrana S. Z..
Súdny znalec v záveroch znaleckého posudku č. 2/2017 uvádza, že mu neprislúcha hodnotiť stanovisko
znalca P.. Š. C. ohľadne vzniku požiaru a jeho následkov. Znalec konštatuje, že kotol bol uvedený doprevádzky v súlade s platnými právnymi predpismi, technickými normami a pokynmi výrobcu, a tak bol i
prevádzkovaný. Kotol bol pripojený na komín, ktorý nebol pred uvedením do prevádzky preskúšaný, čo
odporujevyhláškeč.401/2007Z.z.Vobjektebolivykonávanékontrolyačisteniekomínasplodínhorenia.

Vzhľadom na rozsah zničeného majetku znalec s pravdepodobnosťou blízkou istote konštatuje, že na
mieste požiaru - v kotolni, garáži a sklade dreva sa nachádzali aj predmety považované za urýchľovače
požiaru. Znalec uvádza, že v čase jeho obhliadky nebolo možné zistiť, aký bol stav zakrytovania kotla
bezprostredne pred vznikom požiaru, lebo do kotla bol robený zásah. Za príčinu vzniku požiaru označil
znalec technickú poruchu kotla na tuhé palivo v súčinnosti s nedostatočnou účinnosťou komína. Ohnisko

požiaru bolo podľa znalca v kotolni na tuhé palivo.

19. Súdny znalec S. Z. pred súdom uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku mohol vychádzať
len z fotodokumentácie. Všeobecne konštatoval, že komíny, ako bol použitý v tomto prípade, majú istú
technickú nevýhodu, lebo šamotová vložka je obsypaná granulátom - perlitom, ktorý v danom prípade
bol zrejme usadený. Uviedol, že komín bol cerfitikovaný, ale nedostal k dispozícii prvotnú dokumentácia

o inštalácii komína a povinné potvrdenie o jeho preskúšaní pred napojením kotla. Na otázku, či komín
spĺňal parametre, ktoré vyžaduje príručka o inštalácii daného kotla, znalec odpovedať nevedel z dôvodu,
že požiarom bol komín zničený, a preto nemohol určiť jeho výšku. Výšku osem metrov, uvedenú v
potvrdení o vykonaní čistení a kontroly komína, považuje znalec za dostatočnú. Znalec uviedol, že pri
určovaní príčin vzniku požiaru vychádzal len z fotodokumentácie. Pre odstup času nebolo možné ani

ohliadkou zistiť nič bližšie. Pretože najväčšie zadymenie bolo v kotolni, za miestom vzniku požiaru určil
kotolňu a za najpravdepodobnejšiu príčinu požiaru považuje technickú poruchu na kotli. Má za to, že
sa niečo muselo stať v kotli, kde vzniklo nedokonalé horenie, lebo kotol a komín boli zadechtované. Čo
konkrétne sa v kotli stalo, nebol znalec schopný určiť, lebo do kotla predtým zasahoval znalec P.. Š.
C.. Uviedol, že nízky výkon kotla mohol byť spôsobený napr. poruchou na čerpadle alebo ventilátore.

Znalec vyslovil hypotetický názor, že ak došlo k poruche riadiacej jednotky kotla, mohol vzniknúť požiar
v kotolni len v dôsledku toho, že prehriatím kotla sa vznietil prach na kotli a v jeho okolí.

20. Zo súkromného znaleckého posudku č. 43/2011 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity na objednávku žalovaného súd konštatuje záver, že typová rada kotlov na tuhé palivo

zn. VIGAS 40 spĺňa podmienky bezpečnosti jej užitia alebo použitia, ktoré od tejto typovej rady výrobkov
možno očakávať vzhľadom a jej prezentáciu a informáciu o nej, ktoré výrobca poskytuje vzhľadom na
predpokladaným spôsob užitia alebo použitia a účel, na aký môže táto typová výrobná rada výrobkov
slúžiť. Konkrétny výrobok kotol zn. VIGAS 40, SkV, výrobné číslo 090359, uvedený do prevádzky dňa
23. októbra 2009 spĺňa podmienky bezpečnosti jeho užitia alebo použitia, ktorú od tohto výrobku možno

očakávať vzhľadom na prezentáciu tohto výrobku a informáciách o tomto výrobku, ktoré ako výrobca
poskytujemevzhľadomnapredpokladanýspôsobužitiaalebopoužitiaaúčel,naakýmôžetentovýrobok
slúžiť v čase, keď tento výrobok bol uvedený do obehu.

