Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/196/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201002
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4017201002.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: S. B., nar. XX. XX. XXXX, R.
Q.. XX, F., zastúpeného Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova tr. 69, Nitra, za
účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom
Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova
14, Bratislava, korešpondenčná adresa: P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ Ing. D. E.,
nar. XX. XX. XXXX, H. C. X, F., 5/ H. R., nar. XX. XX. XXXX, D. X, F., 6/ H. B., nar. XX. XX. XXXX,
H. C. XX, F., 7/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Trnavská cesta 100, Bratislava,
8/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 9/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády
33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 11/ RNDr. I. W., nar. XX. XX. XXXX, P. XX, T., 12/ Roman Cerulík K
CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, 13, JUDr. H. G., M. XX, F., účastníci v 12/ a 13/ rade
zastúpení Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom, Farská 40, Nitra, 14/ Jaguar Land Rover Slovakia
s. r. o., Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron
McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, IČO: 256 02 381, za ktorú
koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3,
Bratislava, IČO: 51 034 166, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 01. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného
č. OU-NR-OCDPK-2017/033700 zo dňa 12. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03. 02. 2017 bola správnemu orgánu prvého
stupňa podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia stavby (stavebného objektu - novostavby):
„PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA FÁZA 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054
Sadovnícke úpravy na parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking
Strategický park) II. fáza, SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na
parkovisku OV, miesto stavby Priemyselný park Nitra, katastrálne územie C., na pozemkoch parcelné
čísla tam uvedené. Predmetnú žiadosť podal stavebník: MH Invest, s.r.o., zastúpený spoločnosťou
PROMT s.r.o.

2. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 02. 05. 2017 oznámenie o začatí stavebného
konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania (formou verejnej vyhlášky) na stavbu:
„PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA FÁZA 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054
Sadovnícke úpravy na parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking
Strategický park) II. fáza, SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na
parkovisku OV, katastrálne územie C., na pozemkoch parcelné čísla tam uvedené. V oznámení uviedol,
že územné rozhodnutie sa nevyžaduje v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, lebo Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky vydalo osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015 o významnej investícii. V oznámení je ďalej uvedené, že na
stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ bolo vydané Ministerstvom životného prostredia SR
záverečné stanovisko (č. 4783/2016-1.7/pl), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.

3. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania
písomným podaním zo dňa 17. 05. 2017.

4. V spise sa nachádza i záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 24017/2017 z dňa 26. 05. 2017 k stavbe „Príprava
strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054 Sadovnícke úpravy na
parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II. fáza,
SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na parkovisku OV, katastrálne
územie C., na pozemkoch parcelné čísla tam uvedené, podľa ktorého je stavba z koncepčného hľadiska
v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými
podmienkami.

5. Následne správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o.
vydal stavebné povolenie č. UHA-DUaI-2317/2017-009-Ing.Dá zo dňa 14. 06. 2017, ktorým povolil
stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054 Sadovnícke
úpravy na parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park)
II. Fáza, SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na parkovisku OV, na
pozemkoch parcelné čísla: XXX/XX- XXX/XXX a XXX/XXX-XXX/XXX, XXX/XXX-XXX/XXX, XXX/XXX-
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX-XXX/XXX, XXX/XXX-XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXXX/X v katastrálnom
území C.. V stavebnom povolení je uvedený účel stavby - Inžinierska stavba - komunikácie, parkovisko,
parkovacie miesta pre bicykle, súvisiace doplnkové stavby - pergoly nad chodníkom, vegetačné úpravy.
Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, pretože stavba sa
nachádza na pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“
vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch
uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509
zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Na stavbu bolo vydané
rozhodnutie Ministerstvom životného prostredia SR, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie,
Záverečné stanovisko pod č.4783/2016-1.7/pl, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017. Správny
orgán prvého stupňa zároveň určil podmienky povolenia a rozhodol o námietkach a pripomienkach
účastníkov konania.

V odôvodnení stavebného povolenia stavebný úrad vysvetlil, že sa detailne zaoberal vznesenými
námietkami účastníka, ako aj ostatných účastníkov, preskúmal namietané skutočnosti, avšak vznesené
námietky a v nich uvádzané skutočnosti vyhodnotil ako nedôvodné a bez relevancie pre stavebné
konania. Ďalej preskúmal správnosť dokumentov predložených stavebníkom v stavebnom konaní a
splnenie zákonných podmienok pre povolenie stavby, a nakoľko nezistil žiadne vady, nedostatky alebo
prekážky brániace povoleniu stavby, vydal stavebné povolenie.

6. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali odolanie Združenie domových samospráv
ako aj žalobca. Žalobca v podanom odvolaní namietal porušenie procesných predpisov, Aarhuského
dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného zákona a správneho
poriadku. Poukázal na to, že správnemu orgánu podal a písomne doručil vyjadrenie, pripomienky,
stanoviská a námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania, na ktorých zotrval a takisto podal
žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a
zaslanie fotokópie celého správneho spisu, o ktorej nebolo rozhodnuté. Poukázal na to, že stavebnému

konaniu nepredchádzalo konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Namietal
nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok
podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona s tým, že výstavba je podmienená spracovaním územnoplánovacej
dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto plán schválený nebol. Uviedol, že podal na Krajskom súde v
Nitre správnu žalobu pod sp. zn. 26S/3/2016. Namietal neposúdenie stavby v zmysle zákona č. 24/2006
Z. z.

7. Žalovaný (Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií) rozhodnutím zo dňa
12. 09. 2017 zamietol odvolanie žalobcu a Združenia domových samospráv a potvrdil rozhodnutie Mesta
Nitra zo dňa 14. 06. 2017

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2017/033700 zo dňa 12. 09. 2017 žalovaný
o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, že ho zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa č. UHA-DUaI-2317/2017-009-Ing.Dá zo dňa 14. 06. 2017 potvrdil. Uviedol, že preskúmal
napadnuté stavebné povolenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zohľadnil nielen
skutočnosti namietané odvolateľmi, ale preskúmal postup a rozhodovanie stavebného úradu z pohľadu
ich zákonnosti a správnosti, a nezistil v postupe stavebného úradu ani v stavebnom povolení
žiadne porušenia právnych predpisov, ani porušenia procesných či iných práv účastníkov a v konaní
sa nevyskytla žiadna vada, ktorá by odvodňovala zmenu alebo zrušenie stavebného povolenia.
Mal za to, že stavebný úrad neporušil právny poriadok, v konaní postupoval správne a zákonné,
stavebné povolenie je v súlade s platnou právnou úpravou a obsahuje zákonné náležitosti. Vo
vzťahu ku skutočnostiam namietaným odvolateľmi uviedol, že nejde o skutočnosti, ktoré by boli
dôvodné, opodstatnené alebo pre postup a rozhodnutie stavebného úradu relevantné. Stavebný
úrad v stavebnom povolení stanovil záväzné podmienky na uskutočnenie stavby, vrátane záväzných
podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov. Ako správne uviedol
aj stavebný úrad, z týchto stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné
závery k uskutočneniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny
vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas so stavbou. Stavebné
povolenie je v súlade aj s ďalšími záväznými rozhodnutiami príslušných orgánov - Osvedčenie,
Záverečné stanovisko, Rozhodnutie o rozklade a záväzné stanovisko číslo 24017/2017. Stavebný úrad
sa dostatočne vysporiadal s námietkami odvolateľov a vzhľadom na to, že námietky boli nedôvodné.
neopodstatnené a bez opory v platnej právnej úprave, postupoval správne, keď ich zamietol. Stavebné
povolenie je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou
úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

9. V rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia
stavebného orgánu a tiež podrobne uvádza obsah odvolania podaného žalobcom. V ďalšej časti sa
venoval námietkam - žalobcu. K vyhradeniu si práva na doplnenie odvolania žalobcom odkázal na ust. §
54 ods. 2 správneho poriadku a uviedol, že ide o zákonnú lehotu, ktorú nie je možné predĺžiť. Akékoľvek
doplnenie odvolania je možné vykonať len v rámci tejto zákonnej lehoty a na neskôr podané odvolanie
odvolací orgán nemôže prihliadnuť.