21. Súd na návrh nariadil znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

Znalecký ústav v záveroch znaleckého posudku č. 166/2018 konštatuje, že podľa jeho názoru prvým
krokom v danej veci malo byť vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru požiarna ochrana,
odvetvie zisťovania príčin vzniku požiarov, a na základe jeho záverov pri vypracovaní znaleckého
posudku prizvať znalcov z odborov stavebníctvo, strojárstvo a elektrotechnika. Znalecký ústav
konštatuje, že správnosť znaleckého posudku č. 2/2017 súdneho znalca z odboru požiarnej ochrany S.

Z. je z hľadiska použitej metodiky, zabezpečenia východiskových podkladov, spracovania podkladového
materiálu a správnosti záverov spochybniteľná. V odpovediach znalca S. Z. je veľa nepresností
vyplývajúcich z nedostatočného množstva údajov a faktov, z ktorých by mali odpovede vyplývať.
Samotné určenie príčiny vzniku požiaru nie je dostatočne zanalyzované a odôvodnené. Znalecký
posudok sa spracovával v čase, kedy niektoré fakty už nebolo možné overiť. Aj napriek tomu tvrdenia

uvedené v posudku bolo potrebné doložiť podrobnejšou argumentáciou a zdôvodneniami, aby mali
charakter hodnovernosti. Podľa zistení znaleckého ústavu neboli počas prevádzky kotlov žalovaného
typovej rady zn. VIGAS 40 „riešené“ žiadne incidenty, ktoré by mali za následok vznik požiaru z dôvodu
technického stavu kotlov, porušenia konštrukcie kotlového telesa alebo elektrickej výbavy.

22. Znalec P.. M. R. zastupujúci autorov posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity pred
súdom uviedol, že v tejto veci vypracovali dva znalecké posudky. Prvý na objednávku žalovaného, v ňom
posudzovalikotleaich konštrukciuzhľadiskatechnickéhovybaveniaasúladuspredpismi.Konštatovali,
že požadovaným kritériám jednoznačne zodpovedajú. V druhom znaleckom posudku vypracovanomna pokyn súdu posudzovali znalecké posudky znalcov P.. Š. C. a S. Z.. Zástupca znaleckého ústavu
konštatoval, že ohliadku vzniku miesta požiaru nevykonali, lebo pre odstup času to nebolo možné. Preto
sa nemohli vyjadriť ku konkrétnym príčinám vzniku požiaru, ale vo všeobecnosti konštatoval, že príčiny

vzniku požiaru bývajú rôzne, veľmi často požiar zaviní nedbanlivosť pri obsluhe kotla. Vylúčil, že by k
vzniku požiaru a horeniu kotla došlo následkom skratu v riadiacej jednotke, v dôsledku ktorej by začal
horieť kotol (ako to tvrdí znalec P.. Š. C.). Uviedol, že riadiaca jednotka je v oceľovej skrinke, oceľ
sa deformuje až pri teplote 1 500 oC a tu bol príkon len niekoľko wattov. Navyše riadiaca jednotka je
umiestnená na vrchnej časti kotla, čo vylučuje, že by sa od skratu v nej mohol zapáliť napr. ventilátor

umiestnený úplne inde dole. Musel by tam byť iný iniciátor, napr. za istých okolností prach. Okrem toho
je kotol pripojený na istič, ktorý by zareagoval. Zástupca znaleckej organizácie vylúčil aj vznik požiaru
tým, že by od horúceho kotla vznietil prach ( ako to pripustil znalec S. Z.) s odôvodnením, že tepelný
príkon kotla je nízky a na samovznietenie prachu nestačí. Pretože ide o nízkotlakový kotol, vylúčil, že
by explodoval, ak by niečo vzniklo vo vykurovacej časti. Znalec uviedol, že podľa predpisu výrobcu je
potrebné čistiť kotol, vykurovacie zariadenie a komín dvakrát ročne, hoci on má za to, že dobrý kurič čistí

vykurovacie zariadenie každý týždeň. Komín by sa mal čistiť minimálne raz za rok. Zadechtovaný komín
môže mať vplyv na vznik požiaru, navyše existencia samotného dechtu znamená, že nebolo používané
palivo predpísané výrobcom, ale vlhkejšie. Zadechtovaný komín môže spôsobiť požiar i mimo kotla, lebo
sadze v kombinácii so vzduchom môžu byť horľavá zmes, ktorá sa môže sama vznietiť.

23. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 294/1999 Z.z. zodpovedá výrobca za škodu spôsobenú vadným výrobkom
na zdraví alebo na živote poškodeného alebo na veci inej, ako je vadný výrobok, ak je obvykle určená
na osobné použitie alebo na osobnú spotrebu, ktorá poškodenému slúžila prevažne na tento účel,
ak poškodený preukáže, že výrobok je vadný, škodu a príčinnú súvislosť medzi vadným výrobkom a
škodou.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 294/ 1999 Z.z., výrobok je podľa tohto zákona vadný, ak nezaručuje
bezpečnosť jeho užitie alebo použitia, ktorú možno od neho odôvodnene očakávať, najmä vzhľadom
na a) prezentáciu výrobku a informácie o výrobku, ktoré výrobca poskytol alebo mal poskytnúť, b)
predpokladaný spôsob jeho užitia alebo použitia a účel, na aký môže výrobok slúžiť c) čas, kedy bol

výrobok uvedený do obehu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 294/1999 Z.z. sa výrobca zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú
vadnýmvýrobkom,akpreukáže,prepodľaokolností,ktorévznikuškodypredchádzali,možnovychádzať
z toho, že výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku nastala neskôr.