10. K namietanému porušeniu množstva procesných noriem žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s
uvedeným záverom, ktorý považuje za správny a v súlade so skutkovým a právnym stavom. Žalovaný
nie je oprávnený rozhodovať o údajnom porušení ústavných či iných práv účastníka, avšak v postupe
a rozhodovaní stavebného úradu nezistil žiadne pochybenia, nesprávnosti či nezákonnosti. Stavebný
úrad postupoval v súlade splatnou právnou úpravou a v konaní boli dodržané procesné a iné práva
účastníka. Mal za to, že žalobca nekonkretizoval akým konaním stavebného úradu mali byť porušené
jeho práva a odvolací orgán žiadne porušenie nezistil.

11. K žiadosti o sprístupnenie informácií poukázal na to, že táto je predmetom samostatného konania,
nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať správnosť postupu či rozhodnutia správneho orgánu o
podanej žiadosti. Rovnako nie je oprávnený rozhodovať o správnosti postupu správneho orgánu pri
vyrubení správneho poplatku za zhotovenie kópie spisu v inom konaní. K námietke, že nevyhovením
žiadosti o sprístupnenie informácií - vyhotovenie fotokópie spisu uviedol, že žalobcovi nikto nebránil,
aby nahliadol do spisu a oboznámil sa s podkladmi pre vydanie stavebného povolenia. O uvedenom

práve bol (ako aj ostatní účastníci) upovedomený už v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa
02. 05. 2017 číslo: UHA-DUaI-2317/2017-005-Ing.Dá, zverejneným verejnou vyhláškou. Skutočnosť, že
žalobca nevyužil svoje právo nevedie ani nemôže viesť k záveru, že bol ukrátený na svojich právach
a/alebo bol vylúčený z prístupu k správnemu orgánu. V súlade s uznesením vlády SR č. 401/2015 zo
dňa 08. 07. 2015 v znení uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 a uznesenia vlády
SR zo dňa číslo 95/2017 bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 pod č.
20801/2015-1000-33509, doplnené dňa 22. 07. 2015 pod č. 0801/2015-1000-35613 a dňa 27. 02.
2017 pod č. 08806/2017-4220-10455 (ďalej ako „Osvedčenie“). Stavebný úrad, ako aj odvolací orgán sú
viazaní Osvedčením a nie sú oprávnení preskúmavať nesprávnosť či nezákonnosť zaradenia pozemkov
účastníka do Osvedčenia.

12. K námietke žalobcu, že stavba nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z. uviedol, že sa
stotožňuje so záverom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý považuje za správny a v súlade so
skutkovým a právnym stavom. Stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov,
výsledkom ktorého je stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 478,3/2016-1.7/pl zo dňa
04. 11. 2016 (ďalej ako „Záverečné stanovisko“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministra životného
prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/201 7 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 (ďalej ako „Rozhodnutie o
rozklade“) a nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Odvolávanie sa na rozhodnutie Ministerstva
životného prostredia SR z iného konania považoval za irelevantné, týka sa inej stavby a nie je pre
stavebný úrad ani odvolací orgán záväzné. Poukázal aj na záväzné stanovisko zo dňa 26. 05. 2017
číslo 24017/2017, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR skonštatovalo, že návrh stavebníka na
stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a rozhodnutiami MZP
SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

13. K nezákonnosti procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok
podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že k tejto námietke žalobcu sa vyjadril už správny orgán
prvého stupňa a s jeho vyjadrením sa stotožňuje. Žalovaný mal z obsahu spisu za preukázané, že
územnoplánovacia dokumentácia je v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona a sú splnené aj ďalšie
podmienky uvedené v predmetnom ustanovení. K námietke, že Osvedčenie sa netýka pozemkov na
ktorých sa má realizovať zmena stavby v katastrálne územie C. a nie sú uvedené v Osvedčení, uviedol,
že žalobca nekonkretizoval, o ktoré pozemky sa má jednať a ak má na mysli pozemky, ktoré uviedol aj v
námietkach proti stavebnému konaniu zo dňa 17.05.2017, tak s týmito sa vysporiadal už stavebný úrad.

14. K námietke týkajúcej sa Záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/p vydaného Ministerstvom
životného prostredia a že proti Záverečnému stanovisku podal správnu žalobu (resp. dve správne
žaloby) odvolací orgán uviedol, že sa stotožňuje s uvedeným záverom, ktorý považuje za správny a v
súlade so skutkovým a právnym stavom. Poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu predchádzalo
konanie o posudzovaní vplyvov a teda stavebný úrad nepochybil ani v tomto smere. Rovnako je
ustálený aj okruh účastníkov stavebného konania, s ktorými stavebný úrad konal a v konaní je riadne
zabezpečená ochrana ich práv a záujmov. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca podal proti Rozhodnutiu o
rozklade správnu žalobu, ako správne skonštatoval stavebný úrad, do dnešného dňa nebolo o žalobe
rozhodnuté, žalobe nebol priznaný odkladný účinok, Záverečné stanovisko a Rozhodnutie o rozklade
sú právoplatné a vykonateľné a tak stavebný úrad, ako aj odvolací orgán sú nimi viazaní. Pokiaľ ide
o požiadavku, aby pripomienky účastníka uplatnené v konaní o posudzovaní vplyvov boli jednotlivo
prejednané, žalovaný poukázal na to, že nie je oprávnený zaoberať sa pripomienkami a námietkami
účastníka, ktoré vzniesol v konaní o posudzovaní vplyvov a o ktorých už bolo právoplatné rozhodnuté
príslušnými orgánmi. Záverečné stanovisko a Rozhodnutie o rozklade sú záväzné pre stavebníka a
podmienky v nich uvedené je povinný dodržať. V konaní pritom nebolo preukázané, ba ani namietané,
že by malo dôjsť k ich porušeniu.

15. K námietkam, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania poukázala na odôvodnenie
správneho orgánu prvého stupňa a ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona, s tým, že sa stotožňuje
s odôvodnením správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona
neukladá stavebnému úradu, aby splnenie podmienok pre rozhodnutie o upustení od miestneho
zisťovania a ústneho pojednávania osobitne preukazoval. Stavebný úrad rozhodol, že sú naplnené
podmienky pre uvedený postup a odvolací orgán nezistil v postupe stavebného úradu ani v tomto prípade
nesprávnosť, či nezákonnosť. Len samotný nesúhlas účastníka (bez ďalšieho) nevedie ani nemôže viesť
k záveru o nezákonnosti postupu stavebného úradu.

16. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že dopravné napojenie nie je predmetom tohto konania (ale
je predmetom samostatného konania), stavebný úrad nebol oprávnený sa v tomto konaní vznesenou
námietkou zaoberať a ani posúdiť, či sú splnené podmienky stanovené v Rozhodnutí o rozklade týkajúce
sa dopravného napojenia. Poukázal na to, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie
stavebného úradu o žiadosti stavebníka a povolenie stavby, je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a
požiadavky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia pre realizáciu stavby.
K žiadosti, podkladom a samotnej realizácii stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich
stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s realizáciou stavby súhlasili a ich
podmienky sú súčasťou stavebného povolenia. K námietku účastníka, že predmetné skutočnosti sa
priamo dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve, poukázal na to (ako správne skonštatoval aj stavebný
úrad), že stavba sa má realizovať' na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve účastníka,
pričom pozemky vo vlastníctve účastníka nebudú stavbou nijako dotknuté a nejde ani o susedné
pozemky.

17. Žalovaný uviedol, že v konaní boli dodržané práva verejnosti, ako aj účastníka na úseku životného
prostredia a rovnako aj ďalšie procesné a iné práva účastníka, ktoré mu priznáva platná právna úprava.

18. Mal za to, že účastník mal právo nahliadnuť do spisu, zhotoviť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie,
oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi a navrhnúť ich doplnenie, pritom nikto mu v uplatnení tohto
práva nebránil ani ho neobmedzoval. Odvolací orgán preskúmal napadnuté stavebné povolenie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané odvolateľmi, ale
preskúmal postup a rozhodovanie stavebného úradu z pohľadu ich zákonnosti a správnosti. Odvolací
orgán nezistil v postupe stavebného úradu ani v stavebnom povolení žiadne porušenia právnych
predpisov, ani porušenia procesných či iných práv účastníkov a v konaní sa nevyskytla žiadna vada,
ktorá by odvodňovala zmenu alebo zrušenie stavebného povolenia. Vzhľadom na to, že boli splnené
podmienky pre povolenie stavby a v konaní sa nevyskytli žiadne prekážky, stavebný úrad postupoval
správne, keď vydal stavebné povolenie. Zároveň, ako vyplýva zo stavebného povolenia, stavebný úrad
sa zaoberal námietkami odvolateľov, tieto vyhodnotil ako nedôvodné a bez opory v platnej právnej
úprave, a preto ich zamietol. Stotožnil sa so závermi stavebného úradu, ktorými odôvodnil zamietnutie
námietok ako aj povolenie stavby. Uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, po oboznámení sa
s obsahom spisu a analýze podaného odvolania je nepochybné, že stavebný úrad neporušil právny
poriadok, v konaní postupoval správne a zákonné, stavebné povolenie je v súlade s platnou právnou
úpravou a obsahuje zákonné náležitosti. Vo vzťahu ku skutočnostiam namietaným odvolateľmi uviedol,
že nejde o skutočnosti, ktoré by boli dôvodné, opodstatnené alebo pre postup a rozhodnutie stavebného
úradu relevantné. Stavebný úrad v stavebnom povolení stanovil záväzné podmienky na uskutočnenie
stavby, vrátane záväzných podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk a rozhodnutí dotknutých
orgánov. Ako správne uviedol aj stavebný úrad, z týchto stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne
negatívne alebo protichodné závery k uskutočneniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie
stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány vyslovili svoj
súhlas so stavbou. Stavebné povolenie je v súlade aj s ďalšími záväznými rozhodnutiami príslušných
orgánov - Osvedčenie, Záverečné stanovisko, Rozhodnutie o rozklade a záväzné stanovisko číslo
24017/2017. Stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal s námietkami odvolateľov a vzhľadom na to, že
námietky boli nedôvodné, neopodstatnené a bez opory v platnej právnej úprave, postupoval správne,
keď ich zamietol. Stavebné povolenie je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v
súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a preto
bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Podanou žalobou zo dňa 01. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa
12. 09. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol
ukrátený na svojich právach a došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona. Popísal skutkový stav,
ako prebehol pred správnymi orgánmi. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i Obce
Lužianky je v rozpore so zákonom, pričom tieto dôvody mal vziať na zreteľ žalovaný, a to s ohľadom na

znenie § 59 správneho poriadku, ktorý stanovuje povinnosť pre odvolací orgán preskúmať rozhodnutie
napadnuté odvolaním v celom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku.

20. V časti III.1 namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenie s ohľadom na
nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. V prípade stavebného konania,
v rámci ktorého bolo vydané stavebné povolenie, ktoré bolo napádaným rozhodnutím žalovaného
potvrdené, orgány verejnej správy postupovali práve podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona.
Takýto postup, teda aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia
na umiestnenie povoľovanej stavby nie je zákonný. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie
ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď
je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné
oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry.

21. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové
regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu
ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do
dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra,
kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba -
priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených
plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej
prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti.)“ Takýto zámer iba predpokladá, a
preto je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej
dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti vo výkrese
komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná
výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená
riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

22. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním
územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa
nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza
právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití
vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového
usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

23. Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a
doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je
vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je
definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na
ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom
na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď
strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.

24. V časti III. 2 žaloby uviedol, že sa vedie konania, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti
rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné
prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 ako aj prvostupňového rozhodnutia, na
ktoré sa z hľadiska obhajoby zákonnosti napádaného rozhodnutia odvoláva aj žalovaný. K rozhodnutiu
Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 uviedol,
že otázka zákonnosti rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie je významným
momentom pre náležité vysporiadanie sa s jeho namietanými skutočnosťami ohľadom toho, či výstavba,
ktorá je predmetom stavebného povolenia, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 24/2006
Z. z., nakoľko je toho názoru, že táto má byť predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné
prostredie. Z tohto pohľadu potom je evidentné, že predmetom konania vedeného na Krajskom súde v
Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si
správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok (úsudok o zákonnosti žalobou napádaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy, čo patrí do výlučnej kompetencie správneho súdu), a preto mal už prvostupňový
správny orgán postupovať v zmysle § 29 Správneho poriadku a stavebné konanie mal prerušiť. Pokiaľ

ani žalovaný v rámci odvolacieho konania tento procesný nedostatok nezhojil, má za to, že napádané
rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je zákonné.

25. V časti III. bod 4. žalobca uviedol, že s poukazom na znenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku
mal žalovaný preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a vziať na
zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nie len tie, ktoré boli
namietané účastníkom konania či už v priebehu prvostupňového konania (námietky) alebo v odvolaní,
napríklad mal vyvodiť dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné
prostredie strategického parku, prípadne že nebolo nijak doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie
dopravy. Z tohto pohľadu mal za to, že žalovaný mal okrem vyššie uvedených skutočností zohľadniť
aj porušenie § 62 ods. 1písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného
rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom
zóny je zrejmé, že táto podmienka naplnená byť nemohla, keďže územný plán zóny vyhotovený nie je.
V tejto súvislosti je evidentné aj nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného zákona, a to okrem faktu, že
územný plán Zóny vypracovaný nebol, keď došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

26. Žalobca v časti III. bod 5 poukázal i na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podľa
ktorého ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová
dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane
zariadenia staveniska.

27. Z hľadiska vecnej stránky posudzovania samotného návrhu na vydanie stavebného povolenia je
možné vidieť vadnosť vydaného stavebného povolenia (časť III. bod 6) a tým aj napádaného rozhodnutia
žalovaného v tom ohľade, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia v
stavebnom konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne
vyústenia dopravy na cestu I/64, ktorých stavieb sa má toto stavebné konanie týkať, pretože toto
dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) je absolútne nepreskúmateľné
a z predmetných podkladov nezistiteľné. V rámci tejto časti žaloby žalobca namietal i to, že ak má
stavebný úrad v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky
na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie
uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 vyhl. Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie s tým, že bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad
nemôže zabezpečiť dodržanie základnej podmienky pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením
na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak,
aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku a taktiež daný úsek cesty
nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa
príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. Už aj bez ďalšieho len z tohto dôvodu je samotné
stavebné konanie v tejto veci, resp. proces jeho vedenia nezákonný. Zároveň poukázal na rozhodnutie
Ministra životného prostredia SR z 13. 01. 2017 č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.).