Podľa čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1, 2 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Navrhovanie dôkazov súvisí s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia strany. Zmyslom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom spočíva na strane. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného

bremena. V kontradiktórnom súdnom konaní sa zodpovednosť strany za výsledok konania premieta
do dôkazného bremena a dôkaznej povinnosti, lebo závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia práva
na súdnu ochranu aj vtedy, keď sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemájednoznačný skutkový základ pre rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad (neúspech konaní) pričíta strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží
dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie významných skutočností.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 294/1999 Z.z. dôkazné bremeno preukázať, že výrobok je vadný, škodu
a príčinnú súvislosť medzi týmto vadným výrobkom a škodou, ťaží poškodeného (žalobcu). § 5 ods. 1
písm. d) zákona č. 294/1999 Z.z. umožňuje výrobcovi (žalovanému) zbaviť sa zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným výrobkom ak preukáže, že podľa okolností, ktoré vzniku škody predchádzali, možno

vychádzať z toho, že výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu, alebo vada výrobku nastala
neskôr, t.j. dôkazné bremeno zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom ťaží
žalovaného. V prvom rade však musí poškodený (žalobca) preukázať vadnosť výrobku žalovaného.

26. Obe strany v snahe uniesť dôkazné bremeno predložili viacej návrhov na dokazovanie, svoje
stanoviská opreli najmä o znalecké posudky. Pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania súd

konštatuje, že žalobca sa pri navrhovaní a predkladaní dôkazov nesústredil na preukázanie vadnosti
konkrétneho kotla (zrejme preto, že viac ako štyri roky bez problémov fungoval), ale na úvahy o tom,
ako porucha na ňom mohla zaviniť požiar.

27. Po posúdení dôkazov konštatuje súd nasledovné :

28. Súkromný znalecký posudok P.. Š. C. č. 12/2014 a jeho doplnok, ktoré podľa žalobcu dokazujú, že
príčina požiaru bola vo vadnom výrobku - kotli, žalovaný namieta s odôvodnením, že tento znalec z
odboru strojárstva nebol kvalifikovaný určiť príčinu požiaru, a preto na neho podal i podnet ministerstvu
spravodlivosti. Zo žalobcom uvedeného dôvodu však ministerstvo spravodlivosti porušenie povinnosti

znalca nekonštatovalo (ako vyplýva z oznámenia adresovaného žalovanému dňa 1. decembra 2017 -
č. l. 240 spisu) a súd znalecký posudok ako dôkaz akceptoval z dôvodu, že ak mienil žalobca preukázať
vadnosť výrobku nepochybne strojárenského charakteru, bolo logické, že si objednal posudok u znalca
z tohto odvetvia. Inou vecou je, že závery tohto znaleckého posudku, a ani jeho doplnok, nepreukazujú
vadukotla,ktorúznalecaninekonštatuje.alezaoberásahypotetickýmipríčinamivznikupožiaru.Vtomto

bode znalec prekračuje hranice svojej odbornosti, ale za významné súd považuje, že znalecký posudok
P.. Š. C. nie je dôkazom vadnosti predmetného kotla (výrobku žalovaného).

29. Žalovaný v snahe preukázať bezvadnosť svojho výrobku predložil súdu súkromnoznalecký posudok
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. V jeho závere znalecká organizácia konštatuje, že tento

typ kotla zodpovedá všetkým požiadavkám a smerniciam na bezpečný chod. Tento znalecký posudok
síce vo všeobecnosti konštatuje bezpečnosť a bezvadnosť daného typu kotla, ale nie konkrétneho kotla,
o ktorom žalobca tvrdí, že spôsobil požiar v jeho garáži. Preto závery znaleckého posudku nemôžu bez
ďalšieho zakladať zbavenie sa zodpovednosti žalovaného (ktorého povinnosť zbaviť sa zodpovednosti
však prichádza do úvahy až po tom, čo žalobca preukáže, že výrobok žalovaného bol vadný).

30. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru požiarna ochrana S. Z.. Ten však znaleckým
posudkom jednoznačne nezodpovedal ani otázku prípadnej vadnosti kotla, ani otázku vzniku požiaru
( o.i. pre časový odstup a absenciu kotla). Znalec uvádza, že s pravdepodobnosťou blízkou istote
možno konštatovať, že príčinou požiaru bola technická porucha kotla na tuhé palivo v súčinnosti s

nedostatočnou účinnosťou komína. Tento záver znalec nekonkretizoval ani pred súdom, v reakcii na
otázky právnych zástupcov strán určiť príčinu vzniku požiaru jednoznačne schopný nebol. Pripustil
aj možnosť vzniku požiaru v dôsledku prehriatia kotla a samovznietenia prachu, či následkom
nedostatočnej činnosti komína. Súd podotýka, že ďalšiemu návrhu žalobcu na doplnenie znaleckého
posudku znalca S. Z. v reakcii na závery znaleckého posudku znaleckého ústavu nevyhovel, lebo

vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca S. Z. a najmä výpovede znalca pred súdom má za to, že
doplnenie znaleckého posudku v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu by vec bližšie neosvetlilo
a bolo by nehospodárne.

31. V snahe doplniť a objektivizovať dokazovanie vyhovel súd návrhu žalovaného a nariadil znalecké

dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Tento posudok však súd nepovažuje
za kontrolný (ako ho namieta právny zástupca žalobcu tvrdiac, že CSP inštitút kontrolného znaleckého
posudku nepozná, hoci je pravda, že právny zástupca žalovaného tak tento znalecký posudok vo svojom
písomnom návrhu nazval).32. Znalecká organizácia sa v závere znaleckého posudku sústredila najmä na metodiku, ktorá mala
byť dodržaná pri vypracovaní predchádzajúcich znaleckých posudkoch (čo sa podľa nej nestalo) a
zopakovala konštatovanie o bezrizikovosti kotlov tohto typu (výrobkov žalovaného. Znalec P.. M. R.,

zastupujúci autorov posudku, pred súdom odmietol možnosť vzniku požiaru samovznietením prachu
tak, ako o nej uvažoval znalec S. a zdôraznil potrebu starostlivosti o vykurovacie zariadenie i pripojený
komín, ktoré by sa mali pravidelne čistiť (komín minimálne raz za rok).

33. Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno preukázať vadnosť výrobku žalovaného. Ani jeden v konaní produkovaný a vykonaný dôkaz
vadu kotla nepreukázal. Pritom nemožno prehliadnuť, že kotol bol kúpený v septembri 2009 a riadne
uvedený do prevádzky dňa 20. októbra 2009, t.j. viac ako štyri roky pred požiarom dňa 22. decembra
2013. Nemožno prehliadnuť, že kotol viac ako štyri roky fungoval bez problémov a jeho bezvadnosť
konštatovali i pravidelné ročné periodické kontroly (ako vyplýva z potvrdenia predloženého samotným
žalobcom).

34. Neunesenie dôkazného bremena ťažiaceho žalobcu znamená, že žalobca v konaní uspieť nemôže.
Nie je účelom tohto súdneho konania určiť príčiny požiaru, hoci dokazovanie k úvahám o príčine
požiaru logicky skĺzlo. Ide však len o hypotetické úvahy, a ani odborne erudovaný profesionál -
požiarny vyšetrovateľ P.. R. S., ktorý disponoval najlepšími možnosťami posúdiť vznik a príčinu požiaru,

jednoznačný záver nezaujal. Možno však konštatovať, že požiarny vyšetrovateľ i znalci pripúšťali, že
jednou z príčin vzniku požiaru mohol byť zanesený komín. Je nesporné, že § 20 a § 21 vyhlášky
č. 401/2007 Z.z. určujú povinnosť komín pravidelne, najmenej každých 12 mesiacov, čistiť. Žalobca
však v konaní predložil listinný dôkaz o tom, že komín bol naposledy kontrolovaný a čistený 13
mesiacov pred požiarom, z čoho vyplýva, že ročná periodicita čistenia a kontroly komína pred požiarom

dodržaná nebola. Ak by bol žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázať vadnosť výrobku žalovaného,
nedodržanie lehoty kontroly a čistenia komína by bolo možné považovať za liberačný dôvod v zmysle
§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 294/1999 Z.z., lebo okolnosti (opomenutie povinnosti kontroly a čistenia
komína) by nasvedčovali, že príčina požiaru nespočívala vo vade kotla, ktorý viac ako štyri roky
bezvadne fungoval.

35. Z uvedených dôvodov súd, konštatujúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať vadnosť
výrobku žalovaného, žalobu v plnom rozsahu zamietol.

36. Pretože žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd v zmysle § 255 C.s.p.

plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne prostredníctvom
podpísaného súdu.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému
rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov
s prílohami, aby sa jeden mohol založiť do spisu a ďalší subjekt dostal jeden. Ak sa tak nestane, súd

vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.