28. Žalobca ďalej (časť III. bod 7) poukázal i na znenie zákona č. 24/2006 Z. z., konkrétne na znenie
§ 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania
priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity
za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b/ zo zákona povinné
viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj
priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je teda zrejmé, že v zmysle platnej
legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť
viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť
na § 38 ods. 3 predmetného zákona, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie
bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak
ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Pokiaľ vychádzame zo
skutočnosti deklarovanej v odôvodnení napádaného rozhodnutia žalovaného, tu je však nutné zdôrazniť,
že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Je treba si
totiž uvedomiť, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer

„Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania Samotný strategický park teda
z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. S ohľadom na túto skutočnosť je potom
v spojení s citovanými ustanoveniami zákona o posudzovaní nutné jednoznačne ustáliť nezákonnosť
stavebného povolenia a tým pádom aj napádaného rozhodnutia.

29. V časti III. bod 8 namietal, že mu ako účastníkovi konania nebolo umožnené právo nazrieť do spisu
a v rámci tohto práva vyhotovenie kópie spisu, čo závažným spôsobom deklasuje samotné meritórne
rozhodnutie v správnom konaní.

30. V časti III bod. 9 namietal, že žalovaný postupom podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku nezistil
nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutie podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku ako aj nedodržanie
lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania. Na záver odkázal na znenie Aarhuského dohovoru.

IV. Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 05. 2018 popísal priebeh administratívneho konania.
Uviedol, že pri rozhodovaní postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, neobmedzil sa iba na
skutočnosti, ktoré žalobca namietal v odvolaní, ale preskúmal postup a rozhodovanie stavebného
úradu z hľadiska dodržania zákonnosti, čo vyplýva aj z rozhodnutia. Žalovaný nezistil v postupe ani
rozhodovaní stavebného úradu žiadne vady alebo nesprávnosti či porušenia právnych predpisov, a preto
odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

32. K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol nasledovné:
- k námietke aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že boli splnené podmienky pre postup
podľa ust..§ 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko:
a) Stavba je súčasťou výstavby strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo
Osvedčenie o významnej investícií zo dňa 13. 07. 2015, dňa 22. 07. 2015 a dňa 27. 02. 2017.
Stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach
ktorých sa bude realizovať, územie je dostatočne zaregulované územnoplánovacou dokumentáciou,
ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. V územnom pláne
je riešené funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), navyše stavba komunikácie z Dražovskej
strany je výslovne zakreslená v územnom pláne mesta ako plánovaná komunikácia, pričom jej šírkové
parametre z hľadiska mierky a podrobnosti územného plánu nie sú definované. Z hľadiska priestorového
usporiadania je nad rámec ust. § 32 ods. 2 potrebné aplikovať aj ust. § 398 ods. 3 písm. d) stavebného
zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v
uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové
usporiadanie priestoru. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z Osvedčenia a priestorové
usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci
stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací
plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.

33. K námietke týkajúcej sa prebiehajúceho súdneho konania voči rozhodnutiu zo zisťovacieho konania
uviedol, že podanie správnej žaloby nepredstavuje dôvod na prerušenie stavebného konania. K
námietke týkajúcej sa neposudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. uviedol, že Okresný
úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia, ako príslušný správny orgán, vydal v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006
Z. z. rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol, že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra
Projekt“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správny orgán prvého stupňa bol pri
vydaní stavebného povolenia viazaný obsahom tohto rozhodnutia a nebolo oprávnený riešiť otázku
posudzovania alebo neposudzovania navrhovanej činnosti “Automotive Nitra Projekt“ podľa zákona č.
24/2006 Z. z. v stavebnom konaní.

34. K námietke týkajúcej sa postupu žalovaného v odvolacom konaní (bod III.4 žaloby) uviedol, že v rámci
odvolacieho konania preskúmal komplexne rozhodnutie stavebného úradu ako aj postup stavebného
orgánu, ktorý rozhodnutiu stavebného úradu predchádzal, z hľadiska dodržania ustanovení relevantných
všeobecne záväzných právnych predpisov (teda z hľadiska ich zákonnosti), pričom sa neobmedzil iba na

námietky žalobcu uvedené v odvolaní. Žalovaný nezistil žiadne pochybenia alebo nezákonnosti, ktoré
by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia stavebného úradu alebo jeho zmenu. Stavebný úrad neporušil
právny poriadok, v konaní postupoval správne a zákonne, rozhodnutie je v súlade s platnou právnou
úpravou a obsahuje zákonné náležitosti. V konaní sa nevyskytla žiadna vada a sú splnené všetky
zákonné podmienky pre povolenie zmeny stavby. V odvolacom konaní rovnako nevyšli najavo žiadne
iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v stavebnom konaní boli porušené procesné (prípadne
iné) práva žalobcu. Stavebný úrad v rozhodnutí stavebného úradu stanovil záväzné podmienky na
uskutočnenie stavby, vrátane záväzných podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk a rozhodnutí
dotknutých orgánov, pričom ani z týchto stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo
protichodné závery k zhotoveniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať
negatívny vplyv na životné prostredie. Dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas s realizáciou stavby.

35. K námietke týkajúcej sa absencie zastavovacieho plánu (bod III.5 žaloby) uviedol, že táto nebola
vznesená v stavebnom ani odvolacom konaní, a teda na ňu nie je možné prihliadnuť. Zastavovací
plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové
usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu sa
zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že
námietka žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nemôže obstáť.

36. K námietke týkajúcej sa dopravného napojenia stavieb (bod III.6 žaloby) poukázal na to, že
dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, sa neriešili v tomto stavebnom
konaní, neboli predmetom rozhodnutia stavebného úradu ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa
stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej
spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je
vecou samostatného projektu. Rovnako žalovaný trvá na tom. že dokumentácia, ktorá bola podkladom
pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka a povolenie stavby, je postačujúca, spĺňa
zákonné podmienky a požiadavky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie.

37. K námietke týkajúcej sa porušenia práv (bod III.8 žaloby) uviedol, že účastník konania mal právo
nahliadnuť do spisu, zhotoviť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie, oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi
a navrhnúť ich doplnenie, pritom mu nikto v uplatnení tohto práva nebránil ani ho neobmedzoval.

38. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty (bod III.9) uviedol, že v zmysle ust. § 61 odsek 1
stavebného zákona stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa,
keď je žiadosť úplná. Lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania tak začína plynúť až
od momentu kompletizácie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, a nie od momentu podania tejto
žiadosti. Vydanie stavebného povolenia spadá pod režim ust. § 49 odsek 2 správneho poriadku, podľa
ktorého sa rozhodnutia vydávajú v lehote tridsiatich, resp. šesťdesiatich dní odo dňa začatia konania.
Žalobca preberal v správnom konaní písomnosti na posledný deň lehoty na prevzatie, čím došlo k
predlženiu času od začatia konania do vydania rozhodnutia. V oboch prípadoch majú uvedené lehoty pre
vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. stavebného povolenia len poriadkový charakter
a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. Na záver poukazujeme
na to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Mesta a následne rozhodnutia žalovaného
nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali mať za následok ich zrušenie, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci, obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú v súlade s platnými právnymi predpismi
Slovenskej republiky.

39. K námietke týkajúcej sa Aarhuského dohovoru (bod IV. žaloby) zotrval na tom, že v odvolacom konaní
riadne preskúmal správnosť a zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a stavebného konania, pričom
v postupe a rozhodovaní stavebného úradu nezistil žiadnu vadu. Žalovaný v rámci odvolacieho konania
preskúmal všetky námietky žalobcu, ktoré vzniesol. Súčasne preskúmal stavebné konanie a rozhodnutie
stavebného úradu aj z hľadiska iných, žalobcom nenapádaných skutočnosti. Žalovaný má za to, že
sa s námietkami žalobcu dostatočne vysporiadal a svoje závery riadne a vyčerpávajúco odôvodnil,
pričom nakoľko vznesené námietky boli nedôvodné a nepreukázané, nemal inú možnosť, ako odvolanie
zamietnuť a rozhodnutie stavebného úradu potvrdiť. V súvislosti s namietaným porušením článku 9
ods. 3 a článku 1 Aarhuského dohovoru poukázal na to, že tak v stavebnom, ako aj odvolacom konaní
boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia,
vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu

k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Žalobca nekonkretizuje, aké konkrétne práva (či
už jeho alebo verejnosti) mali byť porušené a akým konkrétnym postupom či rozhodnutím stavebného
úradu, prípadne žalovaného malo dôjsť k takémuto porušeniu. Aj z tohto dôvodu sú námietky v tomto
bode nepreskúmateľné a zmätočné.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujeme žalobu a skutočnosti v nej namietané za
neopodstatnené, nepreukázané, účelové. zavádzajúce a bez opory v skutkovom a právnom stave.
Niektoré svoje námietky žalobca uplatnil až v žalobe, teda v rozpore s ust. § 61 ods. 3 stavebného
zákona, a teda na ne nie je možné prihliadnuť. S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby
súd konanie zastavil (podľa ust. § 99 písm. f) SSP v spojení s ust. § 7 písm. a) SSP a ust. § 61 ods.
3 stavebného zákona). Rovnako má za to. že podaná žaloba a namietané skutočnosti majú šikanózny
charakter a ide o zneužitie práva, a teda je daný dôvod na aplikáciu ust. § 28 SSP v spojení s ust. § 5
ods. 2 SSP a žalobu odmietnuť. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti opakovane namieta vo všetkých
stavebných konaniach týkajúcich sa výstavby strategického parku, pričom doposiaľ nebol úspešný.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

41. Dňa 10. 05. 2018 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 07. 05. 2018
na pribratie do konania ako účastníka konania a zároveň sa vyjadrila k správnej žalobe. Uviedla, že
stavebný úrad nie je oprávnený rozhodovať o porušení ústavných práv žalobcu. Aarhuský dohovor
nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom,
pričom právo na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese ani prístup k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia neboli v stavebnom konaní žalobcovi odopreté.

42. K žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií uviedla, že táto je predmetom konania odlišného
od stavebného konania, pričom stavebný úrad nie je oprávnený v stavebnom konaní preskúmavať
správnosť postupu či rozhodnutia správneho orgánu o podanej žiadosti. Účastník mal možnosť
nahliadnuť do spisu, oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie stavebného povolenia a uplatniť svoje
námietky a pripomienky v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí stavebného
konania. O tomto práve upovedomil stavebný úrad už v oznámení o začatí stavebného konania.

43. K nenaplneniu podmienok pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, keďže nebol vytvorený
územný plán zóny uviedla, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacou dokumentáciou mesta
pre k. ú. Dražovce, bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 odsek 2 stavebného zákona, a
teda správny orgán, ani žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie Okresného úradu, žiadnym spôsobom
nepochybili.

44. K námietke, že osvedčenie sa netýka pozemkov v k. ú. C. poukázala na skutočnosť, že pozemky,
na ktorých sa má stavba realizovať sú uvedené v Osvedčeniach a rovnako aj v Osvedčení o významnej
investícii zo dňa 22. 07. 2017. Rozdielnosť je spôsobená novými geometrickými plánmi.

45. K námietke nesprávneho postupu stavebného úradu spočívajúceho v upustení od miestneho
zisťovania a ústneho konania odkázala na ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona a uviedla, že je na
úvahe stavebného úradu, či upustí od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, ak sú naplnené
predpoklady uvedené v citovanom ustanovení. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca podal správnu
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017
číslo 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkľ), ktorým bolo potvrdené Záverečné stanovisko, spolu s návrhom
na priznanie odkladného účinku, poukazujeme na skutočnosť, že doposiaľ nebolo vydané žiadne
rozhodnutie o podanej žalobe a nebola ani odložená vykonateľnosť Záverečného stanoviska.

46. K ďalším námietkam uviedla, že podanie správnej žaloby nepredstavuje ani dôvod na prerušenie
stavebného konania.

47. V oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 02.05.2017, ktoré bolo doručené účastníkom
konania verejnou vyhláškou, boli účastníci riadne upovedomení o svojich procesných právach. Každý
z účastníkov mohol podať námietky alebo pripomienky v lehote siedmich pracovných dní odo dňa

doručenia oznámenia. Stavebný úrad účastníkov konania poučil o možnosti nahliadnuť do podkladov na
vydanie rozhodnutia na Mestskom úrade v Nitre, ÚHA, referáte dopravného urbanizmu a inžinieringu,
aby sa mohli pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný umožnil v odvolacom konaní umožnil ešte pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia podľa ust. § 33 odsek 2 Správneho poriadku.

48. Postavenie účastníka konania žalobcovi nebolo odopreté, bolo mu riadne umožnené, aby využil
všetky svoje procesné práva v plnom rozsahu, navyše aj v stavebnom povolení je žalobca označený
ako účastník konania.

49. Uznesením č. k. 11S/196/2017-99 zo dňa 28. 08. 2018 pribral súd do konania účastníkov
administratívneho konania - DOPRAVOPROJEKT, a.s. (vzdal sa účastníctva), Združenie domových
samospráv, o.z., Ing. D. E., H. R. a H. B..

50. Uznesením č. k. 11S/196/2017-186 zo dňa 31. 01. 2019 pribral súd do konania účastníkov
administratívneho konania - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Nitra Invest, s.r.o.,
DESIGN ENGINEERING, a. s., Mgr. E. S., (vzdal sa účastníctva), RNDr. I. W.. Uznesením č. k.
11S/16/2017-480 zo dňa 22. 10. 2021 súd pribral do konania účastníkov Romana Cerulíka K CERO,
JUDr. H. G. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.

51. Spoločnosť MH Invest s. r. o na výzvu na vyjadrenie k žalobe a jej príloh reagovala prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 22. 11. 2018, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so žalobnými
dôvodmi uvedenými žalobcom a považuje ich za nedôvodné, neopodstatnené, zavádzajúce a účelové
a navrhla, aby súd žalobu zamietol. Poukázala na predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 07. 05. 2018.

52. Vo vzťahu k námietke neaplikovania ust. § 59 odsek 1 správneho poriadku spoločnosť uviedla, že
žalovaný sa zaoberal odvolaním žalobcu a svoje rozhodnutie o ňom riadne odôvodnil. K nerešpektovaniu
ust. § 9 odsek 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona uviedla, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na
prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného
povolenia pre prvý stavebný objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové
usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu, že žiadny zastavovací plán nebol
doložený, nie je podložená.

53. K námietke nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia poukázala na to, že
posúdenie vplyvov úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A na životné prostredie
bolo predmetom samostatného zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov (referát starostlivosti o životné prostredie), ktorým bolo
zamietnuté odvolania pána S. B. (žalobcu) a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru
starostlivosti o životné prostredie č. 2017/026765-052-F21, ktoré je právoplatné.

54. K tvrdeniu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie,
týkajúce sa Strategického parku ako celku uviedla, že v preskúmavanom konaní bolo Mesto Nitra, ako
aj žalovaný, viazané rozhodnutím Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo
dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR
č. 4783/2016- 1.7/p zo dňa 04. 11. 2016 a č. 24017/2017 zo dňa 26. 05. 2017, ktorým bolo potvrdené,
že predložený návrh na začatie stavebného konania pre povolenie stavby je v súlade so záverečným
stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/p zo dňa 04. 11. 2016 a rozhodnutím
Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017. Aj v tomto
prípade je stavebný úrad (ako aj žalovaný) viazaný obsahom uvedených stanovísk, ktoré sú právoplatné
a vykonateľné.

55. Ďalej uviedla, že v zmysle § 61 odsek 1 stavebného zákona stavebný úrad vydá oznámenie o začatí
stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o vydanie stavebného povolenia úplná. Lehota na
vydanie oznámenia o začatí stavebného konania začína plynúť až od momentu kompletizácie žiadosti o
vydanie stavebného povolenia, a nie od momentu podania tejto žiadosti. Vydanie stavebného povolenia
spadá pod režim ust. § 49 odsek 2 správneho poriadku, podľa ktorého sa rozhodnutia vydávajú v lehote
tridsiatich, resp. šesťdesiatich dní odo dňa začatia konania. Uvedené lehoty pre vydanie oznámenia

o začatí stavebného konania, resp. stavebného povolenia len poriadkový charakter a ich prípadné
nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania.

56. K tomu, že žalobca upozornil na potrebu uplatňovania vymenovaných ustanovení Aarhuského
dohovoru (najmä článok 9 odsek 3 a článok 1) v predmetnom stavebnom konaní uviedla, že nemohlo
dôjsť k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru, nakoľko dohovor ukladá
povinnosti zmluvným štátom, napr. na zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám, účasti na
rozhodovacom procese či prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Tieto práva
pritom v stavebnom konaní mohol žalobca využiť, v čom mu nebolo bránené. V stavebnom, ako
aj odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobou) v oblasti ochrany
životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. K povoleniu stavby sa vyjadrili
aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné
závery k povoleniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv
na životné prostredie. Dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas s realizáciou stavby a ich závery nie
sú protirečivé ani navzájom sa vylučujúce. Stavebný úrad podmienky, ktoré vyplynuli zo záväzných
stanovísk, zahrnul do podmienok rozhodnutia Mesta.

57. Z vyššie uvedených skutočností preto vyplýva, že Mesto Nitra, ako aj žalovaný postupovali správne,
keď povolili stavbu a vec správne právne posúdili, napádané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné
náležitosti, sú v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Na záver uviedla, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Mesta a následne
rozhodnutia žalovaného nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali mať za následok zrušenie rozhodnutia
mesta resp. rozhodnutia žalovaného; tieto rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci, obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej
republiky.

58. Uviedla, že je názoru, že z administratívneho konania a postavenia žalobcu v ňom je zrejmé, že
žalobca je oprávnený podať žalobu iba ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 zák. č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, a teda môže namietať iba porušenie verejného záujmu v oblasti
životného prostredia.

59. K žalobe sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj pribratý účastník Jaguar Land
Rover Slovakia s.r.o. v podaní zo dňa 19. 01. 2022, v ktorom sa zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu
na podanie žaloby a mal za to, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať podľa ust. § 178
ods. 3 SSP, pričom žalobca by sa ňou mohol domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného
prostredia. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci žiadnym spôsobom nevymedzuje práva, na
ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo
dotknuté. Odmietla tvrdenia žalobcu, že proces vydávania stavebného povolenia bol nezákonný. Podľa
jeho názoru bola naplnená hypotéza ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. K nerešpektovaniu § 9 ods.
2 vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako i
k nezákonnosti stavebného konania z dôvodu nepreskúmateľnosti dopravného napojenia sa pridržiaval
vyjadrenia žalovaného. V závere poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a
Najvyššieho správneho súdu ČR.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

60. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo
dňa 01. 12. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 09. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP
rozsudkom zamietol.

61. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v

čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie
a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné
prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce.
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b/ územný plán regiónu,
c/ územný plán obce,
d/ územný plán zóny.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné
prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej
správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo
kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13).

Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä
a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti
na okolité územie,
b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby
krajiny vrátane plôch zelene,
d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a
významných krajinných prvkov,
e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
"zastavané územie") a ostatným územím obce,
f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,
g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený
územný plán obce ustanovuje
a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,
b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona,
územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.
Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.
V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy
b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej
záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným
podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné
rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,
ktorým je
a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na
realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného
predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore
s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 139 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým
v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, 13)
b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a)
c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b)
d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu. 13c)

Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého
objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej
štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení
alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia.
Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania
požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
__________________________
1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

62. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pozemné komunikácie
sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c)
miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie
(ďalej len "cestný správny orgán") sú:
a) ministerstvo,
b) okresné úrady v sídlach krajov,
c) okresné úrady.
Okresné úrady
c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje obec.

Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre
diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo.
Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja.

Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie
vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorá sa
má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú,
ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo
určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie.
Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní. 1)
_____________________________________
2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( §
3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.
Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy
podľa § 18 ods. 13.
Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné
na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa
odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

63. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07.
07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať
a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo
významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o
nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo
b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na
zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej
uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.
Strategickým parkom sa rozumie súhrn
a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne
susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a
b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej
výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e/ iné obdobné prípravné činnosti.

64. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase
rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona
r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov,

Príslušný orgán rozhodne do 15 dní od uplynutia lehôt podľa § 6 ods. 6 o tom, či sa strategický
dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán
sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými podľa § 6 ods. 6.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.erejnosť prejaví
záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa
odseku 4 je
c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

65. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom
do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,
že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

66. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená
a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

67. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.9 a IV. vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 12. 09. 2017, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14.
06. 2017.

68. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný
správny orgán v rozhodnutí zo dňa 14. 06. 2017 stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa
§ 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov stavebného zákona, § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 cestného zákona pre stavebníka
MH Invest, s.r.o. na stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ na pozemkoch v katastrálnom
území C., v rozsahu stavebných objektov tam uvedených. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120
stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch
podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona,
preto rozhodoval o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného
úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Nakoľko
cestná stavba sa nachádza v k. ú. C., rozhodol ako špeciálny stavebný úrad pre komunikácie - Mestský
úrad v Nitre, čim došlo k naplneniu ust. § 3a ods. 5 cestného zákona. O odvolaní žalobcu potom rozhodol
žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3
ods. 5 písm. c/ cestného zákona, a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného
podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej
právomoci a pôsobnosti.

69. S poukazom na takto žalobcom formulované dôvody žaloby (III. časť žaloby) a obsah predloženého
administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby.
Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva
ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky
konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.

70. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v
ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania
je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

71. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto
môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v
správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane
ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona
(ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy
o správnom konaní).

72. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným
predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí,
ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a
osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší
generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru,
že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods.
1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému
predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

73. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného
zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len
vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

74. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto
v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh
účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov
upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má
subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom,
osobitným zákonom.

75. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného
konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych
subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom
konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo
dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania
podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom
predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje
aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

76. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby,
nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným
povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca nie je
vlastníkom pozemku v katastrálnom území C., na ktorých sa stavba realizuje a ktoré sú uvedené v
rozhodnutí zo dňa 14. 06. 2017 (stavebné povolenie) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov
(toto ani netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie §
139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich". Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139
písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu
rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej
zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/
právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

77. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto
práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie
pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o
budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež
nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp.

z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom
alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

78. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom
stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca
bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť,
nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností)
uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko
k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorý predložila spoločnosť Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o. (čo vyplýva z rozhodnutia - záverečného stanoviska Ministerstva životného
prostredia SR č.4783/20156-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a taktiež podal rozklad proti uvedenému
záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia SR, čo mal súd preukázané z rozhodnutia
ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým minister
zamietol rozklad Romana Cerulíka K CERO a JUDr. H. G..

79. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať
v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí
tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný
v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia
žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem
iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení
musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej
veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym
spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva
mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok
uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo
možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v
stavebnom povolení zo dňa 14. 06. 2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

80. V súvislosti s námietkami žalobcu správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej
veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č.
OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a
obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.
(navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí
150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní
(vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12.
2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 16. 03. 2022 bolo vo
veci rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá a rozsudok vydaný v tomto konaní správnym súdom
je t. č. predmetom konania na kasačnom súde na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom, čo
je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. To znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále
právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci
o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/196/2017.

81. Žalobca bol taktiež účastníkom konania vedeného na Ministerstve životného prostredia SR,
odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v
ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za
predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného

stanoviska. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 05. 12. 2016, o ktorom rozhodol
minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017
tak, že rozklad žalobcu zamietol a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru
posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. Záverečné
stanovisko ministerstva spolu s rozhodnutím ministra zo dňa 13. 01. 2017 nadobudli právoplatnosť dňa
18. 01. 2017.

82. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/196/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 12. 09. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto
konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní
(právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím
orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015. Ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva
životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl.
zo dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo
vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou a existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia
SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil.
Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z
týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých
rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou
napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom
konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu
správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

83. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom
konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre
rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní,
a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné
preskúmať správnym súdom a tieto boli predmetom samostatného súdneho konania vedeného na
tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016).

84. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou,
či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 14. 06. 2017)
mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom
na základe žaloby žalobcu.

85. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia
v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému
konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný
plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá
nebola vypracovaná. Ďalej tvrdil, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné
využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku
spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Taktiež poukazoval na konkrétne body
textovej časti územného plánu mesta Nitra (poznámkový aparát) a na vysvetlenie pojmu zástavba ako
i na výkresovú časť (komplexný návrh) a na legendu pri grafickom vyznačení priemyselného parku.

86. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra, ktorý
bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4
a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom
VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie
regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

87. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne
na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia),

kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom
v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie
územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok C., E. a W. tu nie je uvedený.
88. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s
označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod
bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba -
priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením
samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

89. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie
stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli
naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup
podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

90. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie
strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby
„Príprava strategického parku Nitra- Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov - pozemných komunikácií,
teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva
SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. 07. 2015 a následne dňa 22. 07.
2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu
územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať
spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené,
že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3
zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po vydaní týchto osvedčení bolo
vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo
dňa 27. 02. 2017. Z tohto osvedčenia (ktoré sa nachádza v súdom spise) súd zistil, že bolo vydané
pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ s tým, že stavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o.
a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods.
2 vyššie citovaného zákona.

91. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a
na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

92. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením,
vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie
strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby
vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa
zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry
pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i
predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je
vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie
je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta
Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím
„priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože
termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom
č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej

prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s
účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

93. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta
Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta
Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa
zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií
a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu
automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti
na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.

94. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice
strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené,
podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného
plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu
strategického parku a táto podmienka bola splnená.

95. Súd taktiež posudzoval i námietky žalobcu v časti III.4 podanej žaloby, ktoré spočívali v tom,
že žalovaný mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté
rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo
k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné
napojenie, resp. vyústenie dopravy, že došlo k porušeniu ust. § 47 písm. a/ a § 62 ods. 1 písm. a/
stavebného zákona.

96. Tu je potrebné konštatovať, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní
a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je
viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným
limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom
rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia,
ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou
posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov) z
hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom
správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 10. 2015, ktoré bolo
potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím zo dňa 14.
12. 2015. Predmetom stavebného konania nebolo ani riešenie dopravného napojenia, a preto ani v
odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. K namietanému porušeniu ust.
§ 47 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie
stavieb a k porušeniu ust. § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje posudzovanie hľadísk
verejného záujmu, ktorých dodržanie skúma stavebný úrad, správny súd poukazuje na obsah záväzného
stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 26. 05. 2017 č. 24017/2017, z ktorého vyplýva,
že návrh stavebníka (spoločnosti MH Invest, s.r.o.) na začatie stavebného konania na stavbu „Príprava
strategického parku Nitra fáza 2“, v rozsahu tam uvedených stavebných objektov je z koncepčného
hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s rozhodnutiami vydanými
MŽP SR a ich relevantnými podmienkami.

97. K námietke žalobcu v bode III.5 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods.
2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania
stavebného povolenia na cestnú stavbu, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia
celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v
rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú
situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú
námietku ako nedôvodnú. Dokumentácia v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na absenciu ktorej žalobca poukazoval sa
predkladá v prípade, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru,

pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací
plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. Stavebné povolenie na prvý stavebný
objekt bolo vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015, čo je súdu známe z
jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko žalobca podal niekoľko desiatok žalôb súvisiacich s výstavbou
strategického parku v Nitre.

98. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza,
že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického
parku Nitra - Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov (bod 20 rozsudku). V súvislosti s touto
námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu a predchádzalo konanie o posudzovaní
vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z., v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č.
OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a
obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.
(navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí
150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní
(vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12.
2015. Okrem toho, Okresný úrad Nitra, odbor životného prostredia ako príslušný orgán posudzovania
vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 15. 08. 2016 k predmetnému
stavebnému konaniu uviedol, že návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. je z koncepčného hľadiska v súlade
so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich relevantnými
podmienkami.

99. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č. 24/2006
Z. z. ako celok sa vysporiada správny súd v konaní, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutí vydaných
v zisťovacom konaní, ktoré žalobca napadol správnymi žalobami.

100. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon
nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona,
ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní
strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo
programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v
zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona
povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom
zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti
(ďalej len „zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti
B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné
prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne:
9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné)
(zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane
priemyselných parkov

101. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou,
či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. §
18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom
súdnom konaní vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu, v konaní vedenom pod sp. zn.
26S/3/2016, v ktorom bola správna žaloba žalobcu zamietnutá.

102. K námietke žalobcu, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné (dopravné napojenie,
vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A), správny súd poukazuje
na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach
uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie
stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického

vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na
pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Správny orgán
prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, sa v súvislosti s požadovanou výstavbou otázkou dopravného
napojenia a vyústenia ciest nezaoberali, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, pričom
svoj postup v oboch žalobou napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnili.

103. K námietke žalobcu uvedenej v bode III.8 správnej žaloby, a to, že boli porušené jeho práva ako
účastníka konania, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho
spisu, pričom správny orgán jeho žiadosti nevyhovel je potrebné uviesť, že žalobca žiadal o zaslanie
fotokópie spisu zo stavebného konania, ktorého bol účastníkom, pričom jeho účastníctvo v stavebnom
konaní vyplývalo z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Na konanie podľa vyššie uvedeného zákona,
ak nie je výslovne ustanovené inak, sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 23 upravuje nazeranie do spisov tým spôsobom, že
účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s tam
uvedenou výnimkou. I keď žalobca, ako sám tvrdí a ako vyplýva z označenia jeho žiadosti, predmetnú
žiadosť podal s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, predmetom
žiadosti neboli požiadavky na poskytnutie informácie ako poznatku v konkrétnej veci, ani iných údajov,
ale žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala výslovne a výlučne požiadavku na zaslanie fotokópie
administratívneho spisu. Podľa názoru súdu, nie každá žiadosť o sprístupnenie informácie aj napriek
tomu, že je výslovne označená ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je žiadosťou,
ktorú je potrebné vybaviť v súlade s týmto zákonom. Zo znenia zákona o slobode informácií nemožno
vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci, v ktorej bol
žalobca účastníkom konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do
spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa ust. § 3
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Z
uvedeného vyplýva, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia
je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k podkladom správneho
rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie.

104. Súd nespochybňuje právo žalobcu žiadať o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a právo
túto fotokópiu i dostať, ale je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie tak obsiahleho spisu, ako je
v predmetnej veci, vyžadovalo poskytnutie istej nevyhnutnej miery súčinnosti zo strany samotného
žalobcu, spočívajúcej minimálne v nahliadnutí do spisu a označení listín, ktorých kópie žiada vyhotoviť.
Žalobca takúto súčinnosť neposkytol a nevyužil ani možnosť nahliadnuť do podkladov, teda do
administratívneho spisu. Je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní sa okrem iného uplatňuje i
zásada hospodárnosti a správne orgány dbajú o to, aby konanie prebiehalo hospodárne a za použitia
najvhodnejších prostriedkov. Zásada hospodárnosti (procesnej ekonómie) vyjadruje požiadavku, aby
správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné a nezvyšujú náklady.
Uvedené súd dáva do pozornosti žalobcu i z dôvodu, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe,
že žalobca s viacerými listinami, ktoré sú súčasťou predmetného spisu už disponoval, teda ich mal
k dispozícii, nakoľko mu boli doručené ako účastníkovi iných administratívnych konaní súvisiacich
s výstavbou automobilového závodu. Vyhotovovanie fotokópií listín, ktoré už žalobca mal vo svojej
dispozícii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

105. Zo všetkých týchto dôvodov potom správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu
uvedenú v časti III.8 žaloby. Práva žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku zo
strany stavebného úradu porušené neboli, ale ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa sám
pripravil o možnosť využitia svojich práv. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, ale ani netvrdil, že by
stavebný úrad vyššie uvedeným postupom zasiahol do jeho subjektívneho práva. Aj v prípade, ak by
došlo k porušeniu ust. § 23 zákona č. 71/1967 Zb. muselo by týmto porušením dôjsť k zásahu do jeho
subjektívnych práv, čo nebolo preukázané, pretože žalobca k oznámeniu o začatí stavebného konania
podal pripomienky, stanoviská a námietky v podaní zo dňa 17. 05. 2017.

106. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt (časť III.9 žaloby) správny súd uvádza, že lehota na
vydanie oznámenia o začatí stavebného konania v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, t. j.

lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, je procesnou lehotou, ktorá má
poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Naviac, ako
už bolo uvedené, žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola doručená stavebnému úradu dňa 03.
02. 2017. Oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho
zisťovania bolo vydané dňa 02. 05. 2017. Jeho vydania predchádzala informácia o podaní žiadosti o
stavené povolenie zo dňa 27. 02. 2017, pričom v dňoch 06. 03. 2017 a 05. 04. 2017 bolo podané
vyjadrenie účastníka stavebného konania podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona (Združenie domových
samospráv, o.z.). Rovnako tak lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 49 správneho poriadku
majú poriadkový charakter. Konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 03. 02. 2017 a stavebný úrad
vydal rozhodnutie dňa 14. 06. 2017. Súd má za to, že nedodržanie lehôt správnymi orgánmi, keďže
ide o poriadkové lehoty, nemalo žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na
zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.

107. Žalobca v podanej žalobe (časť IV.) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods.
3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania
ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával
námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i
zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 14. 06. 2017 (stavebné povolenie)
zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal
i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 12. 09. 2017. Nakoľko v správnom konaní žalobca
so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné
súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

108. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. časti jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle
ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny
nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v
procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám
a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale
najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky
tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn.
8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.

109. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby spočívajúca v tom, že
napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru
a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo
formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého
rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez
konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností,
na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom
rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný
nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na
všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou
inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám
zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či
rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v
konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani
ich za žalobcu špecifikovať.

110. Súd sa v konaní nezaoberal námietkou žalobcu, ktorú dourčil v písomnej forme dňa 23. 09.
2021 z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok
(koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že ide o rozšírenie

žalobného dôvodu v súlade s ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP. V zmysle koncentračnej zásady je
uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade
obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na
podanie žaloby. Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra Ing. P. T., MBA sa stal v
júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu Ing. Borikom, sú rozhodnutiami, ktoré
vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho
vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania
dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou
osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku predpojatosti. Z listín predložených žalobcom
vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného
úradu Nitra Ing. L. T., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2018 tak, že uvedený
pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho
konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky
zaujatosti (žalobcu). Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu Nitra Ing.
P. T., MBA dňa 14. 02. 2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu Nitra.
Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy (§ 135 ods. 1 SSP), alebo v čase vydania opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodoval v súdenej
veci orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta Okresného
úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o. nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní.

111. Právny zástupca žalobcu i žalobca na pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2021 namietali, že
správny orgán nekonal so subjektmi - JUDr. H. G. a Roman Cerulík K CERO, hoci mali byť účastníkmi
administratívneho konania, lebo podali rozklad voči záverečnému stanovisku č. 4783/2016-1.7 zo dňa
04. 11. 2016, predmetom ktorého bolo posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra
Project Fáza 2“ podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Žalovaný následne predložil správnemu súdu rozhodnutie
Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2(1/2017-rozkl.) zo dňa 13. januára 2017, ktorým
minister zamietol rozklad Romana Cerulíka K CERO a JUDr. H. G. proti záverečnému stanovisku
Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016. Vzhľadom na uvedené
zistenie súd následne pribral do konania aj ďalších účastníkov konania, t. j. Roman Cerulík K CERO,
JUDr. H. G. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorým bolo rozhodnutie ministra doručované a to v
súlade s ust. 32 a nasl. SSP. Súd však uvedenú skutočnosť, že správny orgán nekonal s účastníkmi
rozkladového konania, hoci s nimi konať mal, nepovažoval za takú, pre ktorú by považoval napadnuté
rozhodnutie za nezákonné. Dôvodom je to, že účastníci, s ktorými správny orgán nekonal a konať mal,
mohli podať žalobu opomenutého účastníka podľa ust. § 179 SSP a vzhľadom na koncentračnú zásadu
mala byť uvedená námietka obsahom správnej žaloby, ktorú podal žalobca v lehote 2 mesiacoch v
súlade s SSP. Okrem toho súd považuje námietku za účelovú a to preto, že po pribratí účastníkov
rozkladového konania sa napriek tomu, že im bola podaná žaloba s prílohami sa k nej nevyjadrili. Naviac,
Roman Cerulík K CERO je označenie obchodného mena - podnikateľa, žalobcu a i keď ide právne o
iný subjekt, akým je žalobca ako občan (ktorý žalobu podal), fyzicky ide o totožnú osobu, ktorá podala
žalobu. Okrem toho, žalobca bol právne zastúpený práve JUDr. H. G., teda aj uvedený subjekt bol
nepochybne o rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako i žalovaného oboznámený.

112. V súvislosti s týmto zistením a námietkou žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne
súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej
najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu
nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti
na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania
v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej
správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry
navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná
ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v
jednotlivom prípade vykonávaná“.

113. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci
a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese

prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený
postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré
predchádzali stavebnému konaniu. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej
veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej
stavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa
totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie
individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej
osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie
ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. §
61 písm. c/ SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného
prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu
verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem
v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v
stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje.
114. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu
správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by
musel prihliadať z úradnej povinnosti.

115. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

116. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal
náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie
náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu
povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno
považovať výzvu súdu, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd
môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať
právo na náhradu ďalších trov konania.

117. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.